znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 746/2014-10

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   6.   novembra   2014 v senáte zloženom z predsedu Lajosa Mészárosa (sudca spravodajca), zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej   a sudcu   Sergeja   Kohuta predbežne   prerokoval   sťažnosti   obchodnej spoločnosti   POHOTOVOSŤ,   s. r. o.,   Pribinova   25,   Bratislava,   zastúpenej   advokátom doc. JUDr. Branislavom Fridrichom, PhD., Advokátska kancelária Fridrich Paľko, s. r. o., Grösslingová 4, Bratislava, vedené pod sp. zn. Rvp 21232/2013 až sp. zn. Rvp 21235/2013, sp.   zn.   Rvp   2868/2014   až sp.   zn.   Rvp   2881/2014   a sp.   zn.   Rvp   2899/2014   až sp.   zn. Rvp 2962/2014 vo veci namietaného porušenia jej základných práv zaručených v čl. 46 ods. 1   a   čl.   48   ods.   1   Ústavy   Slovenskej   republiky   a práva   zaručeného   v   čl.   6   ods. 1 Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv   a základných   slobôd   uzneseniami   Krajského   súdu v Banskej   Bystrici   sp.   zn.   13 NcC 99/2012   z 8.   októbra   2012,   sp.   zn.   15 NcC 32/2013 z 10. júla   2013,   sp.   zn.   24 NcC 261/2012   z 11.   októbra   2012,   sp.   zn.   24 NcC 255/2012 z 11. októbra 2012, sp. zn. 2 NcC 343/2012 zo 17. októbra 2012, sp. zn. 24 NcC 253/2012 z 11. októbra 2012 a takto

r o z h o d o l :

1. Sťažnosti obchodnej   spoločnosti   POHOTOVOSŤ,   s.   r.   o.,   vedené   pod   sp.   zn. Rvp 21232/2013   až   sp.   zn.   Rvp   21235/2013,   sp.   zn.   Rvp   2868/2014   až   sp.   zn. Rvp 2881/2014 a sp. zn. Rvp 2899/2014 až sp. zn. Rvp 2962/2014   s p á j a   na spoločné konanie, ktoré bude ďalej vedené pod sp. zn. Rvp 21232/2013.

2. Sťažnosti obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o., o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) boli 17. septembra 2013 a 24. marca 2014 doručené sťažnosti obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o., Pribinova 25, Bratislava (ďalej len „sťažovateľka“), vedené pod sp. zn. Rvp 21232/2013 až sp.   zn.   Rvp   21235/2013,   sp.   zn.   Rvp   2868/2014   až   sp.   zn.   Rvp   2881/2014   a   sp.   zn. Rvp 2899/2014 až sp. zn. Rvp 2962/2014 vo veci namietaného porušenia jej základných práv zaručených v čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“)   a práva   zaručeného   v   čl.   6   ods. 1   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uzneseniami Krajského súdu v Banskej Bystrici (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. 13 NcC 99/2012 z 8. októbra 2012, sp. zn. 15 NcC 32/2013 z 10.   júla 2013,   sp.   zn.   24 NcC 261/2012 z 11.   októbra   2012,   sp.   zn. 24 NcC 255/2012 z 11. októbra 2012, sp. zn. 2 NcC 343/2012 zo 17. októbra 2012, sp. zn. 24 NcC 253/2012 z 11. októbra 2012 (týkajúcimi sa námietok zaujatosti sudcov Okresného súdu Žiar nad Hronom   a Okresného   súdu   Revúca   –   ďalej   len   „okresné   súdy“)   a im   predchádzajúcim postupom.

Sťažnosti sťažovateľky sú obdobné, resp. totožné, čo sa týka skutkového a právneho stavu a samotnej argumentácie sťažovateľky so stovkami (resp. tisíckami) sťažností, ktoré sťažovateľka   podala   a ústavný   súd   o nich   už   rozhodol.   Smerom   k obsahu   sťažností a sťažovateľkinej argumentácie ústavný súd odkazuje na svoje predošlé rozhodnutia v jej veciach,   napríklad   na   rozhodnutia   sp.   zn.   I.   ÚS   92/2013   z 13.   februára   2013,   sp.   zn. I. ÚS 293/2013 z 29. mája 2013, sp. zn.   II. ÚS 447/2013 z 12. septembra 2013, sp. zn. II. ÚS 460/2013 z 26. septembra 2013, sp. zn. III. ÚS 301/2013 z 2. júla 2013 a sp. zn. IV. ÚS 483/2013 z 15. augusta 2013.

Sťažovateľka   reagovala   aj   na   uznesenie   ústavného   súdu   sp.   zn.   I. ÚS 89/2013 zo 6. februára   2013,   ktorým   boli   jej   obsahovo   obdobné   sťažnosti   odmietnuté   z   dôvodu nedostatku právomoci ústavného súdu na ich prerokovanie a rozhodnutie. V tejto súvislosti sťažovateľka   poukázala   na   konania   ústavného   súdu   vo   veciach   vedených   pod   sp. zn. I. ÚS 265/05, sp. zn. III. ÚS 24/05 a sp. zn. III. ÚS 74/2011, v ktorých tento preskúmaval rozhodnutia súdov o zaujatosti sudcov. Ústavný súd však uvedenú rozhodovaciu prax podľa sťažovateľky bez akéhokoľvek zdôvodnenia porušil práve a len v jej prípade. Sťažovateľka taktiež poukázala na odôvodnenie publikovaného uznesenia (40/1998 ZSP) Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 Cdo 20/97.

Sťažovateľka taktiež navrhuje, aby ústavný súd podľa § 52 ods. 2 zákona Národnej rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z.   o   organizácii   Ústavného   súdu   Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len   „zákon   o   ústavnom   súde“) „vydal   dočasné   opatrenie,   ktorým   rozhodne   o   odklade vykonateľnosti napadnutého uznesenia...“.

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde každý návrh predbežne prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti   navrhovateľa,   ak   tento   zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Podľa § 31a zákona o ústavnom súde ak tento zákon neustanovuje inak a povaha veci to nevylučuje, použijú sa na konanie pred ústavným súdom primerane ustanovenia zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „OSP“). V zmysle § 112 ods. 1 OSP v záujme hospodárnosti konania môže súd spojiť na spoločné konanie veci, ktoré sa uňho začali a skutkovo spolu súvisia alebo sa týkajú tých istých účastníkov.

Zákon o ústavnom súde nemá osobitné ustanovenie o spojení vecí, avšak v súlade s citovaným § 31a zákona o ústavnom súde možno v konaní o sťažnosti podľa čl. 127 ústavy použiť na prípadné spojenie vecí primerane § 112 ods. 1 OSP. S prihliadnutím na obsah sťažností uvedených vo výrokovej časti tohto uznesenia a z tohto obsahu vyplývajúcu právnu a skutkovú súvislosť týchto sťažností, a taktiež prihliadajúc na totožnosť v osobe sťažovateľky a krajského súdu, proti ktorému tieto sťažnosti smerujú, rozhodol ústavný súd, uplatniac citované právne normy, tak, ako to je uvedené v bode l výroku tohto uznesenia.

III.

Ústavný súd v úvode   konštatuje, že po preskúmaní predmetu sťažností vedených pod sp. zn. Rvp 21233/2013 až sp. zn. Rvp 21234/2013, sp. zn. Rvp 2869/2014 až sp. zn. Rvp 2881/2014, sp. zn. Rvp 2900/2014 až sp. zn. Rvp 2915/2014, sp. zn. Rvp 2917/2014 až sp. zn. Rvp 2941/2014 a sp. zn. Rvp 2943/2014 až sp. zn. Rvp 2962/2014 dospel k záveru, že v týchto konaniach pred ústavným súdom sťažovateľka namieta porušenie svojich práv v príčinnej súvislosti s uzneseniami krajského súdu sp. zn. 13 NcC 99/2012 z 8. októbra 2012, sp. zn. 24 NcC 261/2012 z 11. októbra 2012, sp. zn. 24 NcC 255/2012 z 11. októbra 2012, sp. zn. 2 NcC 343/2012 zo 17. októbra 2012, sp. zn. 24 NcC 253/2012 z 11. októbra 2012, voči ktorým už podala ústavnému súdu identické sťažnosti, ktoré boli ústavnému súdu   doručené   17.   septembra   2013   a   24. marca   2014   a sú   vedené   pod   sp.   zn. Rvp 21232/2013, sp. zn. Rvp 2868/2014, sp. zn. Rvp 2899/2014, sp. zn. Rvp 2916/2014 a sp. zn. Rvp 2942/2014. Inak povedané, ústavný súd v tej istej veci sťažovateľky už koná.

Podľa § 24 písm. b) zákona o ústavnom súde návrh nie je prípustný, ak ústavný súd v tej istej veci koná.

Prekážka prv začatého konania (litispendencia) bráni tomu, aby na ústavnom súde prebiehali dve konania, prípadne viac konaní v tej istej veci. Totožnosť veci je daná pri zhode predmetu konania, skutkových okolností, z ktorých sa uplatnené právo vyvodzuje, a identitou účastníkov konania. O prekážku litispendencie nejde, ak chýba čo len jeden z uvedených znakov totožnosti veci.

Vzhľadom   na   uvedené   zistenia   ústavný   súd   konštatuje,   že   keďže   ústavný   súd v identickej veci sťažovateľky (t. j. vo veci namietaného porušenia jej základných práv zaručených   v   čl.   46   ods.   1   a   čl.   48   ods.   1   ústavy   a práva   zaručeného   v   čl.   6   ods. 1 dohovoru uzneseniami krajského súdu sp. zn. 13 NcC 99/2012 z 8. októbra 2012, sp. zn. 24 NcC 261/2012 z 11. októbra 2012, sp. zn. 24 NcC 255/2012 z 11. októbra 2012, sp. zn. 2 NcC 343/2012 zo 17. októbra 2012, sp. zn. 24 NcC 253/2012 z 11. októbra 2012) už koná (konania   vedené   pod   sp.   zn.   Rvp   21232/2013,   sp.   zn.   Rvp   2868/2014,   sp.   zn. Rvp 2899/2014, sp. zn. Rvp 2916/2014 a sp. zn. Rvp 2942/2014), z dôvodu prekážky prv začatého konania v tej istej veci bolo potrebné sťažnosti sťažovateľky vedené pod sp. zn. Rvp   21233/2013   až   sp.   zn.   Rvp   21234/2013,   sp.   zn.   Rvp   2869/2014   až   sp.   zn. Rvp 2881/2014, sp. zn. Rvp 2900/2014 až sp. zn. Rvp 2915/2014, sp. zn. Rvp 2917/2014 až sp. zn. Rvp 2941/2014 a sp. zn. Rvp 2943/2014 až sp. zn. Rvp 2962/2014 odmietnuť pre neprípustnosť podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Ústavný   súd   ďalej   uvádza,   že   po   preskúmaní   predmetu   sťažností   vedených   pod sp. zn. Rvp 21232/2013, sp. zn. 21235/2013, sp. zn. Rvp 2868/2014, sp. zn. Rvp 2899/2014, sp. zn. Rvp 2916/2014 a sp. zn. Rvp 2942/2014 v kontexte svojich zistení dospel k záveru, že použitá   argumentácia   sťažovateľky   v podaných   sťažnostiach   je totožná   s jej právnou argumentáciou, ktorú použila v stovkách predošlých sťažností, ktorými sa ústavný súd už zaoberal   v uplynulom   období   a v ktorých   atakovala   právne   závery   všeobecných   súdov rozhodujúcich   o námietkach   zaujatosti   vznesených   sťažovateľkou   v prvostupňových konaniach vedených pred okresnými súdmi, v ktorých si uplatnila svoje žalobné nároky podľa zákona č. 514/2003 Z. z o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

V   tejto   veci   ústavný   súd   nadväzuje   na   svoje   predchádzajúce   právne   názory obsiahnuté   v   celom   rade   uznesení,   ktorými   rozhodol   o   skutkovo   rovnakých   veciach sťažovateľky, a keďže nezistil dôvod na to, aby sa od týchto rozhodnutí odchýlil, dospel k rovnakému záveru, že sťažnosti sťažovateľky treba odmietnuť pre nedostatok právomoci ústavného súdu na ich prerokovanie podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde, keďže v ďalšom konaní v merite veci pred všeobecnými súdmi sa môže sťažovateľka domáhať ochrany   svojich   práv   podaním   odvolania   proti   rozhodnutiam   prvostupňového   súdu, prípadne aj dovolania proti rozhodnutiam odvolacieho súdu.

Vzhľadom na uvedené, zohľadňujúc požiadavku princípu právnej istoty, aby sa na určitú právne relevantnú otázku pri jej opakovaní v rovnakých podmienkach dala vždy rovnaká odpoveď, sa preto ústavný súd plne stotožňuje s dôvodmi svojich predchádzajúcich rozhodnutí   (napr.   sp.   zn.   I.   ÚS   92/2013   z 13.   februára   2013,   sp.   zn.   I.   ÚS   293/2013 z 29. mája 2013, sp. zn.   II. ÚS 447/2013 z 12. septembra 2013, sp. zn. II. ÚS 460/2013 z 26. septembra 2013, sp. zn. III. ÚS 301/2013 z 2. júla 2013 či mutatis mutandis sp. zn. IV. ÚS   483/2013   z 15.   augusta   2013),   ktoré   skončili   odmietnutím   rovnakých,   resp. podobných   sťažností   sťažovateľky   z dôvodov   tam   uvedených.   Ústavný   súd   v takýchto a obdobných   prípadoch   nemá   dôvod   meniť   svoje   už   ustálené   právne   názory,   a preto v podrobnostiach odkazuje na už citované svoje skoršie rozhodnutia.

Keďže   sťažnosti   boli   odmietnuté   ako   celok,   ústavný   súd   o   ďalších   návrhoch sťažovateľky v nich uplatnených nerozhodoval.

P o u č e n i e :   Proti   tomuto rozhodnutiu   nemožno podať opravný prostriedok;   to neplatí,   ak   rozhodnutím   orgánu   medzinárodnej   organizácie   zriadeného   na   uplatňovanie medzinárodnej   zmluvy,   ktorou   je   Slovenská   republika   viazaná,   vznikne   Slovenskej republike   povinnosť   v   konaní   pred   ústavným   súdom   znovu   preskúmať   už   prijaté rozhodnutie ústavného súdu.

V Košiciach 6. novembra 2014