znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 74/2011-6

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 10. marca 2011 predbežne prerokoval sťažnosť Ing. P. S., L., vo veci namietaného porušenia čl. 2 ods. 3 Ústavy   Slovenskej   republiky   a   základného   práva   zaručeného   v   čl.   16   ods.   1   Ústavy Slovenskej republiky uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 41 Cob 60/2010 zo 16. marca 2010 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť Ing. P. S. o d m i e t a   ako podanú oneskorene.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 24. februára 2011   doručená   sťažnosť   Ing.   P.   S.,   L.   (ďalej   len   „sťažovateľ“),   vo   veci   namietaného porušenia čl. 2 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a základného práva zaručeného čl. 16 ods. 1 ústavy uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. 41 Cob 60/2010 zo 16. marca 2010.

Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľ bol uznesením Okresného súdu Banská Bystrica (ďalej len „okresný súd“) č. k. 28 Cbr 10/2004-35 z 9. novembra 2005   vymenovaný   za   likvidátora   obchodnej   spoločnosti   P.,   s. r. o.,   L.   Dôvodom   bola skutočnosť, že jediným konateľom a spoločníkom obchodnej spoločnosti bol sťažovateľ, a preto ho okresný súd v zmysle § 71 ods.   1 a 2 Obchodného zákonníka vymenoval za likvidátora tejto spoločnosti.

Proti   uzneseniu   v   časti   výroku   o   vymenovaní   za   likvidátora   podal   sťažovateľ odvolanie, o ktorom rozhodol krajský súd uznesením sp. zn. 41 Cob 60/2010 zo 16. marca 2010 tak, že uznesenie okresného súdu v napadnutej časti výroku o vymenovaní sťažovateľa za likvidátora potvrdil.

Podľa sťažovateľa krajský súd svojím uznesením porušil jeho základné ľudské práva a slobody na nedotknuteľnosť jeho osoby a jeho súkromia, keď mu nariadil vykonávať funkciu likvidátora spoločnosti proti jeho vôli. Uvedené je podľa sťažovateľa aj v rozpore s Obchodným   zákonníkom,   na   ktorý   sa   krajský   súd   odvoláva   v   odôvodnení   svojho uznesenia.

Vychádzajúc   z   uvedených   skutočností   sťažovateľ   žiadal,   aby   ústavný   súd   zrušil uznesenie krajského súdu sp. zn. 41 Cob 60/2010 zo 16. marca 2010.

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti navrhovateľa,   ak   tento   zákon   neustanovuje   inak.   Pri   predbežnom   prerokovaní   každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie   ktorých   nemá   ústavný   súd   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   zákonom predpísané   náležitosti,   neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Predmetom sťažnosti je namietané porušenie čl. 2 ods. 3 ústavy a základného práva zaručeného v čl. 16 ods.   1 ústavy uznesením krajského súdu   sp. zn. 41 Cob 605/2010 zo 16. marca 2010.

Podľa názoru ústavného súdu sťažnosť sťažovateľa, ktorou namieta porušenie čl. 2 ods. 3 ústavy a základného práva zaručeného v čl. 16 ods. 1 ústavy uznesením krajského súdu sp. zn. 41 Cob 605/2010 zo 16. marca 2010, ktorým potvrdil uznesenie okresného súdu č. k. 28 Cbr 10/2004-35 z 9. novembra 2005, je oneskorene podaná.

Jednou zo základných podmienok prijatia sťažnosti na ďalšie konanie je jej podanie v lehote ustanovenej v § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde. Táto lehota je dvojmesačná a začína plynúť od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu, pričom pri opatrení alebo inom zásahu sa počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ mohol   o   opatrení   alebo   inom   zásahu   dozvedieť.   Nedodržanie   tejto   lehoty   je   zákonom ustanoveným   dôvodom   na   odmietnutie   sťažnosti   ako   podanej   oneskorene   (§   25   ods.   2 zákona o ústavnom súde). V prípade podania sťažnosti po uplynutí zákonom ustanovenej lehoty neumožňuje zákon o ústavnom súde zmeškanie tejto lehoty odpustiť (§ 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde).

Sťažovateľom   napadnuté   uznesenie   krajského   súdu   sp.   zn.   41   Cob   60/2010 zo 16. marca 2010 nadobudlo právoplatnosť 11. mája 2010, sťažnosť bola ústavnému súdu doručená 24. februára 2011.

Z uvedeného vyplýva, že od 11. mája 2010, keď sťažovateľom napadnuté uznesenie krajského súdu nadobudlo právoplatnosť, do dňa podania sťažnosti ústavnému súdu, t. j. do 24. februára 2011, uplynula lehota podľa § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde.

Vychádzajúc   z uvedených   skutočností   ústavný   súd   sťažnosť   odmietol   ako oneskorene podanú podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 10. marca 2011