znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 736/2014-7

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   6.   novembra   2014 v senáte zloženom z predsedu Lajosa Mészárosa (sudca spravodajca), zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej   a sudcu   Sergeja   Kohuta predbežne   prerokoval   sťažnosť   A.   D.   a K.   D., zastúpených   advokátom   JUDr. Petrom   Timkom,   Advokátska   kancelária,   Štefánikova trieda 6, Nitra, vo veci namietaného porušenia čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v konaní vedenom Krajským súdom v Trnave pod sp. zn. 23 Co 132/2013 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť A. D. a K. D.   o d m i e t a   ako neprípustnú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 30. septembra 2014   doručená   sťažnosť   A.   D.   a K.   D.   (ďalej   len   „sťažovatelia“)   vo   veci   namietaného porušenia čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) v konaní vedenom Krajským súdom v Trnave (ďalej len „krajský súd“) pod sp. zn. 23 Co 132/2013. Sťažnosť bola odovzdaná na poštovú prepravu 29. septembra 2014.

Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovatelia sa ako žalobcovia domáhali na Okresnom súde Piešťany (ďalej len „okresný súd“) určenia vlastníckeho práva ku konkrétne označenému bytu v P., ako aj určenia neplatnosti dobrovoľnej dražby tohto bytu konanej 10. augusta 2005.   Rozsudkom   okresného   súdu   sp.   zn.   4   C   8/2008   z   5.   októbra   2012   v spojení s rozsudkom   krajského   súdu   č.   k.   23   Co   132/2013-494   z   23.   júna   2014   bola   žaloba zamietnutá, a to na tom   základe, že sťažovatelia sa   vyslovenia neplatnosti dobrovoľnej dražby domáhali po uplynutí zákonnej trojmesačnej lehoty.

Podľa názoru sťažovateľov rozsudky všeobecných súdov sú založené na neprípustnej úvahe,   podľa   ktorej   uplynutie   zákonnej   lehoty   spôsobuje   „dozretie“   neplatnej   dražby do štádia   platnej   dražby.   Takýto   prístup   však   prekračuje   medze   ústavnosti.   Nebrala   sa do úvahy všeobecne rešpektovaná právna zásada, podľa ktorej absolútna neplatnosť pôsobí ex lege a erga omnes, je nepremlčateľná a každý orgán verejnej moci (osobitne súd) je povinný na takúto neplatnosť prihliadnuť ex offo. Súdy nie sú zbavené povinnosti z vlastnej iniciatívy vyhodnotiť podozrenie z absolútnej neplatnosti dobrovoľnej dražby, a to dokonca aj v takom prípade, keď dotknutej osobe zaniklo právo podať takýto návrh.

Sťažovatelia žiadajú vydať nález v tomto znení:„I. Rozsudkom Krajského súdu v Trnave zo dňa 23.6.2014 č. k. 23Co/132/2013-494 bolo porušené základné právo sťažovateľov podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a právo sťažovateľov na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd.

II. Rozsudok Krajského súdu v Trnave zo dňa 23.6.2014 č. k. 23Co/132/2013-494 sa zrušuje a vec sa vracia na ďalšie konanie.

III. Krajský súd v Trnave je povinný zaplatiť sťažovateľom sumu 284,08 € titulom náhrady trov konania, do rúk právneho zástupcu sťažovateľov.“

Napokon   sa   sťažovatelia   domáhajú   odloženia   vykonateľnosti   rozsudku   krajského súdu č. k. 23 Co 132/2013-494 z 23. júna 2014.

Zo spisu ústavného súdu sp. zn. Rvp 11881/2014 vyplýva, že sťažovatelia, zastúpení Advokátskou kanceláriou Ivan Syrový, s. r. o., Kadnárova 83, Bratislava, podali sťažnosť proti tomu istému rozsudku krajského súdu pre porušenie čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 ústavy, ako aj čl. 6 ods. 1 dohovoru. Sťažnosť bola doručená ústavnému súdu 16. septembra 2014.

III.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd alebo ľudských   práv   a   základných   slobôd   vyplývajúcich   z   medzinárodnej   zmluvy,   ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľov. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, návrhy podané oneskorene, ako aj návrhy zjavne neopodstatnené môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Sťažnosť treba považovať za neprípustnú.

Podľa § 24 písm. b) zákona o ústavnom súde návrh nie je prípustný, ak ústavný súd v tej istej veci koná.

Citované   ustanovenie   je   zakotvením   zásady,   podľa   ktorej   v   tej   istej   veci   môže prebiehať súčasne iba jedno konanie (prekážka litispendencie).

Sťažovatelia skoršou sťažnosťou doručenou ústavnému súdu ešte 16. septembra 2014 napadli rozsudok krajského súdu č. k. 23 Co 132/2013-494 z 23. júna 2014, pričom žiadali vysloviť porušenie rovnakých článkov ústavy a dohovoru ako v tejto sťažnosti, ako aj čl. 20 ods. 1 ústavy navyše.

Možno konštatovať, že z hľadiska ustanovenia § 24 písm. b) zákona o ústavnom súde sa obe sťažnosti týkajú tej istej veci. Za tohto stavu má prednosť sťažnosť skoršie podaná, pričom konaniu o neskoršie podanej sťažnosti bráni prekážka litispendencie. Zároveň to znamená, že neskoršie podaná sťažnosť je neprípustná.

Berúc do úvahy uvedené skutočnosti, ústavný súd rozhodol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde tak, ako to vyplýva z výroku tohto uznesenia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 6. novembra 2014