znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

II. ÚS 74/07-29

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   4.   septembra   2007 v senáte   zloženom   z predsedníčky   Ľudmily   Gajdošíkovej   a zo   sudcov   Sergeja   Kohuta a Juraja   Horvátha   o sťažnosti   M.   Č.,   A.   Č.,   J.   Č.   a L.   Č.,   všetky   bytom   V.,   časť   B., zastúpených   advokátkou   JUDr.   Ľ.   V.,   K.,   vo   veci   porušenia   ich   základného   práva   na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods. 2   Ústavy   Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Košice I v konaní vedenom pod sp. zn. 20 C 1199/99 takto

r o z h o d o l :

1. Základné právo M. Č. a A. Č. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   postupom   Okresného   súdu   Košice   I v konaní vedenom pod sp. zn. 20 C 1199/99 p o r u š e n é   b o l o.

2. Základné právo J. Č. a L. Č. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Košice I v konaní vedenom pod sp. zn. 20 C 1199/99 p o r u š e n é   n e b o l o.

3. Okresnému súdu Košice I   p r i k a z u j e, aby v konaní vedenom pod sp. zn. 20 C 1199/99 konal bez zbytočných prieťahov.

4.   M.   Č. p r i z n á v a   finančné   zadosťučinenie   v sume   40   000   Sk   (slovom štyridsaťtisíc slovenských korún), ktoré je Okresný súd Košice I p o v i n n ý   zaplatiť jej do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

5. A. Č. p r i z n á v a   finančné zadosťučinenie v sume 10 000 Sk (slovom desaťtisíc slovenských   korún), ktoré je Okresný súd Košice I   p o v i n n ý   zaplatiť jej do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

6.   M.   Č.   a A.   Č. p r i z n á v a   úhradu   trov   konania   10 216   Sk   (slovom desaťtisícdvestošesťnásť slovenských korún), ktoré je Okresný súd Košice I   p o v i n n ý zaplatiť na účet advokátky JUDr. Ľ. V., K., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 17. apríla 2007 doručená   sťažnosť   M.   Č.,   A.   Č.,   J.   Č.   a L.   Č.,   všetky   bytom   V.,   časť   B.   (ďalej   aj „sťažovateľky“), zastúpených advokátkou JUDr. Ľ. V., K., v ktorej namietajú porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Košice I (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 20 C 1199/99.

V označenom konaní si M. Č. uplatnila voči odporcovi náhradu za pohrebné náklady, poškodenie   bicykla,   ktorý   bol   zničený   pri   dopravnej   nehode,   ktorú   pri   podaní   žaloby vyčíslila v sume 3 000 Sk mesačne, a to počnúc od 1. augusta 1999 (pre jej štyri v tom čase ešte maloleté dcéry).

Počas konania M. Č. čiastočne zobrala žalobu späť (5. apríla 2000) v nadväznosti na plnenie zo strany vedľajšieho účastníka v tom čase Slovenskej poisťovne, a. s. Navrhla tiež vykonať   znalecké   dokazovanie   (17.   januára   2002)   na   určenie   mesačnej   renty,   ako   aj predvolať   svedkov,   ktorých   by   mal   okresný   súd   vypočuť.   V súvislosti   s nadobudnutím plnoletosti   maloletých   detí   M.   Č.   postupne do   konania vstupovali dospelé   dcéry   (A.   – 17. júna 2005,   J. a L. – 31. júla 2006). M. Č. sa   8. marca   2004 obrátila so žiadosťou o prešetrenie dôvodov, prečo sa v súdnom spore postupuje pomaly, priamo na Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ktoré postúpilo žiadosť (podľa obsahu posúdenú ako sťažnosť na zbytočné prieťahy v konaní) predsedovi okresného súdu, ktorý uznal čiastočnú opodstatnenosť jej sťažnosti z dôvodu nečinnosti okresného súdu v trvaní 17 mesiacov (od 22. januára 2001 do 3. septembra 2002).

Znalecký posudok po ustanovení nového znalca bol M. Č. doručený až 11. novembra 2004. Pojednávanie, na ktorom znalec podával vysvetlenie k znaleckému posudku, ale až po urgencii sťažovateliek, sa uskutočnilo 30. septembra 2005 a následne bolo odročené. M. Č. žiadala o nariadenie   ďalšieho   pojednávania. To   sa   uskutočnilo   18.   augusta   2006   a bolo odročené na neurčito s tým, že bude nariadené kontrolné znalecké dokazovanie, ktorého sa dožadoval   žalovaný   a vedľajší   účastník.   Toto   bolo   nariadené   uznesením   z 28.   februára 2007.

Sťažovateľky žiadajú, aby ústavný súd vydal tento nález:„Právo   sťažovateľov   M.   Č.,   A.   Č.,   J.   Č.   a L.   Č.   zaručené   čl.   48   ods.   2   Ústavy Slovenskej republiky na konanie bez zbytočných prieťahov konaním Okresného súdu Košice I., č. k. 20 C 1199/99 porušené bolo.

Ústavný súd Slovenskej republiky prikazuje Okresnému súdu Košice I., aby konal vo veci vedenej pod sp. zn. 20 C 1199/99.

Sťažovateľom   sa   priznáva   primerané   finančné   zadosťučinenie   vo   výške   každému po 60 000,- Sk, ktoré je Okresný súd Košice I., povinný zaplatiť sťažovateľom do 3 dní od právoplatnosti tohto nálezu.

Sťažovateľom sa priznáva náhrada trov konania.“

Ústavný   súd   sťažnosť   predbežne   prerokoval   a uznesením   č.   k.   II.   ÚS   74/07-11 z 26. apríla 2007 ju prijal na ďalšie konanie. Na výzvu ústavného súdu právna zástupkyňa sťažovateliek   a predseda   okresného   súdu   oznámili,   že   súhlasia   s prerokovaním   veci   bez ústneho   pojednávania.   Preto   ústavný   súd   podľa   §   30   ods.   2   zákona   Národnej   rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) upustil od ústneho pojednávania.

Predseda okresného súdu vo vyjadrení k sťažnosti uviedol:„Sťažovateľka, M. Č., podala dňa 23. 11. 1999 na tunajšom súde žalobu, ktorou sa domáhala   náhrady   škody   z   dôvodu   vynaložených   nákladov súvisiacich   so smrťou   jej manžela.

Po zabezpečení prípravy pojednávania podľa ust. § 114 Ods. 1 O. s. p. bolo vo veci nariadené pojednávanie na 3. 4. 2000, 27. 11. 2000, 22. 1. 2001, 3. 9. 2002, 22. 10. 2002, 16. 12. 2002, 11. 3. 2003 a 20. 5. 2003.

Uznesením č. k. 20 C 1199/99 zo dňa 30. 9. 2003 súd nariadil vo veci znalecké dokazovanie.

Proti   výroku   tohto   uznesenia   o   povinnosti   zložiť   zálohu   na   trovy znaleckého dokazovania podal odvolanie žalovaný.

Spis bol dňa 31. 10. 2003 postúpený na rozhodnutie o odvolaní Krajskému súdu v Košiciach. Krajský súd v Košiciach uznesením č. k. 12 Co 351/03-93 zo dňa 4. 5. 2004 potvrdil uznesenie súdu 1. stupňa a 14. 6. 2004 vrátil spis.

Medzičasom však ustanovená znalkyňa, Ing. M. D., oznámila súdu, že pre množstvo znaleckých posudkov zadaných v staršom termíne a tiež z dôvodu, že v predmetnej veci nie je kompetentná podávať znalecké posudky, nemôže posudok vypracovať.

Uznesením   č.   k.   20   C   1199/99   zo   dňa   24.   6.   2004   súd   zmenil   uznesenie Okresného súdu Košice I č. k. 20 C 1199/99-80 a ustanovil na vypracovanie posudku znalca, Ing. Š. A..

Proti uzneseniu č. k. 20 C 1199/99 zo dňa 30. 9. 2003 podal odvolanie žalovaný.

29. 10. 2003 bol spis predložený na rozhodnutie Krajskému súdu v Košiciach. Krajský   súd   v   Košiciach   uznesením   č.   k.   12   Co   351/03-93   potvrdil   uznesenie prvostupňového súdu a dňa 14. 6. 2004 vrátil spis Okresnému súdu Košice I.

Znalec, Ing. Š. A., doručil súdu znalecký posudok a vyúčtovanie znalečného 28. 10. 2004. Uznesením   č.   k.   20   C   1199/99-127   súd   rozhodol   o   odmene   znalca   a   doručil znalecký posudok účastníkom konania.

Vedľajšia účastníčka, A., dňa 2. 12. 2004 doručila súdu námietky voči znaleckému posudku.

K 31. 12. 2004 vybavujúca sudkyňa, JUDr. M. P., prerušila výkon funkcie sudcu a odišla do dôchodku.

Podľa rozvrhu práce bola vec pridelená 26. 1. 2005 na vybavenie JUDr. M.   Ž. a následne 6. 4. 2005 sudcovi JUDr. M. I..

Uznesením č. k. 20 C 1199/99-148 zo dňa 6. 7. 2005 súd pripustil do konania na strane žalobkyne A. Č..

Uznesením č. k. 20 C 1199/99-149 zo dňa 21. 6. 2005 súd vyzval žalobkyne na doplnenie a upresnenie žalobného návrhu.

Uznesením č. k. 20 C 1199/99-155 zo dňa 23. 8. 2005 súd pripustil zmenu žaloby. Dňa   30.   9.   2005   bolo   vo   veci   nariadené   pojednávanie,   ktorého   sa   nezúčastnili žalobkyne a vedľajšia účastníčka. Pojednávanie bolo odročené na neurčito za účelom označenia a predloženia ďalších dôkazov.

Po   odchode   z   Okresného   súdu   Košice   I   JUDr.   Ivana   bol   dňa   2.   12.   2005   spis pridelený na vybavenie JUDr. L. L. a následne dňa 19. 12. 2005 JUDr. P. V., ktorý ho vybavuje až doposiaľ.

Pojednávania   dňa   16.   6.   2006   sa   nezúčastnil   žalovaný   a   právna   zástupkyňa žalobkýň. Pojednávanie bolo odročené na 18. 8. 2006.

Uznesením č. k. 20 C 1199/99-183 zo dňa 31. 7. 2006 súd pripustil do konania na strane žalobkýň J. Č. a L. Č..

Na pojednávaní dňa 18. 8. 2006 súd opätovne pripustil zmenu žaloby a nariadil kontrolné znalecké dokazovanie.

Znalec, Ing. J. Š., PhD doposiaľ znalecký posudok nevypracoval. Ako z uvedeného prehľadu vyplýva, súd vo veci koná.

Je pravdou, že konanie sa začalo 23. 11. 1999 a doteraz nie je skončené. Dĺžka konania je závislá od toho, či ide o zložitú vec po právnej a skutkovej stránke,   ako sa správajú   účastníci   konania   a   aké   sú   objektívne   možností   na   súde,   t.   j.   aká   je zaťaženosť súdu.

Žaloby takéhoto typu tvoria štandardnú súčasť rozhodovacej činnosti súdu, preto vec   nemožno   posúdiť   ako   právne   zložitú.   Konanie   je   však   zložité   vzhľadom na   vecnú stránku.

V priebehu konania žalobkyne niekoľkokrát doplňovali a upresňoval žalobný návrh, postupne   predkladali   nové   dôkazy,   vedľajšia   účastníčka a   žalovaný   namietali znalecké   posudky.   Tieto   skutočnosti   podstatne   prispeli k   predĺženiu   konania. Najväčším dôvodom však boli viacnásobné zmeny v osobe vybavujúceho sudcu, za čo účastníci nemôžu niesť zodpovednosť.“

II.

Sťažovateľky   sa   svojou   sťažnosťou   domáhajú   vyslovenia   porušenia   svojho základného práva upraveného v čl. 48 ods. 2 ústavy, podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov (...).

Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je podľa ustálenej   judikatúry   ústavného   súdu   odstránenie   stavu   právnej   neistoty,   v   ktorej   sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu (I. ÚS 76/03, II. ÚS 219/04, IV. ÚS 365/04).

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní, a tým aj k porušeniu základného práva sťažovateľa podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ústavný súd v súlade so svojou judikatúrou (I. ÚS 70/98, III. ÚS 111/02, IV. ÚS 221/04) zohľadňuje tri kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1), správanie účastníka   súdneho   konania   (2)   a postup   samotného   súdu   (3).   Za   súčasť   prvého   kritéria ústavný súd považuje aj predmet sporu a jeho význam pre sťažovateľa.

1. Predmetom posudzovaného konania je návrh na náhradu škody a určenie mesačnej renty   pre   sťažovateľky.   Z právneho   hľadiska   vec   nie   je   zložitá,   potreba   znaleckého dokazovania však signalizuje určitú skutkovú zložitosť, čo vyplýva aj z vyjadrenia predsedu okresného súdu. Z hľadiska povahy veci a jej významu pre sťažovateľky je potrebné, aby okresný súd postupoval v konaní s osobitnou starostlivosťou.

2.   Správanie   sťažovateliek   ústavný   súd   posudzoval jednotlivo   v závislosti   od okamihu, keď sa sťažovateľky stali účastníčkami konania, pretože len od tohto momentu mohli v konaní uplatňovať svoje procesné práva a plniť procesné povinnosti, a teda sa aj domáhať ochrany svojich základných práv alebo slobôd.

V priebehu konania M. Č. vzala žalobu čiastočne späť, rozširovala okruh aktívne legitimovaných   účastníčok   a upravovala   žalobný   návrh,   čo   nemožno   kvalifikovať   ako správanie, ktorým by prispela k zbytočným prieťahom v konaní. Podľa názoru ústavného súdu   však   má   M.   Č.   čiastočný   podiel   na   doterajšej   dĺžke   konania,   keď   nepredložila okresnému   súdu   vyjadrenie,   či   navrhuje, aby do   konania vstúpili   ako   navrhovatelia   jej maloleté deti, a návrh podala až po výzve okresného súdu. Tento návrh nezosúladila so znením petitu, na čo ju okresný súd opäť vyzýval, a nezúčastnila sa pojednávania, ktoré sa uskutočnilo 30. septembra 2005.

Vstup A. Č. do konania okresný súd pripustil uznesením zo 17. júna 2005 a na jej ťarchu   možno   pripísať,   že   sa   dvakrát   nezúčastnila   pojednávania   (30. septembra   2005 a 16. júna 2006). J. Č. a L. Č., ktorých vstup do konania okresný súd pripustil uznesením z 31. júla 2006, svojím správaním neprispeli k namietanej dĺžke konania.

3. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 20 C 1199/99.

Po   podaní   návrhu   na   začatie   konania   okresný   súd   postupoval   vo   veci   v zásade plynulo   až   do   22.   januára   2001,   keď   na   pojednávaní   rozhodol,   že   nariaďuje   znalecké dokazovanie   na   určenie   mesačnej   renty.   Uznesenie   o nariadení   znaleckého   dokazovania okresný súd v skutočnosti vydal až 30. septembra 2003. Obdobie medzitým je poznačené nečinnosťou v trvaní takmer šestnásť mesiacov (od 22. januára 2001 do 10. januára 2002 a od 28. januára 2002 do 6. júna 2002), ale tiež nesústredenou činnosťou, keď okresný súd predvolával na pojednávania aj A. Č. a konal s ňou ako s navrhovateľkou v 2. rade, hoci o návrhu na pripustenie jej vstupu do konania, ktorý bol podaný 28. januára 2002, rozhodol až uznesením zo 17. júna 2005.

Obdobie,   keď   sa   spis   nachádzal   na   Krajskom   súde   v Košiciach,   ktorý   konal o odvolaní   odporcu   proti   povinnosti   zložiť   zálohu   na   trovy   znaleckého   dokazovania (od 29. októbra 2003 do 14. júna 2004), nemožno pripísať na ťarchu okresnému súdu.

V ďalšom období došlo k viacnásobnej zmene konajúceho sudcu, čo sa prejavilo v postupe okresného súdu opakovanými obdobiami, počas ktorých vo veci nevykonával procesné úkony (od 17. decembra 2004 do 17. júna 2005 a od 30. septembra 2005 do 15. mája   2006).   V súčasnosti   sa   konanie   nachádza   vo   fáze   kontrolného   znaleckého dokazovania, ktoré okresný súd nariadil uznesením z 28. februára 2007.

Ústavný súd so zreteľom na všetky uvedené skutočnosti dospel k záveru, že konanie okresného   súdu   vedené   pod   sp.   zn.   20   C   1199/99   nesmerovalo   plynulo   k rozhodnutiu vo veci samej a je poznačené zbytočnými prieťahmi. Preto ústavný súd rozhodol, že okresný súd svojím postupom v namietanom konaní porušil základné právo sťažovateliek M. Č. a A. Č. na prerokovanie ich veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy.

Vzhľadom na to, že J. Č. a L. Č. sa stali účastníčkami konania až po pripustení ich vstupu do konania uznesením z 31. júla 2006 a okresný súd v tomto období nebol nečinný, naopak, odvtedy uskutočnil pojednávanie (18. augusta 2006) a nariadil kontrolné znalecké dokazovanie (28. februára 2007), ústavný súd rozhodol, že nebolo porušené ich základné právo zaručené v čl. 48 ods. 2 ústavy.

III.

Ak ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby podľa čl. 127 ods. 2 ústavy vysloví, že k porušeniu práva alebo slobody došlo právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom, prípadne nečinnosťou, zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah, prípadne prikáže tomu, kto právo alebo slobodu porušil, aby vo veci konal. Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy môže ústavný súd zároveň na žiadosť osoby, ktorej práva boli porušené, rozhodnúť o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia.

Pretože   ústavný   súd   vyslovil,   že   okresný   súd   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn. 20 C 1199/99 porušil základné právo sťažovateliek M. Č. a A. Č. na prerokovanie ich veci bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy   a v namietanom   konaní   do   času rozhodovania ústavného súdu o sťažnosti nerozhodol, prikázal okresnému súdu, aby vo veci vedenej pod sp. zn. 20 C 1199/99 v ďalšom období konal bez zbytočných prieťahov.

Podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha primeraného finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho domáha.

Sťažovateľky žiadali z dôvodu porušenia ich základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy priznať primerané finančné zadosťučinenie po 60 000 Sk. Podľa názoru ústavného súdu nie je príkaz okresnému súdu, aby postupoval v namietanom konaní bez zbytočných prieťahov,   dostatočným   uplatnením   právomoci   ústavného   súdu. Preto   považoval   za potrebné   rozhodnúť   o priznaní   primeraného   finančného   zadosťučinenia.   Vzhľadom   na celkovú   dĺžku   konania,   zistené   obdobia   nečinnosti   okresného   súdu,   význam   veci   pre sťažovateľky, ale aj po zohľadnení ich čiastočného podielu na doterajšej dĺžke konania, ústavný súd považoval za primerané všetkým okolnostiam prípadu priznať M. Č. finančné zadosťučinenie   40   000   Sk   (slovom   štyridsaťtisíc   slovenských   korún)   a A.   Č.   finančné zadosťučinenie 10 000 Sk (slovom desaťťtisíc slovenských korún).

Napokon ústavný súd rozhodol podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde o náhrade trov   konania   pre   úspešné   sťažovateľky,   ktoré   im   vznikli   v súvislosti   s ich   právnym zastupovaním v konaní pred ústavným súdom advokátkou JUDr. Ľ. V., K.. Ústavný súd trovy   právneho   zastúpenia   priznal   v sume   10   216 Sk   (slovom   desaťtisícdvestošesťnásť slovenských korún) spolu za dva úkony právnej služby podľa § 1 ods. 3, § 11 ods. 2, § 14 ods. 1 písm. a) a c), § 16 ods. 3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení   neskorších   predpisov,   t. j.   za   jednej   úkon   právnej   služby   urobený   v roku   2007 v sume 2 970 Sk a 178 Sk režijný paušál, s uplatnením 20 % zníženia (§ 13 ods. 3 citovanej vyhlášky), pretože išlo o právne úkony spoločne urobené pre dve fyzické osoby.

Trovy konania je okresný súd povinný zaplatiť na účet právneho zástupcu (§ 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 149 Občianskeho súdneho poriadku) podľa výroku rozhodnutia.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 4. septembra 2007