SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
II. ÚS 748/2015-13
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 11. novembra 2015v senáte zloženom z predsedu Sergeja Kohuta (sudca spravodajca) a zo sudcov LajosaMészárosa a Ladislava Orosza prerokoval sťažnosť ⬛⬛⬛⬛,
, zastúpeného advokátom JUDr. Jozefom Holičom, Lužická 7, Bratislava, ktorounamieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahovpodľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie záležitostiv primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základnýchslobôd postupom Okresného súdu Bratislava II v konaní vedenom pod sp. zn. 12 C 83/2003a postupom Krajského súdu v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn. 14 Co 269/2014,a takto
r o z h o d o l :
Sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ o d m i e t a.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 2. marca 2015doručená sťažnosť ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛ (ďalej len„sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bezzbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“)a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoruo ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresnéhosúdu Bratislava (ďalej len „okresný súd“) v konaní vednom pod sp. zn. 12 C 83/2003a postupom Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom podsp. zn. 14 Co 269/2014.
Sťažovateľ v sťažnosti uviedol, že«... podal dňa 21.07.2003 na Okresnom súde Bratislava II návrh na vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov proti bývalej manželke ⬛⬛⬛⬛ (odporkyne). Konanie je vedené pod spisovou značkou 12C 83/2003...
Dňa 27.11.2008 bola Ústavnému súdu Slovenskej republiky doručená sťažnosť ⬛⬛⬛⬛, ktorou namietal porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy SR a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd...
Ústavný súd SR vydal dňa 13.10.2009 pod č. III. ÚS 93/09-31 Nález, v ktorom okrem iného konštatoval porušenie vyššie uvedených práv sťažovateľa a prikázal súdu konať bez zbytočných prieťahov!...
Vo veci dňa 07.05.2014 Ústavný súd Slovenskej republiky Nálezom, sp. zn. I. ÚS 36/2014-21 vyslovil, že základné právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Čl. 48 ods. 2 Ústavy SR, ako aj právo na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa Čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava II v konaní vedenom pod spisovou značkou 12C 83/2003 bolo porušené...
Po rozhodnutí Ústavného súdu SR bolo Rozsudkom Okresného súdu Bratislava II, sp. zn. 12C 83/2003 zo dňa 26.02.2014 bezpodielové spoluvlastníctvo manželov (sťažovateľa a pani ⬛⬛⬛⬛ ), po takmer jedenástich rokoch od podania návrhu (21.03.2003) a takmer 13 rokoch od rozvodu manželstva, vyporiadané...
Proti rozsudku podala dňa 12.03.2014 odporkyňa prostredníctvom právnej zástupkyne v zákonnej lehote odvolanie, ktorým sa domáhala zrušenia rozsudku súdu I. stupňa v celom rozsahu a vrátenia veci prvostupňovému súdu na nové konanie a rozhodnutie.
Dňa 14.03.2014 podal proti rozsudku súdu I. stupňa, a to výlučne v časti trov konania, odvolanie sťažovateľ. Odvolaním sa domáhal zmeny rozsudku, a to tak, aby bola odporkyňa zaviazaná zaplatiť súdny poplatok v celom rozsahu.
Po podaní oboch odvolaní bol spis odvolaciemu súdu predložený dňa 12.05.2014. Krajský súd v Bratislave dňa 10.10.2014 pod sp. zn. 14Co 269/2014; 14Co 270/2014 rozhodol tak, že rozsudok súdu I. stupňa zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a Uznesenie Okresného súdu Bratislava II, sp. zn. 12C 83/2003-475 zmenil tak, že odporkyňu zaviazal zaplatiť súdny poplatok.
Vec bola súdu I. stupňa vrátená dňa 27.11.2014... Odvolací súd tým, že napriek tomu, že nepostupoval v súlade s vyššie citovanými ustanoveniami § 213 ods. 4, ods. 5 a § 214 ods. 1 O.s.p., teda nedoplnil dokazovanie, nenariadil pojednávanie, a teda takpovediac „od stola“ rozhodol, porušil právo navrhovateľa na prejednanie veci v primeranej lehote.
Ak by odvolací súd naplnil literu zákona vo vyššie označených ustanoveniach a využil svoju právomoc doplniť dokazovanie (predovšetkým o aktualizovanú cenu nehnuteľností patriacich do BSM) a v zmysle § 220 rozhodnutie súdu I. stupňa zmenil v určení hodnoty masy BSM, nebolo by došlo k prieťahu, spôsobeniu škody... a v konečnom dôsledku k porušeniu základného práva navrhovateľa na prejednanie veci v primeranej lehote (aj keď objektívne musíme uznať, že tzv. primeraná lehota v tomto konaní už dávno uplynula).
Tým, že odvolací súd nevyužil svoju právomoc a nedoplnil dokazovanie, (ako i jemu predchádzajúci súd I. stupňa) spôsobil prieťah s veľmi vážnymi následkami spočívajúcimi v tom, že sťažovateľovi vznikla a naďalej vzniká škoda tým, že úžitky z celého majetku, ešte stále patriaceho do BSM, užívala a naďalej užíva výlučne sťažovateľova bývalá manželka... Práve konanie a prístup odporkyne je dôvodom, prečo vec nemožno skončiť. Odporkyňa má na neskončení konania priamy záujem!
Po vrátení veci z odvolacieho súdu na súd I. stupňa, samosudca, ktorý po prevzatí spisu nekonal s prieťahmi, avšak teraz koná (skôr nekoná) možno aj preto, že bol dezorientovaný odôvodnením rozhodnutia, ktorým je viazaný, ale nerozumie mu.
Vzhľadom na skutočnosť, že od doručenia uznesenia odvolacieho súdu (súdu I. stupňa 27.11.2014 a právnemu zástupcovi sťažovateľa dňa 10.12.2014) nebola právnemu zástupcovi... sťažovateľa súdom I. stupňa doručená akákoľvek správa o stave konania, podal JUDr. Jozef Holič na Okresný súd Bratislava II k sp. zn. 12C 83/2003, predsedovi Okresného súdu Bratislava II k sp. zn. Spr. 3765/2009 (k už v minulosti podanej sťažnosti pre prieťahy vyhodnotenej ako nedôvodnej) ako i Krajskému súdu v Bratislave písomné vyjadrenie a upozornenie na prieťah spôsobený nesprávnym postupom odvolacieho súdu.... Podľa obsahu podania je zjavne možné toto vyhodnotiť ako sťažnosť proti prieťahom, čím je podmienka ustanovená § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde nepochybne naplnená (a to aj s poukazom na sťažnosť zo dňa 28.11.2013, na ktorú bola právnemu zástupcovi sťažovateľa doručená odpoveď 20.03.2014!).
Máme za to, že súdy svojím konaním, resp. nekonaním, flagrantne ignorujú vyššie citovaný nález Ústavného súdu a konajú ďalej s prieťahmi, v dôsledku čoho pretrváva porušovanie základných práv sťažovateľa ako aj zvyšovanie škody spôsobovanej sťažovateľovi, a preto sa domáhame priznania finančného zadosťučinenia v sume vyššej, než sťažnosťou zo dňa 04.12.2013 a priznanej Nálezom Ústavného súdu SR, sp. zn. I. ÚS 36/2014 - 21 zo dňa 07.05.2014...
Od Ústavného súdu Slovenskej republiky požaduje sťažovateľ primerané finančné zadosťučinenie v sume 5.000,- €... Takto uplatnenú sumu primeraného finančného zadosťučinenia odôvodňujeme tým, že právna neistota, v ktorej sa dlhodobo nachádza, mu spôsobila nielen materiálnu, ale aj nemateriálnu ujmu. Sťažovateľova ujma spočíva predovšetkým v tom, že už viac než 10 rokov sa nachádza v právnej neistote, stráca dôveru v právny a demokratický štát a spravodlivosť ako takú, nehovoriac o vzniku škody materiálnej. Viď predchádzajúca časť sťažnosti. Sťažovateľ je naviac vo veku, kedy racionálne nerozumie, ako je vôbec možné, aby odporkyňa „mala všetko“ a on sa nedožije výplaty a hlavne možného užitia si majetku, ktorý musí byť súdom priznaný aj pri teoretickom znížení doplatku v peniazoch!».
Sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd o jeho sťažnosti rozhodol týmto nálezom:„1. Základné právo sťažovateľa ⬛⬛⬛⬛ upravené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a v Čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Krajského súdu v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn. 14Co 269/2014 a postupom Okresného súdu Bratislava II v konaní vedenom pod sp. zn. 12C 83/2003 bolo porušené.
2. Sťažovateľovi sa priznáva finančné zadosťučinenie 5.000,- €..., ktoré sú porušovatelia I. a II. povinní vyplatiť sťažovateľovi do 60 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia (nálezu) na jeho účet...
3. Sťažovateľovi sa priznáva náhrada trov právneho zastúpenia vo výške 355,73 €..., ktorú je porušovateľ povinný zaplatiť na účet jeho právneho zástupcu, JUDr. Jozefa Holiča, vedený v Slovenskej sporiteľni, a.s., číslo účtu... a to do dvoch mesiacov od tohto rozhodnutia (nálezu).“
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôbalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorúSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákonaNárodnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súduSlovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskoršíchpredpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnostinavrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákonao ústavnom súde.
Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd na predbežnomprerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na prerokovaniektorých nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustnénávrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podanéoneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.
Ústavný súd posudzoval napadnuté konanie z hľadiska namietaného porušeniasťažovateľkou označených práv v dvoch obdobiach, a to v období od začiatku konaniado rozhodnutia ústavného súdu nálezom sp. zn. IV. ÚS 50/2012 z 10. mája 2012 a v obdobínasledujúcom po vydaní uvedeného nálezu.
1. K namietanému porušeniu sťažovateľom označených práv postupom okresného súdu v napadnutom konaní v období do vydania nálezu ústavného súdu sp. zn. I. ÚS 36/2014 zo 7. mája 2014, ktorý nadobudol právoplatnosť 16. júna 2014
Predmetom posudzovania je teda obdobie od mája 2014 do marca 2015, kedy sasťažovateľ opätovne obrátil na ústavný súd so sťažnosťou na prieťahy v konaní predokresným súdom, teda v období po právoplatnosti nálezu ústavného súdu sp. zn.I. ÚS 36/2014 zo 7. mája 2014.
Ústavný súd zistil, že proti rozsudku z 26. februára 2014 (táto skutočnosť jezaznamenaná ešte v náleze ústavného súdu sp. zn. I. ÚS 36/2014 zo 7. mája 2014)sa odporkyňa (12. marca 2014) a sťažovateľ (13. marca 2014) odvolali.
Spis bol 12. mája 2014 doručený krajskému súdu.V čase od 12. mája 2014 do 27. novembra 2014 krajský súd rozhodovalo odvolaniach sťažovateľa aj odporkyne.
Okresnému súdu (po vrátení spisového materiálu z krajského súdu 27. novembra2014) doručila odporkyňa 17. decembra 2014 námietku zaujatosti. Vec bola opätovnepostúpená krajskému súdu 18. decembra 2014.
Dňa 13. januára 2015 bol spis vrátený okresnému súdu.
Dňa 29. januára 2015 okresný súd vyzval právnu zástupkyňu odporkyne, aby v lehote10 dní doručila zoznam navrhovaných dôkazov.
Dňa 13. marca 2015 okresný súd uznesením uložil právnej zástupkyni odporkyneporiadkovú pokutu 150 € z dôvodu, že nesplnila výzvu konajúceho súdu z 29. januára 2015.
Ústavný súd konštatuje, že od nálezu ústavného súdu zo 7. mája 2014 do podaniaďalšej ústavnej sťažnosti sa vec na okresnom súde nachádzala necelé dva mesiace.V tomto období okresný súd vo veci vykonával úkony smerujúce k rozhodnutiu veci.
V zmysle ustálenej rozhodovacej činnosti ústavného súdu možno ako zjavneneopodstatnenú posúdiť sťažnosť vtedy, ak ústavný súd nezistí priamu príčinnú súvislosťmedzi namietaným postupom štátu a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorýchsťažovateľnamieta(napr.I. ÚS 93/97,I. ÚS 87/97,I. ÚS 20/97,I. ÚS 24/98,III. ÚS 248/05).
Vychádzajúc z uvedeného, ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti dospelk záveru, že postup okresného súdu v namietanom konaní v období po vydaní nálezuústavného súdu sp. zn. I. ÚS 36/2014 zo 7. mája 2014 nie je poznamenaný prieťahmi takejintenzity, že by ich bolo možné kvalifikovať ako zbytočné prieťahy v zmysle čl. 48 ods. 2ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru, a preto ju podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súdeodmietol ako zjavne neopodstatnenú.
2. K namietanému porušeniu sťažovateľom označených práv postupom krajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 14 Co 269/2014
Podľa zistenia ústavného súdu konanie na krajskom súde pod uvedenou spisovouznačkou začalo 12. mája 2014 po odvolaní účastníkov (sťažovateľ podal odvolanie protitrovám).
Dňa 10. októbra 2014 krajský súd uznesením sp. zn. 14 Co 269/2014 zrušil rozsudokokresného súdu sp. zn. 12 C 83/2003 z 26. februára 2014 a vrátil vec na ďalšie konanie,a zmenil uznesenie okresného súdu z 24. marca 2014 o zaplatení súdneho poplatku. Dňa
27. novembra 2014 bol spis vrátený okresnému súdu. Vec sa teda na krajskom súdenachádzala šesť mesiacov.
Postup krajského súdu v namietanom konaní sa zjavne nevyznačuje takýmivýznamnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako zbytočné prieťahy v zmyslečl. 48 ods. 2 ústavy. Obdobie nečinnosti 4 mesiace nemožno považovať za porušeniezákladného práva sťažovateľa garantovaného v citovanom článku ústavy.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti ústavný súd podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnomsúde sťažnosť v tejto časti odmietol ako zjavne neopodstatnenú.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 11. novembra 2015