znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 74/04-22

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 31. marca 2004 predbežne prerokoval sťažnosť M. P., s. r. o., so sídlom N. Z., zastúpenej jej konateľom Ing. M. P., CSc., trvale bytom N. Z., vo veci porušenia jej základných práv upravených v čl. 19 ods. 1 a 2 a čl. 21 ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 8 Dohovoru o ochrane ľudských   práv   a základných   slobôd   postupom   Okresného   úradu   justičnej   polície Policajného zboru Nové Zámky, Okresného riaditeľstva Policajného zboru Nové Zámky a Mestskej   polície   mesta   Nové   Zámky   pri   vykonaní   prehliadky   sídla   M.   P.,   s.   r.   o., uskutočnenej 19. júna 2003, a takto

r o z h o d o l :

  Sťažnosť M. P., s. r. o.,   o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky bola 20. augusta 2003 doručená sťažnosť M. P., s. r. o., so sídlom N. Z., (ďalej len „sťažovateľka“), zastúpenej jej konateľom Ing. M. P., CSc., trvale bytom N. Z., vo veci porušenia jej základných práv upravených v čl. 19 ods. 1 a 2 a čl. 21 ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a čl. 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „Dohovor“) postupom Okresného úradu justičnej polície Policajného zboru Nové Zámky, Okresného riaditeľstva Policajného zboru Nové Zámky a Mestskej polície mesta Nové Zámky (ďalej len „odporcovia“) pri vykonaní prehliadky sídla M. P., s. r. o., uskutočnenej 19. júna 2003.

Sťažovateľka v sťažnosti uvádza, že 19. júna 2003 zamestnanci odporcov vnikli bez upovedomenia   konateľa   sťažovateľky   alebo   jej   zamestnancov   do   jej   sídla   za   účelom hľadania   vecí   súvisiacich   s trestným   konaním   vedeným   proti   konateľovi   sťažovateľky, pričom   spôsobili   materiálne   škody   na   majetku.   Konateľovi   sťažovateľky   nebolo   podľa vyjadrenia   sťažovateľky   umožnené   zúčastniť   sa   prehliadky   a o tomto   práve   nebol zamestnancami odporcov poučený. O výsledku prehliadky nebola sťažovateľka do podania sťažnosti ústavnému súdu informovaná.

Sťažovateľka ďalej v sťažnosti uvádza, že 5. augusta 2003 podala v uvedenej veci oznámenie podľa § 158 Trestného poriadku Generálnej prokuratúre Slovenskej republiky (ďalej   len   „generálna   prokuratúra“),   pričom   generálna   prokuratúra   podľa   jej   informácií vo veci nekonala. Kópia trestného oznámenia tvorí prílohu sťažnosti.

Postup odporcov pri vykonaní prehliadky sídla sťažovateľky hodnotí sťažovateľka ako porušenie jej základných práv a slobôd, a preto navrhuje, aby ústavný súd vo veci jej sťažnosti prijal nasledovné rozhodnutie:

Postupom   Okresného   úradu   justičnej   polície   Policajného   zboru   Slovenskej republiky v Nových Zámkoch v trestnom konaní ČVS: OÚV-508/10-2001 Št dňa 19. 6. 2003 bolo   porušené   základné právo sťažovateľa podľa čl. 19 ods. 2 a/alebo   čl. 21 ods. 1 a/alebo 2 Ústavy Slovenskej republiky.

Postupom Okresného úradu justičnej polície Policajného zboru Slovenskej republiky v Nových Zámkoch v trestnom konaní ČVS: OÚV-508/10-2001 Št dňa 19. 6. 2003 bolo porušené   právo sťažovateľa na rešpektovanie súkromného života podľa čl. 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

Postupom Okresného riaditeľstva Policajného zboru Slovenskej republiky v Nových Zámkoch   v trestnom   konaní   vedenom   na   Okresnom   úrade   justičnej   polície   Policajného zboru   Slovenskej   republiky   v Nových   Zámkoch   pod ČVS:   OÚV-508/10-2001   Št   dňa

19. 6. 2003 bolo   porušené   základné právo sťažovateľa podľa čl. 19 ods. 2 a/alebo čl. 21 ods. 1 a/alebo 2 Ústavy Slovenskej republiky.

Postupom Okresného riaditeľstva Policajného zboru Slovenskej republiky v Nových Zámkoch   v trestnom   konaní   vedenom   na   Okresnom   úrade   justičnej   polície   Policajného zboru   Slovenskej   republiky   v Nových   Zámkoch   pod   ČVS:   OÚV-508/10-2001   Št   dňa 19. 6. 2003 bolo porušené   právo sťažovateľa na rešpektovanie súkromného života podľa čl. 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

Postupom   mesta   Nové   Zámky   –   mestská   polícia   v trestnom   konaní   vedenom   na Okresnom   úrade   justičnej   polície   Policajného   zboru   Slovenskej   republiky   v Nových Zámkoch pod ČVS: OÚV-508/10-2001 Št dňa 19. 6. 2003 bolo porušené základné právo sťažovateľa podľa čl. 19 ods. 2 a/alebo čl. 21 ods. 1 a/alebo 2 Ústavy Slovenskej republiky. Postupom   mesta   Nové   Zámky   –   mestská   polícia   v trestnom   konaní   vedenom   na Okresnom   úrade   justičnej   polície   Policajného   zboru   Slovenskej   republiky   v Nových Zámkoch   pod   ČVS:   OÚV-508/10-2001   Št   dňa   19.   6.   2003   bolo   porušené   právo sťažovateľa na rešpektovanie súkromného života podľa čl. 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

Ústavný súd Slovenskej republiky   priznáva   sťažovateľovi finančné zadosťučinenie voči Okresnému úradu justičnej polície Policajného zboru Slovenskej republiky v Nových Zámkoch vo výške 500.000,- Sk.

Ústavný súd Slovenskej republiky priznáva   sťažovateľovi finančné zadosťučinenie voči Okresnému riaditeľstvu Policajného zboru Slovenskej republiky v Nových Zámkoch vo výške 400.000,- Sk.

Ústavný súd Slovenskej republiky   priznáva   sťažovateľovi finančné zadosťučinenie voči mestu Nové Zámky – mestská polícia vo výške 100.000,- Sk.“.

Keďže sťažnosť v predloženej podobe neobsahovala všetky náležitosti   predpísané zákonom Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej   republiky,   o konaní   pred   ním   a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom   súde“),   ústavný   súd   vyzval   sťažovateľku,   aby doplnila svoju sťažnosť.

Sťažovateľka   svoju   sťažnosť   doplnila   podaním   doručeným   ústavnému   súdu 10. októbra 2003, v ktorom opätovne informovala ústavný súd, že generálna prokuratúra vo veci jej trestného oznámenia nekoná, a zároveň požiadala o ustanovenie právneho zástupcu pre účely konania pred ústavným súdom. Túto žiadosť doložila fotokópiou svojho daňového priznania za rok 2002.

Na   základe   skutočností   uvedených   v sťažnosti   ústavný   súd   požiadal   generálnu prokuratúru   o informáciu   o jej   postupe   súvisiacom   s trestným   oznámením   sťažovateľky. Generálna prokuratúra v liste doručenom 31. októbra 2003 informovala ústavný súd o tom, že trestné oznámenie sťažovateľky odstúpila listom z 26. augusta 2003 miestne príslušnej Krajskej prokuratúre v Nitre (ďalej len „krajská prokuratúra“) a zároveň o tom upovedomila sťažovateľku   listom   z toho   istého   dňa.   Kópie   týchto   listov   sú   prílohou   listu   generálnej prokuratúry. V liste generálnej prokuratúry sa zároveň uvádza, že sťažovateľka sa na postup pri vybavovaní jej trestného oznámenia nesťažovala.  

Na základe listu generálnej prokuratúry požiadal ústavný súd krajskú prokuratúru o informáciu   týkajúcu   sa   jej   postupu   súvisiaceho   s vybavovaním   trestného   oznámenia sťažovateľky.   Krajská   prokuratúra   listom   doručeným   4.   decembra   2003   informovala ústavný súd, že „po preskúmaní oznámenia o trestnom čine, vzhľadom k tomu, že sa jedná o podozrenie z trestnej činnosti spáchanej príslušníkmi polície, bolo uvedené oznámenie odstúpené podľa § 158 odsek 1 Trestného poriadku na ďalší postup Ministerstvu vnútra SR Úradu   inšpekčnej   služby   PZ   Inšpekčnému   odboru   PZ   v Bratislave   prípisom   tunajšej prokuratúry sp. zn. 2 Kn 2198/03 z 18. 09. 2003.“. Z listu krajskej prokuratúry zároveň vyplýva, že sťažovateľka bola o postupe krajskej prokuratúry upovedomená 18. septembra 2003 a zároveň jej bolo potvrdené aj prijatie jej oznámenia.  

Následne   ústavný   súd   požiadal   listom   Ministerstvo   vnútra   Slovenskej   republiky, Úrad   inšpekčnej   služby   Policajného   zboru,   Inšpekčný   odbor   Bratislava   (ďalej   len „inšpekčný odbor ministerstva“), o oznámenie, ako skončilo konanie o trestnom oznámení sťažovateľky. Inšpekčný orgán ministerstva odpovedal na žiadosť ústavného súdu listom zo 16.   marca   2004,   ktorého   prílohou   je   kópia   uznesenia   tohto   orgánu sp. zn. ČVS: ÚIS 376/IBA-PO-2003   z   29.   júla   2003,   ktorým   odmietol   oznámenie sťažovateľky s odôvodnením, že nie je dôvod na začatie trestného stíhania alebo na postup podľa   §   159   ods.   2   a 3   Trestného   poriadku.   K listu   je   priložená   aj   kópia   uznesenia Vojenskej obvodnej prokuratúry Bratislava sp. zn.   OPn 7294/03 zo 16. februára 2004, ktorým   bola   zamietnutá   sťažnosť   sťažovateľky   proti   uzneseniu   inšpekčného   odboru ministerstva   sp. zn. ČVS:   ÚIS-376/IBA-PO-2003   z   29.   júla   2003   s odôvodnením,   že „sťažnosť nie je dôvodná“. Z jeho textu vyplýva, že sťažovateľka podala sťažnosť proti uzneseniu inšpekčného odboru ministerstva už 8. augusta 2003.

II.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z.   z. o organizácii Ústavného súdu   Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom súde“) návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Podľa   §   25   ods.   2   zákona   o ústavnom   súde   ústavný   súd   môže   na   predbežnom prerokovaní uznesením bez ústneho pojednávania odmietnuť návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie   nemá   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   náležitosti   predpísané   zákonom, neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov.

Z obsahu   sťažnosti,   priloženej   dokumentácie   a následných   zistení   ústavného   súdu vyplýva,   že   vo   veci   namietaného   porušenia   základných   práv   sťažovateľky   prebehlo   na základe jej oznámenia podľa § 158 Trestného poriadku konanie uskutočňované orgánmi činnými v trestnom konaní, ako aj inšpekčným odborom ministerstva. Z obsahu uznesení inšpekčného odboru ministerstva i Vojenskej obvodnej prokuratúry Bratislava vyplýva, že tvrdenia sťažovateľky nie sú opodstatnené a postupom týchto označených orgánov nedošlo k spáchaniu trestných činov.

Zo sťažnosti sťažovateľky ďalej nevyplynulo, že by využila podanie sťažnosti vo veci porušenia ňou označených základných práv vykonaním prehliadky jej sídla na základe rozhodnutia príslušného orgánu tak, ako to umožňuje § 141 a nasl. Trestného poriadku v spojení   s   §   83a   Trestného   poriadku   (hoci   sťažnosť   proti   uzneseniu   o odmietnutí   veci podozrenia z trestného činu zneužitia právomoci verejného činiteľa využila). Vzhľadom na nevyužitie týchto prostriedkov ústavný súd v súlade s § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde považoval sťažnosť sťažovateľky na neprípustnú a z tohto dôvodu ju odmietol už pri jej predbežnom prerokovaní.

Po   odmietnutí sťažnosti   už bolo bez právneho dôvodu   zaoberať sa   so   žiadosťou sťažovateľky o ustanovenie právneho zástupcu.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.    

  V Košiciach 31. marca 2004