znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

II. ÚS 74/08-44

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 6. mája 2008 v senáte zloženom   z predsedu   Sergeja   Kohuta   a zo   sudcov   Juraja   Horvátha   a Lajosa   Mészárosa prerokoval prijatú sťažnosť A. K., K., zastúpeného advokátom JUDr. P. D., Ž., vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného   v čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   a v čl.   38   ods.   2   Listiny základných práv   a   slobôd   postupom   Okresného   súdu   Žilina   v   konaní   vedenom   pod sp. zn. 20 C 825/1993 a takto

r o z h o d o l :

1. Základné právo A. K. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené v čl. 48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   a v   čl.   38   ods.   2   Listiny   základných   práv a slobôd postupom Okresného súdu Žilina v konaní vedenom pod sp. zn. 20 C 825/1993 p o r u š e n é   b o l o.

2.   A.   K. p r i z n á v a   primerané   finančné   zadosťučinenie   v   sume   120 000   Sk (slovom   stodvadsaťtisíc   slovenských   korún),   ktoré   je   Okresný   súd   Žilina p o v i n n ý   vyplatiť mu do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

3. A. K. p r i z n á v a   úhradu trov právneho zastúpenia v sume 9 663 Sk (slovom deväťtisícšesťstošesťdesiattri slovenských korún), ktorú je Okresný súd Žilina p o v i n n ý vyplatiť   na   účet   jeho   právneho   zástupcu   JUDr.   P.   D.,   Ž.,   do   dvoch   mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1.   Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   uznesením z 21. februára 2008 č. k. II. ÚS 74/08-24 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť A. K., K., (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal   porušenie   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a v čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“) postupom Okresného súdu Žilina (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 20 C 825/1993.

Zo sťažnosti, z jej príloh a z obsahu na vec sa vzťahujúceho spisu okresného súdu sp. zn.   20   C   825/1993   vyplýva,   že   sťažovateľ   sa   návrhom   podaným   okresnému   súdu 14. septembra 1993 domáhal proti odporcovi L. J.,   K. (ďalej len „odporca“),   náhrady škody za ublíženie na zdraví s príslušenstvom. Podľa slov sťažovateľa došlo v priebehu konania   k zbytočným   prieťahom   zavineným   okresným   súdom,   a to   konkrétne   jeho nečinnosťou, prípadne jeho neefektívnou činnosťou. Sťažovateľ je toho názoru, že postupom okresného súdu bolo porušené jeho základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

Sťažovateľ v sťažnosti okrem iného uvádza: „(...) súdne konanie trvá cca 14 rokov bez toho, aby bola vec právoplatne skončená.

Sťažovateľ tvrdí, že k prieťahom v konaní dochádza hlavne zavinením súdu. Aj keby pripustil, že k prieťahom dochádza z dôvodu zložitosti sporu, nemožno tým ospravedlniť častú pasivitu, resp. neproduktívne konanie súdu. (...)“

Vzhľadom na uvedené sťažovateľ žiada, aby ústavný súd vydal tento nález:„1. Základné právo A. K. (...) na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a v čl. (38 – pozn.) ods. 2 Listiny základných práv a slobôd Okresným súdom v Žiline postupom v konaní vedenom pod sp. zn. 20 C 825/1993 bolo porušené.

2. Okresnému súdu v Žiline v konaní vedenom pod sp. zn. 20 C 825/1993 prikazuje konať vo veci bez zbytočných prieťahov.

3. A. K. priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 200 000,- Sk, ktoré je Okresný súd v Žiline povinným vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4.   Okresný   súd   v Žiline   je   povinný   uhradiť   trovy   právneho   zastúpenia   vo   výške 13 556,- Sk na účet právneho zástupcu JUDr. P. D. (...).“

2. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci písomne vyjadrili obaja účastníci konania: za okresný súd jeho podpredseda listom sp. zn. 1 Spr S/86/08 z 28. marca 2008 (v spojení s vyjadrením zákonného sudcu z 26. marca 2008) a právny zástupca sťažovateľa stanoviskom k uvedenému vyjadreniu okresného súdu listom z 24. apríla 2008.

2.1 Podpredseda okresného súdu vo svojom vyjadrení okrem prehľadu procesných úkonov vykonaných vo veci uviedol:

„(...) dĺžka   súdneho   konania   v   tomto   prípade   bola   okrem   iného   spôsobená   tiež okolnosťami   na   strane   navrhovateľa.   Návrh   na   začatie   konania   bol   podaný   bez odôvodnenia. V priebehu súdneho konania dochádzalo k problémom s ustanovením znalca, čo spôsobilo najväčšie prieťahy v konaní.   Napriek právnemu zastupovaniu navrhovateľ kvalifikovane svoj návrh neodôvodnil. Okrem toho treba poukázať na to, že sa jedná o mimoriadne náročnú skutkovú podstatu veci a tiež z toho sa odvíjajúcu právnu zložitosť. Rozhodnutie predovšetkým záviselo od znaleckého posúdenia a úvahy súdu, pričom bolo potrebné ustáliť skutočnosť, či v dôsledku protiprávneho konania došlo u sťažovateľa k prechodnému   alebo   trvalému   poškodeniu   sluchu.   Dĺžka   konania   bola   v   tomto   prípade spôsobená aj objektívnymi okolnosťami, a síce akútnym nedostatkom znaleckých ústavov, ktoré by vo veci mohli podať kvalifikovaný posudok. Preto značná časť súdneho konania predstavovala   obdobie,   kedy   sa   súd   snažil   zabezpečiť   znalecký   ústav,   ktorý   by   vo   veci posudok podal. (...)

Okresný súd Žilina súhlasí s prerokovaním veci bez konania ústneho pojednávania.“

Zákonný sudca vo svojom stanovisku z 26. marca 2008 okrem uviedol: „Príčiny na strane navrhovateľa:

- Návrh bol podaný bez akéhokoľvek odôvodnenia.

- Návrh bol podaný bez posudku o bodovom hodnotení sťaženia spoločenského uplatnenia - nebolo zrejmé, či a v akom rozsahu došlo k vzniku škody v tomto smere.

- Návrh bol podaný fakticky predčasne, pretože navrhovateľ sám konštatuje, že sa ešte lieči a aj z neskoršieho dokazovania vyplýva, že stav nebol ešte v čase podania návrhu ustálený a neskôr dokonca došlo k jeho zlepšeniu.

- Nedôvera a neakceptovanie zo strany navrhovateľa a nedôvera voči akýmkoľvek znalcom a ich záverom - z toho dôvodu dochádzalo k problémom k ustanoveniu znalca, čo fakticky spôsobilo najpodstatnejšie prieťahy v konaní. Navrhovateľ totiž mal určitú predstavu o odškodnení a ak to lekári nepotvrdzovali, tak im nedôveroval - ukázalo sa však, že od začiatku   bezdôvodne,   len   kvôli   ich   odborným   záverom,   nie   procesným   dôvodom   alebo dôvodom na námietky. Bezdôvodné odvolanie proti uzneseniu o znalečnom z 21. 9. 2006, v ktorom sa navrhovateľ domáhal napriek právnemu zastúpeniu rozhodnutia o náhrade trov pred rozhodnutím vo veci samej a jednak sa domáhal zohľadnenia toho, čo v uznesení zohľadnené bolo (záloha 3.000,- Sk).

-   Napriek   podaniu   návrhu   bez   odôvodnenia   navrhovateľ   ani   v   ďalšom   konaní   napriek právnemu zastúpeniu kvalifikovane neodôvodňoval svoj návrh s výnimkou subjektívnych pocitov a opakovania toho, čo znalci opakovane vyvracali - zdravotné problémy súvisiace aj s vekom aj s inými potiažami nesúvisiacimi s úrazom. Príčiny skutkovej a právnej náročnosti:

- Z trestného spisu vyplýva, že odporca bol odsúdený okrem iného za prechodnú poruchu sluchu - z čoho vyplýva, že v trestnom konaní vôbec nebola posudzovaná otázka trvalého poškodenia sluchu - od toho sa odvíjal aj výsledok trestného konania.

- V občiansko-právnom konaní bolo preto potrebné skutkovo spätne posudzovať aj to, či a v akom rozsahu boli neskoršie zdravotné problémy navrhovateľa spôsobené úrazom a inými činiteľmi   (vek,   iné   zdravotné   problémy).   Z   toho   vyplýva   mimoriadne   náročná   skutková podstata veci a z toho sa odvíjajúca právna zložitosť veci, keď rozhodnutie záviselo viac ako inokedy od znaleckého posúdenia a úvahy súdu. Nič na tom nemení relatívne nízka uplatňovaná suma.

Iné príčiny:

- Súd mal najviac problémov s ustanovením znalcov, okrem dôvodov, ktoré spočívali v námietkach   navrhovateľa   aj   v   tom,   že   sa   nepodarilo   vzhľadom   na   veľkú   nedôveru navrhovateľa zabezpečiť kontrolné znalecké dokazovanie znaleckým ústavom. Buď žiadne v danej oblasti neexistovali alebo zapísané ústavy nemali záujem na znaleckej činnosti a radšej nesplnili podmienky a dali sa vyškrtnúť zo zoznamu, než znaleckú činnosť vykonávať. Záver:

- Navrhovateľ poukazuje na dve obdobia, kedy vo veci sa podľa neho nekonalo. Z prehľadu úkonov a zo spisu je zrejmé, že ohraničenie tohto obdobia nie je presné. Celý problém vo veci spočíval v podstatnej veci - minimálne množstvo znalcov na Slovensku v príslušnom odbore, takmer žiadny znalecký ústav a ten z 1 - 2, ktorý bol evidovaný, sa dal v priebehu konania zo zoznamu vyčiarknuť.   V priebehu konania napokon nezostal žiaden znalecký ústav   v   zozname   ústavov.   Justičná   čakateľka,   ktorá   vykonávala   v   rokoch   2000   -   2005 procesné   úkony   vo   veci,   vyvinula   maximálne   úsilie   na   to,   aby   zistila,   kto   by   mohol vypracovať znalecký posudok. Na škodu veci je, že nie všetky telefonické hovory a emailová komunikácia   sú   zachytené   v   spise.   Išlo   o   desiatky   komunikácii   so   zistením   kontaktov, dovolaním sa príslušným osobám a zisťovaním okolností, problémov.

V súčasnosti je už situácia ľahšia,   na internetovskej stránke MS SR sú špičkové informácie.

Navrhovateľ podal účelovo sťažnosť predsedovi súdu, aby mohol podať sťažnosť na ÚS   SR.   Bolo   evidentné,   že   súd   v   čase   podávania   sťažností   konal   a   robil   všetko   pre skončenie veci. Preto sťažnosť prinajmenšom v časti, aby ÚS konštatoval súčasnú nečinnosť súdu a aby zaviazal súd konať, nemôže byť úspešná. Napokon súd medzičasom v zmysle týchto meritórnych úkonov už vec aj prejednal a rozhodol, je potrebné už len rozhodnutie odvolacieho súdu. Sú splnené predpoklady na to, aby odvolací súd rozhodol s konečnou platnosťou - aj pri inom názore na výšku odškodnenia.

Prinajmenšom by nemali byť priznané navrhovateľovi trovy právneho zastúpenia vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súvisiace s postupom navrhovateľa v konaní pred všeobecným aj Ústavným súdom.

Uplatnené finančné zadosťučinenie nie je odôvodnené, špecifikované, nevychádza ani z doterajšej judikatúry ÚS SR. (...)“

2.2 Právny zástupca sťažovateľa vo svojom stanovisku z 24. apríla 2008 k vyjadreniu okresného súdu okrem iného uviedol:

„(...) súhlasím s tým, aby sa vo veci upustilo od ústneho pojednávania. Pokiaľ ide o vyjadrenie k vyjadreniu súdu k sťažnosti navrhovateľa, mám za to, že v rámci konania došlo k prieťahom zo strany pojednávajúceho súdu, čo je zrejmé z priebehu konania, ktoré je zdokumentované v predmetnom spise a preto nemám čo by som k veci dodal a trvám na podanej sťažnosti.“

3.   Ústavný   súd   so   súhlasom   účastníkov   konania   podľa   §   30   ods.   2   zákona o ústavnom súde   upustil   v danej   veci   od   ústneho   pojednávania,   pretože   po   oboznámení sa s ich stanoviskami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania nemožno   očakávať   ďalšie   objasnenie   veci   namietaného   porušenia   základného   práva na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   zaručeného   v čl.   48   ods.   2   ústavy (resp. v čl. 38   ods.   2   listiny),   ktorej   prerokovanie   na   ústnom   pojednávaní   –   vzhľadom na povahu predmetu posúdenia, ktorá je určená povahou tohto základného práva – inak ústavný súd nepovažuje ani za vhodný, ani za nevyhnutný procesný prostriedok na zistenie skutočností   potrebných   na   meritórne   rozhodnutie   vo   veci,   t. j.   rozhodnutie   o tom, či namietaným postupom   súdu   bolo   porušené   základné   právo   na   prerokovanie   veci   bez zbytočných prieťahov (I. ÚS 40/02, I. ÚS 100/03).

II.

Z obsahu sťažnosti a k nej priložených písomností, z vyjadrení účastníkov konania a z obsahu na vec sa vzťahujúceho súdneho spisu ústavný súd zistil tento priebeh a stav konania vedeného okresným súdom pod sp. zn. 20 C 825/1993:

- 14.   september   1993   –   sťažovateľ   podal   okresnému   súdu   návrh   na náhradu   škody z ublíženia na zdraví s príslušenstvom proti odporcovi,

- 20.   september 1993 – okresný súd doručoval návrh odporcovi na vyjadrenie a žiadal o pripojenie spisu tamojšieho súdu sp. zn. 2 T 839/92,

- 4. október 1993 – odporca sa vyjadril k podanému návrhu sťažovateľa,

- 18. október 1993 – okresný súd nariadil pojednávanie na 3. november 1993 a zároveň zaslal vyjadrenie odporcu k návrhu sťažovateľovi,

- 3.   november   1993   –   po   vyjadreniach   účastníkov   konania   okresný   súd   pojednávanie odročil na neurčito za účelom nariadenia znaleckého dokazovania,

- 11.   február   1994 –   okresný súd uznesením nariadil   znalecké   dokazovanie,   vykonaním ktorého poveril MUDr. P. M. a MUDr. F. H.,

- 2. marec 1994 – sťažovateľ vzniesol námietky voči ustanoveným súdnym znalcom,

- 22.   marec   1994   –   okresný   súd   uznesením   vyhovel   námietke   sťažovateľa   k osobám ustanovených   súdnych   znalcov,   ktorých   z konania   vylúčil,   a výkonom   znaleckého dokazovania poveril MUDr. D. R.,

- 5. apríl 1994 – MUDr. D. R. oznámila okresnému súdu, že nemôže vykonať znalecké dokazovanie z dôvodu jej niekoľkomesačného pobytu v zahraničí,

- 11. máj 1994 – MUDr. P. M. a MUDr. F. H. podali proti uzneseniu okresného súdu z 22. marca 1994, ktorým boli zo znaleckého dokazovania vylúčení, odvolanie,

- 8. jún 1994 – okresný súd predložil spis Krajskému súdu v Banskej Bystrici na rozhodnutie o opravnom prostriedku súdnych znalcov MUDr. P. M. a MUDr. F. H.,

- 27.   júl   1994   –   spis   bol   vrátený   Krajským   súdom   v Banskej   Bystrici   ako   predčasne predložený,

- 5. august 1994 – okresný súd po odstránení nedostatkov opätovne predložil Krajskému súdu v Banskej Bystrici spis s vyjadrením, že k doručeniu odvolania okresnému súdu došlo 11. mája 1994 osobne oboma súdnymi znalcami a že odvolanie MUDr. P. M. (uznesenie mu bolo   doručené   10.   mája   1994)   bolo   podané   v lehote   a odvolanie   MUDr. F. H., s prihliadnutím na doručenie uznesenia 6. apríla 1994, bolo podané po lehote,

- 5. december 1994 – Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením č. k. 17 Co 2651/94-25 potvrdil   uznesenie   okresného   súdu   vo   výroku,   ktorým   okresný   súd   vyhovel   námietke sťažovateľa vznesenej voči osobám znalcov (MUDr. P. M. a MUDr. F. H.) a vylúčil ich z výkonu   znaleckého   dokazovania,   ostatné   výroky   uznesenia   okresného   súdu   zostali nedotknuté,

- 17. január 1995 – okresný súd doručoval uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici účastníkom konania,

- 7. apríl 1995 – okresný súd vyzval znalkyňu MUDr. D. R., aby oznámila, či trvá na podaní doručenom 5. apríla 1994, alebo či je možné vykonať znalecké dokazovanie,

- 18. apríl 1995 – MUDr. D. R. oznámila okresnému súdu, že po predložení dokumentácie a vyšetrení sťažovateľa môže vykonať znalecké dokazovanie,

- 24. apríla 1995 – spis bol doručený súdnej znalkyni MUDr. D. R.,

- 12. jún 1995 – znalecký posudok bol vypracovaný MUDr. D. R.,

- 23. jún 1995 – okresný súd doručoval znalecký posudok účastníkom konania a vyzval ich, aby sa k nemu vyjadrili v lehote 10 dní,

- 17. júl 1995 – sťažovateľ podaním z 12. júla 1995 vyjadril nespokojnosť s vypracovaným znaleckým posudkom, žiadal o vykonanie znaleckého dokazovania ORL klinikou v B. a ORL klinikou v M.,

- 9. august 1995 – odporca sa vyjadril k znaleckému posudku, so závermi ktorého nesúhlasil a žiadal jeho doplnenie, v prípade, že by k doplneniu znaleckého posudku nedošlo, žiadal o vypracovanie kontrolného posudku,

- 13.   september   1995   –   okresný   súd   zaslal   námietky   účastníkov   konania   k znaleckému posudku súdnej znalkyni MUDr. D. R., aby k nim zaujala svoje stanovisko,

- 26.   október   1995   –   súdna   znalkyňa   MUDr.   D.   R.   zaujala   stanovisko   k námietkam účastníkov konania, v ktorom uviedla, že na pôvodnom znaleckom posudku trvá,

-   17.   november   1995   –   okresný   súd   doručoval   stanovisko   súdnej   znalkyne   účastníkom konania,

- 12.   február   1996   –   sťažovateľ   sa   vyjadril   k stanovisku   súdnej   znalkyne   a   navrhol preskúmať ohodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia ešte iným súdnym znalcom,

- 15. apríl 1996 – okresný súd nariadil pojednávanie na 9. máj 1996,

- 9. máj 1996 – po vyjadreniach účastníkov konania a výsluchu súdnej znalkyne MUDr. D. R. bolo pojednávanie odročené na 20. máj 1996,

- 20. máj 1996 – sťažovateľ predložil okresnému súdu zdravotnú dokumentáciu,

- 6.   jún   1996   –   okresný   súd   vyzval   odporcu   na   oznámenie   adresy   inštitúcie,   ktorá   má potvrdiť, že sťažovateľ utrpel zranenie počas vojny,

- 18. júl 1996 – okresný súd vyzval odporcu na oznámenie adresy inštitúcie,

- 2. júl 1998 – okresnému súdu bolo doručené podanie sťažovateľa, v ktorom navrhol dať preskúmať   ohodnotenie   sťaženia   spoločenského   uplatnenia   Fakultnou   nemocnicou   ORL klinikou B. a nemocnicou ORL klinikou v M.,

- 16. júl 1998 – okresný súd uznesením nariadil vo veci kontrolné znalecké dokazovanie znalcom   z odboru   zdravotníctva   –   otorinolaryngológie,   ktorým   poveril   súdneho   znalca MUDr. J. B.,

- 24.   júl   1998   –   okresnému   súdu   bola   vrátená   poštová   zásielka   s uznesením   o pribratí znalca do konania   adresovaná súdnemu   znalcovi   MUDr.   J.   B.   s poznámkou pošty „na uvedenej adrese neznámy“,

- 23.   august   1999   –   okresný   súd   požiadal   Krajský   súd   v Bratislave   a Krajský   súd v Košiciach   o oznámenie   adresy   súdneho   znalca   z odboru   zdravotníctva   – otorinolaryngológie pôsobiaceho v ich kraji,

- 2.   september   1999   –   Krajský   súd   v Bratislave   podaním   z 27.   augusta   1999   oznámil okresnému súdu meno a adresu znalkyne MUDr. I. Š., M.,

- 9. september 1999 – Krajský súd v Košiciach podaním zo 6. septembra 1999 oznámil mená a adresy súdnych znalcov z požadovaného odboru, medzi inými aj MUDr. J. B., K., NsP M., ORL odd.,

- 30.   september   1999   –   okresný   súd   opäť   doručoval   uznesenie   súdnemu   znalcovi MUDr. J. B. (adresované na NsP M.),

- 8.   október   1999   –   okresnému   súdu   bola   vrátená   zásielka   adresovaná   MUDr.   J. B. s poznámkou pošty „V M. neznámy (Už tu nepracuje)“,

- 27.   august   2003   –   okresný   súd   uznesením   č.   k.   20   C   825/93-84,   ktoré   nadobudlo právoplatnosť   3.   septembra   2003,   ustanovil   na   vypracovanie   kontrolného   znaleckého posudku znalecký ústav – M. fakultná nemocnica, M.,

- 29.   október   2003   –   okresný   súd   vyzval   sťažovateľa   a odporcu   na   zloženie   zálohy   na znalecké dokazovanie každý vo výške 3 000 Sk,

- 17.   december   2003   –   okresný   súd   uznesením   uložil   sťažovateľovi   a odporcovi   zložiť preddavok na trovy znaleckého dokazovania v sume každý po 3 000 Sk,

-   5.   január   2004   –   odporca   podal   odvolanie   proti   uzneseniu   okresného   súdu   zo   17. decembra 2003,

- 7. január 2004 – sťažovateľ zložil preddavok na trovy znaleckého dokazovania,

- 15. január 2004 – MUDr. K. O. (NsP Ž.) podaním z 12. januára 2004 oznámil okresnému súdu, že z dôvodu pracovnej zaťaženosti nemôže vypracovať znalecký posudok,

- 27.   január   2004   –   spis   bol   predložený   Krajskému   súdu   v Žiline   na   rozhodnutie o opravnom prostriedku odporcom,

- 30. január 2004 – Krajský súd v Žiline uznesením sp. zn. 8 Co 33/04 zrušil uznesenie okresného   súdu   vo   výroku   o povinnosti   odporcu   zložiť   preddavok   na   trovy   spojené so znaleckým dokazovaním a v tejto časti vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie,

- 4. marec 2004 – okresnému súdu bolo doručené uznesenie Krajského súdu v Žiline,

- 5. marec 2004 – okresný súd doručoval uznesenie Krajského súdu v Žiline odporcovi,

- 2. apríl 2004 – M. fakultná nemocnica podaním z 26. marca 2004 požiadala okresný súd o predĺženie   lehoty   na   vypracovanie   znaleckého   posudku   na   4   mesiace   od   doručenia spisového materiálu a zdravotnej dokumentácie,

- 24. január 2005 – M. fakultná nemocnica oznámila okresnému súdu ukončenie výkonu ústavnej znaleckej činnosti a požiadala o zrušenie uznesenia o ich pribratí,

- 22. február 2005 – okresný súd uznesením, ktoré nadobudlo právoplatnosť 10. marca 2005,   vyzval   sťažovateľa   na   opravu   a doplnenie   zmeny   návrhu   na   začatie   konania zo 16. januára 2004,

- 17. marec 2005 – sťažovateľ upresnil petit návrhu,

- 28. jún 2005 – v spise sa nachádza úradný záznam: „Dňa 28. 6. 2005 bolo telefonickým dopytom   na   MS   SR   v Bratislave   zistené,   že   aktuálne   prebieha   konanie   o vyčiarknutie M. fakultnej nemocnice zo zoznamu znalcov (...).“,

- 28. jún 2005 – okresný súd uznesením ustanovil na vypracovanie kontrolného znaleckého posudku znaleckú organizáciu - Lekárska fakulta Univerzity Komenského, B. (ďalej len „lekárska fakulta“),

- 17. august 2005 – lekárska fakulta podaním z 12. augusta 2005 oznámila, že nemôže vypracovať kontrolný znalecký posudok, lebo nemá uzavreté poistenie na účely náhrady škody zo znaleckej činnosti, pretože nemá právnu subjektivitu,

- 4.   apríl   2006   –   v spise   sa   nachádza   pokyn   kancelárii: „Zisti   možnosti   vypracovania znaleckého   posudku   /ORL/   vo   veci   navrhovateľa   A.   K.   -   1/   znaleckými   ústavmi, 2/ jednotlivými znalcami v odbore ORL.“,

- 10.   apríl   2006   –   v spise   sa   nachádza   záznam: „(...)   Z fyzických   osôb   sú   ochotní vypracovať znalecký posudok: MUDr. N. L., CSc., MUDr. M. O., MUDr. I. Š., CSc., (...).“,

- 12.   apríl   2006   –   okresný   súd   zaslal   odporcovi   tlačivo   na   potvrdenie   o osobných, majetkových a zárobkových pomeroch ako podklad na rozhodnutie o oslobodení od súdneho poplatku na trovy znaleckého dokazovania,

- 25. apríl 2006 – odporca predložil potvrdenie o osobných, majetkových a zárobkových pomeroch,

- 8. jún 2006 – okresný súd uznesením ustanovil na vypracovanie kontrolného znaleckého posudku znalca MUDr. M. O., ORL, R.,

- 29. jún 2006 – súdny znalec MUDr. M. O. oznámil okresnému súdu, že na vypracovania znaleckého posudku je potrebná zdravotná dokumentácia sťažovateľa a jeho vyšetrenie,

- 13.   júl   2006   –   okresný   súd   zaslal   spis   súdnemu   znalcovi   MUDr.   M.   O.   na   potreby znaleckého dokazovania,

- 11. september 2006 – súdny znalec MUDr. M. O. predložil znalecký posudok vypracovaný 10. septembra 2006,

- 13. september 2006 – okresný súd doručoval účastníkom konania znalecký posudok,

- 21. september 2006 – sťažovateľ sa vyjadril k znaleckému posudku, v ktorom nesúhlasil s tým, že mu bola znalcom priznaná stredne ťažká, a nie ťažká nedoslýchavosť, zároveň podal odvolanie proti uzneseniu z 12. septembra 2006, ktorým okresný súd priznal súdnemu znalcovi   znalečné,   sťažovateľ   predložil   aj   splnomocnenie   JUDr.   P.   D.   na   zastupovanie v danej veci vedenej okresným súdom,

- 25. september 2006 – súdny znalec MUDr. M. O. predložil okresnému súdu dodatok k znaleckému posudku,

- 29. september 2006 – odporca podaním z 27. septembra 2006 požiadal o predĺženie lehoty na vyjadrenie sa k znaleckému posudku do 30. októbra 2006,

- 16.   november   2006   –   spis   bol   predložený   Krajskému   súdu   v Žiline   na   rozhodnutie o odvolaní   sťažovateľa   proti   uzneseniu,   ktorým   okresný   súd   priznal   znalečné   súdnemu znalcovi,

-   2.   január   2007   –   Krajský   súd   v Žiline   zaslal   odvolanie   sťažovateľa   odporcovi   na vyjadrenie,

- 27. február 2007 – Krajský súd v Žiline vrátil spis okresnému súdu bez rozhodnutia o odvolaní,   pretože   napadnuté   uznesenie   okresného   súdu   bolo   vydané   vyšším   súdnym úradníkom, o odvolaní mal rozhodovať sudca, - 7. marec 2007 – okresný súd predložil spis Krajskému súdu v Žiline s vyjadrením, že sudca nemieni vyhovieť odvolaniu podanému sťažovateľom,

- 30. marec 2007 – Krajský súd v Žiline uznesením sp. zn. 6 Co 79/2007, ktoré nadobudlo právoplatnosť 24. mája 2007, potvrdil uznesenie okresného súdu a nepriznal účastníkom konania náhradu trov odvolacieho konania,

- 15. máj 2007 – okresnému súdu bolo doručené uznesenie Krajského súdu v Žiline,

- 20. jún 2007 – okresný súd nariadil pojednávanie na 25. september 2007,

- 20. jún 2007 – okresný súd uznesením pripustil zmenu návrhu (sťažovateľ upresnil návrh na začatie konania podaním zo 17. marca 2005),

- 20. jún 2007 – okresný súd uznesením uložil sťažovateľovi povinnosť zložiť preddavok na trovy znaleckého dokazovania,

- 17. august 2007 – sťažovateľ podal odvolanie proti uzneseniu okresného súdu z 20. júna 2007, ktorým ho zaviazal zaplatiť trovy znaleckého dokazovania,

- 5. september 2007 – okresný súd uznesením nepriznal odporcovi oslobodenie od platenia súdnych poplatkov,

- 24. september 2007 – odporca udelil plnú moc JUDr. P. K. na jeho zastupovanie,

- 25.   september   2007   –   na   pojednávanie   sa   nedostavil   odporca,   okresný   súd   po vyjadreniach   právneho   zástupcu   sťažovateľa,   sťažovateľa   a právneho   zástupcu   odporcu odročil   pojednávanie   na   13.   december   2007 („za   účelom   vyžiadania   si   stanoviska   od znalca, prípadne za účelom jeho vypočutia na pojednávaní, za účelom uloženia poriadkovej pokuty odporcovi a procesnom rozhodnutí o zálohách a podobne“),

- 31.   október   2007   –   okresný   súd   zaslal   súdnemu   znalcovi   MUDr.   M.   O.   výzvu   na vyjadrenie k námietkam vzneseným účastníkmi konania,

- 23. november 2007 – súdny znalec MUDr. M. O. sa vyjadril k námietkam účastníkov konania,

- 30. november 2007 – právnym zástupcom bolo doručené vyjadrenie súdneho znalca,

- 5.   december   2007   –   súdny   znalec   MUDr.   M.   O.   ospravedlnil   svoju   neúčasť   na pojednávaní 13. decembra 2007 z dôvodu pracovnej zaneprázdnenosti,

- 13. december 2007 – na pojednávanie sa nedostavil odporca, okresný súd po vyjadreniach právnych zástupcov účastníkov konania a sťažovateľa vyhlásil rozsudok, ktorým zaviazal odporcu zaplatiť sťažovateľovi sumu 12 000 Sk z titulu náhrady škody do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia, vo zvyšnej časti návrh sťažovateľa zamietol,

- 21. december 2007 – odporca prostredníctvom právneho zástupcu podal odvolanie proti rozsudku okresného súdu z 13. decembra 2007,

- 7. január 2008 – sťažovateľ prostredníctvom právneho zástupcu podal odvolanie proti rozsudku okresného súdu,

- 7. január 2008 – sťažovateľ prostredníctvom právneho zástupcu podal návrh na vydanie doplňujúceho rozsudku a sám vo svojom mene podal odvolanie proti rozsudku okresného súdu,

- 15. január 2008 – sťažovateľ doplnil odvolanie proti rozsudku okresného súdu,

- 5. marec 2008 – okresný súd nariadil pojednávanie na 25. marec 2008,

- 25. marec 2008 – okresný súd pojednával v neprítomnosti účastníkov a vyhlásil dopĺňací rozsudok vzťahujúci sa na trovy konania a priznanie znalečného,

- 27. marec 2008 – okresný súd vyzval účastníkov konania, aby sa vyjadrili k odvolaniu protistrany a k tomu, či súhlasia, aby odvolací súd rozhodol bez nariadenia pojednávania.

III.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo   ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy,   ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo   slobody   podľa   odseku   1,   a zruší   také   rozhodnutie,   opatrenie   alebo   iný   zásah. Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti,   priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a podľa čl. 38 ods. 2 listiny každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov.

Účelom   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia štátneho   orgánu.   Samotným   prerokovaním   veci   na   súde   alebo   inom   štátnom   orgáne sa právna   neistota   osoby   domáhajúcej   sa   rozhodnutia   neodstráni.   K   odstráneniu   stavu právnej   neistoty   dochádza   spravidla   až   právoplatným   rozhodnutím   súdu   alebo   iného štátneho orgánu. Priznanie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zakladá povinnosť   súdu   aj   sudcu   na   organizovanie   práce   tak,   aby   sa   toto   právo   objektívne realizovalo (II. ÚS 21/01, I. ÚS 251/05).

Pretože   obsah   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez zbytočných   prieťahov zaručený v čl. 38 ods. 2 listiny je totožný so základným právom zaručeným v čl. 48 ods. 2 ústavy,   porušenie   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy znamená súčasne aj porušenie tohto základného práva zaručeného v čl. 38 ods. 2 listiny.

Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 20 C 825/1993 došlo k porušeniu základného práva sťažovateľa   na prerokovanie   veci   bez zbytočných   prieťahov   zaručeného   v čl.   48   ods.   2 ústavy a v čl. 38 ods. 2 listiny.

Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo, alebo nebolo   porušené   základné   právo   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov zaručené   v   čl.   48   ods.   2   ústavy   a v čl.   38   ods.   2   listiny,   sa   skúma   vždy   s ohľadom na konkrétne okolnosti každého jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie účastníka a postup súdu (napr. I. ÚS 41/02). Ústavný súd pritom prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre   sťažovateľa   (napr.   I. ÚS 19/00,   I.   ÚS   54/02,   II.   ÚS   32/02,   I.   ÚS   79/05).   Podľa rovnakých kritérií postupoval ústavný súd aj v danom prípade.

1. Predmetom sťažnosti sťažovateľa je namietaný postup okresného súdu v konaní o náhradu   škody   z ublíženia   na   zdraví   s   príslušenstvom,   v ktorom   podľa   sťažovateľa dochádza k porušovaniu jeho základného práva zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a v čl. 38 ods. 2 listiny. Z právneho hľadiska vec nie je zložitá, ide o štandardnú a stabilnú súčasť rozhodovacej činnosti prvostupňových súdov, a preto ju nemožno považovať z právneho hľadiska za zložitú. Na skutkovú zložitosť tejto veci má vplyv najmä skutočnosť, že na preukázanie skutkového stavu veci i opodstatnenosti nárokov sťažovateľa, ktoré si v rámci podanej   žaloby   uplatnil,   bolo   potrebné   vykonať   znalecké   dokazovanie.   Napriek   vzniku okresným   súdom   viac-menej   nezavinených   ťažkostí   v súvislosti   s ustanovovaním jednotlivých súdnych znalcov, resp. znaleckých ústavov tak, ako vyplývajú z uvedeného prehľadu úkonov, nemožno skutkovou zložitosťou   veci ospravedlniť obdobia nečinnosti okresného   súdu,   jeho   nesústredenú   činnosť   ani   celkovú dĺžku   trvania   preskúmavaného konania.

Ústavný   súd   zároveň   konštatuje,   že   predmetom   napadnutého   občianskoprávneho konania je náhrada škody z ublíženia na zdraví, t. j. vec, ktorej povaha si vyžaduje osobitnú starostlivosť   všeobecného   súdu   o   naplnenie   účelu   súdneho   konania,   čo   okrem   iného znamená, že všeobecný súd má povinnosť organizovať svoj procesný postup tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a skončená (§ 100 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku) a aby sa čo najskôr odstránil stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa naň osoba obrátila so žiadosťou o rozhodnutie (mutatis mutandis I. ÚS 19/00, I. ÚS 142/03, I. ÚS 145/03).

2.   Správanie   účastníka   konania   je   druhým   kritériom   pri   rozhodovaní   o tom,   či v konaní pred súdom došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Po preskúmaní súdneho spisu ústavný súd dospel   k záveru,   že   sťažovateľ   opakovane   využíval   svoje   procesné   práva   priznané   mu príslušným procesným predpisom (Občiansky súdny poriadok), keď 2. marca 1994 namietal zaujatosť ustanovených súdnych znalcov,   17.   júla 1995 (podobne aj 12.   februára 1996 a 2. júla   1998)   po   oboznámení   sa   so   znaleckým   posudkom   (MUDr.   D.   R.)   žiadal o vykonanie znaleckého dokazovania ORL klinikou v B. a v M., 20. mája 1996 opätovne trval   na   kontrolnom   znaleckom   dokazovaní,   21.   septembra   2006   podal   odvolanie   proti uzneseniu okresného súdu z 12. septembra 2006, ktorým bolo súdnemu znalcovi priznané znalečné. Rovnako podal odvolanie proti uzneseniu okresného súdu z 20. júna 2007, ktorým bol zaviazaný zaplatiť trovy znaleckého dokazovania. Napokon sa sťažovateľ 7. januára 2008 odvolal proti rozsudku okresného súdu z 13. decembra 2007. V tejto súvislosti ústavný súd poznamenáva, že bolo povinnosťou okresného súdu, aby sa týmito návrhmi sťažovateľa zaoberal   a náležite   sa   s nimi   vysporiadal,   čo   sa   v konečnom   dôsledku   odrazilo   aj   na celkovej dĺžke trvania konania.

Ústavný súd však zároveň poukazuje na svoju judikatúru, v rámci ktorej už vyslovil, že za neodstránenie stavu právnej neistoty v dôsledku uplatnenia procesných práv účastníka konania   neznáša   zodpovednosť   oprávnená   osoba,   ale   zodpovednosť   v   takom   prípade nemožno pripísať ani štátnemu orgánu konajúcemu vo veci (II. ÚS 52/99, III. ÚS 255/05).

Pôvodný návrh sťažovateľ upravoval 16. a 21. januára 2004. Napokon ho po výzve okresného súdu upresnil až 17. marca 2005. Treba však konštatovať, že od tejto okolnosti nebola dĺžka trvania konania závislá.

3. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu a v tejto súvislosti konštatuje, že na okresnom súde trvalo označené konanie viac ako 14 rokov, pritom okresný súd   bol   nečinný,   teda   nevykonával   žiadnu   relevantnú   procesnú   činnosť   smerujúcu k odstráneniu právnej neistoty sťažovateľa v obdobiach:

- od 18. júla 1996 (výzva odporcovi na oznámenie relevantných skutočností) do 16. júla 1998 (nariadenie kontrolného znaleckého dokazovania), t. j. takmer 24 mesiacov,

- od 24. júla 1998 (neúspešné doručenie uznesenia súdnemu znalcovi) do 23. augusta 1999 (požiadanie   krajských   súdov   o oznámenie   mien   a adries   príslušných   súdnych   znalcov), t. j. takmer 13 mesiacov,

- od 8. októbra 1999 (neúspešné doručenie uznesenia súdnemu znalcovi) do 27. augusta 2003 (ustanovenie iného súdneho znalca), t. j. viac ako 3 roky a 10 mesiacov,

- od 5. marca 2004 (doručovanie uznesenia Krajského súdu v Žiline z 30. januára 2004 účastníkom konania) do 22. februára 2005 (výzva sťažovateľovi na opravu a doplnenie zmeny návrhu), t. j. viac ako 11 mesiacov,

- od 17. augusta 2005 (oznámenie lekárskej fakulty o nemožnosti vypracovania znaleckého posudku)   do   4.   apríla   2006   (zisťovanie   možnosti   vypracovania   znaleckého   posudku jednotlivými súdnymi znalcami), t. j. viac ako 7 mesiacov.

Celková   doba   nečinnosti   okresného   súdu   tak   predstavuje   viac   ako   8   rokov a 5 mesiacov.

V postupe okresného súdu ústavný súd zistil aj nesústredenosť, keď 8. júna 1994 okresný súd predložil spis Krajskému súdu v Banskej Bystrici na rozhodnutie o opravnom prostriedku   súdnych   znalcov,   ktorí   boli   vylúčení   z vykonania   znaleckého   dokazovania, avšak spis bol odvolacím súdom 27. júla 1994 vrátený okresnému súdu ako predčasne predložený.   Obdobne   okresný   súd   postupoval   16.   novembra   2006,   keď   predložil   spis druhostupňovému súdu na konanie a rozhodnutie o opravnom prostriedku proti uzneseniu vyššieho súdneho úradníka bez toho, aby o tomto prv rozhodol zákonný sudca okresného súdu (spis vrátený 27. februára 2007).

V súvislosti s obranným tvrdením okresného súdu, že „Dĺžka konania bola v tomto prípade spôsobená aj objektívnymi okolnosťami, a síce akútnym nedostatkom znaleckých ústavov, ktoré by vo veci mohli podať kvalifikovaný posudok“, ústavný poznamenáva, že v konaní bolo celkovo vydaných šesť rozhodnutí, ktorými boli do konania ustanovení súdni znalci,   prípadne   znalecké   ústavy   na   vykonanie   znaleckého   dokazovania,   pritom   štyri z týchto   uznesení   boli   zmenené   z dôvodu,   že   znalecké   ústavy   nemohli   vykonať   znalecké dokazovanie,   resp.   súdni   znalci   boli   z konania   vylúčení,   alebo   v jednom   prípade   sa nepodarilo súdnemu znalcovi doručiť rozhodnutie o jeho ustanovení. Okresný súd však po zisteniach, že k vypracovaniu znaleckého posudku súdnym znalom, resp. znaleckým ústavom nedôjde (už z akejkoľvek príčiny), na túto situáciu reagoval so značným časovým odstupom.Vzhľadom   na   uvedené   dôvody   ústavný   súd   vyslovil   porušenie   základného   práva sťažovateľa na prerokovanie predmetnej veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods.   2   ústavy   a v   čl.   38   ods.   2   listiny,   tak   ako   to   je   uvedené   v bode   1   výroku   tohto rozhodnutia.

4. Podľa zistenia ústavného súdu okresný súd 13. decembra 2007 vyhlásil vo veci rozsudok (ktorý doplnil 25. marca 2008) a následne sa účastníci konania odvolali. Konanie sa toho času nachádza v štádiu odvolania. Ústavný súd preto dospel k záveru, že v tomto štádiu konania nie je potrebné prikázať okresnému súdu, aby vo veci konal bez zbytočných prieťahov podľa § 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde.

5. Podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd priznať tomu, koho základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie.

Sťažovateľ žiadal priznať primerané finančné zadosťučinenie v sume 200 000 Sk, ktoré odôvodnil „neúmernou dĺžkou prieťahov a psychickou ujmou, ktorá mu v dôsledku toho vzniká“.

Vzhľadom na okolnosti danej veci ústavný súd dospel k názoru, že len konštatovanie porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl.   48   ods.   2   ústavy   a   v čl.   38   ods.   2   listiny   nie   je   pre   sťažovateľa   dostatočným zadosťučinením. Ústavný súd preto uznal za odôvodnené priznať sťažovateľovi aj finančné zadosťučinenie podľa citovaného ustanovenia zákona o ústavnom súde, ktoré podľa zásad spravodlivosti,   najmä   s prihliadnutím   na   neodôvodnenú   nečinnosť   okresného   súdu a celkovú dĺžku trvania konania považuje za primerané priznať v sume 120 000 Sk, tak ako to je uvedené v bode 2 výroku tohto rozhodnutia.

Podľa   §   56 ods.   5   zákona o ústavnom súde   ak   ústavný súd   rozhodne   o priznaní primeraného   finančného   zadosťučinenia,   orgán,   ktorý   základné   právo   alebo   slobodu porušil,   je   povinný   ho   vyplatiť   sťažovateľovi   do   dvoch   mesiacov   od   právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 3 výroku tohto rozhodnutia.

6. Ústavný súd priznal sťažovateľovi (§ 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde) úhradu trov konania z dôvodu jeho právneho zastúpenia advokátom, ktorý si uplatnil nárok na ich úhradu v celkovej sume 13 556 Sk.

Pri   výpočte   trov   právneho   zastúpenia   sťažovateľa   ústavný   súd   vychádzal z ustanovení § 1 ods. 3, § 11 ods. 2 a § 14 ods. 1 písm. a) a c) vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov. Základná sadzba odmeny za úkon právnej služby uskutočnený v roku 2007 je 2 970 Sk a hodnota režijného paušálu je 178   Sk. Základná sadzba   odmeny za   úkon   právnej   služby uskutočnený   v roku   2008   je 3 176 Sk a hodnota režijného paušálu je 191 Sk.

S poukazom na výsledok ústavný súd priznal sťažovateľovi nárok na úhradu trov konania   za   dva   úkony   právnej   služby   uskutočnené   v roku   2007   (prevzatie   a príprava zastúpenia a podanie ústavnému súdu) v sume 6 296 Sk vrátane režijného paušálu a za jeden úkon uskutočnený v roku 2008 (vyjadrenie z 24. apríla 2008) v sume 3 367 Sk vrátane režijného paušálu. Ústavný súd tak priznal sťažovateľovi nárok na úhradu trov konania v celkovej sume 9 663 Sk, tak ako to je uvedené v bode 3 výroku tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 6. mája 2008