SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
II. ÚS 743/2015-32
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 24. februára 2016v senáte zloženom z predsedu Sergeja Kohuta, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej a sudcuLajosa Mészárosa (sudca spravodajca) prerokoval prijatý návrh ⬛⬛⬛⬛,. ⬛⬛⬛⬛, zastúpeného advokátom JUDr. Stanislavom Hlinkom,Advokátska kancelária, Námestie slobody 6280/5, Banská Bystrica, na preskúmanierozhodnutia Obecného zastupiteľstva obce Ľubietová č. OcZ 9-34/2015 z 24. júna 2015a takto
r o z h o d o l :
1. Rozhodnutie Obecného zastupiteľstva obce Ľubietová č. OcZ 9-34/2015 z 24. júna2015 z r u š u j e.
2. Obecné zastupiteľstvo obce Ľubietová j e p o v i n n é uhradiť
trovy konania v sume 355,73 € (slovom tristopäťdesiatpäť eur a sedemdesiattricentov) na účet jeho právneho zástupcu JUDr. Stanislava Hlinku, Advokátska kancelária,Námestie slobody 6280/5, Banská Bystrica, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohtonálezu.
⬛⬛⬛⬛O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bol 8. júla 2015doručený návrh ⬛⬛⬛⬛ (ďalej len „navrhovateľ“) na preskúmanie rozhodnutiaObecného zastupiteľstva obce Ľubietová (ďalej len „obecné zastupiteľstvo“ alebo„odporca“) č. OcZ 9-34/2015 z 24. júna 2015 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“). Podľazisteniaústavnéhosúdubolonapadnutérozhodnutieobecnéhozastupiteľstvanavrhovateľovi doručené 24. júna 2015.
1.1 Ústavný súd na neverejnom zasadnutí 11. novembra 2015 prijal návrhnavrhovateľa uznesením sp. zn. II. ÚS 743/2015-12 z 11. novembra 2015 (ďalej len„uznesenie o prijatí“) na ďalšie konanie.
2. Z návrhu a jeho príloh vyplýva, že navrhovateľovi ako verejnému funkcionárovivo funkcii starostu obce Ľubietová bola napadnutým rozhodnutím obecného zastupiteľstvauložená pokuta podľa čl. 9 ods. 10 písm. a) ústavného zákona č. 357/2004 Z. z. o ochraneverejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov v znení neskorších predpisov(ďalej len „ústavný zákon“) vo výške 1 699 eur z dôvodu porušenia čl. 7 ods. 1 písm. d)a písm. e) a čl. 7 ods. 2 ústavného zákona tým, že nepodal v ustanovenej lehote oznámeniefunkcií, zamestnaní, činností a majetkových pomerov (ďalej len „oznámenie“) a nepriložilpotvrdenie o podanom daňovom priznaní.
2.1 Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia obecného zastupiteľstva neobsahujeokrem citácie čl. 7 ústavného zákona žiadne iné dôvody ani argumenty. Pre úplnosť ústavnýsúd uvádza celé znenie odôvodnenia napadnutého rozhodnutia obecného zastupiteľstva:„Podľa čl. 7 ods. 1, písm. d) ústavného zákona č. 357/2004 Z. z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov, verejný funkcionár je povinný do 30 dní odo dňa, keď sa ujal výkonu verejnej funkcie, a počas jej výkonu vždy do 31. marca podať písomné oznámenie za predchádzajúci kalendárny rok, v ktorom uvedie svoje príjmy dosiahnuté v uplynulom kalendárnom roku z výkonu funkcie verejného funkcionára... Podľa čl. 7 ods. 1, písm. e) toho istého zákona, je povinný do 30 dní odo dňa, keď sa ujal výkonu verejnej funkcie, a počas jej výkonu vždy do 31. marca podať písomné oznámenie za predchádzajúci kalendárny rok, v ktorom uvedie svoje majetkové pomery a majetkové pomery manžela a neplnoletých detí, ktorí s ním žijú v domácnosti, vrátane osobných údajov v rozsahu titul, meno, priezvisko a adresa trvalého pobytu.
Podľa č. 7 ods. 2 tohto istého zákona, verejný funkcionár priloží aj potvrdenie o podanom daňovom priznaní k dani z príjmu fyzických osôb za predchádzajúci kalendárny rok.“
3. Navrhovateľ v úvode svojho návrhu uviedol, že ako starosta zložil sľub15. decembra 2014, a pretože bol opätovne zvolený za starostu, podľa čl. 7 ods. 3 v spojenís ods. 1 ústavného zákona bol povinný podať písomné oznámenie do 31. marca 2015 za rok2014, čo aj slovne urobil na Obecnom úrade obce Ľubietová 31. marca 2015.
3.1 Podľa navrhovateľa mandátová komisia (ďalej len „komisia“) je orgánomobecného zastupiteľstva. Navrhovateľ v tejto súvislosti uviedol, že komisia nemásamostatný sekretariát. Predseda komisie a členovia komisie prichádzajú na obecný úrad lenv deň zasadania obecného zastupiteľstva. V dôsledku uvedeného je navrhovateľ tohonázoru, že postupoval správne, keď oznámenie podal na obecnom úrade, ktorý jepodateľňou aj pre komisiu.
3.2 Navrhovateľ ďalej dôvodí, že obecné zastupiteľstvo mu neoznámilo začatiekonania a nevyzvalo ho, aby sa vyjadril k začatiu konania. Navrhovateľ je toho názoru, ženemal možnosť sa k veci vyjadriť a zaujať stanovisko, a ani nevie, aké ustanoveniaústavného zákona porušil. Obecné zastupiteľstvo začalo a aj uskutočnilo konanie vo veciochrany verejného záujmu a zamedzenia rozporu záujmov na zasadaní obecnéhozastupiteľstva 24. júna 2015, a to podľa navrhovateľa aj bez vyjadrenia komisie. Podľavyjadrenia navrhovateľa obecné zastupiteľstvo mu neumožnilo vyjadriť sa k začatémukonaniu, čo je v rozpore s čl. 9 ods. 4 ústavného zákona a spôsobuje nemožnosťpreskúmania napadnutého rozhodnutia.
3.3 Pokračujúc vo svojom návrhu, navrhovateľ uvádza, že obecné zastupiteľstvonemalo žiadne zistenia, ktoré by nasvedčovali tomu, že navrhovateľ v oznámení uviedolneúplné a nepravdivé údaje (navrhovateľ uvádza, že nemalo ešte stanovisko komisie k jehooznámeniu, pozn.) alebo že by si nesplnil povinnosť podľa čl. 7 ods. 1 a 2 ústavnéhozákona. Navrhovateľ poukazuje na skutočnosť, že v deň schválenia napadnutéhorozhodnutia, t. j. 24. júna 2015, komisia prevzala jeho oznámenie na kontrolu. Komisiazasadala 1. júla 2015. Navrhovateľ doplnil, že obecné zastupiteľstvo začalo konaniez vlastnej iniciatívy a začatie konania mu neoznámilo neurobilo prvý úkon voči nemu.Navrhovateľ zastáva názor, že konanie nebolo začaté 24. júna 2015.
3.4 V ďalšej časti návrhu navrhovateľ popisuje priebeh prijímania napadnutéhorozhodnutia. Poslanec obecného zastupiteľstva ⬛⬛⬛⬛ sa navrhovateľa opýtal,ako podal oznámenie. Navrhovateľ odpovedal, že oznámenie podal do 31. marca 2015 naObecnom úrade obce Ľubietová. Následne na to poslanec ⬛⬛⬛⬛ na tom istomzasadaní obecného zastupiteľstva predložil obecnému zastupiteľstvu na schválenienapadnuté rozhodnutie, ktoré podľa názoru navrhovateľa mal už pripravené a ktoré napokonobecné zastupiteľstvo aj schválilo, a to i napriek tomu, že navrhovateľ si ako starosta podľajeho mienky splnil svoju oznamovaciu povinnosť v zmysle čl. 7 ods. 1 a 2 ústavnéhozákona. Obecné zastupiteľstvo podľa navrhovateľa nepočkalo ani na stanovisko komisiek oznámeniu navrhovateľa, ktorej poslanec obecného zastupiteľstva ⬛⬛⬛⬛ odovzdaloznámenie navrhovateľa na účely jeho skontrolovania. Navrhovateľ zakončuje, že následnena to ⬛⬛⬛⬛, poslanec obecného zastupiteľstva, odovzdal starostovi napadnutérozhodnutie.
3.5 Navrhovateľ ďalej poukazuje na to, že obecné zastupiteľstvo žiadnym dôkazomnepreukázalo, že porušil povinnosť podať oznámenie podľa čl. 7 ústavného zákona v lehoteustanovenej v tomto článku. Podľa jeho názoru obecné zastupiteľstvo nepreukázalonesplnenie alebo porušenie povinnosti ustanovenej ústavným zákonom navrhovateľom.Napadnuté rozhodnutie obecného zastupiteľstva nespĺňa podľa názoru navrhovateľazákonné náležitosti výroku a jeho odôvodnenia. Navrhovateľ navyše tvrdí, že v napadnutomrozhodnutí za slovami „starosta obce“ obecné zastupiteľstvo neuviedlo osobné údajenavrhovateľa v rozsahu titul, meno, priezvisko a adresa trvalého bydliska, čo je podľa jehonázoru v rozpore s čl. 9 ods. 13 ústavného zákona.
3.6 Podľa navrhovateľa z čl. 7 ústavného zákona vyplýva, že výroková časťnapadnutého rozhodnutia obecného zastupiteľstva je v rozpore s čl. 7 ods. 1 písm. a) až e)a ods. 2 ústavného zákona, je zmätočná a nepreskúmateľná. Obecné zastupiteľstvo podľaslov navrhovateľa vôbec nezaujímalo, či si splnil povinnosť ustanovenú v čl. 7 ods. 1písm. a), b) a c) ústavného zákona, ale zaujímali ho iba jeho príjmy dosiahnuté v uplynulomkalendárnom roku a majetkové pomery navrhovateľa a jeho manželky. Podľa navrhovateľaodôvodnenie napadnutého rozhodnutia obecného zastupiteľstva bolo zdôvodnené lencitáciou ustanovení čl. 7 ods. 1 písm. d) a e) a ods. 2 ústavného zákona. V odôvodnenínapadnutého rozhodnutia sa obecné zastupiteľstvo podľa názoru navrhovateľa vôbecnevysporiadalo s otázkou, či podal, alebo nepodal oznámenie podľa čl. 7 ods. 1 písm. a), b)a c) ústavného zákona. Skutkové zistenia obecného zastupiteľstva nie sú v odôvodnenípodľa navrhovateľa vôbec konkretizované a nie je ani zrejmé, z akých dôvodov a dôkazova v akej ich hodnotiacej väzbe bol ustálený skutkový stav veci, z ktorého obecnézastupiteľstvo pri rozhodovaní v danej veci vychádzalo. Obecné zastupiteľstvo v predmetnejveci podľa navrhovateľa nedostatočne zistilo skutkový stav, v dôsledku čoho navrhovateľzastáva názor, že napadnuté rozhodnutie obecného zastupiteľstva je zmätočnéa nepreskúmateľné. Vyjadrenie navrhovateľa uvedené v závere napadnutého rozhodnutiabolo podľa tvrdenia navrhovateľa dopísané perom, čo podľa jeho mienky potvrdzuje, ženapadnuté rozhodnutie už bolo pripravené pred jeho schválením obecným zastupiteľstvom.
3.7 V závere navrhovateľ upriamil pozornosť na skutočnosť, že komisia na svojomzasadaní 1. júla 2015 otvorila obálku a zistila, že v obálke bolo navrhovateľom priloženéročné zúčtovanie preddavkov na daň a podané oznámenie z 31. marca 2015. Ďalej podľatvrdenia navrhovateľa komisia zistila, že v obálke nebolo potvrdenie o daňovom priznaník dani z príjmov fyzických osôb za predchádzajúci kalendárny rok. Komisia podľanavrhovateľa prerušila zasadanie z dôvodu dôkladného preskúmania oznámenia podanéhonavrhovateľom do 6. júla 2015.
4. S poukazom na uvedenú argumentáciu navrhovateľ ústavnému súdu navrholnapadnuté rozhodnutie zrušiť.
II.
Vyjadrenie odporcu
5. Ústavný súd zaslal obecnému zastupiteľstvu návrh navrhovateľa, ako aj uznesenieo prijatí s možnosťou vyjadriť sa k podanému návrhu. Na výzvy ústavného súduz 3. decembra 2015 a z 19. januára 2016 sa k podanému návrhu navrhovateľa vyjadriloobecné zastupiteľstvo prostredníctvom poslancov obecného zastupiteľstva dvoma listamidoručenými ústavnému súdu 28. januára 2016.
5.1 V prvom liste obecné zastupiteľstvo argumentuje, že navrhovateľ neodovzdaloznámenie včas a že nič mu nebránilo oznámenie odovzdať v zmysle ústavného zákona.
5.2 Podľa obecného zastupiteľstva nie je pravda, že sa navrhovateľ nemoholk začatiu konania vyjadriť. Ako dôkaz pripojilo zápisnicu zo zasadnutia obecnéhozastupiteľstva z 24. júna 2015, kde podľa obecného zastupiteľstva je na stranách 16 až 18zdokumentovaný priebeh konania a rokovania zastupiteľstva v chronologickom poradívrátane vyjadrenia navrhovateľa.
5.3 Obecné zastupiteľstvo ďalej uviedlo, že jeho poslanci sa osobne zaujímaliu pracovníčky obecného úradu, ktorá má na starosti aj poštu, či navrhovateľ splnilpovinnosť predložiť oznámenie. Podľa vyjadrenia pracovníčky obecného úradu, na ktoréobecné zastupiteľstvo odkazuje, žiadne oznámenie nepreberala, neevidovala ani neukladalado trezoru, ani nič neposielala predsedníčke komisie. Toto tvrdenie dokazuje podľaobecného zastupiteľstva aj neskoršie vyjadrenie predsedníčky komisie(ďalej aj „predsedníčka“), že obálka s oznámením síce bola opatrená pečiatkou podateľne,ale bez podacieho čísla. Obecné zastupiteľstvo zastáva názor, že tak urobil dodatočnenavrhovateľ osobne, pričom predsedníčke komisie ho predložil až 24. júna 2015 nazasadnutí obecného zastupiteľstva.
5.4 Obecné zastupiteľstvo považuje za dostatočný a nevyvrátiteľný dôkaz o porušeníústavného zákona vyjadrenie pracovníčky obecného úradu, osobné vyjadrenie navrhovateľana zasadnutí obecného zastupiteľstva, ako aj predsedníčky komisie.
5.5 V druhom liste zaslanom predsedníčkou komisie obecného zastupiteľstva naochranu verejného záujmu pri výkone funkcie starostu obce (ďalej len „komisia obecnéhozastupiteľstva“; navrhovateľ i obecné zastupiteľstvo vo svojich podaniach uvádzajúnesprávny názov „mandátna komisia“, pozn.) ⬛⬛⬛⬛, zvolenej uznesenímobecného zastupiteľstva č. OcZ 1-9/2014, sa predsedníčka vyjadrila, že ponecháva naposúdenie ústavnému súdu, či došlo k porušeniu ústavného zákona zo strany navrhovateľa.
Replika navrhovateľa
6. Ústavný súd zaslal listami z 1. februára 2016 a z 11. februára 2016 navrhovateľoviobe vyjadrenia obecného zastupiteľstva s oznámením o možnosti zaujať stanoviskok vyjadreniam obecného zastupiteľstva.
6.1 Navrhovateľ sa listom doručeným ústavnému súdu 16. februára 2016 vyjadrilk stanoviskám obecného zastupiteľstva, pričom vo vyjadrení zopakoval svoje argumentyz návrhu, prezentoval názor, že z vyjadrenia odporcu vyplýva, že niektoré úkony týkajúce sazistenia skutkového stavu boli vykonané po vydaní napadnutého rozhodnutia, a nie predjeho vydaním, a vyslovil, že trvá v plnom rozsahu na svojom návrhu. Ústavný súdpoznamenáva, že vyjadrenie navrhovateľa nebolo spísané a zaslané prostredníctvom jehoprávneho zástupcu, ale navrhovateľom samotným. Právny zástupca listom doručenýmústavnému súdu 22. februára 2016 uviedol, že sa stotožňuje s vyjadrením samotnéhonavrhovateľa, a preto nepodáva žiadne vyjadrenie k stanoviskám odporcu.
III.
7. Podľa čl. 10 ods. 3 ústavného zákona proti rozhodnutiu orgánu podľa čl. 9 ods. 1písm. b) až d) môže dotknutý verejný funkcionár do 15 dní od doručenia rozhodnutia,ktorým bola vyslovená strata mandátu alebo funkcie alebo ktorým bola uložená pokuta,podať návrh na preskúmanie rozhodnutia na ústavný súd. Podanie návrhu má odkladnýúčinok. Ústavný súd rozhodne o tomto návrhu do 60 dní odo dňa jeho doručenia. Konanieo preskúmaní takého rozhodnutia pred ústavným súdom upravujú ustanovenia zákona.Rozhodnutie ústavného súdu je konečné okrem rozhodnutia podľa čl. 12 ods. 2.
Podľa § 73b ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jehosudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ak senátústavného súdu zistí, že konanie verejného funkcionára je v rozpore s ústavným zákonomo ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov alebo s osobitnýmpredpisom, rozhodnutie orgánu svojím uznesením potvrdí. V opačnom prípade napadnutérozhodnutie orgánu senát ústavného súdu nálezom zruší.
IV.
8. Predmetom konania pred ústavným súdom je posúdenie námietok navrhovateľavznesených proti napadnutému rozhodnutiu obecného zastupiteľstva. Navrhovateľartikuluje predovšetkým tieto výhrady: (i) tvrdí, že oznámenie podal na obecnom úrade, (ii)dôvodí, že obecné zastupiteľstvo mu neoznámilo začatie konania a nevyzvalo ho, aby savyjadril k začatiu konania, (iii) uvádza, že obecné zastupiteľstvo nemalo žiadne zistenia,ktoré by nasvedčovali tomu, že navrhovateľ v oznámení uviedol neúplné a nepravdivéúdaje, (iv) namieta, že napadnuté rozhodnutie obecného zastupiteľstva nespĺňa zákonnénáležitosti výroku a jeho odôvodnenia, odôvodnenie napadnutého rozhodnutia obecnéhozastupiteľstva bolo zdôvodnené len citáciou ustanovení čl. 7 ods. 1 písm. d) a e) a ods. 2ústavného zákona, skutkové zistenia obecného zastupiteľstva nie sú v odôvodnenínapadnutého rozhodnutia konkretizované, a nie je ani zrejmé, z akých dôvodov a dôkazova v akej ich hodnotiacej väzbe bol ustálený skutkový stav veci, z ktorého obecnézastupiteľstvo pri rozhodovaní v jeho veci vychádzalo.
9. Zmyslom a účelom ústavného zákona je zabezpečiť právny mechanizmus ochranyverejného záujmu pri výkone verejných funkcií spočívajúci v zamedzení vzniku rozporuosobných záujmov verejných funkcionárov s uvedeným verejným záujmom v súvislostis výkonom svojej funkcie a predchádzať zneužívaniu verejnej funkcie, prípadnezneužívaniu postavenia s ňou spojeného na osobný prospech. Zmyslom konania vo veciochrany verejného záujmu a zamedzenia rozporu záujmov je preveriť plnenie ústavnéhozákona.
9.1 Konanie vo veci ochrany verejného záujmu a zamedzenia rozporu záujmov jekonaním sui generis upraveným ústavným zákonom (konkrétne čl. 9 a nasl. ústavnéhozákona), v rámci ktorého príslušný orgán verejnej moci (čl. 9 ods. 1 ústavného zákona)v konečnom dôsledku rozhoduje o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiachverejných funkcionárov vyplývajúcich im predovšetkým z čl. 4 až čl. 8 ústavného zákona.
9.2 V tomto prípade je bazálnou otázka, aké princípy ovládajú a vzťahujú sa nakonanie vo veci ochrany verejného záujmu a zamedzenia rozporu záujmov vedenépríslušným orgánom verejnej moci v zmysle ústavného zákona.
9.3 Primárnym (avšak nie výlučným) musí byť zohľadnenie tých ustanoveníústavného zákona, ktoré upravujú samotné konanie vo veci ochrany verejného záujmua zamedzenia rozporu záujmov, a to s cieľom abstrahovať z takto vymedzenéhonormatívneho textu ústavného zákona spoločný princíp ovládajúci konanie vo veci ochranyverejného záujmu a zamedzenia rozporu záujmov, s ohľadom na gramatický a teleologickýprístup k interpretácii normatívneho textu.
9.4 Podľa čl. 9 ods. 2 písm. b) ústavného zákona orgán, ktorý uskutočňuje konaniepodľa odseku 1 (t. j. aj obecné zastupiteľstvo), začne konanie na základe riadneodôvodneného podnetu(...) Podľa čl. 9 ods. 4 ústavného zákona orgán podľa odseku 1umožní verejnému funkcionárovi, proti ktorému sa vedie konanie, aby sa vyjadrilk podnetu; ak je to potrebné vykoná ďalšie dokazovanie. Podľa čl. 9 ods. 6 ústavnéhozákona ak sa v konaní preukázalo, že verejný funkcionár nesplnil alebo porušil povinnosťalebo obmedzenie(...) Podľa čl. 9 ods. 12 ústavného zákona ak sa v konaní nepreukázalo, ževerejný funkcionár nesplnil alebo porušil povinnosť(...)
9.5 Z citovaných ustanovení ústavného zákona možno spoľahlivo vyvodiť, žeústavodarca upravením a zdôraznením (v rámci konania vo veci ochrany verejného záujmua zamedzenia rozporu záujmov) právnych inštitútov (najmä procesnoprávnych), napr.dokazovanie („ak je to potrebné vykoná ďalšie dokazovanie“), riadne zisťovanie stavu veci(„ak sa v konaní preukázalo“, resp. „ak sa v konaní nepreukázalo“), povinnosťpodnecovateľa riadne odôvodniť podnet („na základe riadne odôvodneného podnetu“),zároveň reflektoval princíp uplatňovaný v „štandardných“ procesoch [porov. napr. § 46a § 47 ods. 3 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v zneníneskorších predpisov; § 153 ods. 1 a § 157 ods. 2 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdnyporiadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „OSP“); § 119 ods. 1, § 168 ods. 1 a § 176ods. 2 zákona č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov], abyrozhodnutia orgánov verejnej moci (v tomto prípade obecné zastupiteľstvo) majúcichprávomoc rozhodovať v konaní (reglementovaným právom) o právach, právom chránenýchzáujmoch a povinnostiach fyzických osôb (v tomto prípade verejných funkcionárov)a právnických osôb boli založené na správnom a v dostatočnom rozsahu zistenomskutkovom stave veci.
9.6 Sekundárne (avšak nie konečne) je potrebné akcentovať aj ďalšie princípydemokratického právneho štátu formujúce každé konanie, v rámci ktorého orgán verejnejmoci rozhoduje o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach fyzických osôbalebo právnických osôb. Tieto sú uvedené v Ústave Slovenskej republiky (ďalej len„ústava“) v čl. 46 a nasl. (právo na súdnu a inú právnu ochranu), v prerokovávanom prípadekonkrétne čl. 46 ods. 1 ústavy. V prípade konania vo veci ochrany verejného záujmua zamedzenia rozporu záujmov v zmysle ústavného zákona pôjde o princípy spojenés právom na inú právnu ochranu.
9.7 Povinnosť orgánov verejnej moci majúcich právomoc rozhodovať v konaníupravenom všeobecne záväznými právnymi predpismi o právach, právom chránenýchzáujmocha povinnostiachfyzickýchosôba právnickýchosôbzistiťsprávnea v dostatočnom rozsahu skutkový stav v nimi rozhodovanej veci (bez ohľadu na jejprípadnú náročnosť) a s tým spojená povinnosť riadne odôvodniť svoje rozhodnutie [a tedazároveň konkretizovať v odôvodnení rozhodnutia dôkazy, ktoré vykonal, zdroj toho-ktoréhodôkazu, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov a ako sa vyrovnal s ťažiskovýminávrhmi a námietkami účastníkov; detailnosť a obsažnosť odôvodnenia rozhodnutia môžebyť v špecifických prípadoch zákonom výslovne zúžená, napríklad vzhľadom na vyhovenievšetkým účastníkom konania alebo vzdanie sa opravného prostriedku všetkými účastníkmikonania a pod. (porov. § 47 ods. 1 druhej vety správneho poriadku; § 157 ods. 3 a 4 OSP)],obe vyplývajúce z čl. 46 ods. 1 ústavy (v prerokúvanom prípade spojené s právom na inúprávnu ochranu), sú jedny zo základných znakov ústavne aprobovaného postupukonajúceho orgánu verejnej moci a ochranou účastníkov konania pred svojvôľoukonajúceho orgánu verejnej moci.Nota beneústavný súd uvádza, že spornou z hľadiskapráv zaručených čl. 46 ods. 1 ústavy je i výnimka z týchto základných znakov ústavneaprobovaného postupu konajúceho orgánu verejnej moci (t. j. z povinnosti orgánov verejnejmoci zistiť správne a v dostatočnom rozsahu skutkový stav v nimi rozhodovanej vecia povinnosti riadne odôvodniť svoje rozhodnutie) výslovne upravená zákonnomv prípadoch, kde, preferujúc ochranu verejného záujmu (napr. bezpečnosti štátu a pod.),je dodržiavanie uvedených procesných záruk účastníka konania, resp. dotknutého subjektu(v zmysle riadneho odôvodnenia rozhodnutia alebo správneho a dostatočného zisteniaskutkového stavu) bez ohľadu na negatívny vplyv rozhodnutia na právnu pozíciu účastníkovkonania týmto zákonom úplne negované [typicky porov. § 120 ods. 2 písm. a) až i) zákonač. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v zneníneskorších predpisov a s ním súvisiace konania o súlade právnych predpisov pred ústavnýmsúdom vedené na základe návrhu verejnej ochrankyne práv pod sp. zn. PL. ÚS 40/2014a sp. zn. PL. ÚS 5/2014].
10. Aplikujúc už uvedené konklúzie na konanie vo veci ochrany verejného záujmua zamedzenia rozporu záujmov pred obecným zastupiteľstvom v navrhovateľovej veci,ústavný súd konštatuje, že v konaní vo veci ochrany verejného záujmu a zamedzeniarozporu záujmov musí byť bez akýchkoľvek pochybností preukázané, že verejný funkcionárnesplnil alebo porušil povinnosť alebo obmedzenie ustanovené ústavným zákonom alebozákonom (čl. 9 ods. 6 ústavného zákona).
10.1 Obecné zastupiteľstvo musí preto v takomto konaní vykonať dokazovaniez úradnej povinnosti a na základe vykonaného dokazovania v potrebnom rozsahukonkretizovať, akú povinnosť alebo obmedzenie ustanovenú ústavným zákonom alebozákonom verejný funkcionár nesplnil alebo porušil. Dôsledkom toho potom je, že verejnýfunkcionár nie je povinný preukazovať, že splnil alebo neporušil povinnosť aleboobmedzenie ustanovené ústavným zákonom alebo zákonom, ale naopak, skutočnosť, žeostal po začatí konania prípadne nečinný alebo nebol v konaní dostatočne aktívny, nemôžeísť na jeho ťarchu. Z uvedeného okrem iného vyplýva, že v konaní vo veci ochranyverejného záujmu a zamedzenia rozporu záujmov verejného funkcionára nezaťažuje tzv.dôkazné bremeno, na základe ktorého by bol povinný preukazovať alebo vyvracať určitéskutočnosti, ktoré majú vplyv na rozhodnutie výboru (porov. I. ÚS 45/2011,IV. ÚS 182/07).
10.2 V odôvodnení rozhodnutia musí obecné zastupiteľstvo uviesť relevantnéa dostatočné dôvody, na základe ktorých bolo vydané, a odôvodnenie musí spĺňaťpožiadavky kladené na kvalitu odôvodnenia rozhodnutia orgánu verejnej moci podľa čl. 46ods. 1 ústavy. Rozsah tejto povinnosti sa však musí posúdiť vo svetle okolností každej vecivrátane námietok uvádzaných dotknutým subjektom (porov. I. ÚS 56/01, I. ÚS 165/02,II. ÚS 410/06, III. ÚS 53/06, IV. ÚS 24/07, IV. ÚS 85/2010).
10.3 Ako už ústavný súd v rekapitulácii prezentoval, odôvodnenie napadnutéhorozhodnutia obecného zastupiteľstva neobsahuje okrem citácie čl. 7 ústavného zákonažiadne iné dôvody ani argumenty. Celé znenie odôvodnenia napadnutého rozhodnutiaobecného zastupiteľstva je nasledovné:
„Podľa čl. 7 ods. 1, písm. d) ústavného zákona č. 357/2004 Z. z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov, verejný funkcionár je povinný do 30 dní odo dňa, keď sa ujal výkonu verejnej funkcie, a počas jej výkonu vždy do 31. marca podať písomné oznámenie za predchádzajúci kalendárny rok, v ktorom uvedie svoje príjmy dosiahnuté v uplynulom kalendárnom roku z výkonu funkcie verejného funkcionára... Podľa čl. 7 ods. 1, písm. e) toho istého zákona, je povinný do 30 dní odo dňa, keď sa ujal výkonu verejnej funkcie, a počas jej výkonu vždy do 31. marca podať písomné oznámenie za predchádzajúci kalendárny rok, v ktorom uvedie svoje majetkové pomery a majetkové pomery manžela a neplnoletých detí, ktorí s ním žijú v domácnosti, vrátane osobných údajov v rozsahu titul, meno, priezvisko a adresa trvalého pobytu.
Podľa č. 7 ods. 2 tohto istého zákona, verejný funkcionár priloží aj potvrdenie o podanom daňovom priznaní k dani z príjmu fyzických osôb za predchádzajúci kalendárny rok.“
10.4 Vychádzajúc z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia obecného zastupiteľstva,ústavný súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie nespĺňa atribúty riadnehoodôvodnenia rozhodnutia orgánu verejnej moci a z pohľadu záverov v ňom uvedených jeprejavom arbitrárneho prístupu obecného zastupiteľstva k rozhodovaniu navrhovateľovejveci.
10.5 Navrhovateľ mal možnosť sa k začatiu konania proti jeho osobe vyjadriť nazasadnutí obecného zastupiteľstva dňa 24. júna 2015, a to ústne, pričom uviedol, žeoznámenie podal v lehote predpokladanej ústavným zákonom do podateľne na obecnomúrade. Obecné zastupiteľstvo v napadnutom rozhodnutí však na tieto ťažiskové námietkya návrhy navrhovateľa relevantne neodpovedalo, neuviedlo, ako sa s nimi vysporiadalo,nezdôvodnilo vypočutie/nevypočutie svedkov (zamestnancov obecného úradu aleboposlancov obecného zastupiteľstva), neuviedlo, či lustrovalo evidenciu došlej poštypodateľne obecného úradu a aké skutočnosti zistilo.
10.6 Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nie je možné zistiť, aké iné dôkazyobecné zastupiteľstvo priamo v konaní vo veci ochrany verejného záujmu a zamedzeniarozporu záujmov vykonalo a z ktorých vychádzalo pri konštatácii nesplnenia povinnostinavrhovateľa v zmysle čl. 7 ods. 1 písm. d) a e) a ods. 2 ústavného zákona. Inak povedané,nie je zrejmé, či obecné zastupiteľstvo v konaní vo veci ochrany verejného záujmua zamedzenia rozporu záujmov zisťovalo (akokoľvek) stav veci a či vykonalo v konanívo veci ochrany verejného záujmu a zamedzenia rozporu záujmov v navrhovateľovej vecidokazovanie.
10.7 Pokiaľ sa obecné zastupiteľstvo vo svojom vyjadrení k návrhu doručenémuústavnému súdu 28. januára 2016 odvoláva na zápisnicu zo zasadnutia obecnéhozastupiteľstva z 24. júna 2015 a dôkazy, ktoré boli vykonané na uvedenom zasadnutíobecného zastupiteľstva, je potrebné konštatovať, že všetky tieto (inak relevantné)argumenty a skutočnosti mali byť súčasťou odôvodnenia napadnutého rozhodnutia. Nestačítotiž pre účely spravodlivého rozhodnutia o právach, právom chránených záujmocha povinnostiach verejného funkcionára, aby si konajúci orgán verejnej moci sám pre sebaa mlčky urobil závery o určitých počas konania a dokazovania zistených skutočnostiachpodporených dôkazmi (pred ním vykonaných a nachádzajúcich sa v spise) bez toho, abysvoje závery v rozhodnutí výslovne artikuloval, resp. s tým, že v rozhodnutí poukáže iba naporušené právne predpisy bez výslovného odôvodnenia, na základe čoho dospel k záveruo porušení týchto právnych predpisov. Naopak, je potrebné, aby orgán verejnej mociv rozhodnutí tieto svoje vedomosti nadobudnuté počas konania a vykonaného dokazovaniaartikuloval, riadne označil, aké dôkazy vykonal a z ktorých vychádzal, uviedol, ako sas dôkazmi a s relevantnými námietkami účastníka konania vysporiadal, akú právnu úpravuaplikoval a aké konečné právne relevantné závery vyvodil. Inak povedané, výsledokvnútornej duševnej činnosti príslušnej fyzickej osoby poverenej rozhodovaním v meneorgánu verejnej moci spočívajúci v hodnotení dôkazov a utváraní právneho názoru nazistený skutkový stav musí byť prejavený navonok vo forme písomného odôvodneniarozhodnutia.
10.8 Ústavný súd zároveň vyjadruje znepokojenie aj zo skutočnosti, že konanievo veci ochrany verejného záujmu a zamedzenia rozporu záujmov proti navrhovateľoviprebehlo v jeden deň v rámci zasadnutia obecného zastupiteľstva. A teda v jeden deň sakonanie vo veci ochrany verejného záujmu a zamedzenia rozporu záujmov začalo, v ten istýdeň prebehlo dokazovanie, vyjadrenie navrhovateľa na zasadnutí obecného zastupiteľstvaa v ten istý deň bolo obecným zastupiteľstvom prijaté napadnuté rozhodnutie. Možno tedahovoriť o podstatnom oklieštení ústavného práva navrhovateľa na obhajobu, resp.materiálne popretie tohto práva.
10.9 Ústavný súd neuzatvára, či tvrdenia navrhovateľa o včasnom splnení sipovinnosti v zmysle čl. 7 ods. 1 ústavného zákona boli alebo neboli založené na pravdivomskutkovom základe. S uvedeným sa vysporiadať bolo primárnou úlohou obecnéhozastupiteľstva s tým, že bolo povinnosťou obecného zastupiteľstva správne a v dostatočnomrozsahu zistiť skutkový stav veci, riadne sa zaoberať námietkami navrhovateľa vznesenýmipred obecným zastupiteľstvom a odôvodniť, na základe čoho dospelo k záveruo pravdivosti/nepravdivostitvrdenýchskutočnostiachzo stranynavrhovateľa(odovzdanie/neodovzdanie včas oznámenia podľa čl. 7 ods. 1 ústavného zákona), a prečovypočulo/nevypočulo, resp. považovalo/nepovažovalo (vzhľadom na aké skutočnostia dôkazy) za účelné vypočuť svedkov a pod.
10.10 Tým, že odôvodnenie napadnutého rozhodnutia obecného zastupiteľstvanespĺňa z dôvodov už uvedených atribúty riadneho odôvodnenia, ústavný súd ako orgánverejnej moci povolaný až sekundárne zisťovať, či konanie verejného funkcionárabolo/nebolo v rozpore s ústavným zákonom (§ 73b ods. 3 zákona o ústavnom súde),nemohol suplovať ústavným zákonom uloženú povinnosť obecného zastupiteľstva zisťovaťa preukázať, že navrhovateľ nesplnil alebo porušil povinnosť alebo obmedzenie ustanovenéústavným zákonom alebo iným zákonom (čl. 9 ods. 6 ústavného zákona).
11. Na základe dôvodov uvedených v bodoch 10 až 10.10 a princípovkomunikovaných v bodoch 9 až 9.7 tohto nálezu ústavný súd uzatvára, že napadnutérozhodnutie obecného zastupiteľstva nespĺňa atribúty kladené na kvalitu rozhodnutia orgánuverejnej moci čl. 46 ods. 1 ústavy. Ústavný súd preto rozhodol tak, ako to je uvedenév bode 1 výroku tohto nálezu.
11.1 Ústavný súd nepovažoval vzhľadom na uvedený bod 1 výroku tohto nálezua jeho odôvodnenie za účelné vyjadrovať sa k ďalším námietkam navrhovateľa.
V.
12. Ústavný súd napokon rozhodol podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súdeaj o úhrade trov konania navrhovateľa, ktoré mu vznikli v súvislosti s jeho právnymzastupovaním advokátom JUDr. Stanislavom Hlinkom (ďalej len „advokát“) v konaní predústavným súdom (bod 2 výroku).
12.1 Ústavný súd konštatuje, že predmet sporu pred ústavným súdom nie je možnéoceniť peniazmi. Ústavný súd v navrhovateľovej veci viedol jedno konanie na základejedného návrhu na začatie konania podaného navrhovateľom, a preto pri priznaní úhradytrov právneho zastúpenia vychádzal z § 1 ods. 3, § 11 ods. 3 a § 16 ods. 3 vyhláškyMinisterstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradáchadvokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len„vyhláška“).
12.2 Ústavný súd priznal navrhovateľovi úhradu trov právneho zastúpenia za dvaúkony právnej služby v roku 2015 (prevzatie a príprava zastúpenia a podanie návrhu).
12.3 Podľa Štatistického úradu Slovenskej republiky bola v 1. polroku roka 2014 (§ 1ods. 3 vyhlášky) priemerná mesačná mzda v hospodárstve Slovenskej republiky 839 eur(z toho jedna šestina v zmysle § 11 ods. 3 vyhlášky sa rovná sume 139,83 eur a jedna stotinav zmysle § 16 ods. 3 vyhlášky sa rovná sume 8,39 eur).
12.4 Ústavný súd priznal úhradu trov právneho zastúpenia za dva úkony právnejslužby v roku 2015 v zmysle § 11 ods. 3 vyhlášky v sume 279,66 eur (2 x 139,83 eur) a 2 xrežijný paušál v zmysle § 16 ods. 3 vyhlášky, spolu v sume 16,78 eur (2 x 8,39 eur). Podľazoznamu daňových subjektov registrovaných pre DPH vedeného Finančným riaditeľstvomSlovenskej republiky je advokát navrhovateľa daňovým subjektom registrovaným pre DPH(IČ DPH SK1029226979). Ústavný súd priznal navrhovateľovi úhradu trov právnehozastúpenia spolu v sume 355,73 eur (296,44 eur + 20 % DPH).
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 24. februára 2016