znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N   Á   L   E   Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

II. ÚS 74/05-27

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 2. júna 2005 v senáte zloženom   z predsedu   Jána   Mazáka,   sudkyne   Ľudmily   Gajdošíkovej   a sudcu   Alexandra Bröstla   o   sťažnosti   J.   K.,   bytom   P.,   zastúpeného   advokátom   JUDr.   J.   L.,   P.,   vo   veci namietaného   porušenia   jeho   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov   podľa čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   postupom   Okresného   súdu Prešov v konaní vedenom pod sp. zn. D 319/77, D not 220/00 takto

r o z h o d o l :

Základné právo J. K. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Prešov v konaní vedenom pod sp. zn. D 319/77, D not 220/00   p o r u š e n é   n e b o l o.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bolo 18. novembra 2004 doručené podanie J. K., bytom P. (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátom JUDr. J. L., P., ktoré bolo označené ako „ústavná sťažnosť na porušenie základného práva na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   (čl.   48   ods.   2   Ústavy   SR)“.   Z obsahu sťažnosti vyplynulo, že sťažovateľ namieta porušenie svojho základného práva na konanie bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   (ďalej   len „ústava“) postupom Okresného súdu Prešov (ďalej len „okresný súd“) vo veci vedenej pod sp. zn. D 319/77, D not 220/00, ktorá sa týka dedičského konania po neb. J. K., zomrelom 13. februára 1977.

Sťažovateľ vo svojej sťažnosti uviedol:„Na základe odvolania podaného jedným zo zákonných dedičov proti rozhodnutiu býv. štátneho notárstva sp. zn. D 319/77 zo dňa 26. 4. 1997, ktorým bola schválená dohoda o prejednaní dedičstva po mojom otcovi J. K. zomrelom dňa 13. 2. 1977, rozhodol Krajský súd v Prešove ako odvolací orgán svojím uznesením sp. zn.: 5 Co 26/98-64 zo dňa 30. 5. 2000 tak, že napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil Okresnému súdu v Prešove na ďalšie konanie.

Po zrušení pôvodného dedičského rozhodnutia bola vec na ďalšie konanie pridelená súdnemu komisárovi JUDr. E. L.

Od zrušujúceho uznesenia Krajského súdu v Prešove sp. zn. 5 Co 26/98-64, ktoré bolo súdu I. stupňa doručené dňa 21. 6. 2000, okresný súd pokračoval v dedičskom konaní tak, že uznesením zo dňa 3. 5. 2001, teda skoro po uplynutí jedného roka od rozhodnutia odvolacieho súdu, nariadil znalecké dokazovanie znalcom na oceňovanie nehnuteľností, ocenenie domu stojaceho na parc. č. 679 ku dňu smrti poručiteľa.

Znalec Ing. I. H. CSc. vypracoval znalecký posudok a tento súdu doručil dňa 28. 3. 2002. Od doručenia znaleckého posudku znalcom Ing. I. H. súdu, súd vo veci nekonal, a to i napriek tomu, že bol listami požiadaný, aby sa vo veci konalo, bol vytýčený skorý termín pojednávania.

Okresný súd v Prešove svojím uznesením sp. zn.: D 319/77, D not 220/00 zo dňa 9. 2. 2004 rozhodol v dedičskej veci po mojom nebohom otcovi J. K. tak, že konanie o dedičstve zastavil.   K odôvodneniu   takéhoto   rozhodnutia   súd   použil   argumentáciu,   že   k zastaveniu konania došlo pre nemajetnosť a že nám dedičom nič nebráni, aby sme si žalobou na súde uplatnili svoje práva...

Proti tomuto uzneseniu bolo zo strany dedičov podané odvolanie, o ktorom Krajský súd v Prešove uznesením sp. zn.: 6 CoD 5/04-109 zo dňa 29. 6. 2004 rozhodol tak, že zrušil uznesenie súdu I. stupňa a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Okrem iného v odôvodnení svojho rozhodnutia krajský súd opätovne poukázal na obsah uznesenia Krajského súdu v Prešove zo dňa 30. 5. 2000 sp. zn.: 5 Co 26/98-64, v ktorom vyslovil právny názor, ktorým sa súd I. stupňa neriadil.

Možno konštatovať, že Okresný súd v Prešove v dedičskej veci po poručiteľovi J. K. vedenej na Okresnom súde v Prešove pod D 319/77 nekoná od 21. 6. 2000 do súčasnej doby a nečinnosť súdu je potrebné považovať za prieťahy v konaní.“

Na základe uvedeného sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd vydal takýto nález:„1. Základné právo J. K. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov upravené v čl. 48 ods. 2 Ústavy SR postupom Okresného súdu v Prešove v konaní vedenom pod sp. zn.: D 319/77, D not 220/00 [pozn.: ide o uznesenie okresného súdu z 9. februára 2004 zrušené Krajským súdom v Prešove (ďalej len „krajský súd“) 29. júna 2004] porušené bolo.

2. Okresnému súdu v Prešove prikazuje, aby v konaní vedenom pod sp. zn. D 319/77, D not 220/00 konal bez zbytočných prieťahov.

3.   J.   K.   priznáva finančné zadosťučinenie 50.000,-   Sk,   ktoré mu   je   Okresný súd v Prešove povinný vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

4. J. K. priznáva náhradu trov konania 9.340,- Sk, ktoré je Okresný súd v Prešove povinný zaplatiť na účet advokáta JUDr. J. L., P. do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.“

Ústavný súd predbežne prerokoval sťažnosť sťažovateľa na neverejnom zasadnutí senátu podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) a keďže nezistil dôvody na jej odmietnutie podľa § 25 ods. 2 citovaného zákona, rozhodol uznesením č. k. II. ÚS 74/05-10 zo 4. marca 2005 o jej prijatí na ďalšie konanie.

Po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie ústavný súd vyzval 31. marca 2005 právneho zástupcu   sťažovateľa   a predsedu   okresného   súdu,   aby   sa   vyjadrili   k otázke   vhodnosti ústneho   pojednávania   a predsedu   okresného   súdu   zároveň   vyzval,   aby   sa   vyjadril   aj k sťažnosti a jej prijatiu na ďalšie konanie.

Právny   zástupca   sťažovateľa   v sťažnosti   súhlasil   s tým,   aby   sťažnosť   bola prerokovaná bez ústneho pojednávania.

Predseda okresného súdu vo svojom vyjadrení k sťažnosti z 20. apríla 2005 (sp. zn. Spr. U - 2402/04 doručenom ústavnému súdu 25. apríla 2005) okrem iného uviedol:„...   Vo   veci D 319/77,   D   not   220/00   boli   podané   tri ústavné sťažnosti osobitne každým dedičom, ktoré sú evidované pod č. III. ÚS 14/05, IV. ÚS 3/05 a II. ÚS 74/05. Samotný tento fakt svedčí o snahe sťažovateľov získať čo najvyššie finančné zadosťučinenie. Priebeh   dedičského konania   prebiehal   tak,   ako   to   bolo   uvedené   vo   vyjadreniach v ďalších dvoch sťažnostiach, preto Vám v prílohe predkladám len kópiu tohto.

Je potrebné zdôrazniť, že vec bola zložitá po faktickej stránke, keďže na preukázanie tvrdení dedičov bolo potrebné znalecké dokazovanie z odboru písmoznalectva.

Od 21. 12. 2004 nebolo možné robiť úkony, keďže spis D 319/77 sa nachádzal u Vás na Ústavnom súde v období od 21. 12. 2004 do 10. 1. 2005 a opakovane od 8. 2. 2005 do 4. 4. 2005, kedy bol predložený k spisu Spr. – U – 3005/05 pre spracovanie predmetného stanoviska.

Podľa   telefonickej   informácie   od   kancelárie   príslušného   notára   je   pripravené konečné rozhodnutie vo veci, ktoré bude predložené súdu asi 26. 4. 2005.

V predmetnej veci mám za to, že nedošlo k zbytočným prieťahom pri prejednávaní veci   D   319/77,   preto   navrhujem   vysloviť,   že   nedošlo   k porušeniu   ústavného   práva sťažovateľa J. K. zaručeného čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.“

Okresný súd súčasne oznámil, že súhlasí s tým, aby ústavný súd upustil od ústneho pojednávania.

II.

Sťažovateľ sa svojou sťažnosťou domáha vyslovenia porušenia svojho základného práva upraveného v čl. 48 ods. 2 ústavy, podľa ktorého „Každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov...“, v konaní okresného súdu vedenom pod sp. zn. D 319/77, D not 220/00.

Ústavný   súd   pri   rozhodovaní   o sťažnostiach   namietajúcich   porušenie   základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy vychádza zo svojej stabilnej judikatúry, v súlade s ktorou „odstránenie stavu právnej neistoty je podstatou, účelom a cieľom práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“. Podľa názoru ústavného súdu možno preto za konanie (postup)   súdu   odstraňujúce   právnu   neistotu   účastníka   konania   v zásade   považovať   také konanie, ktoré smeruje k právoplatnému rozhodnutiu súdu vo veci.

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní, a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (II. ÚS 74/97, I. ÚS 70/98, II. ÚS 813/00) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú 1) právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje, 2) správanie účastníka súdneho konania a 3) postup samotného súdu. Za súčasť prvého kritéria sa považuje aj povaha prejednávanej veci.

1. Pokiaľ ide o právnu a faktickú zložitosť veci, ústavný súd z predloženého súdneho spisu zistil, že v konaní vedenom na okresnom súde pod sp. zn. D 319/77, D not 220/00 ide o vec skutkovo zložitú spojenú s počtom účastníkov konania (tiež smrť jednej zo zákonných dedičiek v priebehu konania), ako aj s vykonaním rozsiahlejšieho dokazovania, ktoré môže spôsobiť   jeho   predĺženie   najmä   v prípade,   ak   zistenie   skutkového   stavu   a preukázania určitých tvrdení závisí od znaleckého posúdenia. Na faktickú zložitosť veci poukázal vo svojom stanovisku aj predseda okresného súdu.

2.   Ďalším   kritériom,   podľa   ktorého   ústavný   súd   zisťoval   existenciu   zbytočných prieťahov   v konaní   sp.   zn.   D   319/77,   D   not   220/00,   bolo   správanie   sťažovateľa   ako účastníka   tohto   súdneho   konania.   Ústavný   súd   zistil,   že   sťažovateľ   svojím   správaním v zásade neprispel k celkovej dĺžke konania, hoci ďalší účastníci konania k nej prispeli.

3.   Tretím   kritériom,   podľa   ktorého   ústavný   súd   zisťoval,   či   došlo   k zbytočným prieťahom v označenom súdnom konaní, bol postup samotného okresného súdu, pričom sa zaoberal aj postupom notára ako súdneho komisára v konaní o dedičstve, keďže jeho úkony sú úkonmi súdu, ktorými je tiež možné spôsobiť zbytočné prieťahy v konaní (III. ÚS 47/00, IV. ÚS 74/02).

Ústavný súd na základe vyžiadaného spisu okresného súdu vo veci sp. zn. D 319/77, D not 220/00 posudzoval zbytočné prieťahy a nečinnosť v konaní tohto súdu v namietanom období od 21. júna 2000.

Krajský   súd   uznesením   č.   k.   5   Co   26/98-64   z 30.   mája   2000   zrušil   rozhodnutie bývalého   Štátneho   notárstva   v Prešove   a vrátil   vec   na   ďalšie   konanie   okresnému   súdu (doručené 21. júna 2000).

Konajúci   sudca   dal   pokynom   z   11.   júla   2000   doručiť   uznesenie   krajského   súdu z 30. mája 2000 účastníkom konania v predmetnej veci, ako aj príslušnému notárovi spolu so spisovým materiálom.

Okresný   súd   ďalej   6.   septembra   2000   poveril   vykonaním   úkonov   v predmetnom dedičskom konaní po poručiteľovi J. K., zomrelom 13. februára 1977, notárku JUDr. E. L. (ďalej len „notárka“).

Notárka listom z 24. januára 2001 požiadala Okresný úrad Prešov, odbor katastrálny o zaslanie listu   vlastníctva   [na   základe   uznesenia   krajského   súdu   sp.   zn.   5 Co 26/98-64 z 30. mája 2000 (doručené 24. januára 2001)].

Listom zo 14. marca 2001 vo veci konajúca notárka okresnému súdu oznámila, že je potrebné v predmetnej veci ustanoviť znalca a zabezpečiť mu prístup na nehnuteľnosť, ktorá je predmetom dedenia.

Okresný súd uznesením č. k. D 319/77-68 z 3. mája 2001 pribral do konania znalca Doc. Ing. I. H., P., a sťažovateľa i F. K. zaviazal uhradiť preddavok na trovy znaleckého dokazovania. Ustanovený znalec bol zaviazaný predložiť znalecký posudok v lehote 60 dní po zložení preddavku na znalecké dokazovanie.

Na základe pokynu vo veci konajúceho sudcu z 19. septembra 2001 okresný súd urgoval zaplatenie preddavku na trovy znaleckého dokazovania v lehote 15 dní (sťažovateľ ho zaplatil 15. októbra 2001).

Na   základe   pokynu   z 22.   januára   2002   okresný   súd   predložil   spisový   materiál v predmetnej veci znalcovi za účelom vypracovania znaleckého posudku.

Ustanovený znalec Doc. Ing. I. H., CSc., predložil 28. marca 2002 okresnému súdu znalecký posudok č. 022/2002.

Uznesením č. k. D 319/77-90 z 27. mája 2002 (právoplatné 16. júla 2002) okresný súd priznal znalcovi Doc. Ing. I. H., CSc., za podaný znalecký posudok odmenu.

Notárka   listom   z 1.   októbra   2002   (doručeným   3.   októbra   2002)   vrátila   spisový materiál v predmetnej veci okresnému súdu.

Pokynom z 20. februára 2003 okresný súd vyzval dedičov, aby mu v lehote 10 dní zabezpečili „predloženie výpisu z LV č. 519 k. ú. N. Š. s menom poručiteľa“.

JUDr. F. K. reagoval na výzvu okresného súdu listom z 26. marca 2003 (doručeným 27. marca 2003).

Spisový materiál v predmetnej veci bol na základe pokynu vo veci konajúceho sudcu z 12. januára 2004 predložený súdnemu komisárovi.

V spise   sa   ďalej   nachádzal   vyhotovený   záznam   o úkonoch   vykonaných   v rámci predmetného dedičského konania z 12. februára 2004.

Okresný súd uznesením sp. zn. D 319/77, D not 220/00 z 9. februára 2004 konanie v predmetnej veci zastavil a súčasne v ňom priznal notárke odmenu. Na základe pokynu z toho istého dňa bolo predmetné uznesenie doručené dedičom aj notárke.

Proti uzneseniu sp. zn. D 319/77, D not 220/00 z 9. februára 2004 podali listom doručeným okresnému súdu 12. marca 2004 sťažovateľ Ľ. K. a C. F. odvolanie (odvolanie z 10. marca 2004).

Okresný súd na základe pokynu z 15. marca 2004 odpis podaného odvolania doručil A. S. a notárke, a zároveň dal predložiť spisový materiál v predmetnej veci krajskému súdu.

Spisový materiál v predmetnej veci bol krajskému súdu doručený 5. apríla 2004.

Vo veci konajúci sudca krajského súdu nechal pokynom z 26. apríla 2004 vyžiadať od   Správy   katastra Prešov   kópie   listín,   na   základe   ktorých   bol   realizovaný   vklad vlastníckeho práva na LV č. 519, katastrálne územie N. Š., dar. zm. V 453/94, v lehote 15 dní od doručenia žiadosti.

Správa katastra Prešov reagovala na výzvu krajského súdu listom z 3. mája 2004 doručeným mu 6. mája 2004.

Uznesením   krajského   súdu   č.   k.   6   CoD   5/04-109   z   29.   júna   2004   (doručeným okresnému súdu 6. augusta 2004) uznesenie okresného súdu z 9. februára 2004 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Na základe pokynu vo veci konajúceho sudcu z 20. augusta 2004 bolo predmetné uznesenie doručené všetkým účastníkom konania i notárke a následne bol spisový materiál v predmetnej veci predložený notárke na ďalšie konanie.

Notárka JUDr. V. Č. oznámila 18. októbra 2004 okresnému súdu okruh dedičov po A. S., zomrelej 7. augusta 2004. Následne bolo uznesenie krajského súdu z 29. júna 2004 zaslané dedičom po nebohej A. S. 22. októbra 2004.

Notárka požiadala 19. januára 2005 JUDr. F. K. o odsúhlasenie okruhu dedičov.

JUDr. F. K. oznámil 19. januára 2005 notárke zmenu mena J. S. na L. a potvrdil okruh dedičov.

Notárka   27.   januára   2005   nariadila   termín   pojednávania   na   15.   február   2005 a následne 27. apríla 2005 uznesením sp. zn. D 319/77, D not 220/00 bola určená čistá hodnota   dedičstva   a potvrdené   nadobudnutie   dedičstva   pre   M.   K.,   JUDr.   F.   K.,   Ľ.   K., sťažovateľa, C. F., Š. S. st. a ml., J. L. a Ľ. S.

Ústavný   súd   zistil   nečinnosť   okresného   súdu   v označenom   konaní   v období   od 26. marca 2003 do 12. januára 2004, keď okresnému súdu trvalo viac ako deväť mesiacov, kým spis predložil súdnej komisárke po tom, ako dedičia na výzvu súdu zabezpečili výpis z listu vlastníctva. So zreteľom na všetky uvedené skutočnosti ústavný súd skonštatoval, že okresný súd v konaní vo veci sp. zn. D 319/77, D not 220/00 v namietanom období od júna 2000   konal   v zásade   plynulo,   pričom   uvedená   nečinnosť   a kratšie   ojedinelé   prieťahy nenadobudli intenzitu predstavujúcu porušenie označených základných práv sťažovateľa. Vzhľadom na uvedené skutočnosti ústavný súd rozhodol, že v označenom konaní okresného súdu nebolo porušené základné právo sťažovateľa podľa čl. 48 ods. 2 ústavy.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 2. júna 2005