znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 731/2015-14

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   4.   novembra   2015 v senáte zloženom z predsedu Sergeja Kohuta (sudca spravodajca) a zo sudcov Lajosa Mészárosa   a Ladislava   Orosza   predbežne   prerokoval   sťažnosť   obchodnej   spoločnosti DEHTOCHEMA BITUMAT, s. r. o., Bělá pod Bezdězem, Pražská 870, Česká republika, zastúpenej Advokátskou kanceláriou JUDr. Dušan Pohovej & partners, s. r. o., Námestie slobody   10,   Bratislava,   konajúcou   prostredníctvom   advokáta JUDr.   Dušana   Pohoveja, ktorou namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Žilina v konaní vedenom pod sp. zn. 20 Cb 205/2010, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť obchodnej spoločnosti DEHTOCHEMA BITUMAT, s. r. o., o d m i e t a ako oneskorene podanú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 24. septembra 2015 doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti DEHTOCHEMA BITUMAT, s. r. o., Bělá pod Bezdězem, Pražská 870, Česká republika (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústava“)   a práva   na prejednanie záležitosti   v primeranej   lehote   podľa   čl.   6   ods. 1   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Žilina (ďalej len „okresný   súd“)   v konaní   vedenom   pod   sp. zn.   20   Cb   205/2010   (ďalej   aj   „napadnuté konanie“). Sťažnosť bola podaná na poštovú prepravu 21. septembra 2015.

Sťažovateľka v sťažnosti uviedla: «Vec... sa týka: súdneho konania na Okresnom súde Žilina, spis. zn. 20Cb/205/2010, v   konaní   žalobcu,......,   voči   žalovanému DEHTOCHEMA BITUMAT, s.r.o., so sídlom: Bělá pod Bezdězem,... Česká republika,... o zaplatenie 4.601.442,98 EUR s príslušenstvom.

Sťažovateľ   bol   žalovaným   v   súdnom   konaní   spis.   zn.   20Cb/205/2010   vedenom na Okresnom súde Žilina na základe vyššie uvedenej žaloby, kedy žalobca podanou žalobou žiadal aby Okresný súd Žilina zaviazal sťažovateľa ako žalovaného povinnosťou zaplatiť 4 601 442,98 EUR z titulu náhrady škody...

Sťažovateľ   žiada,   aby   Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   rozhodol,   že   postupom Okresného súdu Žilina v konaní spis. zn. 20Cb/205/2010 došlo k porušeniu čl. 48 ods. 2 Ústavy, základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, ako aj k porušeniu čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, práva sťažovateľa na prejednanie veci v primeranej lehote.

Sťažovateľ ďalej žiada, v zmysle § 56 ods. 4 zákona č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného   súdu   Slovenskej   republiky,   o   konaní   pred   ním   a   o   postavení   jeho   sudcov, primerané finančné zadosťučinenie v sume 50.000,- EUR, ktorú bude Okresný súd Žilina povinný zaplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov odo dňa právoplatnosti nálezu Ústavného súdu SR.

Primeranosť výšky finančného zadosťučinenia odvodzuje sťažovateľ jednak od dĺžky prieťahov,   jednak   analogicky   od   súm   odškodnenia   priznaných   Ústavným   súdom v podobných prípadoch. Rovnako primeranosť výšky finančného zadosťučinenia odvodzuje sťažovateľ z toho, že predmetné konanie predstavovalo súdne konanie v ktorom sťažovateľ vystupoval   ako   žalovaný,   pričom   žalobca   žiadal   Okresný   súd   Žilina   aby   sťažovateľa zaviazal povinnosťou uhradiť sumu 4 601 442,98 EUR s príslušenstvom. V dôsledku konania (nečinnosti)   Okresného   súdu   Žilina   bol   sťažovateľ   ako   podnikateľ   obmedzený   v svojom podnikaní   v   rozsahu   sumy   4   601   442,98   EUR   s   príslušenstvom,   kedy   tieto   finančné prostriedky nevedel investovať ďalej do svojho podnikania, ale musel ich mať pripravené pre prípad neúspechu v predmetnom súdnom spore. Rovnako je potrebné v tejto súvislosti dbať aj na konkrétne okolnosti prípadu, kedy v dôsledku nečinnosti Okresného súdu Žilina v konaní spis. zn. 20Cb/205/2010 vznikli na strane žalovaného, t.j. sťažovateľa náklady vo výške cca 100 000 EUR, ako trovy právneho zastúpenia sťažovateľa, keďže predmetné súdne   konanie   sa   viedlo   viac   ako   4,5   roka   a   to   napriek   tej   skutočnosti,   že   trpelo neodstrániteľným   nedostatkom   podmienky   konania   -   nespôsobilosťou   navrhovateľa (žalobcu) byť účastníkom konania (išlo o subjekt bez právnej subjektivity). Vzhľadom na skutočnosť, že ako žalobca v predmetnom súdnom konaní vystupoval subjekt bez právnej subjektivity, nebolo možné ho zaviazať povinnosťou nahradiť trovy právneho zastúpenia žalovanému - sťažovateľovi. Sťažovateľ sa teda dostal do situácie, kedy nezavinil podanie návrhu na začatie súdneho konania, nezavinil zastavanie súdneho konania, plnil všetky svoje procesné povinnosti a napriek tomu, došlo na jeho strane k „škode“ presahujúcej 100 000 EUR, v podobe trov právneho zastúpenia ktoré uhradil v priebehu predmetného súdneho konania svojmu právnemu zástupcovi a nemá mu ich kto nahradiť.

V prípade vyhovenia tejto sťažnosti si sťažovateľ uplatňuje aj náhradu trov právneho zastúpenia,   ktoré   v   prípade   vyhovenia   sťažnosti   žiada   sťažovateľ   priznať   a   uhradiť   na bankový účet JUDr. Dušan Pohovej & partners, s.r.o... t. j. sumu spolu 1 281,46 EUR ako prevzatia a príprava právneho zastúpenia 526,13 EUR + rež. paušál 7,81 EUR + DPH 106,79 EUR, písomné podanie ústavnej sťažnosti 526,13 EUR + rež. paušál 7,81 EUR + DPH 106,79 EUR, v prípade ústneho pojednávania vyčíslime trovy právneho zastúpenia na pojednávaní, cestovné a náhradu za stratu času priamo na pojednávaní.

Ak   bude   Ústavný   súd   toho   názoru,   že   nie   je   potrebné   ďalšie   objasnenie   veci, súhlasíme aby sa konalo bez ústneho pojednávania.

Sťažnosť odôvodňuje sťažovateľ tým, že od podania návrhu na začatie konania dňa 7. júla 2010 až do 23. februára 2015 (v právnej veci vedenej na Okresnom súde Žilina v konaní, spis. zn. 20Cb/205/2010) kedy Okresný súd Žilina vydal uznesenie o zastavení konania, uplynulo viac ako 4,5 roka, pričom uvedené konania malo byť zastavené z dôvodu podľa § 103 O.s.p., § 104 ods. 1 prvá veta O.s.p. a § 19 O.s.p., obratom, pretože konanie trpelo neodstrániteľným nedostatkom podmienky konania - nespôsobilosťou navrhovateľa (žalobcu) byť účastníkom konania. Uvedenú skutočnosť potvrdil aj Krajský súd v Žiline, uznesením spis. zn. 13Cob/143/2015-853 zo dňa 02.07.2015.

Sme toho názoru,   že Okresný súd Žilina zároveň vyššie uvedením konaní (resp. nečinnosťou a zbytočnými prieťahmi) porušil v konaní spis. zn. 20Cb/205/2010 povinnosti urobiť   úkon   (zastaviť   konanie)   resp.   vydať   rozhodnutie   (vydať   uznesenie   o   zastavaní konania) v zákonom ustanovenej lehote.

Rovnako   možno   považovať   samotný   priebeh   predmetného   súdneho   konania za konanie majúce prieťahy v konaní, keďže od podania návrhu na začatie konania dňa 7. júla 2010 až do 23. februára 2015, kedy Okresný súd Žilina vydal uznesenie o zastavení konania, uplynulo viac ako 4,5 roka.

V priebeh súdneho konania úkony súdu vykonané počas priebehu súdneho konania nejavili žiadne znaky toho, že by súdne konanie bolo vedené v duchu základného ústavného práva   garantovaného   v   čl.   48,   ods.   2   Ústavy   SR   –   práva   na   prerokovanie   veci   bez zbytočných prieťahov a práva garantovaného v čl. 6, ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd...

Sťažovateľ   podal   dňa   10.08.2015   sťažnosť   predsedovi   Okresného   súdu   Žilina. Predseda   Okresného   súdu   Žilina   v   zákonnej   lehote   nereagoval   na   sťažnosť   podanú sťažovateľom.»

II.

Ústavný súd podľa čl. 127 ods. 1 ústavy rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti navrhovateľa,   ak   tento   zákon   neustanovuje   inak.   Pri   predbežnom   prerokovaní   každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia   jeho   prijatiu   na   ďalšie   konanie.   Podľa   tohto   ustanovenia   návrhy   vo   veciach, na prerokovanie   ktorých   nemá   ústavný   súd   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   zákonom predpísané   náležitosti,   neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Predmetom   sťažnosti   je   tvrdenie   sťažovateľky,   že   okresný   súd   svojím   postupom v konaní vedenom pod sp. zn. 20 Cb 205/2010 porušil jej základné právo na prerokovanie veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl. 48   ods.   2   ústavy   a právo   na prejednanie   jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Zo spisu okresného súdu vedeného pod sp. zn. 20 Cb 205/2010, ktorý si ústavný súd pre potreby predbežného prerokovania sťažnosti vyžiadal, vyplýva, že o žalobe žalobcu na zaplatenie   sumy   4 601 442,98   eur   sťažovateľkou   rozhodol   okresný   súd   uznesením 23. februára   2015   tak,   že   konanie   zastavil.   Toto   uznesenie   okresného   súdu   nadobudlo právoplatnosť vo výroku o zastavení konania 14. marca 2015 a vo výroku o náhrade trov konania 13. júla 2015.

Podľa ustanovenia § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde jednou z podmienok prijatia sťažnosti fyzickej osoby na konanie pred ústavným súdom je podanie sťažnosti v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu, pričom táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ   mohol   o opatrení   alebo   inom   zásahu   dozvedieť   (pozri   napr.   I. ÚS   120/02, I. ÚS 124/04).   Zákon   o ústavnom   súde   neumožňuje   zmeškanie   tejto   kogentnej   lehoty odpustiť (napr. IV. ÚS 14/03, II. ÚS 484/2013).

Ústavný súd už rozhodol, že v kontexte ustanovenia § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy je v zásade „iným zásahom“ pre počítanie lehoty na včasnosť podania sťažnosti (I. ÚS 161/02, I. ÚS 6/03).

Lehota na podanie sťažnosti podľa čl. 127 ústavy začala v okolnostiach danej veci plynúť   dňom,   keď   sa   sťažovateľka   „dozvedela“   o zbytočných   prieťahoch,   teda   o „inom zásahu“ okresného súdu, ktorého označila za účastníka tohto konania. Rozhodnutie, ktorým okresný   súd   rozhodol   vo   veci   sťažovateľky,   nadobudlo   právoplatnosť   v prvom   výroku 14. marca 2015 a v druhom výroku 13. júla 2015. Vzhľadom na to, že sťažnosť sťažovateľky bola doručená ústavnému súdu 24. septembra 2015 (resp. podaná na poštovú prepravu

21. septembra   2015),   teda   už   po   uplynutí   lehoty   ustanovenej   v §   53   ods.   3   zákona o ústavnom   súde,   ústavný   súd   sa   už   nemohol   zaoberať   opodstatnenosťou   námietok uvedených v sťažnosti. Z uvedených dôvodov bolo potrebné sťažnosť posúdiť ako návrh podaný oneskorene.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti ústavný súd podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde rozhodol tak, ako to je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

V dôsledku odmietnutia sťažnosti bolo už bez právneho významu zaoberať sa ďalšími požiadavkami sťažovateľky uvedenými v sťažnosti.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 4. novembra 2015