znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

II. ÚS 733/2014-32

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 25. júna 2015 v senátezloženom z predsedu Sergeja Kohuta, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej a sudcu LajosaMészárosa   (sudca   spravodajca)   prerokoval   prijatú   sťažnosť ⬛⬛⬛⬛,

,   zastúpeného   advokátom ⬛⬛⬛⬛,   Advokátska   kancelária, ⬛⬛⬛⬛, vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanieveci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právana prejednanie   záležitosti   v primeranej   lehote   podľa   čl. 6   ods.   1   Dohovoru   o ochraneľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Revúca v konaní vedenompod sp. zn. 4 Er 2152/08 (predtým v konaní vedenom Okresným súdom Rimavská Sobotapod sp. zn. 2 Er 1402/05) a takto

r o z h o d o l :

1. Okresný   súd   Revúca   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   4   Er   2152/08p o r u š i l   základné právo ⬛⬛⬛⬛ na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahovzaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a jeho právo na prejednanie záležitostiv primeranej lehote zaručené v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základnýchslobôd.

2. ⬛⬛⬛⬛   p r i z n á v a   finančné zadosťučinenie v sume 500 € (slovompäťsto eur), ktoré j e Okresný súd Revúca p o v i n n ý   vyplatiť mu do dvoch mesiacov odprávoplatnosti tohto nálezu.

3. ⬛⬛⬛⬛ p r i z n á v a   úhradu trov právneho zastúpenia v sume 432,30 €(slovom štyristotridsaťdva eur a tridsať centov), ktorú j e Okresný súd Revúca p o v i n n ývyplatiť na účet jeho advokáta ⬛⬛⬛⬛, Advokátska kancelária, ⬛⬛⬛⬛, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1.   Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   uznesením   č.   k.II. ÚS 733/2014-10 zo 6. novembra 2014 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej radySlovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákono ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť, ⬛⬛⬛⬛ (ďalej len„sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bezzbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“)a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochraneľudských   práv   a základných   slobôd   (ďalej   len   „dohovor“)   postupom   Okresného   súduRevúca (ďalej aj „okresný súd“ alebo „súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 4 Er 2152/08(predtým v konaní vedenom Okresným súdom Rimavská Sobota pod sp. zn. 2 Er 1402/05).

1.1 Z podania sťažovateľa vyplynulo najmä, že: „(...) Sťažovateľ je povinným v právnej veci exekúcie s príslušenstvom. Konanie bolo vedené pred Okresným súdom Rimavská Sobota pod sp. zn. 2Er/1402/2005. Konanie je tohto   času   proti   sťažovateľovi   vedené   pred   Okresným   súdom   Revúca   pod   sp. zn. 4Er/2152/2008.

(...)   Dňa   06.   04.   2006   vydal   Okresný   súd   Rimavská   Sobota   pod   sp.   zn. 2Er/1402/2005 poverenie č. 5609 030778 na vymoženie sumy 2.000,- Sk a trov exekúcie. Exekúcia je vedená na základe exekučného titulu vydaného OR PZ v Dolnom Kubíne, č. k. AA   1281854   zo   dňa   16.08.2003   a   je   vykonávaná   súdnym   exekútorom   Mgr.   Monikou MIKULÍKOVOU, pod. sp. zn. Ex 214/2005.

Podľa § 88 ods. 1 zákona o priestupkoch č. 372/1990 Zb. účinného od 16. 08. 2003 do 31. 08. 2008, rozhodnutie o uložení pokuty za priestupok, o nároku na náhradu škody a o náhrade trov konania možno vykonať do troch rokov od uplynutia lehoty určenej na ich zaplatenie.

Až   zákonom   č.   298/2008   Z.   z.,   ktorým   bol   novelizovaný   zákon   č.   372/1990   Zb. o priestupkoch bol čl. II. bodom 6. v § 88 vypustený ods. 1.

Z vyššie uvedeného vyplýva, že exekúcia uplynutím 3 rokov od uplynutia lehoty určenej na zaplatenie pokuty, t. j. od 17. 08. 2006 do 31. 08. 2008 bola vykonávaná protizákonne (na základe prekludovaného a tým zaniklého nároku) a táto mala byť a musí byť   vyhlásená   za   neprípustnú.   O   to   viac   to   platí   i   po   01.   09.   2008,   nakoľko   by   išlo o retroaktivitu v rozpore s princípmi právneho štátu podľa čl. 1 ods. 1 Ústavy SR.

Keďže prekludovaná pohľadávka zaniká ex lege a súd na preklúziu prihliada a musí prihliadať z úradnej povinnosti, už exekučný súd (Okresný súd Rimavská Sobota) pri a po vydaní poverenia dňa 06. 04. 2006 mal povinnosť predmetný spis, ako naplnenie ex offo povinnosti   prihliadnuť   na   preklúziu,   si   dať   predložiť   exekučný   spis   na   lehotu   ku   dňu 17. 08. 2006 a zisťovať od súdnej exekútorky či pohľadávka bola v lehote do 16. 08. 2006 i vymožená.

Nakoľko   od   01.   01.   2008   došlo   k   vzniku   Okresného   súdu   Revúca,   predmetný exekučný   (2Er/1402/2005)   spis   bol   Okresným   súdom   Rimavská   Sobota   postúpený   na Okresný súd Revúca, ktorý v exekúcii pokračuje pod sp. zn. 4Er/2152/2008. Teda v januári 2008 Okresný súd Revúca namiesto toho, aby po postúpení predmetného exekučného spisu, si   vec   naštudoval   a   po   zistení   prekludovanej   pohľadávky,   túto   exekúciu   vyhlásil   za neprípustnú a exekúciu zastavil, spis založil na lehotu, čím od januára 2008, teda viac ako 6 rokov porušoval(...) čl. 48 ods. 2 Ústavy SR.

(...) Oba súdy sú teda v celom exekučnom konaní viac ako 7 a pol roka nečinný, napriek   tomu,   že   mali   oba   súdy   povinnosť   prihliadnuť   na   prekludovanú   pohľadávku z úradnej povinnosti (ex offo).

(...) U sťažovateľa teda oprávnene prieťahy spôsobené a spôsobované porušiteľmi bez zákonného postupu neustále vyvolávajú hrozbu neprimeraných výdavkov. Sťažovateľ je teda pod tlakom a musí sa spoliehať na milosť a nemilosť nielen oprávneného, ale i tohto času porušovateľa (Okresný súd Revúca) a musí byť 100 % úspešný, pretože v opačnom prípade neúspech   má   dopad   na   uspokojovanie   základných   životných   potrieb   seba   ako   i svojej rodine.

Nečinnosť spôsobila a spôsobuje zbytočné prieťahy vo všetkých konaniach vedených pod   rôznymi   spisovými   značkami   pred   rôznymi   súdmi   a   takto   je   stále   porušované garantované právo podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy SR.

Neúmerná dĺžka konania pred súdmi spôsobená absolútne ústavne neudržateľnou nečinnosťou má teda dopad najmä na jeho psychickú stránku a absolútnu neistotu, nakoľko do dnešného dňa nie je exekúcia skončená, i keď tak mala byť už 17. 08. 2006. Odhliadnuc od skutočnosti, že súdny exekútor má právo zablokovať účet sťažovateľa, resp. vykonávať zrážky   zo   mzdy,   a   tak   tiež   prispením   oboch   súdov,   ohroziť   uspokojovanie   základných životných potrieb, má pre sťažovateľa riadne konanie a rozhodnutie súdu vo veci význam. Povaha veci, konanie a prístup Okresných súdov si od začiatku vyžadoval a vyžaduje mimoriadnu starostlivosť a pozornosť všeobecného súdu venovanú efektívnemu a rýchlemu postupu,   tak   aby   bol   naplnený   účel   konania   a   odstránený   stav   právnej   neistoty,   a   to zákonným postupom štátnych orgánov. Napriek tomu porušovatelia nekonali a Okresný súd Revúca nekonal, nekoná a vytvára sa tým u sťažovateľa zbytočný pocit oprávnenosti nároku oprávneného s hrozbou sankcií v podobe neuveriteľnej pohľadávky vo výške 1.291,26 €, ktorá vznikla len nečinnosťou súdov.

Ústava   Slovenskej   republiky   a   procesné   predpisy   upravujúce   činnosť   súdov v občianskych   a   trestných   veciach   nevynímajú   z   ich   povinnosti   konať   bez   zbytočných prieťahov žiadnu vec, ktorej môže byť poskytnutá súdna ochrana. (Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn. I. ÚS 70/1998 z 13. januára 1999)

To sa týka i exekučných konaní, najmä ak súd má nielen povinnosť vydať poverenie, ale i neoprávnenú exekúciu na základe prekludovanej pohľadávky vyhlásiť za neprípustnú a exekúciu zastaviť.

Otázku existencie zbytočných prieťahov v konania porušenia základného práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy, ústavný súd podľa svojej stabilizovanej judikatúry skúma so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu podľa a) právnej a faktickej zložitosti veci, ktorá sa skúma aj so zreteľom na povahu veci a o čo v nej účastníkovi konania (sťažovateľovi) ide, b) správania účastníka konania a c) spôsobu, akým v konaní postupoval súd.

a)   Predmetom   konania   pred   Okresnými   súdmi   bolo   a   je   zaplatenie   66,38   € s príslušenstvom   proti   sťažovateľovi.   Podľa   sťažovateľa   neexistuje   žiadna   skutočnosť svedčiaca   o   právnej   zložitosti   veci   a   taktiež   o   jej   skutkovej   zložitosti   vyžadujúcu   si vykonanie rozsiahlejšieho dokazovania (ďalšie listinné dôkazy, výsluchy svedkov, atď), ide o bežnú agendu prvostupňových súdov.

b) Správanie sťažovateľa ako účastníka konania je druhým kritériom pri rozhodovaní o tom, či v konaní došlo k zbytočným prieťahom. Sťažovateľ žiadnym úkonom neprispel k prieťahom alebo k spomaleniu postupu okresných súdov, pričom povinnosť konať mal a má štátny orgán.

c) Tretím kritériom, podľa ktorého ústavný súd hodnotí zbytočné prieťahy, je postup okresného súdu.

Nečinnosť Okresných súdov, ako aj súčasný stav, po viac ako 7 a pol roku od preklúzie nebolo rozhodnuté o neprípustnosti a zastavení exekúcie nemožno podľa názoru sťažovateľa ničím ústavne ospravedlniť, ústavne tolerovať a ústavne udržať.

Neodôvodnené   prieťahy,   ktorým   sa   konanie   protizákonným   nekonaním   súdov nezmyselne predĺžilo a predlžuje, viedli i k porušeniu základného práva na prerokovanie veci sťažovateľa bez zbytočných prieťahov.

Celé konanie vedené pred Okresnými súdmi je tvorené jedným súvislým 7 a pol ročným prieťahom.

(...) Vzhľadom k vyššie uvedenému, žiadame, aby Ústavný súd rozhodol o sťažnosti sťažovateľa takto:

I.   Základné   právo   sťažovateľa,   na   prerokovanie   vecí   bez   zbytočných   prieťahov v zmysle čl. 48 ods. 2 Ústavy SR a čl. 6 ods. Dohovoru(...) bolo postupom Okresného súdu Rimavská Sobota v konaní vedenom pod sp. zn. 2Er/1402/2005 a postupom Okresného súdu Revúca v konaní vedenom pod sp. zn. 4Er/2152/2008 porušené.

II.   Okresnému   súdu   Revúca   sa   prikazuje,   aby   v   konaní   vedenom   pod   sp.   zn. 4Er/2152/2008 konal bez ďalších prieťahov.

III. ⬛⬛⬛⬛ priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 5.000 € (slovom: päťtisíc Eur), ktorému ich sú Okresný súd Rimavská Sobota a Okresný súd Revúca povinní solidárne vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

IV.   Okresný   súd   Rimavská   Sobota   a   Okresný   súd   Revúca   sú   povinní   solidárne uhradiť   trovy   právneho   zastúpenia(...) ⬛⬛⬛⬛ (...),   do   dvoch   mesiacov   od právoplatnosti tohto nálezu. (...)“

2. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci písomne vyjadrili účastníci konania:okresný súd, zastúpený jeho predsedom, listom sp. zn. Spr. 864/2014 z 18. decembra 2014a právny zástupca sťažovateľa stanoviskom k vyjadreniu okresného súdu z 2. januára 2015.

2.1   Predseda   okresného   súdu   vo   svojom   vyjadrení   uviedol   chronológiu   úkonovvykonaných súdom v danej veci a dodal tieto relevantné skutočnosti:

„(...)   V   prípade   sťažovateľa   nemohla(...)   nastať   subjektívna   ujma   dĺžkou   trvania predmetnej   exekúcie,   keďže   sa   o   vykonávaní   predmetnej   exekúcie   dozvedel   až   dňa 2. 1. 2014, a teda nemohol vnímať negatívne dôsledky prieťahov v tomto konaní. Zároveň súdna   exekútorka   oznámila,   že   v   predmetnej   exekúcii   neboli   doteraz   vymožené   žiadne finančné prostriedky, a preto sťažovateľovi doteraz nevznikla ani ujma vo forme škody. Zároveň neboli zistené prekážky postupu konania podľa § 107 a nasl. Občianskeho súdneho poriadku.

Predmetná   ústavná   sťažnosť   bola   podaná   bezprostredne   (približne   mesiac   po doručení návrhu na zastavenie predmetnej exekúcie Okresnému súdu Revúca bez toho, aby sťažovateľ   vyčkal   na   rozhodnutie   Okresného   súdu   Revúca.   Predmetná   exekúcia   bola neprávoplatne zastavená až dňa 2. 12. 2014 vzhľadom na vysokú zaťaženosť súdu v rámci exekučnej agendy (v súčasnosti sa na Okresnom súde vedie približne 26 000 exekučných konaní),   pričom   sťažovateľ   ani   neurgoval   o   rýchlejšie   rozhodnutie   o   jeho   návrhu   na zastavenie exekúcie, ani nepodal sťažnosť na nečinnosť predsedovi okresného súdu. Predmetné poverenie na vykonanie exekúcie vydal Okresný súd Rimavská Sobota, ktorý následne tento spis nezaložil na krátkodobú lehotu (vzhľadom na to, že v septembri 2006 malo dôjsť k prekludovaniu vymáhanej pohľadávky) ale na dlhodobú lehotu. Okresný súd   Revúca   po   svojom   opätovnom   vzniku   dňa   1.   1.   2008   prevzal   z   Okresného   súdu Rimavská Sobota približne 12 000 exekučných spisov s ich preklopením v lehotách, na ktoré boli   uložené   odovzdávajúcim   Okresným   súdom   Rimavská   Sobota.   Vzhľadom   na   vysoký počet prevzatých exekučných spisov nebolo možné každý z nich skontrolovať.

Ak vznikli v tomto konaní prieťahy, boli zapríčinené tým, že sťažovateľ si neprevzal na známej adrese trvalého bydliska upovedomenie o začatí exekúcie od mája 2006 do decembra 2013. Sťažovateľ sa na adrese trvalého bydliska nezdržiaval, adresu trvalého bydliska si doteraz nezmenil, hoci sa v súvislosti so svojimi pracovnými aktivitami zdržiaval a býval v Piešťanoch resp. v Bratislave a pravdepodobne sa aj stále zdržiava v niektorej z uvedených lokalít. Okresnému súdu Revúca ani doposiaľ nie je známa adresa, na ktorú je sťažovateľovi možné doručovať písomnosti.

K   požiadavke   zaslania   exekučného   spisu   4Er/2152/2008   Vám   oznamujeme,   že v súčasnosti plynie lehota na podanie opravného prostrediu proti uzneseniu Okresného súdu Revúca sp. zn. 4Er/2152/2008-14 zo dňa 2. 12. 2014, ktorým bola predmetná exekúcia vyhlásená za neprípustnú a zároveň bola predmetná exekúcia aj zastavená. V prípade, že nebude podané odvolanie proti vyššie uvedenému rozhodnutiu, toto rozhodnutie by malo nadobudnúť   právoplatnosť   v   januári   2015.   Po   právoplatnosti   rozhodnutia   o   zastavení predmetného   konania   Vám   doručíme   originál   exekučného   spisu   4Er/2152/2008   spolu s originálom exekútorského spisu EX 214/2005. Z uvedeného dôvodu Vám zatiaľ zasielame fotokópiu exekučného spisu 4Er/2152/2008.

Zároveň   oznamujeme,   že   súhlasíme   s   upustením   od   verejného   pojednávania a nemáme ďalšie návrhy na dokazovanie.“

2.2 Právny zástupca sťažovateľa v reakcii na uvedené vyjadrenie okresného súduzaujal toto stanovisko:

«(...) V zmysle § 30 ods. 2 zákona o Ústavnom súde SR súhlasíme s upustením od verejného pojednávania.

Trváme   na   dôvodoch   uvedených   v   ústavnej   sťažnosti.   S   vyjadrením   predsedu Okresného súdu Revúca nesúhlasíme, keďže ani v predošlom štádiu a ani v tomto štádiu konania   nie   je   a   nebola   vec   skutkovo   ani   právne   zložitá   (ide   o   bežnú   agendu prvostupňových súdov).

Obranu Okresného súdu Revúca spočívajúcu v poukázaní na personálne problémy, resp.   problémy   so   zaťaženosťou,   ktoré   by   mali   byť   objektívnou   príčinou   spôsobujúcou prieťahy v konaní, nemožno akceptovať. I podľa ustálenej judikatúry Ústavného súdu SR (napr. II. ÚS 48/96, II ÚS 52/99 alebo III. ÚS 17/02) nadmerné množstvo vecí, v ktorých štát musí zabezpečiť konanie, ako aj skutočnosť, že Slovenská republika nevie alebo nemôže v čase konania zabezpečiť primeraný počet sudcov alebo ďalších pracovníkov na súde, ktorý oprávnený subjekt požiadal o odstránenie svojej právnej neistoty, nemôžu byť dôvodom na zmarenie uplatnenia práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a v konečnom dôsledku nezbavujú štát zodpovednosti za pomalé konanie spôsobujúce zbytočné prieťahy v súdnom   konaní.   Personálne   obsadenie   súdu,   jeho   organizácia,   vysoký   počet   vecí   v príslušnom oddelení ako i optimalizácia súdnictva, teda nie sú dôvodmi pre ktoré by malo byť   ospravedlnené,   tolerované   a   ústavne   udržateľné   porušovanie   základného   práva sťažovateľa podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy SR.

Čo   sa   týka   nemožnosti   nedoručenia   upovedomenia   o   začatí   exekúcie   súdnou exekútorkou,   uvádzame,   že   súdna   exekútorka   ako   osoba   poverená   výkonom   exekúcie Okresným   súdom   Revúca   disponuje   s   možnosťami   ako   doručiť   akúkoľvek   písomnosť akémukoľvek subjektu (priamo alebo cestou opatrovníka), z tohto dôvodu ospravedlňovanie nekonania   súdu   zdržovaním   sa   na   území   SR,   avšak   nie   v   mieste   trvalého   pobytu (opakujeme, že súd porušil ex offo povinnosť zastaviť exekúciu už v septembri 01.09.2006 a nemal ju zastavovať až na základe návrhu sťažovateľa a už vôbec nie po 11 mesiacoch od jeho doručenia; ak by nepodal sťažovateľ ústavnú sťažnosť a Ústavný súd SR by nepožiadal Okresný   súd   Revúca   o   vyjadrenie   k   zastaveniu   by   ani   v   roku   2014   nedošlo),   resp. akceptovanie pasivity súdnej exekútorky, ktorá i v roku 2014 konala akoby žiadna preklúzia neexistovala   a   vykonávala   exekúciu   9   rokov   a   nie   od   doručenia   upovedomenia sťažovateľovi, je prinajmenšom alibistické.

To má tak vplyv i na právnu neistotu sťažovateľa, pretože bez ohľadu na doručenie upovedomenia exekúcia trvala viac ako 9 rokov a toľko nemala. To znamená, že ak súdna exekútorka doručovala upovedomenia v máji 2006, takto mohla zákonne postupovať len do 31.08.2006. Od 01.09.2006 je irelevantné doručovanie a robenie iných úkonov než vyhlásiť exekúciu za neprípustnú a exekúciu zastaviť. Táto tak mala byť zastavená už v roku 2006 Okresným   súdom   Rimavská   Sobota,   ak   tento   tak   neučinil   01.01.2008   tak   mal   spraviť Okresný súd Revúca, ak ten tak nepostupoval, toleroval nečinnosť odovzdávajúceho súdu ako súd preberajúci a taktiež ignoroval nezákonný postup osoby, ktorá ním bola poverená. Ak Okresný súd Revúca uvádza, že nemohla nastať subjektívna ujma dĺžkou trvania predmetnej exekúcie a keď neboli doteraz vymožené prostriedky, žiadna ujma vo forme škody, tak sa mýli. Ak by vznikla škoda tak sťažovateľ bude postupovať podľa príslušného zákona o náhrade škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom. Touto sťažnosťou sa žiadnej   náhrady   škody   nedomáha.   Domáha   sa   ochrany   porušenia   jeho   základného ústavného práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy SR v konaní, ktoré je vedené proti nemu v tomto čase   viac   ako   9   rokov.   Okamih   dozvedenia   sa   o   nej   je   irelevantná,   pretože   exekúciu objektívne a následne i subjektívne vníma ako 9 ročný hon na jeho osobu, ktorý trvá 9 rokov nezákonného postupu („nepostupu“) či už súdnou exekútorkou, ale najmä Okresným súdom Revúca.

Okresný súd nie je len mechanický a formálny „vydavateľ“ poverení, ale tento musí, najmä v tomto prípade, ak ide o exekučný titul, u ktorého prichádza do úvahy preklúzia, vykonať a zabezpečiť zákonný priebeh exekúcie a to tak, že si spis dá na lehotu, ktorá pri jej uplynutí umožní exekučnému súdu revíziu spisu (požiadať exekútora o stave konania a pri zistení nevymoženia pohľadávky a jej preklúzie, exekúciu vyhlásiť za neprípustnú a zastaviť ju). Vzhľadom k vyššie uvedenému trváme na podanej ústavnej sťažnosti v plnom rozsahu a zároveň sťažovateľ upresňuje a uplatňuje(...) trovy právneho zastúpenia súvisiace s týmto vyjadrením, a to tak, že Okresný súd Revúca je povinný uhradiť trovy právneho zastúpenia (2   právne   úkony   vykonané   v   roku   2014   a   1   právny   úkon   vykonaný   v   roku   2015(...) sťažovateľovi v sume 432,30 € (slovom: štyristotridsaťdva Eur a tridsať centov) advokátovi ⬛⬛⬛⬛ (...), do dvoch mesiacov od právoplatnosti nálezu.»

4. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnomsúde   upustil   v danej   veci   od   ústneho   pojednávania,   pretože   po   oboznámení   sa   s ichstanoviskami   k opodstatnenosti   sťažnosti   dospel   k názoru,   že   od   tohto   pojednávanianemožno očakávať ďalšie objasnenie vo veci namietaného porušenia základného práva naprerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva naprejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

II.

Z obsahu sťažnosti a k nej priložených písomností, z vyjadrení účastníkov konaniaa z obsahu na vec sa vzťahujúceho súdneho spisu (ktorého originál bol ústavnému súduzapožičaný 2. marca 2015) ústavný súd zistil tento priebeh a stav konania vedeného naOkresnom súde Revúca pod sp. zn. 4 Er 2152/08 (predtým v konaní vedenom Okresnýmsúdom Rimavská Sobota pod sp. zn. 2 Er 1402/05):

Dňa 9. novembra 2005 podala Slovenská republika, Krajské riaditeľstvo Policajnéhozboru v Žiline (ďalej aj „oprávnený“), proti sťažovateľovi ako povinnému na Okresnomsúde Rimavská Sobota „oznámenie“, že „sme podali návrh na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi“. Vec   bola   zaevidovaná   pod   sp.   zn.   2   Er   1402/05   ako   právna   vec„navrhovateľa Krajské riaditeľstvo PZ proti odporcovi o zaplatenie 2 000 Sk“.Vec bola pridelená na prerokovanie a rozhodnutie sudcovi Mgr. Ondrejovi Labanczovi.Dňa 22. marca 2006 súd vyzval súdnu exekútorku Mgr. Moniku Mikulíkovú (ďalejlen „súdna exekútorka“ alebo „exekútorka“), aby doložila návrh na vykonanie exekúcie,„bez ktorého súd nemôže vydať poverenie na vykonanie exekúcie“.  

Dňa   4.   apríla   2006   bol   Okresnému   súdu   Rimavská   Sobota   doručený   návrhSlovenskej   republiky,   Krajského   riaditeľstva   Policajného   zboru   v Žiline,   na   vykonanieexekúcie na vymoženie 2 000 Sk (66,39 €) proti sťažovateľovi ako povinnému z titulu„bloku na pokutu nezaplatenú na mieste“.

Dňa 6. apríla 2006 Okresný súd Rimavská Sobota vydal poverenie (č. 5609 030778)na vykonanie exekúcie.

Dňa   10.   apríla   2006   bolo   poverenie   na   vykonanie   exekúcie   doručené   súdnejexekútorke.

Dňa   24.   apríla   2006   exekútorka   vydala „Upovedomenie   o začatí   exekučného konania“ sp. zn. Ex 214/05-4. V rovnaký deň požiadala úrad práce, sociálnych vecí a rodiny(ďalej len „úrad práce“) a Sociálnu poisťovňu o poskytnutie súčinnosti.

Dňa   10.   mája   2006   úrad   práce   reagoval   na   žiadosť   exekútorky.   V rovnaký   deňpožiadala   exekútorka   register   obyvateľov   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „registerobyvateľov“) o poskytnutie súčinnosti.

Dňa 30. mája 2006 Sociálna poisťovňa reagovala na žiadosť exekútorky.Dňa   2.   júna   2006   exekútorka   si   predvolala   sťažovateľa,   predvolanie   sa   všaknepodarilo doručiť.

Dňa 28. septembra 2006 register obyvateľov reagoval na žiadosť exekútorky.Dňa 1. januára 2008 podľa § 18b ods. 1 zákona č. 511/2007 Z. z., ktorým sa menía dopĺňa   zákon   č. 371/2004   Z.   z.   o sídlach   a obvodoch   súdov   Slovenskej   republikya o zmene zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisova dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatkuza   výpis   z registra   trestov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o sídlacha obvodoch   súdov“),   výkon   súdnictva   vo   veci   sťažovateľa   prešiel   z odovzdávajúcehoOkresného súdu Rimavská Sobota na nadobúdajúci Okresný súd Revúca. Vec bola naokresnom súde zaevidovaná pod sp. zn. 4 Er 2152/08 a bola pridelená na rozhodnutiesudcovi Mgr. Petrovi Kvietkovi.

Dňa 19. augusta 2010 súdna exekútorka požiadala Daňový úrad v Revúcej (ďalej len„daňový úrad“), Sociálnu poisťovňu a Okresné riaditeľstvo Policajného zboru Revúca (ďalejlen „policajný zbor“) o poskytnutie súčinnosti.

Dňa 7. septembra 2010 policajný zbor reagoval na žiadosť exekútorky.Dňa 9. septembra 2010 daňový úrad reagoval na žiadosť exekútorky.

Dňa 4. októbra 2010 Sociálna poisťovňa reagovala na žiadosť exekútorky.Dňa   19.   februára   2013   Krajské   riaditeľstvo   Policajného   zboru   v Žiline   oznámilosúdnej exekútorke, že bolo zrušené ako rozpočtová organizácia, pričom práva a povinnostizrušenej rozpočtovej organizácie prechádzajú na Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky. Dňa 20. novembra 2013 exekútorka požiadala Všeobecnú zdravotnú poisťovňu, a. s.,Bratislava (ďalej len „zdravotná poisťovňa“), o poskytnutie súčinnosti.

Dňa 17. decembra 2013 zdravotná poisťovňa reagovala na žiadosť exekútorky.Dňa 19. decembra 2013 bolo vydané upovedomenie o spôsoboch vykonania exekúciea bol vydaný príkaz na začatie exekučného konania zrážkami zo mzdy povinného.Dňa 11. januára 2014 sťažovateľ podal návrh na vyhlásenie exekúcie za neprípustnúa na zastavenie exekúcie.

Dňa 2. decembra 2014 bola vec pridelená na prerokovanie a rozhodnutie sudcoviJUDr.   Miroslavovi   Šedivcovi.   Okresný   súd   požiadal   v uvedený   deň   súdnu   exekútorku„o urgentné zaslanie ex. spisu EX 214/2005“. Súdna exekútorka v rovnaký deň zaslalaokresnému súdu žiadaný spis.

Dňa   2.   decembra   2014   okresný   súd   uznesením   č.   k.   4   Er   2152/08-14   exekúciuvedenú na úrade súdnej exekútorky Mgr. Moniky Mikulíkovej pod sp. zn. EX 214/2005vyhlásil za neprípustnú a zastavil ju. Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť 31. decembra2014.

III.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôbalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorúSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ako ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutímvysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené právaalebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Akporušenie   práv   alebo   slobôd   podľa   odseku   1   vzniklo   nečinnosťou,   ústavný   súd   môžeprikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal. (...)

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhoviesťažnosti, priznať tomu, koho   práva podľa   odseku 1   boli   porušené, primerané   finančnézadosťučinenie.

Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či vo veci na vykonanieexekúcie na vymoženie 2 000 Sk (66,39 €) proti sťažovateľovi postupom Okresného súduRevúca v konaní vedenom pod sp. zn. 4 Er 2152/08 (predtým v konaní vedenom Okresnýmsúdom Rimavská Sobota pod sp. zn. 2 Er 1402/05) dochádzalo k porušovaniu základnéhopráva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2ústavy a práva na prejednanie veci v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bezzbytočných prieťahov(...)

Podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   každý   má   právo   na   to,   aby   jeho   záležitosť   bolaspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná(...)

Ústavný súd si pri výklade „práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“garantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské právak čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o „právo na prejednanie veci v primeranej lehote“, pretov obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. II. ÚS 55/98, I. ÚS 132/03).

Účelom   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   jeodstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutiaštátneho orgánu. Samotným prerokovaním veci na štátnom orgáne sa právna neistota osobyneodstráni.   Až   právoplatným   rozhodnutím   súdu   sa   vytvára   právna   istota.   Pre   splnenieústavného práva zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy nestačí, aby štátny orgán vec prerokoval.Ústavné   právo   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   sa   zásadne   naplní   ažprávoplatným   rozhodnutím   štátneho   orgánu,   na   ktorom   sa   osoba   domáha   odstráneniaprávnej neistoty ohľadom svojich práv (II. ÚS 26/95).

Pokiaľ ide o právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov súdom podľačl. 48 ods. 2 ústavy, je pod konaním, v ktorom sa takáto vec prerokováva, potrebné rozumieťnielen konanie prvostupňového súdu, ale aj konanie odvolacieho a dovolacieho súdu, ďalejkonanie v správnom súdnictve, ako aj konanie o výkon rozhodnutia. Tento právny názorústavného súdu vychádza z toho, že ani ústava a ani procesné predpisy upravujúce činnosťsúdov v občianskych a trestných veciach nevynímajú z ich povinnosti konať bez zbytočnýchprieťahov žiadnu vec, ktorej môže byť poskytnutá súdna ochrana (napr. I. ÚS 70/98, I. ÚS56/02).

Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade boloalebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantovanév čl.   48   ods.   2   ústavy,   sa   skúma   vždy   s ohľadom   na   konkrétne   okolnosti   každéhojednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanieúčastníka a postup súdu (napr. I. ÚS 41/02). Ústavný súd pritom prihliada aj na predmetsporu   (povahu   veci)   v posudzovanom   konaní   a jeho   význam   pre   sťažovateľa   (napr.I. ÚS 19/00, I. ÚS 54/02, II. ÚS 32/02). Podľa rovnakých kritérií postupoval ústavný súd ajv danom prípade.

1.   Pokiaľ   ide   o kritérium   zložitosť   veci,   ústavný   súd   konštatuje,   že   dĺžkaposudzovaného konania nebola závislá od právnej alebo skutkovej zložitosti veci. Napokonani predseda okresného súdu vo svojom vyjadrení nepoukázal na skutkovú alebo právnuzložitosť predmetnej veci.

2. Pri hodnotení podľa ďalšieho kritéria, teda správania sťažovateľa v preskúmavanejveci,   ústavný   súd   nezistil   žiadnu   významnú   okolnosť,   ktorá   by   mala   byť   osobitnezohľadnená na jeho ťarchu pri posudzovaní otázky, či a z akých dôvodov došlo v tomtokonaní   k zbytočným   prieťahom.   Je   skutočnosťou,   že   sťažovateľ   v niektorých   prípadochneprevzal zásielky okresného súdu. V napadnutom konaní však nebolo preukázané, že byk tomu   dochádzalo   zo   strany   sťažovateľa   úmyselne,   či   z iných   neospravedlniteľnýchdôvodov.

Napokon   sa   ústavný   súd   zaoberal   postupom   okresného   súdu   v predmetnej   vecia predovšetkým poukazuje na to, že napadnuté exekučné konanie trvalo celkove viac ako 9rokov,   čo   je   už   samo   osebe   neprimerané   v prípade   exekučného   konania.   Okrem   tohookresný   súd   bol   v   danej   veci   aj   opakovane   krátkodobo,   ale   i   dlhodobo   nečinný,   a tokonkrétne od 28. septembra 2006 do 19. augusta 2010 (takmer štyri roky), od 4. októbra2010 do 19. februára 2013 (dva roky a štyri mesiace) a od 11. januára 2014 do 2. decembra2014 (desať mesiacov). Uvedená nečinnosť okresného súdu nie je ničím ospravedlniteľná,pretože počas minimálne 7 rokov súdy nevykonávali vo veci úkony, ktoré mali smerovaťk odstráneniu   právnej   neistoty,   v ktorej   sa   sťažovateľ   v predmetnej   veci   počas   súdnehokonania nachádzal, čo je základným účelom práva zaručeného v citovanom článku ústavy(pozri napr. I. ÚS 41/02). K uvedenej nečinnosti, a teda k zbytočným prieťahom pritomnedošlo v dôsledku zložitosti veci ani správania účastníkov, ale v dôsledku postupu súdu.Na „vysokú zaťaženosť súdu v rámci exekučnej agendy“, na ktoré v danej veci poukázalokresný súd, nebolo možné prihliadať. Ústavný súd už v podobných súvislostiach viackrátvyslovil (pozri napr. I. ÚS 23/03 a v ňom cit. predchádzajúcu judikatúru ústavného súdu), ženedostatočné personálne obsadenie súdu a nadmerné množstvo vecí, v ktorých sa musízabezpečiť súdne konanie, by mohlo len dočasne ospravedlniť vzniknuté prieťahy, a to lenv tom prípade, ak sa na ten účel prijali včas adekvátne opatrenia. Ústava v čl. 48 ods. 2zaväzuje predovšetkým súdy ako garantov spravodlivosti, aby prijali príslušné opatreniaumožňujúce   prerokovanie   veci   –   a   teda   vykonanie   spravodlivosti   –   bez   zbytočnýchprieťahov. I keď nie všetky nástroje na vyriešenie tzv. objektívnych okolností sa nachádzajúv dispozičnej   sfére vedenia súdu či konajúceho sudcu, nemožno systémové nedostatkyv oblasti výkonu spravodlivosti pripisovať na ťarchu účastníkov súdneho konania a mieruochrany   ich   práva   zaručeného   v čl.   48   ods.   2   ústavy   oslabiť   poukázaním   na   dlhodoboobmedzené personálne kapacity príslušných súdov (pozri napr. I. ÚS 119/03).

Okrem uvedeného ústavný súd poukazuje na to, že vzhľadom na ustanovenie § 18bods. 1 zákona o sídlach a obvodoch súdov otázku toho, či bolo porušené základné právosťažovateľa   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   v   okolnostiach   danej   veci,posudzoval postup odovzdávajúceho Okresného súdu Rimavská Sobota a nadobúdajúcehoOkresného súdu Revúca ako celok so všetkými ústavnoprávnymi dôsledkami pre Okresnýsúd Revúca vrátane plnej zodpovednosti za zbytočné prieťahy v konaní (napr. I. ÚS 32/08).

Vzhľadom na uvedené dôvody ústavný súd vyslovil   porušenie základného právasťažovateľa na prerokovanie predmetnej veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48ods. 2 ústavy a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1dohovoru tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia v bode 1.

4. Vzhľadom na to, že 2. decembra 2014 okresný súd uznesením č. k. 4 Er 2152/08-14   predmetnú   exekúciu   vyhlásil   za   neprípustnú   a zastavil   ju,   neprichádzalo   do   úvahyv okolnostiach danej veci rozhodnutie podľa § 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde.

5. Podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd priznať tomu, kohozákladné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie.

Sťažovateľ požadoval priznať primerané finančné zadosťučinenie vo výške 5 000 €,pretože „neúmerná dĺžka konania pred súdmi spôsobená absolútne ústavne neudržateľnou nečinnosťou má teda dopad najmä na jeho psychickú stránku a absolútnu neistotu“.

Vzhľadom na okolnosti danej veci ústavný súd dospel k názoru, že len konštatovanieporušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48ods. 2 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru nie je dostatočným zadosťučinením pre sťažovateľa.Ústavný   súd   preto   uznal   za   odôvodnené   priznať   mu   aj   finančné   zadosťučinenie   podľacitovaného   ustanovenia   zákona   o ústavnom   súde,   ktoré   podľa   zásad   spravodlivostis prihliadnutím na všetky okolnosti zisteného porušenia práv sťažovateľa, ako aj vzhľadomna povahu veci [exekúcia na vymoženie 2 000 Sk (66,39 €)], ako aj na skutočnosť, žeokresný súd už vo veci právoplatne rozhodol, považuje za primerané vo výške 500 €.

Podľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd rozhodne o priznaníprimeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,je povinný ho vyplatiť   sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutiaústavného súdu.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohtorozhodnutia v bode 2.

6. Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnenýchprípadoch uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inémuúčastníkovi konania jeho trovy.

Sťažovateľovi vznikli trovy konania z dôvodu právneho zastúpenia advokátom za triúkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia z 24. februára 2014, spísanie ústavnejsťažnosti z 24. februára 2014 a písomné stanovisko k vyjadreniu okresného súdu z 2. januára2015). Za dva úkony vykonané v roku 2014 patrí odmena v sume dvakrát po 134 € a režijnýpaušál dvakrát po 8,04 € a za jeden úkon vykonaný v roku 2015 patrí odmena v sume139,83 € a režijný paušál 8,39 € (v zmysle § 1 ods. 3 a § 11 ods. 2 vyhlášky Ministerstvaspravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátovza   poskytovanie   právnych   služieb   v znení   neskorších   predpisov),   preto   trovy   právnehozastúpenia sťažovateľa predstavujú celkove sumu 432,30 €.

Vzhľadom   na   uvedené   ústavný   súd   o uplatnených   trovách   konania   sťažovateľarozhodol tak, ako to je uvedené v bode 3 výroku tohto rozhodnutia.

7. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdunemožno   podať   opravný   prostriedok,   treba   pod   právoplatnosťou   rozhodnutia   uvedenouvo výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 25. júna 2015