znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 74/2012-13

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 10. apríla 2012 predbežne prerokoval sťažnosť L. T., B., zastúpenej advokátskou kanceláriou R., s. r. o., vo veci namietaného porušenia čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru   o ochrane ľudských   práv   a   základných   slobôd   v   konaní vedenom   Okresným súdom Bratislava IV pod sp. zn. 25 C 417/2009 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť L. T.   o d m i e t a   pre nedostatok právomoci Ústavného súdu Slovenskej republiky.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 14. marca 2012 doručená sťažnosť L. T., B. (ďalej len „sťažovateľka“), vo veci namietaného porušenia čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) v konaní vedenom Okresným súdom   Bratislava IV   (ďalej   len „okresný   súd“)   pod   sp.   zn. 25   C 417/2009. Sťažnosť bola odovzdaná na poštovú prepravu 12. marca 2012.

Zo sťažnosti vyplýva, že v súdnom spore vedenom okresným súdom pod sp. zn. 25 C 417/2009 žalobcom M. V. (ďalej len „žalobca“) proti žalovanej 1) L. S. a sťažovateľke ako   žalovanej   2)   o   neplatnosť   právnych   úkonov   uznesením   č. k. 25   C   417/2009-145 z 25. augusta   2011   bolo   nariadené   znalecké   dokazovanie   a za znalkyňu bola   ustanovená MUDr.   G.   H.   (ďalej   len   „znalkyňa“).   Jej   úlohou   bolo   vypracovať   znalecký   posudok, predmetom ktorého bolo preskúmanie duševného stavu žalobcu. Sťažovateľka podala proti osobe znalkyne námietky, v ktorých poukázala najmä na to, že znalkyňa podala už predtým znalecký posudok, ktorého predmetom bolo skúmanie zdravotného stavu žalobcu v rámci iného   konania   (o   pozbavenie   spôsobilosti   žalobcu   na právne   úkony).   Táto   skutočnosť vyvolala u sťažovateľky dôvodné pochybnosti o nezaujatosti znalkyne pre jej pomer k veci.

Uznesením   okresného   súdu   č.   k.   25   C   417/2009-158   z   24.   januára   2012   bolo rozhodnuté, že znalkyňa nie je vylúčená z konania vo veci. Uznesenie bolo sťažovateľke doručené 31. januára 2012. Podľa názoru okresného súdu vypracovanie znaleckého posudku v   inom   konaní   nepreukazuje,   že   znalec   má   záujem   ovplyvniť   výsledok   konania, a nepreukazuje ani vzťah k účastníkom konania. Podľa názoru sťažovateľky argumentácia okresného   súdu   je   neakceptovateľná   a   navyše   aj   nepreskúmateľná   a   arbitrárna. Nevyhnutnosť   potreby   ustanovenia   rozdielnych   znalcov   pri   vypracovávaní   znaleckých posudkov vyplýva aj z ustanovenia § 127 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, ktoré treba per analogiam aplikovať aj na vzniknutú situáciu.

Sťažovateľka   ďalej   považuje   za   významné,   že   v   dôsledku   novely   Občianskeho súdneho poriadku od 1. januára 2012 už nie je možné proti rozhodnutiu prvostupňového súdu o námietkach proti osobe znalca podať odvolanie. Preto je rozhodnutie okresného súdu konečné. V tejto súvislosti je tiež podstatné, že sťažovateľka doručila námietky proti osobe znalkyne okresnému súdu ešte v septembri 2011, teda viac ako tri mesiace pred účinnosťou novely.   Pritom   aj   v   tomto   prípade   treba   primerane   použiť   ustanovenie   §   16   ods.   1 Občianskeho   súdneho   poriadku   o   povinnosti   predložiť   podanú   námietku   zaujatosti príslušnému   orgánu   v   lehote   15   dní   od   jej   podania,   pričom   príslušný   orgán   má   o   nej rozhodnúť do 10 dní od jej predloženia. V prípade sťažovateľky nebolo potrebné podanú námietku   zaujatosti   v   zmysle   uvedeného   predkladať   nadriadenému   súdu,   keďže   o   nej rozhoduje   samosudca,   teda   sám   prvostupňový   súd.   To   znamená,   že   okresný   súd   mal o námietke zaujatosti znalkyne rozhodnúť do 10 dní od jej podania, čo však neurobil. Tieto skutočnosti   vzbudzujú   u   sťažovateľky   podozrenie   o   možnom   zámere   okresného   súdu nerozhodnúť o námietke proti osobe znalkyne pred účinnosťou novely, a zmariť jej tak možnosť   domáhať   sa   nápravy   prostredníctvom   odvolania.   I   túto   okolnosť   považuje sťažovateľka za neprípustný zásah do jej práva na spravodlivé súdne konanie.

Sťažovateľka sa nestotožňuje s prípadnou argumentáciou, podľa ktorej namietané skutočnosti bude môcť uplatniť v prípadnom odvolacom konaní. Jej stanovisko sa opiera o potrebu rýchlosti a hospodárnosti súdneho konania.

Sťažovateľka   navrhuje   vydať   nález,   ktorým   by   ústavný   súd   vyslovil   porušenie označených článkov ústavy a dohovoru v konaní vedenom okresným súdom pod sp. zn. 25 C 417/2009 s tým, aby bolo uznesenie z 24. januára 2012 zrušené a vec vrátená na ďalšie konanie. Domáha sa aj náhrady trov právneho zastúpenia advokátom vo výške 323,50 €.

Z uznesenia okresného súdu č. k. 25 C 417/2009-157 z 24. januára 2012 vyplýva, že ním   znalkyňa   nebola   vylúčená   z   konania   vo   veci.   Podľa   názoru   okresného   súdu vypracovanie   znaleckého   posudku   v   inom   konaní   nepreukazuje,   že   znalec   má   záujem ovplyvniť výsledok konania vo veci, a taktiež to nepreukazuje vzťah k účastníkom konania.

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd alebo ľudských   práv   a   základných   slobôd   vyplývajúcich   z   medzinárodnej   zmluvy,   ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľov. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy, alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, návrhy podané oneskorene, ako aj návrhy zjavne neopodstatnené môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Na rozhodnutie o podanej sťažnosti nie je daná právomoc ústavného súdu.

Ako   to   vyplýva   z   citovaného   čl.   127   ods.   1   ústavy,   právomoc   ústavného   súdu poskytovať ochranu základným právam a slobodám je daná iba subsidiárne, teda len vtedy, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhodujú všeobecné súdy.

Ústavný súd poukazuje predovšetkým na osobitosť skutkového stavu v danej veci, ktorá   súvisí   s   novelizáciou   ustanovenia   §   202   ods.   3   písm.   k)   Občianskeho   súdneho poriadku, podľa ktorého s účinnosťou od 1. januára 2012 odvolanie nie je prípustné proti uzneseniu,   ktorým   sa   rozhoduje   podľa   §   17   (podľa   tohto   ustanovenia   sa   rozhoduje o vylúčení zapisovateľa, pracovníka súdu, znalca, tlmočníka a notára z úkonov súdneho komisára).

Treba   dať   za   pravdu   sťažovateľke,   že   pokiaľ   by   bol   okresný   súd   o   zaujatosti znalkyne rozhodol v lehote 10 dní v zmysle § 16 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, nepochybne   by   sťažovateľka   mala   možnosť   podať   proti   uzneseniu   okresného   súdu odvolanie. Keďže okresný súd rozhodol až 24. januára 2012, poučil sťažovateľku v súlade s novelizovaným   znením   §   202   ods.   3   písm.   k)   Občianskeho   súdneho   poriadku   v   tom zmysle, že odvolanie proti uzneseniu nie je prípustné.

Podľa   §   204   ods.   2   Občianskeho   súdneho   poriadku   ak   rozhodnutie   neobsahuje poučenie o lehote na podanie odvolania alebo ak obsahuje nesprávne poučenie o tom, že odvolanie nie je prípustné, možno podať odvolanie do troch mesiacov od doručenia.

Podľa   názoru   ústavného   súdu   sťažovateľka   vzhľadom   na   ňou   uvádzané   závažné argumenty má možnosť do 30. apríla 2012 (v trojmesačnej lehote) podať proti uzneseniu okresného súdu odvolanie. Následne (pre prípad, že by i odvolací súd bol tej mienky, že odvolanie   proti   uzneseniu   okresného   súdu   nie   je   prípustné),   prichádza   do   úvahy   ešte podanie   dovolania,   ktorého   prípustnosť   by   sa   opierala   o   ustanovenie   §   237   písm.   f) Občianskeho súdneho poriadku.

K dosiaľ uvedenému treba ešte dodať, že nezákonný postup okresného súdu, ktorý o námietke zaujatosti znalkyne rozhodol dávno po uplynutí zákonnej lehoty [už v čase, keď bolo účinné novelizované znenie § 202 ods. 3 písm. k) Občianskeho súdneho poriadku vylučujúce podanie odvolania], by nemal byť vykladaný na ťarchu sťažovateľky spôsobom znamenajúcim   zásah   do   jej   základného   práva   na   súdnu   ochranu,   resp.   do   jej   práva na spravodlivé súdne konanie.

Právomoc ústavného súdu rozhodnúť o namietanom porušení práv nie je daná ani z iného   pohľadu.   Vyplýva   to   zo   skutočnosti,   že   sťažovateľka   (v   prípade,   ak   závery znaleckého posudku budú v jej neprospech) bude sa môcť domáhať ochrany označených práv v ďalšom konaní pred všeobecnými súdmi. Jednak bude mať možnosť požadovať kontrolné znalecké dokazovanie, ale okrem toho bude môcť znova v odvolacom konaní namietať   podanie   posudku   zaujatou   znalkyňou.   Z   opačného   pohľadu   platí,   že   pokiaľ znalecký   posudok   bude   v   prospech   sťažovateľky,   námietka   zaujatosti   znalkyne   stratí význam.

Berúc do úvahy uvedené skutočnosti ústavný súd rozhodol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde tak, ako to vyplýva z výroku tohto uznesenia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 10. apríla 2012