znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

II. ÚS 741/2015-31

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 23. marca 2016 v senátezloženom z predsedu Lajosa Mészárosa (sudca spravodajca), zo sudkyne ĽudmilyGajdošíkovej a sudcu Ladislava Orosza prerokoval prijatú sťažnosť. ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, a ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, zastúpených advokátom JUDr. Jindřichom Stoszekom,Advokátska kancelária, Černyševského 28, Bratislava, vo veci namietaného porušenia ichzákladného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Bratislava II v konaní vedenompod sp. zn. 9 C 109/2008 a takto

r o z h o d o l :

1. Okresný súd Bratislava II v konaní vedenom pod sp. zn. 9 C 109/2008 p o r u š i lzákladné právo. ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛ a ⬛⬛⬛⬛, aby sa ichvec prerokovala bez zbytočných prieťahov, zaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskejrepubliky.

2.. ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛ ap r i z n á v a finančné zadosťučinenie každému v sume po 2 500 € (slovom dvetisícpäťstoeur), ktoré j e Okresný súd Bratislava II p o v i n n ý vyplatiť im do dvoch mesiacov odprávoplatnosti tohto nálezu.

3.. ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛ ap r i z n á v a úhradu trov právneho zastúpenia v sume 522,46 € (slovom päťstodvadsaťdvaeur a štyridsaťšesť centov), ktorú j e Okresný súd Bratislava II p o v i n n ý vyplatiť naúčet ich advokáta JUDr. Jindřicha Stoszeka, Advokátska kancelária, Černyševského 28,Bratislava, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Vo zvyšnej časti sťažnosti n e v y h o v u j e.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením č. k.II. ÚS 741/2015-9 z 11. novembra 2015 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej radySlovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákono ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť. ⬛⬛⬛⬛,a ⬛⬛⬛⬛ (spolu ďalej len „sťažovatelia“), ktorou namietali porušenie svojhozákladného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Bratislava II(ďalej aj „okresný súd“ alebo „súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 9 C 109/2008 (ďalej aj„napadnuté konanie“).

2. Z obsahu sťažnosti vyplynul chronologický prehľad úkonov vykonanýchv napadnutom konaní, ako aj tieto podstatné skutočnosti:

«... Sťažovatelia ako navrhovatelia podali dňa 12.05.2008 na Okresný súd Bratislava 2 „Návrh na vydanie predbežného opatrenia“, ktorým by súd zakázal odporcovi približovať sa k navrhovateľom na vzdialenosť menšiu ako tridsať metrov a zdržiavať sa vo vzdialenosti menšej ako tridsať metrov od ich obydlia a miest, kde vykonávajú prácu a zároveň, aby zakázal/prikázal odporcovi, aby sa zdržal osobného a telefonického, písomného a iného kontaktu s navrhovateľmi. (...) Uznesením Okresného súdu Bratislava 2 zo dňa 24.07.2008, sp. zn. 9C 109/2008-57 bolo nariadené predbežné opatrenie vo vyššie uvedenom znení. Predmetné uznesenie Okresného súdu Bratislava 2 bolo napadnuté odvolaním zo strany odporcu, pričom Uznesením Krajského súdu v Bratislave zo dňa 28.11.2008, sp. zn. 2 Co 302/2008-66 bolo uznesenie prvostupňového súdu zmenené tak, že odporcovi bolo zakázané približovať sa na k navrhovateľom na vzdialenosť menšiu ako tridsať metrov s výnimkou procesných úkonov účastníkov konania v občianskom súdnom konaní a v trestnom konaní a zdržiavať sa vo vzdialenosti menšej ako tridsať metrov od ich obydlia a miest, kde vykonávajú prácu, vo zvyšnej časti bol návrh zamietnutý.

Dňa 20.08.2008 podali navrhovatelia návrh vo veci samej - „Návrh o ochranu osobnosti“. (...)

Od podania žalobného návrhu uplynulo už takmer 6 a pol roka a súd v zmysle žalobného návrhu nekonal aj napriek tomu, že napäté vzťahy medzi účastníkmi si vyžadovali okamžitý zásah súdu v podobe meritórneho rozhodnutia. Nevykonaním potrebných opatrení spôsobil súd prieťahy v uvedenom konaní, a preto sa sťažovateľ rozhodol podať túto ústavnú sťažnosť Ústavnému súdu SR. (...)

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní, a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy, Ústavný súd SR v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (IV. ÚS 74/02, III. ÚS 111/02, III. ÚS 142/03) zohľadnil tri základné kritériá, ktorými sú: právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje, správanie účastníka súdneho konania a postup samotného súdu.

Čo sa týka posúdenia prvého kritéria, t. j. právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje, sťažovateľ poukazuje na skutočnosť, že súd v zmysle žalobného návrhu niekoľko rokov vôbec nekonal, o čom svedčí aj skutočnosť, že návrh o ochranu osobnosti bol podaný dňa 20.08.2008 a výzva na zaplatenie súdneho poplatku je až zo dňa 28.12.2011 čiže s odstupom takmer 3 a pol roka. Taktiež sťažovatelia dávajú do pozornosti fakt, že prvé pojednávanie bolo vytýčené až na termín 20.11.2014. Z uvedeného vyplýva, že dôvodom vzniku prieťahov v konaní nebola právna a faktická zložitosť veci, ale nečinnosť zákonnej sudkyne JUDr. Marcely Gandelovej a následne nedostatočné personálne obsadenie súdu a tiež neprijatie potrebných opatrení na zamedzenie vzniku prieťahov v konaní.

Rovnako ani pri posudzovaní druhého kritéria, t. j. správanie účastníka súdneho konania, nemôže Okresný súd Bratislava 2 argumentovať tým, že prieťahy boli spôsobené sťažovateľmi ako navrhovateľmi, nakoľko sťažovatelia reagovali na výzvu súdu hneď ako im bola doručená, navrhovali dôkazy atď. Sťažovatelia taktiež prejavili navonok svoju nespokojnosť s postupom OS Bratislava 2 a podali sťažnosť na prieťahy v konaní, ktorá bola vybavená listom zo dňa 05.12.2014 podpredsedníčky Okresného súdu Bratislava 2, JUDr. Monikou Školníkovou, v ktorej konštatovala, že v uvedenom konaní skutočne k prieťahom došlo.

Pri hodnotení posledného kritéria, ktorým je postup samotného súdu, sťažovatelia dávajú do pozornosti skutočnosť, že Okresný súd Bratislava 2 niekoľko rokov nekonal v zmysle žalobného návrhu, pričom spôsobené prieťahy odôvodnil nečinnosťou zákonnej sudkyne JUDr. Marcely Gandelovej, následne veľkým počtom civilných vecí a nedostatočným personálnym obsadením súdu. Takýmto postupom odďaľoval prijatie meritórneho rozhodnutia a dosiahnutie stavu právnej istoty účastníkov konania, čo sa negatívne odrazilo na už vtedy vyhrotených vzájomných vzťahoch medzi účastníkmi. Útoky zo strany odporcu sú postupom času čoraz intenzívnejšie a agresívnejšie a navrhovatelia ako sťažovatelia majú dôvodnú obavu, že odporca svoje vyhrážky v budúcnosti aj uskutoční. Takýmto postupom súd podporuje stav právnej neistoty, ktorý vyhovuje odporcovi. Vzťahy medzi účastníkmi sú tak napäté, že si vyžadujú intervenciu súdu.

V tejto súvislosti je ešte potrebné uviesť, že je neprijateľné, aby rozhodovanie o spore, ktorý si vyžaduje okamžitú intervenciu súdu trvalo tak dlho a aby boli účastníci vystavení stavu právnej neistote tak dlhý čas ako v predmetnej veci. Ďalej je potrebné podotknúť, že účastníkov akéhokoľvek súdneho konania vôbec nemusí zaujímať, koľko vecí majú jednotliví sudcovia pridelených a či je súd dostatočne personálne obsadený. Je záležitosťou toho ktorého súdu, aby si otázky personálneho obsadenia vyriešil tak, aby mohol konať bez zbytočných prieťahov.

Pri pasivite účastníka konania možno o zbytočných prieťahoch v súdnom konaní hovoriť napríklad vtedy, keď súd nevyužil tie procesné alebo iné prostriedky, cieľom ktorých je zabezpečenie nielen účinnej, ale aj rýchlej ochrany práv účastníkov súdneho konania, prípadne ak k ich použitiu siahol až vtedy, keď ich skutočný účinok bol vylúčený, prípadne značne zminimalizovaný. Kritérium správania sa účastníkov konania preto nemožno pri preskúmavaní zbytočných prieťahov na súde ani preceňovať, ani podceňovať. Najmä, ak je spôsobené účelovo jednou procesnou stranou, v snahe neprimerane poškodiť druhú procesnú stranu, či v snahe oddialiť spravodlivosť. Spravodlivosť súdneho konania sa vo všeobecnosti spája s tým, že pomalé súdne konanie spravodlivosť ohrozuje (pomalá spravodlivosť je odmietnutá spravodlivosť). Navyše predlžovanie súdneho konania jednej strane súdneho sporu veľa ráz vyhovuje, v dôsledku čoho súd prestáva byť nestranný. Je úlohou všetkých subjektov občianskeho súdneho konania, jeho účastníkov, ale aj osôb zúčastnených na konaní (znalci, tlmočníci, prekladatelia), a samozrejme súdu, aby si svoje povinnosti plnili riadne a včas.

Vzhľadom na to, že postupom Okresného súdu Bratislava 2 došlo k prieťahom v uvedenom konaní, sťažovatelia žiadajú zo strany Okresného súdu Bratislava 2 finančné zadosťučinenie v sume 4.000,- € pre každého z nich. Treba zvýrazniť nepriaznivý psychický stav sťažovateľov, ktorý podmieňuje dramatické prežívanie a znášanie ich právnej neistoty titulom uvedeného súdneho sporu, pričom nie nepodstatnou okolnosťou je, že ide o žalobu na ochranu osobnosti proti agresívnej, psychicky narušenej osobe, ktorá sa uchyľuje k opakovaným trestným oznámeniam a provokáciám proti sťažovateľom, ktoré oznámenia musia justičné orgány preverovať, čo sťažovateľov neúmerne zaťažuje a negatívne ovplyvňuje kvalitu ich života.

Na základe horeuvedených skutočností sťažovatelia navrhujú, aby Ústavný súd SR vydal tento nález:

1. Základné právo. ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛ a na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Bratislava 2 v konaní vedenom pod sp. zn. 9C/109/2008 porušené bolo.

2. Okresnému súdu Bratislava 2 v konaní vedenom pod sp. zn. 9C/109/2008 prikazuje konať bez zbytočných prieťahov.

3.. ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛ priznáva finančné zadosťučinenie v sume 4.000,- € (slovom štyritisíc EUR) každému z nich, ktoré im je Okresný súd Bratislava 2 povinný vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Okresný súd Bratislava 2 je povinný uhradiť sťažovateľom trovy konania v sume 709,27 €/za dva úkony právnej pomoci vrátane DPH/do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu na účet jeho právneho zástupcu JUDr. Jindřicha Stoszka, Advokátska kancelária, Černyševského 26, Bratislava.»

3. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci, resp. k vhodnosti ústnehopojednávania písomne vyjadrili obaja účastníci konania: okresný súd, zastúpený jehopredsedníčkou, listom sp. zn. Spr. 2120/2015 z 11. decembra 2015 a právny zástupcasťažovateľov prípisom z 12. februára 2016.

3.1 Predsedníčka okresného súdu v prílohe svojho vyjadrenia uviedla chronologickýprehľad úkonov v danej veci a dodala tieto relevantné skutočnosti:

„(...) Po oboznámení sa s obsahom súdneho spisu uvádzam, že zo spisu sú zrejmé prieťahy v konaní spôsobené nečinnosťou predchádzajúcej zákonnej sudkyne JUDr. Marcely Gandelovej.

Z dôvodu vzdania sa funkcie sudcu bol spis v zmysle dodatku k rozvrhu práce prikázaný opatrením zo dňa 24.02.2014 na rozhodovanie JUDr. Karolovi Posluchovi, sudcovi tunajšieho súdu.

Uznesením Súdnej rady SR zo dňa 31.03.2014 bol JUDr. Karol Posluch s účinnosťou od 01.04.2014 preložený na výkon funkcie sudcu na Okresný súd Bratislava V, pričom vzniknutá situácia pri pôvodnom prideľovaní veci nebola predvídateľná.

Uznesením Súdnej rady SR zo dňa 31.03.2014 bola na tunajší súd preložená sudkyňa JUDr. Petra Priečinská a ktorej bola predmetná vec od 02.05.2014 prikázaná na ďalšie konanie, v dôsledku čoho prevzala súdne oddelenie s počtom 503 nevybavených vecí s mimoriadne vysokým počtom reštančných vecí. Z dôvodu nerovnomernej zaťaženosti sudcov a v záujme zabezpečenia plynulého konania vo všetkých veciach bola vec prikázaná Mgr. Zuzane Gašpírovej, ktorá vo veci ihneď nariadila termín pojednávania a po niekoľkých nevyhnutných procesných úkonoch, bližšie špecifikovaných v pripojenom chronologickom prehľade úkonov bol dňa 15.06.2015 vyhlásený vo veci rozsudok a následne spis predložený dňa 24.11.2015 odvolaciemu súdu.

Oznamujem Vám, že netrvám na ústnom pojednávaní ústavného súdu a súhlasím s jeho upustením. (...)“

3.2 Právny zástupca sťažovateľov listom z 12. februára 2016 oznámil ústavnémusúdu, že:„V predmetnej veci vyjadrujeme súhlas s upustením od ústneho pojednávania.“

4. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákonao ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sas ich stanoviskami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávanianemožno očakávať ďalšie objasnenie vo veci namietaného porušenia základného práva naprerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy.

II.

Z obsahu sťažnosti a k nej priložených písomností, z vyjadrení účastníkov konaniaa z obsahu na vec sa vzťahujúceho súdneho spisu ústavný súd zistil tento priebeh a stavkonania vedeného na Okresnom súde Bratislava II v konaní vedenom pod sp. zn.9 C 109/2008:

Dňa 12. mája 2008 podali sťažovatelia na okresnom súde proti(ďalej len „odporca“) návrh na vydanie predbežného opatrenia. Vec bola zaevidovaná podsp. zn. 9 C 109/2008.

Dňa 19. mája 2008 okresný súd vyzval stažovateľov na opravu a doplnenie návrhu navydanie predbežného opatrenia.

Dňa 23. mája 2008 bola okresnému súdu predložená oprava a doplnenie uvedenéhonávrhu.

Dňa 19. júna 2008 súd vyzval sťažovateľov na zaplatenie súdneho poplatku za návrhna nariadenie predbežného opatrenia.

Dňa 24. júla 2008 súd uznesením nariadil predbežné opatrenie.Dňa 22. augusta 2008 sťažovatelia podali na súde návrh na ochranu osobnosti.Dňa 27. augusta 2008 podal odporca odvolanie voči uzneseniu okresného súdu,ktorým nariadil predbežné opatrenie.

Dňa 3. septembra 2008 vyzval súd odporcu na opravu a doplnenie odvolania.Dňa 21. novembra 2008 bol Krajskému súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“)doručený spis, aby rozhodol o odvolaní odporcu.

Dňa 28. novembra 2008 krajský súd čiastočne zmenil svojím rozhodnutím napadnutéuznesenie okresného súdu. Uznesenie okresného súdu o predbežnom opatrení nadobudloprávoplatnosť 2. januára 2009.

Dňa 9. januára 2009 bol spis vrátený okresnému súdu.

Dňa 28. decembra 2011 okresný súd vyzval sťažovateľov na zaplatenie súdnehopoplatku za podaný návrh.

Dňa 17. februára 2012 sťažovatelia uhradili súdny poplatok za žalobný návrh.Dňa 6. marca 2012 súd vyzval odporcu, aby sa vyjadril k návrhu.Dňa 18. apríla 2012 bola vec pridelená na prerokovanie a rozhodnutie sudkyniJUDr. Gabriele Donnerovej.

Dňa 28. mája 2012 bola vec prerozdelená späť zákonnej sudkyni JUDr. MarceleGandelovej.

Dňa 24. februára 2014 bola vec pridelená na prerokovanie a rozhodnutie sudcoviJUDr. Karolovi Posluchovi.

Dňa 2. mája 2014 bola vec pridelená na prerokovanie a rozhodnutie sudkyniJUDr. Petre Priečinskej.

Dňa 14. augusta 2014 bolo vo veci nariadené pojednávanie na 20. november 2014.Dňa 3. novembra 2014 bola vec pridelená na prerokovanie a rozhodnutie sudkyniMgr. Zuzane Gašpírovej.

Dňa 20. novembra 2014 súd oznámil účastníkom konania zrušenie nariadenéhotermínu pojednávania z dôvodu zmeny zákonného sudcu.

Dňa 21. novembra 2014 bolo vo veci nariadené pojednávanie na 9. február 2015.V ten istý deň súd vyzval odporcu, aby oznámil adresu svojho zamestnávateľa a predložilkópie označených listinných dôkazov.

Dňa 8. februára 2015 odporca ospravedlnil svoju neúčasť na nariadenom pojednávanízo zdravotných dôvodov.

Dňa 9. februára 2015 sa vo veci uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo odročené na27. apríl 2015 na doplnenie dokazovania.

Dňa 9. februára 2015 súd požiadal Generálnu prokuratúru Slovenskej republiky(ďalej len „generálna prokuratúra“) o odpis z registra trestov na osobu odporcu.

Dňa 10. februára 2015 sťažovatelia doplnili do spisu dôkazy.Dňa 25. februára 2015 generálna prokuratúra oznámila okresnému súdu, že nemôžeposkytnúť odpis z registra trestov pre účely civilného konania.

Dňa 24. apríla 2015 odporca podal návrh, aby sa pojednávanie konalo v jehoneprítomnosti.

Dňa 27. apríla 2015 sa vo veci uskotočnilo pojednávanie, ktoré bolo odročené na15. jún 2015 na rozhodnutie o návrhu na pripustenie zmeny petitu. V ten istý deňsťažovatelia predložili súdu zmenený žalobný návrh, o ktorého pripustení súd rozhodoluznesením.

Dňa 15. júna 2015 sa vo veci uskutočnilo pojednávanie, na ktorom bol vyhlásenýrozsudok č. k. 9 C 109/2008-163, ktorým okresný súd návrh sťažovateľov zamietol.Dňa 9. júla 2015 bola na žiadosť zákonnej sudkyne predĺžená lehota na vyhotoveniepísomného rozhodnutia do 31. júla 2015, a to z dôvodu„značného počtu rozhodnutých vecí“a„skutkovej a právnej náročnosti veci“.

Dňa 5. augusta 2015 sťažovatelia podali odvolanie proti rozsudku okresného súduč. k. 9 C 109/2008-163.

Dňa 31. augusta 2015 okresný súd vyzval odporcu na vyjadrenie k odvolaniu.Dňa 31. augusta 2015 súd uložil sťažovateľom zaplatiť súdny poplatok za odvolanie.Dňa 24. novembra 2015 okresný súd vec predložil krajskému súdu, aby rozhodolo opravnom prostriedku sťažovateľov.

III.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôbalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorúSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ako ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutímvysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené právaalebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Akporušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môžeprikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal. (...)

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhoviesťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančnézadosťučinenie.

Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom okresnéhosúdu v konaní o ochranu osobnosti vedenom pod sp. zn. 9 C 109/2008 dochádzak porušovaniu základného práva sťažovateľov na prerokovanie veci bez zbytočnýchprieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy.

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bezzbytočných prieťahov(...)

Ústavný súd vo svojej rozhodovacej činnosti konštantne vychádza z názoru, žeúčelom práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnejneistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia štátneho orgánu (napr.II. ÚS 26/95).

Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade boloalebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantovanév čl. 48 ods. 2 ústavy, sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každéhojednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanieúčastníka konania a postup súdu (napr. I. ÚS 41/02). V súlade s judikatúrou Európskehosúdu pre ľudské práva ústavný súd prihliada aj na predmet sporu (povahu veci)v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (napr. I. ÚS 19/00, I. ÚS 54/02,II. ÚS 32/02). Podľa rovnakých kritérií ústavný súd postupoval aj v danom prípade.

Ústavnýsúdpredovšetkýmkonštatuje,žepredmetomnapadnutéhoobčianskoprávneho konania je ochrana osobnosti, t. j. vec, ktorej povaha si vyžadujeosobitnú starostlivosť všeobecného súdu o naplnenie účelu súdneho konania, čo okreminého znamená, že všeobecný súd má povinnosť organizovať svoj procesný postup tak, abyvec bola čo najrýchlejšie prejednaná a skončená (§ 100 ods. 1 Občianskeho súdnehoporiadku) a aby sa čo najskôr odstránil stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa naň osobaobrátila so žiadosťou o rozhodnutie (napr. I. ÚS 54/03).

1. Pokiaľ ide o kritérium zložitosť veci, ústavný súd konštatuje, že dĺžkaposudzovaného konania nebola závislá od právnej alebo skutkovej zložitosti veci. Napokonani predsedníčka okresného súdu vo svojom vyjadrení nepoukázala na skutkovú aleboprávnu zložitosť predmetnej veci.

2. Pri hodnotení podľa ďalšieho kritéria, teda správania sťažovateľovv preskúmavanej veci, ústavný súd nezistil žiadnu významnú okolnosť, ktorá by mala byťosobitne zohľadnená na ich ťarchu pri posudzovaní otázky, či a z akých dôvodov došlov tomto konaní k zbytočným prieťahom.

3. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu v predmetnej vecia predovšetkým poukazuje na to, že nemožno pochybovať o tom, že povaha danej veci, t. j.ochrana osobnosti si vyžaduje osobitnú starostlivosť všeobecného súdu o naplnenie účelukonania, čo okrem iného znamená, že všeobecný súd má povinnosť organizovať svojprocesný postup tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a skončená, aby sa čo najskôrodstránil stav právnej neistoty účastníkov konania. Ústavný súd konštatuje, že trvanienapadnutého konania na okresnom súde (aj keď sa vec cca 2 mesiace nachádzala aj naodvolacom súde) viac ako 7 rokov je v kontexte o ochranu osobnosti už samo osebeneprimerané. Okrem toho okresný súd bol v danej veci opakovane dlhodobo bezakýchkoľvek zákonných dôvodov nečinný, a to konkrétne od 9. januára 2009 do28. decembra 2011 (22 mesiacov) a od 6. marca 2012 do 14. augusta 2014 (29 mesiacov).Uvedená nečinnosť okresného súdu nie je ničím ospravedlniteľná, pretože počas minimálne4 rokov súd nevykonával vo veci úkony, ktoré mali smerovať k odstráneniu právnejneistoty, v ktorej sa sťažovatelia ako navrhovatelia v predmetnej veci počas súdnehokonania nachádzali, čo je základným účelom práva zaručeného v citovanom článku ústavy(pozri napr. I. ÚS 41/02). K uvedenej nečinnosti, a teda k zbytočným prieťahom pritomnedošlo v dôsledku zložitosti veci ani správania účastníkov, ale v dôsledku postupu súdu.Nutnosť zmien zákonných sudcov v napadnutom konaní v dôsledku vzdania sa funkciesudcu a v dôsledku preloženia na výkon funkcie sudcu na iný súd, na ktoré poukázalapredsedníčka okresného súdu, nebolo možné akceptovať. Ústavný súd už v podobnýchsúvislostiach viackrát vyslovil (pozri napr. I. ÚS 23/03 a v ňom cit. predchádzajúcujudikatúru ústavného súdu), že nedostatočné personálne obsadenie súdu a nadmernémnožstvo vecí, v ktorých sa musí zabezpečiť súdne konanie, by mohlo len dočasneospravedlniť vzniknuté prieťahy, a to len v tom prípade, ak sa na ten účel prijali včasadekvátne opatrenia. Ústava v čl. 48 ods. 2 zaväzuje predovšetkým súdy ako garantovspravodlivosti, aby prijali príslušné opatrenia umožňujúce prerokovanie vecia tedavykonanie spravodlivostibez zbytočných prieťahov. I keď nie všetky nástroje navyriešenie tzv. objektívnych okolností sa nachádzajú v dispozičnej sfére vedenia súdu čikonajúceho sudcu, nemožno systémové nedostatky v oblasti výkonu spravodlivostipripisovať na ťarchu účastníkov súdneho konania a mieru ochrany ich práva zaručenéhov čl. 48 ods. 2 ústavy oslabiť poukázaním na obmedzené personálne kapacity príslušnýchsúdov (pozri napr. I. ÚS 119/03). Okrem uvedeného ústavný súd opakovane zdôraznil, žepri posudzovaní toho, či bolo porušené právo sťažovateľa na prerokovanie veci bezzbytočných prieťahov, posudzoval postup súdu, a nie to, či toto právo bolo porušenéčinnosťou (nečinnosťou) alebo postupom konkrétneho sudcu vybavujúceho danú vec. Pretopri posudzovaní odôvodnenosti sťažnosti nemožno prihliadnuť na skutočnosti označovanéako objektívne vo vyjadrení okresného súdu (I. ÚS 6/06).

Vzhľadom na uvedené dôvody ústavný súd vyslovil porušenie základného právasťažovateľov na prerokovanie predmetnej veci bez zbytočných prieťahov zaručenéhov čl. 48 ods. 2 ústavy tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia v bode 1.

4. Vzhľadom na to, že 15. júna 2015 okresný súd rozsudkom č. k. 9 C 109/2008-163vo veci rozhodol, ústavný súd nepovažoval v okolnostiach danej veci za relevantnérozhodnúť podľa § 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde, preto, čo sa týka tejto častisťažnosti, ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutiav bode 4.

5. Podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd priznať tomu, kohozákladné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie.

Sťažovatelia požadovali priznať primerané finančné zadosťučinenie každémuvo výške 4 000 €, pričom poukázali na to, že„Treba zvýrazniť nepriaznivý psychický stav sťažovateľov, ktorý podmieňuje dramatické prežívanie a znášanie ich právnej neistoty titulom uvedeného súdneho sporu, pričom nie nepodstatnou okolnosťou je, že ide o žalobu na ochranu osobností proti agresívnej, psychicky narušenej osobe, ktorá sa uchyľuje k opakovaným trestným oznámeniam a provokáciám proti sťažovateľom, ktoré oznámenia musia justičné orgány preverovať, čo sťažovateľov neúmerne zaťažuje a negatívne ovplyvňuje kvalitu ich života.“.

Vzhľadom na okolnosti danej veci ústavný súd dospel k názoru, že len konštatovanieporušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48ods. 2 ústavy nie je dostatočným zadosťučinením pre sťažovateľov. Ústavný súd preto uznalza odôvodnené priznať im aj finančné zadosťučinenie podľa citovaného ustanovenia zákonao ústavnom súde, ktoré podľa zásad spravodlivosti, s prihliadnutím na všetky okolnostizisteného porušenia práv sťažovateľov, ako aj vzhľadom na povahu veci (ochranaosobnosti) považuje za primerané pre každého sťažovateľa vo výške 2 500 €. Ústavný súdpritom prihliadol aj na to, že okresný súd vydaním predbežného opatrenia zabezpečilčiastočnú ochranu sťažovateľom, ako i na to, že vo veci medzičasom rozhodol (i keď totorozhodnutie nenadobudlo právoplatnosť).

Podľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd rozhodne o priznaníprimeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutiaústavného súdu.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohtorozhodnutia v bode 3.

6. Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnenýchprípadoch uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inémuúčastníkovi konania jeho trovy.

Sťažovateľom vznikli trovy konania z dôvodu právneho zastúpenia advokátom zadva úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia z 19. novembra 2014 a spísanieústavnej sťažnosti z 9. januára 2015). Za jeden úkon vykonaný v roku 2014 patrí odmenav sume 134 € a režijný paušál 8,04 € a za jeden úkon vykonaný v roku 2015 patrí odmenav sume 139,83 € a režijný paušál 8,39 € (v zmysle § 1 ods. 3 a § 11 ods. 2 vyhláškyMinisterstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradáchadvokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov), preto trovyprávneho zastúpenia pre jedného sťažovateľa by predstavovali celkove 290,26 €. Základnásadzba tarifnej odmeny bola znížená o 50 %, pretože išlo o spoločné úkony pri zastupovaní„dvoch alebo viacerých osôb“, t. j. na sumu 145,13 €. V prípade troch sťažovateľov tvorínáhrada trov právnej služby advokátom celkovú sumu 435,39 € v zmysle vyhláškyMinisterstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradáchadvokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov, pričomk uvedenej sume bolo treba pripočítať 20 % DPH, teda sumu 87,07 €, t. j. trovy právnehozastúpenia sťažovateľov predstavujú celkove sumu 522,46 €.

Vzhľadom na uvedené ústavný súd o uplatnených trovách konania sťažovateľovrozhodol tak, ako to je uvedené v bode 3 výroku tohto rozhodnutia.

7. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdunemožno podať opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou rozhodnutia uvedenouvo výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 23. marca 2016