SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
II. ÚS 739/2015-29
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 17. marca 2016 v senátezloženom z predsedu Lajosa Mészárosa (sudca spravodajca), zo sudkyne ĽudmilyGajdošíkovej a sudcu Ladislava Orosza prerokoval prijatú sťažnosť ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, Česká republika, zastúpenej advokátkou JUDr. Veronikou NozarJakubíkovou, Advokátska kancelária, Republiky 21, Žilina, vo veci namietaného porušeniazákladného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľačl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresnéhosúdu Žilina v konaní vedenom pod sp. zn. 30 D 344/09 a takto
r o z h o d o l :
1. Okresný súd Žilina v konaní vedenom pod sp. zn. 30 D 344/09 p o r u š i lzákladné právo ⬛⬛⬛⬛ na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručenév čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie jej záležitostiv primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základnýchslobôd.
2. Okresnému súdu Žilina vo veci vedenej pod sp. zn. 30 D 344/09 p r i k a z u j ekonať bez zbytočných prieťahov.
3. ⬛⬛⬛⬛ p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 2 500 € (slovomdvetisícpäťsto eur), ktoré j e Okresný súd Žilina p o v i n n ý vyplatiť jej do dvochmesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
4. Okresný súd Žilina j ep o v i n n ý uhradiť ⬛⬛⬛⬛ trovy konaniav sume 448,02 € (slovom štyristoštyridsaťosem eur a dva centy) na účet advokátkyJUDr. Veroniky Nozar Jakubíkovej, Advokátska kancelária, Republiky 21, Žilina, do dvochmesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením č. k.II. ÚS 739/2015-12 z 11. novembra 2015 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej radySlovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákono ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ (ďalej len „sťažovateľka“),ktorou namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočnýchprieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva naprejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudskýchpráv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Žilina (ďalej len„okresný súd“ alebo „súd“) v dedičskom konaní vedenom pod sp. zn. 30 D 344/09 (ďalej aj„napadnuté konanie“).
2. Ku skutkovému stavu sťažovateľka uviedla najmä, že:«Som zákonnou dedičkou po poručiteľovi (mojom otcovi) ⬛⬛⬛⬛ (...) Okresný súd v Žiline poveril prejednaním dedičstva po ňom súdneho komisára JUDr. Tatianu Vrlíkovú, notára so sídlom v Žiline. Môj otec zomrel ako vdovec bez zanechania závetu a listiny o vydedení a jeho zákonnými dedičmi v 1. dedičskej skupine sme jeho tri deti: ja, môj brat ⬛⬛⬛⬛ (...) a sestra ⬛⬛⬛⬛, rod. (...)
Dedičské konanie po poručiteľovi sa vedie u súdneho komisára pod sp. zn. Dnot 168/2009, 30D/344/2009 a doteraz toto konanie, ktoré je podľa môjho presvedčenia neprimerane zdĺhavé, nie je skončené.
Dňa 9.9.2014 som podala sťažnosť na prieťahy predsedovi Okresného súdu Žilina. Okresný súd Žilina sa k mojej sťažnosti písomne vyjadril listom zo dňa 30.10.2014. Vyjadrenie súdu mi bolo doručené dňa 07.11.2014, v ktorom súd konštatoval:
... že sťažnosť je čiastočne dôvodná - nakoľko vo veci sa nie vždy konalo v zmysle § 6 O. s. p., avšak aj z dôvodu pracovnej vyťaženosti...
S týmto konštatovaním súdu sa nestotožňujem. Mám za to, že v mojom prípade bolo postupom povereného súdneho komisára, poťažne Okresného súdu Žilina porušované moje právo účastníka konania na prejednanie veci bez zbytočných prieťahov a právo na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.
Moja snaha sa domôcť objektívneho a spravodlivého prejednania dedičstva po otcovi ma stála nemalé úsilie, čo preukazuje i ďalej opísaný a doložený skutkový stav.
Prvé pojednávanie vo veci dedičstva po otcovi bolo 8.4.2010, kde som bola prítomná. Okrem mňa bol prítomný môj brat ⬛⬛⬛⬛ a najmladšiu sestru na pojednávaní zastupovala splnomocnená advokátka. Na pojednávaní nám bol prečítaný položkovitý súpis majetku (aktíva a pasíva) po otcovi, ktorý ako nám bolo povedané bol zostavený súdnym komisárom na základe výsledkov predbežného vyšetrenia, údajov dedičov a listinných dôkazov. Pred zostavením súpisu poručiteľovho majetku súdny komisár nezisťoval u mňa ako dediča žiadne údaje a ani mi nebola ako účastníkovi konania poskytnutá možnosť v dostatočnom čase sa oboznámiť s týmto súpisom. (...)
Následne som podala Vyjadrenie k dedičskému pojednávaniu zo dňa 8.4.2010, kde som sa vyjadrila k aktívam a pasívam dedičstva. Zároveň som i poukázala i na nedostatky v súpise poručiteľovho majetku, ktoré však vôbec neboli brané do úvahy. (...)
V súvislosti s mojimi pripomienkami považujem za nutné uviesť, že môj nebohý otec ⬛⬛⬛⬛ vlastnil v 1-izbový byt č. 16 na ul. ⬛⬛⬛⬛ č. 9 v. V čase, kedy býval v som mu s mojou manželkou vo všetkom pomáhal. Jeho zdravotný stav si však postupne vyžadoval intenzívnu celodennú starostlivosť a nakoľko otcovým želaním bolo stráviť zvyšok života v, pretože tu prežil veľkú časť svojho života, obrátili sme sa na Domov dôchodcov a domov sociálnych služieb pre dospelých v, kde nám vyhoveli. Otca sme z do presťahovali 10.5.2006. Krátko na to sa udiali veci, pre ktoré sme spolu s mojim bratom ⬛⬛⬛⬛ oprávnene nadobudli podozrenie z manipulácie s našim otcom a jeho majetkom. Môj brat, ktorý žije na Slovensku sa preto obrátil na políciu v Žiline a podal trestné oznámenie. Tak nám to bolo odporúčané, nakoľko ja žijem v Českej republike. Následne som sa od brata dozvedela, že ⬛⬛⬛⬛ (syn najmladšej sestry ⬛⬛⬛⬛ ) ako ustanovený opatrovník predal v mene nesvojprávneho ⬛⬛⬛⬛ jeho byt v za sumu 760 000 Sk a že túto sumu mal vložiť na vkladnú knižku môjho otca, ktorú mu za týmto účelom založil v a.s. pobočka. O schválení právneho úkonu opatrovníka v mene nesvojprávneho môjho otca rozhodoval Okresný súd v Žiline, keď tento úkon schválil rozsudkom zo dňa 23.11.2006 pod sp. zn. 21Ps 43/ 2006, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 8.12.2006.
Po celý čas sme spolu s bratom súdneho komisára upozorňovali na uvedené skutočnosti a žiadali o zaradenie chýbajúcich otcových peňazí z predaja bytu do aktív dedičstva (jedná sa o sumu 7 155,07 Eur). Apelovali sme na notárku, aby vykonala šetrenie vo vzťahu k týmto chýbajúcim otcovým peniazom a predvolala ⬛⬛⬛⬛, ktorý ako jeho ustanovený opatrovník spravoval jeho majetok a veci.
Na (v poradí) druhom pojednávaní vo veci dedičstva po otcovi, ktoré bolo 4.5.2010 bol opätovne prečítaný súpis aktív a pasív dedičstva, doplnený v časti aktív o pohľadávku poručiteľa voči ⬛⬛⬛⬛ (...), ktorý ako je vyššie uvedené bol ustanoveným opatrovníkom poručiteľa a v časti pasív bola pohľadávka ⬛⬛⬛⬛, prihlásená vo výške 1 018,44 Eur voči poručiteľovi z titulu úhrady nákladov na vykonanie jeho pohrebu, vrátane ďalších vynaložených nákladov znížená o štátny príspevok v sume 73 Eur. (...)
Ďalšie dedičské pojednávanie sa konalo dňa 5.12.2011. Podľa informácie od súdneho komisára, dedičský spis mal byť predložený Okresnému súdu v Žiline na rozhodnutie, nakoľko na tomto pojednávaní nedošlo k uzavretiu veci. Nakoľko žiadne rozhodnutie zo súdu neprichádzalo, bol sa môj právny zástupca v októbri 2012 informovať u súdneho komisára o stave veci. Z nahliadnutia do spisu, bolo zistené, že posledné úkony súdneho komisára boli ešte vo februári 2012. (...)
Pretože vo veci sa stále nič nedialo a žiadne rozhodnutie zo súdu neprichádzalo, v lete 2014 som spolu s mojim bratom ⬛⬛⬛⬛ navštívila Notársky úrad JUDr. Tatiany Vrlíkovej v Žiline. Tam sme sa dozvedeli, že spis bol medzitým konečne predložený súdu na rozhodnutie, avšak bol vrátený notárovi s výtkou v nedostatku postupu notára s pokynmi na ďalší postup. Napriek tomu, že spis bol doručený súdnemu komisárovi dňa 26.5.2014, vo veci sa nič nedialo. (...)
Po obdržaní týchto informácií som poslala na Notársky úrad JUDr. Tatiany Vrlíkovej spolu s mojim bratom list zo dňa 29.7.2014 s opätovným zaslaním našich požiadaviek. Následne môj brat aj osobitným listom zo dňa 3.8.2014 adresovaným predsedovi OS Žilina, apeloval na predsedu súdu so žiadosťou o výkon dohľadu v našej dedičskej veci a to z obavy i možnej zaujatosti, ktorá mohla prieťahy vo veci prejednania dedičstva vyvolať. Opäť sa nič nedialo i keď bol spis na notárskom úrade a to od 26.05.2014.
Vnímajúc to ako prieťahy vo veci a porušovanie mojich práv ako účastníka konania, podala som dňa 9.9.2014 sťažnosť na prieťahy predsedovi Okresného súdu Žilina. (...) Do podania mojej sťažnosti sa v našej dedičskej veci nič nezmenilo a nový termín pojednávania bol súdnym komisárom vytýčený na deň 13.11.2014 na základe nedátumovaného predvolania doručenom mojej zástupkyni 13.10.2014, a to napriek tomu, že spis bol na notárskom úrade od 26.5.2014, hoci mal na to splnené všetky podmienky. (...) Moja snaha domôcť sa objektívneho a spravodlivého prejednania dedičstva po otcovi ma stála nemalé úsilie. Žijem v psychickom napätí a strese, právnej neistote, v pocite nespravodlivosti a frustrácie v rodine a spoločnosti spôsobenej neprimerane zdĺhavým dedičským konaním. Neviem si ja, ani moja rodina a ani moje najbližšie okolie, kde žijem nijako vysvetliť, prečo je také zdĺhavé dedičské konanie po mojom otcovi, ktoré sa vedie od roku 2009. Veľmi ma to frustruje, sme len 3 dedičia a riadne sa dostavujeme na každé pojednávanie, čiže prieťahy nie sú na našej strane. Je to pre mňa ako obyčajného človeka úplne nepochopiteľné.
Preto žiadam i priznanie finančného zadosťučinenia vo výške 10 000 Eur, ktorú sumu považujem i s poukazom na judikatúru Ústavného súdu za primeranú a to vzhľadom i k môjmu psychickému napätiu a stresu, ktoré je spôsobené práve pocitom neistoty, nespravodlivosti, frustrácie a obavy, ako aj snahe sa domôcť objektívnosti a spravodlivosti. Ďalej si uplatňujem náhradu trov konania v celkovej sume 290,26 Eur z dôvodu trov právneho zastúpenia a to za dva úkony právnej služby (...).
V nadväznosti na vyššie uvedené mám za to, že bolo porušené moje právo Ústavou v článku 48 odsek 2(...). Rovnako boli porušené i moje práva zaručené Európskym dohovorom o ochrane ľudských práv a slobôd a to konkrétne jeho článok 6(...)
Na základe uvedených skutočností navrhujem, aby senát Ústavného súdu Slovenskej republiky po predbežnom prerokovaní túto ústavnú sťažnosť prijal na ďalšie konanie a po vykonaní dokazovania vyniesol tento nález:
I. Okresný súd Žilina v konaní vedenom pod sp. zn. 30D/344/2009 porušil základné právo ⬛⬛⬛⬛ (...), aby sa jej vec prerokovala bez zbytočných prieťahov, zaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na spravodlivé a verejné prerokovanie jej záležitosti a to v primeranej lehote zaručené v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.
II. ⬛⬛⬛⬛ (...) sa priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 10.000 Eur, ktoré je Okresný súd Žilina povinný jej vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
III. ⬛⬛⬛⬛ sa priznáva náhrada trov právneho zastúpenia v sume vyčíslenej v rozhodnutí Ústavného súdu, ktoré je Okresný súd Žilina povinný vyplatiť na účet právneho zástupcu sťažovateľky JUDr. Veroniky Nozar Jakubíkovej, advokátky so sídlom ul. Republiky 21, Žilina(...) a to do jedného mesiaca od právoplatnosti tohto nálezu.»
3. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci písomne vyjadrili účastníci konania:okresný súd, zastúpený jeho podpredsedom, listom sp. zn. 1 SprS/501/2015 z 22. decembra2015 a právna zástupkyňa sťažovateľky stanoviskom k vyjadreniu okresného súduz 19. januára 2016.
3.1 Podpredseda okresného súdu čiastočne popísal chronológiu úkonov vykonanýchsúdom v danej veci a dodal tieto relevantné skutočnosti:
„Poverený podpredseda súdu po oboznámení sťažnosti sťažovateľky a jej argumentáciou spolu s oboznámením sa predmetom konania ako aj evidenciou úkonov má za to, že sťažnosť je nedôvodná.
Podpredsedovi súdu je známa judikatúra Ústavného súdu SR vo veci zodpovednosti za dedičské konania, ktoré vykonáva poverený notár ako súdny komisár, avšak opätovne považuje za nevyhnutné zdôrazniť, že nie je v možnostiach súdu, aby zasahoval do rozhodovania súdnych komisárov v dedičskom konaní a to ani personálne, aby nahradzoval nečinnosť notárov tým, že sám namiesto súdneho komisára vydá rozhodnutie.
V prejedávanej veci 30D/344/2009 predložil súdny komisár dňa 19.3.2014 na rozhodnutie návrh uznesenia, s ktorým sa sudca nestotožnil a veci s pokynom vrátil súdnemu komisárovi na doplnenie (22.5.2014). Skutkovo sa jedná o pomerne náročnú vec. pričom lehotu do vrátenia veci považujem za primeranú k naštudovaniu spisu. Následne súdny komisár vydal dňa 26.1.2015 uznesenie o prerušení konania, voči ktorému bolo podané 5.2.2015 zákonnou dedičkou odvolanie. Sudca v rámci svojej právomoci rozhodol tak, že dňa 21.4.215 zamietol návrh na prerušenie konania. Nakoľko proti rozhodnutiu bolo podané odvolanie, dňa 16.6.2015 bol spis predložený nadriadenému súdu na rozhodnutie. Uznesením č.k. 11CoD 7/2015 dňa 2.11.2015 bolo rozhodnutie sudcu potvrdené. Spis po vrátení ústavným súdom bude predložený súdnemu komisárovi na ďalšie konanie.
Súd, či už zákonný sudca alebo predseda súdu nemá možnosť ovplyvniť konanie pred notárom, nemá vo vzťahu k notárom ako súdnym komisárom disciplinárnu právomoc, sudca prípismi z 20.2.2014 a 5.6.2015 vyzýval súdneho komisára na oznámenie stavu veci, avšak nie je v možnostiach súdu odňať veci súdnemu komisárovi a sám vykonať dokazovanie a vydať meritórne rozhodnutie. Vzhľadom na agendu dedičského konania nie je ani v silách sudcu, keď sa nestotožní s navrhovaným rozhodnutím, nakoľko rozhoduje len o schválení návrhu, aby sám nahradil honorovanú činnosť súdneho komisára a sám vydal rozhodnutie. Vo vzťahu k namietaným prieťahom prikladám podrobný prehľad úkonov v konaní 30D/344/2009. Aj vzhľadom na skutkovú zložitosť veci, kde je potrebné prejudiciálne rozhodovať o viacerých nárokoch ako predpokladom pre rozhodnutie o dedičstve, mám za to, že nedošlo k neodôvodneným prieťahom v konaní.
Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody navrhujem Ústavnému súdu Slovenskej republiky aby sťažnosť ako nedôvodnú odmietol alebo rozhodol tak, že základné právo sťažovateľky porušené nebolo.
V prípade, že Ústavný súd SR vyhodnotí konanie súdu ako neúčelné so vznikom neodôvodnených prieťahov či neprimeranej dĺžky konania navrhujem, aby sťažovateľke vzhľadom na okolnosti prípadu nepriznal náhradu nemajetkovej ujmy, prípadne priznal náhradu v ním stanovenej primeranej výške vo vzťahu k intenzite zásahu, ktorá by nemala byť vyššia ako nároky uplatňované v konaní (ani nečinnosť súdu nemôže privodiť väčšiu ujmu ako strata nárokov uplatňovaných v konaní).
Okresný súd Žilina súhlasí s tým, aby Ústavný súd Slovenskej republiky podľa § 30 ods. 2 zák. č. 38/1993 Z. z. v platnom znení upustil od ústneho prejednania prijatej sťažnosti, pretože od ústneho pojednávanie nemožno očakávať ďalšie objasnenie.“
3.2 Právna zástupkyňa sťažovateľky v reakcii na uvedené vyjadrenie okresného súdutiež poukázala na skutkový stav napadnutého dedičského konania a dodala tieto relevantnéskutočnosti:
„(...) Sťažovateľka nemôže súhlasiť s argumentáciou uvedenou Okresným súdom Žilina v písomnom vyjadrení zo dňa 22.12.2015, ktorou súd popiera porušovanie základných ústavných práv mojej mandantky. Sťažovateľka ďalej nemôže súhlasiť s tvrdením súdu o nedôvodnosti jej sťažnosti na prieťahy.
Chceme klásť dôraz na tú skutočnosť, že úkony notára ako súdneho komisára sa považujú za úkony súdu, na základe čoho si dovoľujeme vyvodiť záver o zavinení súdu na vzniku prieťahov v dedičskej veci po neb. ⬛⬛⬛⬛ (sťažovateľkin otec), ktorý zomrel 05.03.2009. Od smrti poručiteľa uplynulo bezmála sedem rokov.
V sťažnosti sťažovateľky je opísaná celá genéza, na základe ktorej si dovoľujeme vysloviť názor, že porušenie základných ústavných práv sťažovateľky v predmetnej dedičskej veci, v dôsledku ktorých do dnešného dňa v tejto veci nebola skončená jej právna neistota, bolo zavinené súdom, hoci si to súd nepriznáva. Pretože len právoplatným rozhodnutím vo veci je odstránená právna neistota účastníka konania.
V danom prípade možno konštatovať, že postup povereného súdneho komisára v predmetnej dedičskej veci, ktorého úkony sú úkonmi súdu, tak doteraz neviedol k naplneniu účelu dedičského konania, čo vyvoláva u sťažovateľky psychické napätie a stres, životnú neistotu spôsobenú ne/konaním súdu/povereného súdneho komisára pri rozhodovaní ojej práve na dedičstvo po nebohom otcovi ⬛⬛⬛⬛.
Aplikáciou ustanovení Občianskeho súdneho poriadku súd má zabezpečiť, aby bola zaistená rovnosť účastníkov s rovnakou možnosťou na uplatnenie ich práv a zároveň rešpektovaná zásada rýchlosti a hospodárnosti konania. Tieto nároky musí spĺňať činnosť súdu vo všeobecnosti.
Sťažovateľka preto žiada Ústavný súd Slovenskej republiky, aby jej priznal primerané finančné zadosťučinenie a priznal i náhradu trov právneho zastúpenia v sume spolu 448,02 Eur(...)
Po porade s mandantkou oznamujeme Ústavnému súdu Slovenskej republiky, že netrváme na konaní ústneho pojednávania vo veci.“
4. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákonao ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sas ich stanoviskami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávanianemožno očakávať ďalšie objasnenie vo veci namietaného porušenia základného práva naprerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva naprejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.
II.
Z obsahu sťažnosti a k nej priložených písomností, z vyjadrení účastníkov konaniaa z obsahu na vec sa vzťahujúceho súdneho spisu ústavný súd zistil tento priebeh a stavkonania vedeného na okresnom súde pod sp. zn. 30 D 344/09:
Dňa 8. apríla 2009 bol okresnému súdu doručený úmrtný list po nebohom(ďalej len „poručiteľ“), na základe ktorého súd začal dedičské konaniev napadnutej dedičskej veci. Vec bola zaevidovaná pod sp. zn. 30 D 344/09.
Dňa 15. mája 2009 okresný súd poveril notárku JUDr. Tatianu Vrlíkovú ako súdnukomisárku (ďalej len „notárka“ alebo „súdna komisárka“) na vykonanie potrebných úkonovvo veci prerokovania dedičstva po poručiteľovi.
Dňa 23. júna 2009 bolo vo veci nariadené predbežné šetrenie na 22. júl 2009, nikto savšak na Notársky úrad JUDr. Tatiany Vrlíkovej (ďalej len „notársky úrad“) nedostavil.Dňa 27. júla 2009 bolo vo veci nariadené predbežné šetrenie na 10. august 2009,znovu sa však na notársky úrad nikto nedostavil.
Dňa 8. januára 2010 bolo vo veci nariadené predbežné šetrenie na 18. január 2009,na notársky úrad sa však nikto nedostavil.
Dňa 12. februára 2010 sa na notársky úrad dostavila vnučka poručiteľa, s ktorou bola spísaná zápisnica o predbežnom šetrení.
Dňa 15. februára 2010 súdna komisárka požiadala Katastrálny úrad v Žilineo oznámenie všetkých nehnuteľností vedených na mene poručiteľa a tiež Tatra banku, a. s.,Slovenskú sporiteľňu a. s., a UniCredit Bank Slovakia, a. s., o oznámenie zostatku ku dňusmrti poručiteľa na jeho účtoch.
Dňa 1. marca 2010 bola doručená odpoveď Tatra banky, a. s., na žiadosť súdnejkomisárky.
Dňa 2. marca 2010 bola doručená odpoveď Slovenskej sporiteľne, a. s., na žiadosťsúdnej komisárky.
Dňa 11. marca 2010 bola doručená odpoveď UniCredit Bank Slovakia, a. s.,na žiadosť súdnej komisárky.
Dňa 8. marca 2010 bola doručená odpoveď Katastrálneho úradu v Žiline.Dňa 18. marca 2010 bolo vo veci nariadené dedičské pojednávanie na 8. apríl 2010.Dňa 8. apríla 2010 sa uskutočnilo vo veci dedičské pojednávanie, ktoré boloodročené na 4. máj 2010 z dôvodu potreby spresnenia pohľadávky prihlásenej do dedičstva.Dňa 29. apríla 2010 bolo notárskemu úradu doručené vyjadrenie dediča
k predmetnému dedičskému konaniu.
Dňa 30. apríla 2010 sa sťažovateľka písomne vyjadrila k dedičskému konaniu,dopĺňajúc zoznam aktív a pasív patriacich do dedičstva po poručiteľovi.
Dňa 4. mája 2010 sa uskutočnilo vo veci pojednávanie, ktoré bolo odročené naneurčito z dôvodu potreby spresnenia pohľadávky prihlásenej do dedičstva.
Dňa 1. júna 2010 sa dedič ⬛⬛⬛⬛ písomne vyjadril k dedičskémukonaniu, namietajúc neuvedenie jeho požiadaviek v zápisnici o pojednávaní.
Dňa 18. júla 2011 bolo vo veci nariadené dedičské pojednávanie na 9. august 2011.Dňa 9. augusta 2011 sa uskutočnilo vo veci pojednávanie, na ktorom sa uznesenímuložilo sťažovateľke a ⬛⬛⬛⬛, aby v lehote jedného mesiaca podali žalobuna príslušnom súde, ktorej predmetom malo byť riešenie otázky„či došlo platne k darovaniu medzi poručiteľom a ⬛⬛⬛⬛ “.
Dňa 5. septembra 2011 sťažovateľka a ⬛⬛⬛⬛ oznámili súdnejkomisárke, že uvedenú žalobu nepodajú.
Dňa 6. septembra 2011 notárka vyzvala právnu zástupkyňu sťažovateľky, abypredložila dohodu týkajúcu sa všeobecnej ceny majetku poručiteľa do 20. septembra 2011.Dňa 19. septembra 2011 bola notárskemu úradu doručená žiadosť o predĺženie lehotydo 14. októbra 2011 na uzavretie dohody dedičov týkajúcej sa všeobecnej ceny majetkuporučiteľa.
Dňa 18. novembra 2011 bol notárskemu úradu doručený návrh na stanoveniehodnoty vecí patriacich do dedičstva.
Dňa 29. novembra 2011 bolo vo veci nariadené dedičské pojednávanie na5. december 2011.
Dňa 5. decembra 2011 sa uskutočnilo dedičské pojednávanie, na ktorom dedičiauzavreli dedičskú dohodu.
Dňa 13. decembra 2011 notárka vyzvala dedičku ⬛⬛⬛⬛ na poskytnutierodného čísla.
Dňa 6. februára 2012 súdna komisárka urgovala dedičku ⬛⬛⬛⬛, abyposkytla rodné číslo.
Dňa 19. marca 2014 bol okresným súdom spis s návrhom uznesenia č. k.30 D 344/09-121 vrátený súdnej komisárke„vzhľadom na opakované vyhlasovanie spornosti účastníkov konania ohľadne majetku a dlhoch poručiteľa“.
Dňa 30. júla 2014 boli notárskemu úradu doručené požiadavky sťažovateľkya ⬛⬛⬛⬛.
Dňa 7. októbra 2014 bolo vo veci nariadené dedičské pojednávanie na 13. november2014.Dňa 31. októbra 2014 sťažovateľka ospravedlnila svoju neprítomnosť na nariadenompojednávaní. Toho istého dňa ospravedlnil svoju neprítomnosť na nariadenom pojednávaníaj dedič ⬛⬛⬛⬛.
Dňa 6. novembra 2014 súdna komisárka oznámila sťažovateľke, že nariadenédedičské pojednávanie nie je možné odročiť.
Dňa 13. novembra 2014 sa uskutočnilo dedičské pojednávanie, ktoré bolo odročenéna neurčito, pretože dedička ⬛⬛⬛⬛ podala 3. novembra 2014žalobu na okresnom súde o určenie predmetu dedičstva a o určenie povinnosti zaplateniapeňažnej sumy do súdnej úschovy, pričom vec bola zaevidovaná na súde pod sp. zn.7 C 345/2014.
Dňa 27. novembra 2014 bolo notárskemu úradu doručené stanovisko
a sťažovateľky k písomnému stanovisku spoludedičky ⬛⬛⬛⬛.Dňa 26. januára 2015 okresný súd uznesením č. k. 30 D 344/09-197 rozhodolo prerušení predmetného dedičského konania.
Dňa 5. februára 2015 dedička ⬛⬛⬛⬛ podala odvolanie proti uzneseniuokresného súdu č. k. 30 D 344/09-197.
Dňa 10. februára 2015 bol doručený spis zn. 30 D 344/09 okresnému súdu z dôvodupodaného odvolania proti uzneseniu o prerušení konania.
Dňa 21. apríla 2015 okresný súd vydal uznesenie č. k. 30 D 344/09-210, ktorýmnávrh na prerušenie konania zamietol.
Dňa 14. mája 2015 bolo okresnému súdu doručené odvolanie sťažovateľkya ⬛⬛⬛⬛ proti uzneseniu č. k. 30 D 344/09-210.
Dňa 5. júna 2015 bolo okresným súdom zaslané odvolanie na vyjadrenie protistrane.Dňa 12. júna 2015 bolo okresnému súdu doručené vyjadrenie protistranyk uvedenému odvolaniu.
Dňa 7. júla 2015 bol spis predložený Krajskému súdu v Žiline (ďalej len „krajskýsúd“), aby rozhodol o podanom opravnom prostriedku.
Dňa 2. novembra 2015 krajský súd uznesením č. k. 11 CoD 7/2015-224 potvrdilnapadnuté uznesenie okresného súdu.
Dňa 6. novembra 2015 bol spis vrátený okresnému súdu.
III.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôbalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorúSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ako ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutímvysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené právaalebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Akporušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môžeprikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal. (...)
Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhoviesťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančnézadosťučinenie.
Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom okresnéhosúdu v dedičskom konaní vedenom pod sp. zn. 30 D 344/09 dochádza k porušovaniuzákladného práva sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48ods. 2 ústavy a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1dohovoru.
Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bezzbytočných prieťahov(...)
Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bolaspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná(...)
Ústavný súd si pri výklade „práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“garantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva(ďalej len „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o „právo na prejednanie veciv primeranej lehote“, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr.II. ÚS 55/98, I. ÚS 132/03).
Ústavný súd vo svojej rozhodovacej činnosti konštantne vychádza z názoru, žeúčelom práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnejneistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia štátneho orgánu. Samotnýmprerokovaním veci na štátnom orgáne sa právna neistota osoby neodstráni. Až právoplatnýmrozhodnutím súdu sa vytvára právna istota. Pre splnenie ústavného práva zaručeného čl. 48ods. 2 ústavy nestačí, aby štátny orgán vec prerokoval. Ústavné právo na prerokovanie vecibez zbytočných prieťahov sa naplní až právoplatným rozhodnutím štátneho orgánu, naktorom sa osoba domáha odstránenia právnej neistoty ohľadom svojich práv (II. ÚS 26/95).Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade boloalebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantovanév čl. 48 ods. 2 ústavy, sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každéhojednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanieúčastníka konania a postup súdu (napr. I. ÚS 41/02). V súlade s judikatúrou ESĽP ústavnýsúd prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam presťažovateľa (napr. I. ÚS 19/00, I. ÚS 54/02, II. ÚS 32/02). Podľa rovnakých kritérií ústavnýsúd postupoval aj v danom prípade.
1. Pokiaľ ide o zložitosť veci, ústavný súd je toho názoru, že dedičské konanie tvoríštandardnú súčasť rozhodovacej činnosti všeobecných súdov, výklad a aplikácia právnejúpravy v dedičských veciach sú stabilizované, a preto ich z právneho hľadiska nemožnopovažovať za právne zložité. Pokiaľ ide o skutkovú zložitosť, ústavný súd pripúšťa, žez hľadiska potreby ustálenia faktického stavu veci by sa napadnuté konanie dalo považovaťza náročnejšie, avšak v danom prípade to nebola skutočnosť, ktorá prispela k celkovémupredĺženiu konania.
2. Pri hodnotení podľa ďalšieho kritéria, teda správania sťažovateľkyv preskúmavanej veci, ústavný súd nezistil žiadnu významnú okolnosť, ktorá by mala byťosobitne zohľadnená na jej ťarchu pri posudzovaní otázky, či a z akých dôvodov došlov tomto konaní k zbytočným prieťahom. Dĺžka napadnutého konania teda nebola vyvolanásprávaním sťažovateľky. Sťažovateľke nemožno vyčítať nespoluprácu so súdom, resp.so súdnou komisárkou, keďže na pojednávaniach sa v podstate zúčastňovala (okremjediného prípadu pri predbežnom prešetrení veci), riadne a včas reagovala na výzvy súdu,podávala vyjadrenia a navrhovala dôkazy.
Sťažovateľka v jednom prípade podala „neúspešné“ odvolanie proti rozhodnutiuokresného súdu, ktorým návrh na prerušenie napadnutého konania zamietol. Rozhodovanieo opravnom prostriedku sťažovateľky trvalo asi pol roka, počas tejto doby okresný súdnemohol konať v merite veci, teda sťažovateľka sama k neodôvodnenému oddialeniurozhodnutia v predmetnom konaní tiež prispela. Ústavný súd však poznamenáva, žesťažovateľka využila právne prostriedky dané jej podľa Občianskeho súdneho poriadku,avšak využitie možností daných účastníkovi konania procesnými predpismi na uplatňovaniea presadzovanie jeho práva v občianskom súdnom konaní spôsobuje síce predĺženiepriebehu konania, nemožno ho však kvalifikovať ako postup, ktorého dôsledkom súzbytočné prieťahy (napr. I. ÚS 31/01). Samozrejme, sťažovateľka si za takýchto okolnostímusela uvedomiť, že dôjde k predĺženiu predmetného konania, pričom na neúspešnéuplatnenie tohto právneho prostriedku ústavný súd nemohol neprihliadať pri určeníprimeraného finančného zadosťučinenia.
3. Napokon ústavný súd skúmal aj postup okresného súdu v predmetnom dedičskomkonaní a v tejto súvislosti poukazuje na to, že už v rámci svojej predchádzajúcejrozhodovacej činnosti judikoval, že úkony notára ako súdneho komisára v konanío dedičstve sú úkonmi súdu, a preto aj nimi možno spôsobiť zbytočné prieťahy, za ktorénesie zodpovednosť všeobecný súd (III. ÚS 47/00, I. ÚS 232/09, II. ÚS 349/2011).Ústavný súd preskúmaním postupu okresného súdu a súdnej komisárky zistil, žesúdna komisárka bola v danej veci bez akýchkoľvek zákonných alebo iných relevantnýchdôvodov dlhodobo nečinná v období od 4. mája 2010 do 18. júla 2011 (jeden rok a dvamesiace).
Ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou tiež pripomína, že nielennečinnosť, ale aj nesprávna a neefektívna (nesústredená) činnosť všeobecného súdu môžezapríčiniť porušenie ústavou zaručeného práva na prerokovanie veci bez zbytočnýchprieťahov (napr. IV. ÚS 22/02, III. ÚS 103/09).
Z chronológie úkonov vykonaných súdom a súdnou komisárkou v napadnutomkonaní (bod II nálezu) vyplýva, že súdna komisárka v predmetnej veci od 6. februára 2012do 7. októbra 2014 vypracovala iba (neefektívny) návrh uznesenia č. k. 30 D 344/09-121,ktorý však nebol okresným súdom potvrdený, ale bol vrátený súdnej komisárke„vzhľadom na opakované vyhlasovanie spornosti účastníkov konania ohľadne majetku a dlhoch poručiteľa“.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti ústavný súd konštatuje, že súdna komisárkav napadnutom konaní počas najmenej tri a pol roka vo veci vykonala neefektívne úkonyalebo nevykonala žiadny úkon smerujúci k odstráneniu právnej neistoty, v ktorej sasťažovateľka počas napadnutého dedičského konania nachádzala, čo je základným účelompráva zaručeného v citovanom článku ústavy (pozri napr. I. ÚS 41/02). K uvedenejnečinnosti a neefektívnej činnosti, a teda k prieťahom pritom nedošlo v dôsledku zložitostiveci ani správania účastníkov, ale prvom rade v dôsledku postupu súdnej komisárky. V tejtosúvislosti ústavný súd už uviedol, že ústava v čl. 48 ods. 2 zaväzuje predovšetkým súdy akogarantov spravodlivosti, aby prijali príslušné opatrenia umožňujúce prerokovanie veci bezzbytočných prieťahov (pozri napr. I. ÚS 119/03). I keď nie všetky nástroje na vyriešenietzv. objektívnych okolností sa nachádzajú v dispozičnej sfére vedenia súdu, neobstojí všaktvrdenie podpredsedu okresného súdu, že„nie je v možnostiach súdu odňať veci súdnemu komisárovi“. Z § 175zb Občianskeho súdneho poriadku totiž vyplýva, že:„Súd môže odňať vec poverenému notárovi, ak napriek predchádzajúcemu upozorneniu spôsobí zbytočné prieťahy v súdnom konaní. Súd potom poverí úkonmi v konaní o dedičstve iného notára podľa rozvrhu práce.“V danom prípade však konajúca súdna komisárka nebola ani lenupozornená na prieťahy v napadnutom konaní a už vonkoncom súd nevyužil prostriedkynápravy podľa citovaného ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku, hoci v okolnostiachdanej veci toto opatrenie mohlo byť účinným prostriedkom nápravy. Pri posudzovaníodôvodnenosti sťažnosti preto nebolo možné prihliadať na skutočnosti označované akoobjektívne vo vyjadrení podpredsedu okresného súdu v danej veci (m. m. I. ÚS 6/06).
Vzhľadom na uvedené dôvody ústavný súd vyslovil porušenie základného právasťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavya práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, tak akoto je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia v bode 1.
4. V nadväznosti na tento výrok a v záujme efektívnosti poskytnutej ochranysťažovateľke ústavný súd vo výroku tohto rozhodnutia v bode 3 prikázal okresnému súdupodľa čl. 127 ods. 2 ústavy a § 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde konať vo vecibez zbytočných prieťahov (bod 2 výroku tohto nálezu).
5. Podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd priznať tomu, kohozákladné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie.
Sťažovateľka požadovala priznať finančné zadosťučinenie v sume 10 000 €, najmäs odôvodnením, že žije„v psychickom napätí a strese, právnej neistote, v pocite nespravodlivosti a frustrácie v rodine a spoločnosti spôsobenej neprimerane zdĺhavým dedičským konaním“.
Vzhľadom na okolnosti danej veci ústavný súd dospel k názoru, že len konštatovanieporušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48ods. 2 ústavy a podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru nie je dostatočným zadosťučinením presťažovateľku. Pri určení výšky primeraného zadosťučinenia ústavný súd vychádzal zo zásadspravodlivosti, z ktorých vychádza aj ESĽP, ktorý spravodlivé finančné zadosťučineniepodľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu. Ústavný súdpreto uznal za odôvodnené priznať sťažovateľke aj finančné zadosťučinenie podľacitovaného ustanovenia zákona o ústavnom súde, ktoré podľa zásad spravodlivostia s prihliadnutím na všetky okolnosti zisteného porušenia práv sťažovateľky, najmä nacelkovo takmer 7 rokov trvajúce napadnuté konanie, považuje za primerané vo výške2 500 €.
Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohtorozhodnutia v bode 3.
6. Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnenýchprípadoch uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inémuúčastníkovi konania jeho trovy.
Sťažovateľke vznikli trovy konania z dôvodu právneho zastúpenia advokátkou za triúkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia a spísanie ústavnej sťažnostiz 5. januára 2015 a písomné stanovisko k vyjadreniu okresného súdu z 19. januára 2016).Za dva úkony vykonané v roku 2015 patrí odmena v sume dvakrát po 139,83 € a režijnýpaušál dvakrát po 8,39 € a za jeden úkon vykonaný v roku 2016 patrí odmena v sume 143 €a režijný paušál 8,58 € (v zmysle § 1 ods. 3, § 11 ods. 2 vyhlášky Ministerstvaspravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátovza poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov), preto trovy právnehozastúpenia sťažovateľky predstavujú celkove sumu 448,02 €.
Vzhľadom na uvedené ústavný súd o uplatnených trovách konania sťažovateľkyrozhodol tak, ako to je uvedené v bode 4 výroku tohto rozhodnutia.
7. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdunemožno podať opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou rozhodnutia uvedenouvo výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 17. marca 2016