znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 73/2015-21

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 4. februára 2015 v senátezloženom   z predsedu   Lajosa   Mészárosa   (sudca   spravodajca),   zo   sudkyne   ĽudmilyGajdošíkovej a sudcu Sergeja Kohuta predbežne prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnostiMONAQ   Leasing,   a.   s.,   Panská   13,   Bratislava,   zastúpenej   advokátom   JUDr.   JánomČarnogurským, Advokátska kancelária Čarnogurský ULC, s. r. o., Tvarožková 5, Bratislava,vo veci namietaného porušenia jej základných práv garantovaných čl. 46 ods. 1 a čl. 48ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudskýchpráv   a základných   slobôd   uznesením   Najvyššieho   súdu   Slovenskej   republiky   sp. zn.4 Obdo 28/2013 z 30. septembra 2013 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť obchodnej spoločnosti MONAQ Leasing, a. s., o d m i e t a   ako zjavneneopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 15. apríla2014   doručená   sťažnosť   obchodnej   spoločnosti   MONAQ   Leasing,   a.   s.   (ďalej   len„sťažovateľka“), ktorou namieta porušenie svojich základných práv garantovaných čl. 46ods. 1 a čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6ods.   1   Dohovoru   o   ochrane   ľudských   práv   a základných   slobôd   (ďalej   len   „dohovor“)uznesením   Najvyššieho   súdu   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „najvyšší   súd“)   sp.   zn.4 Obdo 28/2013 z 30. septembra 2013 (ďalej aj „napadnuté uznesenie“).

2. Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľka z dôvodu naliehavej potrebyochrany svojich práv v súlade s § 75 ods. 2 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdnyporiadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „OSP“) podala 26. novembra 2012 na 12rozličných   okresných   súdoch   Slovenskej   republiky   návrh   na   nariadenie   predbežnéhoopatrenia   proti   Poštovej   banke,   a.   s.,   v   nasledovnej   náhodnej   časovej   postupnostiprostredníctvom   kuriérskej   služby:   o 07.42.08   h   na   Okresný   súd   Liptovský   Mikulášso sp. zn.   9   Cb   232/2012;   o 09.36.27   h   na   Okresný   súd   Spišská Nová Ves   so   sp.   zn.15 Cb 61/2012; o 10.40 h na Okresný súd Topoľčany so sp. zn. 8 Cb 107/2012; o 10.56.54 hna Okresný súd Banská Bystrica so sp. zn. 60 Cb 207/2012; o 11.35.39 h na Okresný súdBratislava I so sp. zn. 34 Cb 95 2012; o 11.37.25 h na Okresný súd Bratislava III so sp. zn.26 Cb 113/2012 (pôvodne 19 C 222/2012); o 11.39 h na Okresný súd Humenné so sp. zn.12 Cb 50/2012 (pôvodne 17 C 566/2012); o 12.22.20 h na Okresný súd Košice I so sp. zn.38 C 257/2012; o 12.53.03 h na Okresný súd Dunajská Streda so sp. zn. 11 Cb 116/2012;o 14.21.35 h na Okresný súd Žiar nad Hronom so sp. zn. 6 C 211/2012; o neurčenej hodinena Okresný súd Prievidza so sp. zn. 14 Cb 177/2012 a o neurčenej hodine na Okresný súdKošice-okolie so sp. zn. 17 Cb 60/2012.

3. Návrhy na nariadenie predbežného opatrenia smerovali k zdržaniu sa úkonov,ktoré sú späté s väčším počtom nehnuteľností vo výlučnom vlastníctve sťažovateľky, ktorésú zapísané na LV pre k. ú., LV pre k. ú., LV   pre k. ú., LV pre k. ú., LV pre k. ú., LV pre k. ú., LV pre k. ú., LV pre k. ú., LV pre k. ú., LV pre k. ú., LV pre k. ú., LV pre k. ú., LV pre k. ú., LV pre k. ú., LV pre k. ú.,LV pre k. ú., LV pre k. ú., LV pre k. ú., LV pre k. ú., LV pre k. ú.

, LV pre k. ú., LV pre k. ú., LV pre k. ú., LV pre k. ú., LV prek. ú., LV pre k. ú., LV pre k. ú. LV pre k. ú., LV pre k. ú., LV pre k. ú., LV pre k. ú., LV pre k. ú. a LV pre k. ú. (spolu ďalej len „nehnuteľnosti“).

4.   Nehnuteľnosti   sa   nachádzajú   v   obvode   rôznych   krajských   súdov   a   okresnýchsúdov, preto sťažovateľka pri určovaní miestnej príslušnosti, vychádzajúc podľa jej názoruz nejednoznačnej dikcie § 11 ods. 2 v spojení s § 88 ods. 1 písm. h) OSP, nemala podľavlastného presvedčenia inú možnosť, ako z procesnej opatrnosti podať návrhy na nariadeniepredbežného   opatrenia   na   rôzne   okresné   súdy,   v   obvode   ktorých   sa   nachádzajúnehnuteľnosti, pri ktorých Poštová banka, a. s., oznámila začatie výkonu záložného práva.

5.   Okresný   súd   Liptovský   Mikuláš   ako   súd   prvého   stupňa   uznesením   č.   k.9 Cb 232/2012-323   z   12.   decembra   2012   nariadil   predbežné   opatrenie.   Na   odvolanieodporcu proti prvostupňovému uzneseniu Krajský súd v Žiline ako súd odvolací uznesenímč.   k.   13   Cob   16/2013-1442   z   19.   februára   2013   napadnuté   uznesenie   Okresného   súduLiptovský Mikuláš ako vecne správne potvrdil za súčasného vykonania opravy výrokovejčasti   prvostupňového   uznesenia.   Najvyšší   súd   napadnutým   uznesením   zrušil   uznesenieOkresného súdu Liptovský Mikuláš a uznesenie Krajského súdu v Žiline a konanie zastavil.

6. Sťažovateľka skutkový stav a svoje námietky proti napadnutému uzneseniu zhrnulatakto: «Okresný súd Liptovský Mikuláš vyhovel návrhu sťažovateľa a Uznesením OS LM nariadil   predbežné   opatrenie   tak   ako   je   uvedené   vo   výrokoch   tohto   rozhodnutia. Je potrebné opätovne zdôrazniť, že konanie o nariadení predbežného opatrenia vedené na Okresnom   súde   Liptovský   Mikuláš   bolo   spomedzi   ostatných   konaní   začaté   ako   prvé. Následne Krajský súd v Žiline sa stotožnil so závermi Okresného súdu Liptovský Mikuláš a Uznesenie OS LM Uznesením KS v ZA ako vecne správne potvrdil....

Okresný súd Dunajská Streda v konaní o nariadení predbežného opatrenia vedenom so sp. zn. 11Cb/116/2012 vydal dňa 30.11.2012 uznesenie, č. k. 11 Cb/116/2012-223 (ďalej len „Uznesenie OS DS“), doručené sťažovateľovi dňa 06.12.2012, ktorým návrh sťažovateľa na nariadenie predbežného opatrenia zamietol. Uznesenie OS DS nadobudlo právoplatnosť dňa 22.12.2012.

Je   potrebne   zdôrazniť,   že   návrh   na   nariadenie   predbežného   opatrenia   bol Okresnému súdu Dunajská Streda doručený dňa 26.11.2012 o 12:53:03 hod., t.j. o viac ako štyri hodiny neskôr ako identický návrh na nariadenie predbežného opatrenia podaný v ten istý deň na Okresný súd Liptovský Mikuláš....

Z   odôvodnenia   Uznesenia   NS   SR   vyplýva,   že   NS   SR   zrušil   rozhodnutie prvostupňového ako aj odvolacieho súdu výhradne z dôvodu prekážky veci právoplatne rozhodnutej   (ďalej   aj „res   iudicata“), ktorá   mala   vzniknúť   z   dôvodu   právoplatného Uznesenia OS DS....

Pri rozhodovaní sa NS SR vôbec nezaoberal prekážkou litispendencie na Okresnom súde   Dunajská   Streda,   na   ktorej   vznik   nejedenkrát   poukazoval   vo   svojich   podaniach sťažovateľ. NS SR pri posudzovaní obidvoch prekážok konania sa odvolal na výkladové stanovisko a nie na zákon....

Sťažovateľ si dovoľuje poukázať na to, že v konaní vedenom na Okresnom súde Dunajská   Streda   nebola   zohľadnená   prekážka,   resp.   vada   konania   v   podobe   prekážky začatej veci (ďalej aj „litispendencia“), ktorá de facto nastala skôr, ako prekážka res iudicata.

Návrh na nariadenie predbežného opatrenia, ktorý sťažovateľ adresoval Okresnému súdu Liptovský Mikuláš, bol doručený tamojšiemu súdu dňa 26.11.2012 o 07:42:08 hod. (konanie so sp. zn. 9Cb/232/2012), zatiaľ čo návrh na nariadenie predbežného opatrenia adresovaný   Okresnému   súdu   Dunajská   Streda   bol   doručený   tamojšiemu   súdu   dňa 26.11.2012 o 12:53:03 hod. (konanie so sp. zn. 11Cb/116/2012). Prekážky litispendencie a res iudicata je súd povinný skúmať z úradnej povinnosti a kedykoľvek počas konania. Okresný súd Dunajská Streda v konaní so sp. zn. 11Cb/116/2012 bez skúmania podmienok konania rozhodol tak, že návrhy na nariadenie predbežného opatrenia zamietol, namiesto toho, aby konanie s poukazom na existenciu litispendencie zastavil....

V   súvislosti   s   vyššie   citovanými   ustanoveniami   zákona   má   sťažovateľ   za   to,   že v konaní na Okresnom súd Dunajská Streda pod sp. zn. 11Cb/116/2012, vznikla prekážka litispendencie, ktorá   bránila   konajúcemu   súdu   rozhodnúť,   avšak   konajúci   na   danú skutočnosť neprihliadol a rozhodol Uznesením OS DS, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 22.12.2012....

Základný predpoklad prekážky res iudicata je existencia rozhodnutia v rovnakej veci. Z toho dôvodu je dôležité porovnať predmety konaní, o ktorých rozhodol Okresný súd Liptovský Mikuláš na jednej strane a Okresný súd Dunajská Streda na strane druhej. Nemôže preto bez povšimnutia ostať skutočnosť, že priznaniu účinkov res iudicata, spomínanému rozhodnutiu Okresného súdu Dunajská Streda, bráni i skutočnosť, že počas plynutia lehoty na podanie odvolania voči Uzneseniu OS DS boli sťažovateľovi a Poštovej banke   v   dňoch   06.12.2012,   07.12.2012   a   12.12.2012   doručované   upovedomenia   o postúpení veci, o ktorých súd v Liptovskom Mikuláši rozhodol dňa 30.11.2012.

Z   dôvodu   postúpení   niektorých   častí   pôvodného   predmetu   konania   bol   predmet konania na Okresnom súde Liptovský Mikuláš značne zúžený v porovnaní s pôvodným návrhom.

Sťažovateľ   má   ďalej   za   to,   že   postúpením   veci   z   Okresného   súdu   na   Liptovský Mikuláš na iné súdy vznikol procesný stav, ktorý bráni priznať Uzneseniu OS DS účinky veci právoplatne rozhodnutej vo vzťahu ku predmetu konania so sp. zn. 9Cb/232/2012 vedenom na Okresnom súde Liptovský Mikuláš po postúpení niektorých častí pôvodného konania na Okresnom súde Liptovský Mikuláš.

Rovnako, Uznesením OS DS bolo rozhodnuté iba o pôvodnom návrhu sťažovateľa, bez zohľadnenia jeho následného rozšírenia. Návrh na rozšírenie predmetu konania bol Okresnému súdu Dunajská Streda doručený dňa 03.12.2012 ešte pred doručením Uznesenia OS   DS.   Okresný   súd   Dunajská   Streda   rozhodol   o   rozšírení   návrhu   uznesením,   č.   k. 11Cb/116/2012-529, zo dňa 20.01.2014.

Sťažovateľovi nedá nespomenúť, že kým pôvodný návrh na nariadenie predbežného opatrenia bol zamietnutý zákonným sudcom do 4 dní od doručenia návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, o rozšírení návrhu rozhodoval ten istý zákonný sudca viac než rok. Postúpením   časti   konania   z   Okresného   súdu   Liptovský   Mikuláš,   ktorý   vylučoval nehnuteľnosti nachádzajúce sa mimo obvodu prvostupňového súdu, nemôže byť predmet konania na Okresnom súde Liptovský Mikuláš totožný s konaním vedeným na Okresnom súde   Dunajská   Streda,   ktorý   Uznesením   OS   DS   rozhodol   o   všetkých   nehnuteľnostiach pôvodného návrhu.

Na druhej strane, popri prekážke litispendencie tak došlo v rozhodnutí o postúpení veci vydanom Okresným súdom Liptovský Mikuláš i k vzniku prekážky res iudicata ohľadom miestnej príslušnosti vo vzťahu k postúpeným častiam pôvodného predmetu konania, ktorá bránila týmto súdom meritórne rozhodnúť inak ako výrokom o zastavení konania, nakoľko postúpené časti konania boli účinne a právoplatne postúpené do príslušnosti iných súdov ako je Okresný súd Dunajská Streda.

O   tom,   že   predmety   konaní   vedených   na   Okresnom   súde   Liptovský   Mikuláš a Okresnom súde Dunajská Streda neboli totožné svedčí aj fakt, že pokým Okresný súd Liptovský Mikuláš rozhodol vo výroku č. 1 a 3 výlučne o nehnuteľnostiach evidovaných na, k. ú., Okresný súd Dunajská Streda Uznesením OS DS, v zmysle rozhodnutia o rozšírení návrhu, rozhodoval o všetkých nehnuteľnostiach vo vlastníctve sťažovateľa, na ktorých je zriadené záložné právo v prospech Poštovej banky. Z tohto dôvodu predmety obidvoch konaní nemohli byť totožné a rozhodnutie Okresného súdu Dunajská Streda nemohlo založiť prekážku res iudicata.

Z uvedeného postupu Okresného súdu Dunajská Streda je zrejmé, že tamojší súd postupoval v rozpore so zákonom. Orgány súdnej moci sú povinné konať len v zmysle zákona   a   postupom,   ktorý   im   ukladá   zákon,   resp.   Ústava   SR.   NS   SR   sa   s   postupom Okresného súdu Dunajská Streda vo svojom rozhodnutí stotožnil a vôbec nezobral tieto skutočnosti do úvahy....

Je potrebné uviesť, že právoplatnosť Uznesenia OS DS nastala až po tom, čo bolo Sťažovateľovi   doručené   Uznesenie   OS   LM.   Právoplatnosť   tohto   uznesenia   vychádza z konštrukcie, ktorá je v rozpore so zákonom, resp. v rozpore s prekážkou litispendencie ako i prekážkou res iudicata, preto nie je možné pristúpiť k uplatneniu prekážky res iudicata, bez toho aby sa súd najprv zaoberal skoršie vzniknutou prekážkou, resp. neodstrániteľnou vadou konania.

Je   zrejmé,   že   Okresný   súd   Dunajská   Streda   sa   nezaoberal   bližšie   podmienkami konania a neskúmal teda ani existenciu prekážky litispendencie. Rozhodnutie, od ktorého sa odvodzuje vznik prekážky res iudicata (Uznesenie OS DS), je preto postihnuté prekážkou litispendencie, t. j. nie je možné podľa názoru sťažovateľa prihliadať na účinky prekážky res iudicata podľa § 159 ods. 3 OSP.

Vzhľadom na skutočnosť, že Uznesenie OS DS bolo z dôvodu prekážky litispendencie, ktorú súd protiprávne ignoroval, nezákonné, nemôže z neho žiaden účastník odvodzovať zákonné právo. Platí zásada, že z nepráva nemôže vzniknúť právo.

V súvislosti s vyššie uvedeným je namieste poukázať na to, že existenciou prekážky litispendencie, úlohou   ktorej   je   zabrániť   výskytu   dvojakých,   či   viacerých   obsahovo nezhodných rozhodnutí o tej istej veci (v súlade so zásadou „ne bis in dem“) v predmetnej veci, sa Okresný súd Dunajská Streda nezaoberal vôbec.

Sťažovateľ   má   za   to,   že   jednotlivé   prekážky   a   podmienky   konania   o   nariadenie predbežného opatrenia nie je možné posudzovať samostatne, ale vo vzájomnej korelácii.... Posudzovaním prekážky res iudicata je potrebné sa prioritne zaoberať pri konaní o novom návrhu, nie pri paralelne prebiehajúcich konaniach, ktoré boli začaté v ten istý deň. V   posudzovanom   prípade   je   v   prvom   rade   nevyhnutné   posudzovať   prekážku litispendencie, pričom je zjavné, že Okresný súd Dunajská Streda, na rozdiel od iných súdov rozhodujúcich o návrhoch sťažovateľa, možný vznik tejto prekážky vôbec neskúmal.... Sťažovateľ má za to, že za takéhoto stavu len Okresný súd Liptovský Mikuláš bol v konaní   so   sp.   zn.   9Cb/232/2012   oprávnený   rozhodnúť   o   návrhu   na   nariadenie predbežného opatrenia v súvislosti s nehnuteľnosťou v jeho obvode, ako i o ostatných výrokoch návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, t. j. iné okresné súdy, na ktoré bol návrh   doručený   neskôr,   vrátane   Okresného   súdu   Dunajská   Streda,   nemali   právomoc rozhodovať   o   nehnuteľnosti   na LV k.   ú. ako   aj   o   ostatných výrokoch návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, o ktorých už rozhodol Okresný súd Liptovský Mikuláš...

NS SR sa však s argumentáciou Okresného súdu Liptovský Mikuláš a Krajského súdu v Žiline nestotožnil a pri rozhodovaní sa opieral výlučne o neodstrániteľnú podmienku res iudicata, ktorá vznikla navyše neskôr, ako neodstrániteľná podmienka litispendencie. Bez akéhokoľvek relevantného dôvodu tak NS SR „zvýhodnil“ jednu neodstrániteľnú podmienku pred druhou, napriek tomu, že zákon žiadnej podmienke konania výhodnejšie postavanie nepriznáva....»

7. K namietanému porušeniu čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru napadnutýmuznesením najvyššieho súdu sťažovateľka uviedla: „Sťažovateľ je toho názoru, že svojou argumentáciu sa NS SR povýšil nad zákon. Občiansky súdny poriadok presne stanovuje, ako sa v prípade existencie totožných konaní majú posudzovať podmienky konania. Skúmať, kto zavinil tento procesný stav, vôbec nie je na mieste. NS SR jednoducho nemôže ignorovať skutočnosť, že v čase vydania Uznesenia OS DS prebiehalo rovnaké konanie na Okresnom súde Liptovský Mikuláš.

NS   SR   bez   akéhokoľvek   odôvodnenia   ponechal   prekážku litispendencie bez povšimnutia   a   uprednostnil   prekážku res   iudicata. Zákon   ani   jednej   z   týchto   dvoch neodstrániteľných   prekážok   nedáva   prednostné   postavenie.   Pri   vzniku   aspoň   jednej prekážky   občianske   súdne   konanie   musí   byť   bez   zbytočného   odkladu   zastavené. Sťažovateľovi preto nie je pochopiteľné, prečo sa NS SR opieral o prekážku res iudicata, avšak vôbec sa nezaoberal prekážkou litispendencie, ktorá navyše vznikla skôr.

Po vzniku prekážky litispendencie konanie na Okresnom súde Dunajská Streda už vôbec nemalo pokračovať. Akékoľvek ďalšie úkony a rozhodnutia Okresného súdu Dunajská Streda, ktoré nesmerovali k zastaveniu konania, sú z tohto dôvodu nezákonné.

Z tohto dôvodu sťažovateľ je toho názoru, že NS SR pri vydávaní Uznesenia NS SR nerozhodoval podľa relevantnej právnej normy, zvýhodnil jednu neodstrániteľnú podmienku pred druhou,   nezobral do   úvahy   skutočnosť,   že   rozhodnutie Okresného súdu Dunajská Streda je nezákonné, čím podľa názoru sťažovateľa bolo porušené právo sťažovateľa na súdnu a inú právnu ochranu v zmysle čl. 46 ods. 1 Ústavy SR....“

8.   K porušeniu   čl.   48   ods.   1   ústavy   napadnutým   uznesením   najvyššieho   súdusťažovateľka uviedla: «V konaniach o nariadení predbežného opatrenia vedených medzi sťažovateľom na strane žalobcu a Poštovou bankou ako žalovaným bola osoba zákonného sudcu jednoznačne určená doručením prvého návrhu na nariadenie predbežného opatrenia na Okresný súd Liptovský Mikuláš. Vec bola pridelená Mgr. Slavomíre Mlynarčíkovej, ktorá je v tomto konaní zákonným sudcom oprávneným rozhodnúť o návrhu na nariadenie predbežného   opatrenia.   V   ostatných   konaniach   mali   pridelení   sudcovia   rozhodnúť procesným zastavením konania vzhľadom na prekážku litispendencie. Nie je predsa možné, aby o tom istom návrhu rozhodovalo viacero zákonných sudcov súčasne.

NS SR na tieto skutočnosti vôbec neprihliadal. Svojím Uznesením NS SR „schválil“ skutočnosť, že o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia rozhodol nezákonný sudca, namiesto zákonne prideleného sudcu Okresného súdu Liptovský Mikuláš.

Rozhodnutím   NS   SR   boli   porušené   ústavné   práva   sťažovateľa   nebyť   odňatý zákonnému   sudcovi,   nakoľko   „schválením“   Uznesenia   OS   DS,   ktoré   bolo   vydané nezákonným sudcom, NS SR súčasne odňal vec z rozhodovania zákonnému sudcovi, ktorý bol   ako   prvý   pridelený   v   konaní   o   nariadení   predbežného   opatrenia   rozhodnúť   na Okresnom súde Liptovský Mikuláš.

Okresný súd Dunajská Streda bol povinný konanie z dôvodu prekážky litispendencie zastaviť a nie o ňom meritórne rozhodovať. NS SR sa s nesprávnym postupom Okresného súdu Dunajská Streda stotožnil, čím konvalidoval porušenie ústavných práv sťažovateľa.»

9.   Sťažovateľka   navrhla,   aby   ústavný   súd   nálezom   vyslovil,   že   napadnutýmuznesením najvyššieho súdu boli porušené jej základné práva garantované čl. 46 ods. 1a čl. 48 ods. 1 ústavy, ako aj právo garantované čl. 6 ods. 1 dohovoru. Ďalej sťažovateľkanavrhla,   aby   ústavný   súd   zrušil   napadnuté   uznesenie   najvyššieho   súdu,   vrátil   vecnajvyššiemu súdu na ďalšie konanie a priznal sťažovateľke úhradu trov právneho zastúpenia.

II.

10. Najvyšší súd napadnutým uznesením zrušil uznesenie Okresného súdu LiptovskýMikuláš č. k. 9 Cb 232/2012-323 z 12. decembra 2012 a uznesenie Krajského súdu v Žilineč. k. 13 Cob 16/2013-1442 z 19. februára 2013 a konanie zastavil. Najvyšší súd napadnutéuznesenie   odôvodnil   takto: «Osobitne   sa   dovolací   súd   zaoberal   otázkou,   či   napadnuté rozhodnutie netrpí vadou podľa § 237 písm. d/ O. s. p. Dovolateľ prípustnosť dovolania v zmysle   tohto   ustanovenia   odôvodnil   poukázaním   na   rozhodnutia   Okresného   súdu Dunajská   Streda   č.   k.   11   Cb [116]/2012-223   zo   dňa   30.   11.   2012,   Okresného   súdu Prievidza č. k. 14 Cb 177/2012-322 zo dňa 10. 12. 2012 a Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 6 C 234/2012-81 zo dňa 20. 12. 2012, ktorých existencia podľa jeho tvrdenia zakladá prekážku právoplatne rozhodnutej veci.

Prekážka právoplatne rozhodnutej veci - rei iudicatae, ktorá vyplýva z ust. § 159 ods. 3 O. s. p., je jednou z neodstrániteľných prekážok konania a bráni tomu, aby vec, o ktorej bolo právoplatne rozhodnuté, bola opäť prejednaná.

Pred začatím konania môže súd nariadiť predbežné opatrenie, ak je potrebné, aby dočasne   boli   upravené   pomery   účastníkov,   alebo   ak   je   obava,   že   by   výkon   súdneho rozhodnutia bol ohrozený (§ 74 ods. 1 O. s. p.).

Účelom predbežného opatrenia je zabezpečiť predbežnú (dočasnú) úpravu pomerov účastníkov konania alebo odstrániť riziko ohrozenia výkonu súdneho rozhodnutia. I keď rozhodnutie o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia nie je rozhodnutím vo veci samej, má pre osoby dotknuté týmto súdnym rozhodnutím závažné dôsledky. V záujme ich právnej istoty zákon predchádza tomu, aby v tej istej veci (v tomto prípade o tom istom návrhu na nariadenie predbežného opatrenia podanom rovnakým účastníkom konania za nezmenených   skutkových   okolností) bolo   predbežné   opatrenie   nariadené   niekoľkokrát alebo, aby o tom istom návrhu boli vydané rozdielne (protichodné) rozhodnutia. Tento účel zabezpečuje Občiansky súdny poriadok negatívnou podmienkou konania - požiadavkou, aby rozhodnutiu nebránila prekážka veci začatej v zmysle § 83 O. s. p. alebo právoplatne rozhodnutej v zmysle § 159 ods. 3 O. s. p. I keď sú tieto ustanovenia zaradené v tretej časti Občianskeho   súdneho   poriadku („Konanie   v   prvom   stupni“), je   na   dosiahnutie   účelu zákona sledovaného inštitútom predbežného opatrenia potrebné aplikovať ich primerane aj v konaní o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia pred začatím konania. Uznesenie, ktorým súd zamietol návrh na nariadenie predbežného opatrenia, vytvára prekážku veci právoplatne rozsúdenej (§ 159 ods. 3 O. s. p. v spojení s § 167 ods. 1 O. s. p.), v dôsledku čoho súd nemôže ten istý návrh znovu prejednávať.

Prekážka rei iudicatae nastáva momentom právoplatnosti rozhodnutia. Len čo sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže byť v rozsahu záväznosti výroku rozhodnutia „táto vec“ prejednávaná znova. To však platí len potiaľ, pokiaľ je daná „totožnosť veci“. Za tú istú vec v zmysle § 159 ods. 3 O. s. p. treba v novom konaní považovať ten istý nárok, o ktorom sa už prv právoplatne rozhodlo, ak sa opiera o ten istý právny dôvod vyplývajúci z totožného skutkového stavu. Totožnosť predmetu konania je daná vtedy, keď ten istý nárok alebo stav vymedzený petitom vyplýva z rovnakých skutkových tvrdení, na základe ktorých bol   uplatnený,   t.   j.   o   nárok   založený   na   rovnakom   právnom   dôvode,   a   vyplývajúci z rovnakých   skutkových   okolností.   Pre   posúdenie,   či   je   daná   prekážka   právoplatne rozhodnutej veci, nie je významné, ako bol skutok, ktorý bol predmetom konania, posúdený po právnej stránke. Prekážka veci právoplatne rozhodnutej je daná aj vtedy, keď bol skutok súdom   posúdený   po   právnej   stránke   nesprávne   alebo   neúplne.   Pokiaľ   ide   o   totožnosť účastníkov, nie je samo osebe významné, ak majú tí istí účastníci v rôznych konaniach rozdielne   procesné   postavenie   (napr.   ak   v   jednom   konaní   vystupujú   ako   žalovaní a v druhom   ako   žalobcovia).   Tých   istých   účastníkov   sa   konanie   týka   aj   vtedy,   ak v neskoršom konaní vystupujú právni nástupcovia účastníkov (z dôvodu singulárnej alebo univerzálnej sukcesie), ktorí sú (boli) účastníkmi už skončeného konania. Pokiaľ ale po vydaní uznesenia zamietajúceho návrh na nariadenie predbežného opatrenia dôjde k zmene pomerov   (k   zmene   skutkových   okolností   významných   pre   rozhodnutie),   nezakladá   už právoplatné rozhodnutie zamietajúce návrh na nariadenie predbežného opatrenia prekážku veci   rozhodnutej   (§   159   ods.   3   O.   s.   p.)   a   súd   môže   rozhodnúť   o   novom   návrhu   na nariadenie predbežného opatrenia, i keby prípadne išlo o návrh toho istého   účastníka s petitom identickým ako bol petit návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, ktorý bol skôr (pred zmenou pomerov) právoplatne zamietnutý uznesením súdu.

Vo vzťahu k prekážke právoplatne rozhodnutej veci sa dovolací súd v prvom rade zameral   na   konanie   vedené   na   Okresnom   súde   Dunajská   Streda   pod   sp.   zn. 11 Cb [116]/2012. Z obsahu spisu vyplýva, že konanie na menovanom súde, ako aj konanie v posudzovanej veci sa týka rovnakých účastníkov s rovnakým procesným postavením, a to spoločností MONAQ Leasing, a. s., so sídlom: Panská 13, Bratislava,, na strane navrhovateľa a Poštovej banky, a. s., so sídlom: Dvořákovo nábrežie 4, Bratislava,, na strane odporcu. Predmetom obidvoch konaní je návrh navrhovateľa na nariadenie predbežného opatrenia pred začatím konania.

Navrhovateľ   sa   v   posudzovanej   veci   svojím   návrhom   domáhal   voči   odporcovi nariadenia nasledovných predbežných opatrení: 1. uložiť odporcovi povinnosť zdržať sa akýchkoľvek úkonov smerujúcich k výkonu záložného práva zriadeného v prospech odporcu k   nehnuteľnostiam   vo   vlastníctve   navrhovateľa,   zapísaných   na,   katastrálne územie, obec a okres, a to ako C-KN parc. č., o výmere 678 m2, zastavané plochy a nádvoria, C-KN parc. č., o výmere 49 m2, zastavané plochy a nádvoria, C-KN parc. č., o výmere 303 m2, zastavané plochy a nádvoria, C-KN parc. č., o výmere 598 m2, zastavané plochy a nádvoria, C-KN parc. č., o výmere 3397 m2, zastavané plochy a nádvoria, stavby: súp. č., na parc. č., sklad plyn fl., súp. č., na parc. č., prístrešok O. K., súp. č., na parc. č., sušiareň, súp. č., na parc. č., sklad, na základe Zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti č. 023/05/550088/A/006 zo dňa 28. 11. 2005, a to až do právoplatného skončenia konania vo veci samej, 2. uložiť odporcovi povinnosť zdržať sa akýchkoľvek   úkonov   smerujúcich   k   výkonu   záložných   práv,   pôvodne   zabezpečujúcich Zmluvu o úvere č. 023/05/550088 zo dňa 28. 11. 2005 a Zmluvu o úvere č. 021/06/550088 zo dňa 31. 10. 2006, a to až do právoplatného skončenia konania vo veci samej, 3. uložiť odporcovi zákaz konať v mene navrhovateľa, ako aj vykonávať akékoľvek úkony smerujúce k zmene vlastníctva vyššie označených nehnuteľnosti, a to až do právoplatného skončenia konania   vo   veci   samej,   4.   uložiť   odporcovi   povinnosť   zdržať   sa   akýchkoľvek   úkonov smerujúcich k výkonu záložného práva zaregistrovaného v Notárskom centrálnom registri záložných práv pod č. 17289/2005 dňa 29. 11. 2005, a to až do právoplatného skončenia konania   vo   veci   samej,   5.   uložiť   odporcovi   povinnosť   zdržať   sa   akýchkoľvek   úkonov smerujúcich k výkonu záložného práva zaregistrovaného v Notárskom centrálnom registri záložných práv pod č. 21546/2006 dňa 31. 10. 2006, a to až do právoplatného skončenia konania vo veci samej, 6. uložiť odporcovi zákaz prijímať akékoľvek plnenia (inkasá) od dlžníkov navrhovateľa uhrádzaných na základe jednotlivých zmlúv o nájme s následnou možnosťou kúpy prenajatej veci, a to až do právoplatného skončenia konania vo veci samej, 7.   uložiť   odporcovi   povinnosť   zdržať   sa   akýchkoľvek   úkonov   smerujúcich   k   uplatneniu nárokov   ako   oprávneného   z   Notárskej   zápisnice   napísanou   notárkou   JUDr.   Agátou Wiegerovou, so sídlom Notárskeho úradu Lamačská cesta 3, Bratislava, dňa 28. 11. 2005, pod č. N 220/2005, Nz 57697/2005, NCRls 57120/2005, z Notárskej zápisnice napísanou notárkou JUDr. Agátou Wiegerovou, dňa 31. 10. 2006, pod č. N 271/2006, Nz 42977/2006, NCRls   42834/2006,   a   to   najmä   podania   návrhu   na   vykonanie   exekúcie,   a   to   až   do právoplatného skončenia konania vo veci samej.

Pokiaľ   ide   o   konanie   vedené   na   Okresnom   súde   Dunajská   Streda   pod   sp.   zn. 11 Cb 116/2012, navrhovateľ sa aj v tomto konaní domáhal voči odporcovi nariadenia predbežného opatrenia, ktorým by súd uložil odporcovi rovnaké povinnosti, ako v konaní vedenom na Okresnom súde Liptovský Mikuláš.

S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti je zrejmé, že v obidvoch porovnávaných konaniach je daná totožnosť účastníkov konania, ako a i totožnosť predmetu konania. Z obsahu spisu   ďalej vyplýva, že Okresný súd Dunajská Streda uznesením č. k. 11 Cb [116]/2012-223 zo dňa 30. 11. 2012 návrh navrhovateľa zo dňa 23. 11. 2012 na nariadenie   predbežného   opatrenia   zamietol   a   o   trovách   konania   rozhodol   tak,   že   ich náhradu   odporcovi   nepriznal.   Z   odôvodnenia   predmetného   uznesenia   vyplýva,   že navrhovateľ   svoj   návrh   na   vydanie   predbežného   opatrenia   odôvodnil   tvrdením,   že „...konanie odporcu spočívajúce v neodôvodnenom domáhaní sa zaniknutých pohľadávok voči klientom odporcu, je konaním v rozpore so zákonom a spôsobuje a rovnako spôsobí značnú ujmu navrhovateľovi, ale i ostatným klientom odporcu. Navrhovateľ mal za to, že tu existuje bezprostredná hrozba vyplývajúca z konania odporcu tým, že pristúpil k začatiu výkonu záložného práva, ktorým by navrhovateľ ale i tretie subjekty nepochybne utrpeli ujmu, ktorej náprava by bola značne sťažená. I z tohto dôvodu mal navrhovateľ za to, že existuje   naliehavá   potreba   dočasne   upraviť   vzájomné   vzťahy   medzi   navrhovateľom a odporcom prostredníctvom predbežného opatrenia až do konečného rozhodnutia vo veci samej. Na základe vyššie uvedeného mal navrhovateľ za to, že táto podmienka je splnená, keďže   realizáciou   záložného   práva   dôjde   k   vzniku   škody,   resp.   spôsobeniu   inej   ujmy navrhovateľovi   a   tretím   subjektom.   Rovnako   tak   nariadením   predbežného   opatrenia o zákaze   výkonu   záložného   práva   sa   zabezpečí   účel   konania.   Medzi   navrhovateľom a odporcom nedôjde vydaním predbežného opatrenia s navrhovaným obsahom (tak ako je formulovaný v petite) k vzniku nenávratného stavu, pretože predbežné opatrenie bude trvať len do konečného rozhodnutia vo veci samej. Jedinou možnosťou, ako zabezpečiť účel a cieľ konania, je podľa navrhovateľa nariadenie predbežného opatrenia, ktorým sa odporcovi zakáže výkon záložného práva. Vzhľadom na určitú nerovnováhu vo vzťahu navrhovateľa ako klienta banky voči odporcovi ako banky, ako aj na samotnú povahu a právnu úpravu záložného   práva,   je   predbežné   opatrenie   jediným   účinným   právnym   prostriedkom (spôsobom), ako možno odporcovi zakázať vykonať úkony, ktoré by zaťažili práva tretích osôb,   spôsobili   značnú   ujmu   navrhovateľovi   vrátane   vzniku   majetkovej   i   nemajetkovej škody; z tohto dôvodu predbežné opatrenie rešpektuje zásadu proporcionality - predbežné opatrenie je primerané povahe veci a sledovanému účelu konania, pričom ochrana záujmov zúčastnených subjektov je v spravodlivej rovnováhe. Navrhovateľ sa mieni návrhom vo veci samej domáhať určenia zániku záložného práva“ (...)

V návrhu na nariadenie predbežného opatrenia v konaní vedenom na Okresnom súde Liptovský Mikuláš pod sp. zn. 9 Cb 275/2012 (návrh zo dňa 23. 11. 2012 na č. l. 2 - 40 spisu) navrhovateľ   uviedol,   že „...   konanie   odporcu   spočívajúce   v   neodôvodnenom domáhaní sa zaniknutých   pohľadávok   voči   klientom   odporcu,   je   konaním v rozpore so zákonom a spôsobuje a rovnako spôsobí značnú ujmu navrhovateľovi, ale i ostatným klientom odporcu. Navrhovateľ má za to, že tu existuje bezprostredná hrozba vyplývajúca z konania   odporcu   tým,   že   pristúpil   k   začatiu   výkonu   záložného   práva,   ktorým   by navrhovateľ, ale i tretie subjekty nepochybne utrpeli ujmu, ktorej náprava by bola značne sťažená. I z tohto dôvodu má navrhovateľ za to, že existuje naliehavá potreba dočasne upraviť vzájomné vzťahy medzi navrhovateľom a odporcom prostredníctvom predbežného opatrenia až do konečného rozhodnutia vo veci samej. Na základe vyššie uvedeného má navrhovateľ za to, že táto podmienka je splnená, keďže realizáciou záložného práva dôjde k vzniku škody, resp. spôsobeniu inej ujmy navrhovateľovi a tretím subjektom. Rovnako tak nariadením predbežného opatrenia o zákaze výkonu záložného práva sa zabezpečí účel konania.   Medzi   navrhovateľom   a   odporcom   nedôjde   vydaním   predbežného   opatrenia s navrhovaným obsahom (tak ako je formulovaný v petite) k vzniku nenávratného stavu, pretože   predbežné   opatrenie   bude   trvať   len   do   konečného   rozhodnutia   vo   veci   samej. Jedinou možnosťou, ako zabezpečiť účel a cieľ konania, je podľa navrhovateľa nariadenie predbežného opatrenia, ktorým sa odporcovi zakáže výkon záložného práva. Vzhľadom na určitú nerovnováhu vo vzťahu navrhovateľa ako klienta banky voči odporcovi ako banky, ako   aj   na   samotnú   povahu   a   právnu   úpravu   záložného   práva,   je   predbežné   opatrenie jediným účinným právnym prostriedkom (spôsobom), ako možno odporcovi zakázať vykonať úkony, ktoré by zaťažili práva tretích osôb, spôsobili značnú ujmu navrhovateľovi vrátane vzniku majetkovej i nemajetkovej škody; z tohto dôvodu predbežné opatrenie rešpektuje zásadu proporcionality - predbežné opatrenie je primerané povahe veci a sledovanému účelu   konania,   pričom   ochrana   záujmov   zúčastnených   subjektov   je   v   spravodlivej rovnováhe. Navrhovateľ sa mieni návrhom vo veci samej domáhať určenia zániku záložného práva“ (str. 6-7 návrhu).

Vyplývajúc z vyššie uvedeného, navrhovateľ v obidvoch konaniach vedených tak na Okresnom súde Dunajská Streda, ako aj na Okresnom súde Liptovský Mikuláš, založil svoj návrh   na   nariadenie   predbežného   opatrenia   na   identických   skutkových   okolnostiach, z ktorej skutočnosti je zrejmé, že k zmene pomerov po zamietnutí návrhu navrhovateľa Okresný súdom Dunajská Streda nedošlo.

Uznesenie Okresného súdu Dunajská Streda č. k. 11 Cb [116]/2012-223 zo dňa 30. 11. 2012, keďže proti nemu nebolo podané odvolanie, nadobudlo právoplatnosť dňa 22. 12. 2012. Okresný súd Liptovský Mikuláš o návrhu navrhovateľa v posudzovanej veci rozhodol dňa 12. 12. 2013 uznesením č. k. 9 Cb 232/2012-323, potvrdeným Krajským súdom v Žiline ako súdom odvolacím (jeho uznesením č. k. 13 Cob 16/2013-1442 zo dňa 19. 02. 2013,   právoplatné   dňom   04.   03.   2013).   Z   uvedeného   vyplýva,   že   v   čase rozhodovania súdu prvého stupňa síce prekážka právoplatne rozhodnutej veci neexistovala, keďže vyššie označené uznesenie Okresného súdu Dunajská Streda sa stalo právoplatným až dňa 22. 12. 2012, ale stalo sa tak v čase pred rozhodnutím odvolacieho súdu o odvolaní odporcu.

Na prekážku právoplatne rozhodnutej veci je potrebné prihliadať v každom štádiu konania a jej existencia má za následok, že konanie musí byť zastavené v ktoromkoľvek štádiu konania. Keďže táto vada konania existovala v čase rozhodovania odvolacieho súdu v predmetnej veci, je nepochybné, že pre existenciu tejto prekážky ako dôsledku materiálnej povahy právoplatného rozsudku a splnenia totožnosti veci v obidvoch súdnych konaniach, malo byť konanie vo veci navrhovateľa vedenej na Okresnom súde Liptovský Mikuláš, zastavené.

Na základe uvedeného je zrejmé, že vo veci konajúce súdy zaťažili konanie procesnou vadou   v   zmysle   §   237   písm.   d/   O.   s.   p.   Uvedená   procesná   vada   zakladá   prípustnosť dovolania a je zároveň dôvodom, pre ktorý musí dovolací súd napadnuté rozhodnutia zrušiť, pretože rozhodnutia vydané v konaní postihnutom tak závažnou procesnou vadou, nemôžu byť považované za správne. Vzhľadom na dôvody, ktoré dovolací súd viedli k záveru, že napadnuté uznesenie odvolacieho súdu, ako aj prvostupňové uznesenie, je potrebné zrušiť, dovolací súd neskúmal ďalšie námietky dovolateľa týkajúce sa vád konania...

S poukazom na všetky vyššie uvedené skutočnosti dovolací súd dovolaním napadnuté uznesenie odvolacieho súdu, ako aj uznesenie súdu prvého stupňa podľa § 243b ods. 2 veta prvá, § 243b ods. 3 veta prvá. § 243b ods. 4 veta za bodkočiarkou O. s. p. zrušil. Súčasne podľa   §   104   ods.   1   O.   s.   p.   konanie   pre   prekážku   právoplatne   rozhodnutej veci predstavujúcej neodstrániteľnú prekážku konania, zastavil.»

III.

11. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôbalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorúSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ako ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky   č. 38/1993 Z. z.o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jehosudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súdkaždý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, aktento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde návrhy vo veciach, na prerokovaniektorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti,neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhypodané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bezústneho   pojednávania.   Ústavný   súd   môže   odmietnuť   aj   návrh,   ktorý   je   zjavneneopodstatnený.

12. O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti podľa ustálenej judikatúry ústavného súdumožno hovoriť vtedy, ak namietaným postupom alebo rozhodnutím orgánu štátu nemohlovôbec dôjsť k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buďpre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným postupom orgánu aleborozhodnutím štátu a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo,prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto možno považovať tú,pri   predbežnom   prerokovaní   ktorej   ústavný   súd   nezistil   žiadnu   možnosť   porušeniaoznačeného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšiekonanie (m. m. I. ÚS 105/06, II. ÚS 66/2011, III. ÚS 155/09, IV. ÚS 35/02).

IV.

13. Predmetom sťažnosti pred ústavným súdom je námietka porušenia základnýchpráv sťažovateľky garantovaných čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 1 ústavy a práva garantovanéhočl.   6   ods.   1   dohovoru   napadnutým   uznesením,   a to   z   dôvodov,   že   najvyšší   súd   podľasťažovateľky nezohľadnil pri rozhodovaní v jej veci prekážku litispendencie a uprednostnilprekážku rei iudicatae.

Všeobecne k princípom spravodlivého procesu

14.   Podľa   čl.   46   ods.   1   ústavy každý   sa   môže   domáhať   zákonom   ustanovenýmpostupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovenýchzákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľa   čl.   48   ods.   1   ústavy nikoho   nemožno   odňať   jeho   zákonnému   sudcovi.Príslušnosť súdu ustanoví zákon.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho vec bola spravodlivo,verejne   a   v   primeranej   lehote   prejednaná   nezávislým   a   nestranným   súdom   zriadenýmzákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o akomkoľvektrestnom čine, z ktorého je obvinený.

15. Pri rozhodovaní orgánov verejnej moci (t. j. aj súdov) o právach a povinnostiachfyzických   osôb   a právnických   osôb   v konkrétnom   právom   upravenom   procese   jenevyhnutné akcentovať princípy demokratického právneho štátu formujúce každé konanie.Tieto princípy nachádzame v ústave v čl. 46 a nasl. ústavy (právo na súdnu a inú právnuochranu), ako aj v čl. 6 ods. 1 dohovoru (právo na spravodlivý proces).

16. Článok 46 ods. 1 ústavy je primárnou ústavnou bázou pre zákonom upravenékonanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky príslušných na poskytovanie právnejochrany, a tým aj „bránou“ do ústavnej úpravy jednotlivých aspektov práva na súdnu a inúprávnu ochranu zakotvených v čl. 46 až čl. 50 ústavy (I. ÚS 117/05). Podľa stálej judikatúryústavného súdu je účelom práva na súdnu ochranu (čl. 46 ods. 1 ústavy), ako aj práva naspravodlivý proces (čl. 6 ods. 1 dohovoru) zaručiť každému prístup k súdu, čomu zodpovedápovinnosť všeobecného súdu viazaného procesnoprávnymi a hmotnoprávnymi predpismi,dodržiavanie ktorých je garanciou práva na súdnu ochranu, vo veci konať a rozhodnúť (II.ÚS 88/01). Súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom účastníkakonania, je však povinný na zákonom predpokladané a umožnené procesné úkony účastníkaprimeraným, zrozumiteľným   a ústavne akceptovateľným spôsobom   reagovať v súlade splatným procesným právom (porov. v tomto zmysle IV. ÚS 252/04, IV. ÚS 329/04, IV. ÚS340/04, III. ÚS 32/07), najmä s ustanovením § 157 ods. 2 OSP, v ktorom sú upravenénáležitosti odôvodnenia rozsudku.

17. Inak povedané, povinnosť súdu zistiť správne a v dostatočnom rozsahu skutkovýstav v nimi rozhodovanej veci (bez ohľadu na jej prípadnú náročnosť) a s tým spojenápovinnosť riadne odôvodniť svoje rozhodnutie [a teda zároveň konkretizovať v odôvodnenírozhodnutia, čoho sa navrhovateľ (žalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo vecivyjadril   odporca   (žalovaný),   prípadne   iný   účastník   konania,   stručne,   jasne   a   výstižnevysvetliť, ktoré skutočnosti považuje súd za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov súdvychádzal   a   akými   úvahami   sa   pri   hodnotení   dôkazov   riadil,   prečo   nevykonal   ďalšienavrhnuté   dôkazy   a   ako   vec   právne   posúdil;   detailnosť   a obsažnosť   odôvodneniarozhodnutia   môže   byť   v špecifických   prípadoch   zákonom   výslovne   zúžená,   napríkladvzhľadom   na   vyhovenie   všetkým   účastníkom   konania   alebo   vzdanie   sa   opravnéhoprostriedku   všetkými   účastníkmi   konania   a pod.   (porov.   §   157   ods.   3   a 4   OSP)],   obevyplývajúce z čl. 46 ods. 1 ústavy, sú jedny zo základných znakov ústavne aprobovanéhopostupu súdu a ochranou účastníkov konania pred svojvôľou súdu.

18. Rozhodnutie všeobecného súdu musí obsahovať dostatok skutkových a právnychzáverov, pričom tieto závery nesmú byť svojvoľné alebo zjavne neodôvodnené.

Závery ústavného súdu vo veci samej

K prekážke litispendencie

19. V rámci logickej výstavby konklúzií ústavného súdu k námietkam sťažovateľkyv rámci   predbežného   prerokovania   sťažnosti   je   nutné   zaoberať   sa   na   prvom   miestenámietkou,   že   najvyšší   súd   bol   v rámci   svojho   postupu   a rozhodovania   veci   povinnýzohľadniť skutočnosť, že Okresný súd Dunajská Streda nebol oprávnený z dôvodu prekážkyskôr začatého konania o tej istej veci na Okresnom súde Liptovský Mikuláš (t. j. z dôvodulitispendencie) rozhodnúť o podanom návrhu na nariadenie predbežného opatrenia a bolpovinný konanie pred ním zastaviť.

20. Podľa § 83 OSP začatie konania bráni tomu, aby o tej istej veci prebiehalo nasúde iné konanie.

Podľa   §   103   OSP   kedykoľvek   za   konania   prihliada   súd   na   to,   či   sú   splnenépodmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania).

Podľa § 104 ods. 1 prvej vety OSP ak ide o taký nedostatok podmienky konania,ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.

21. Ustanovenie § 83 OSP vyjadruje procesnú prekážku konania (litispendenciu),ktorá zabraňuje, aby na súde prebiehalo iné súdne konanie v tej istej veci. Totožnosť veci jedaná pri zhode predmetu konania, skutkových okolností, z ktorých sa uplatnené právovyvodzuje, a identitou účastníkov konania. O prekážku litispendencie nejde, ak chýba čo lenjeden z uvedených znakov totožnosti veci. Na prekážku skôr začatého konania v tej istejveci je povinný prihliadať súd, ktorý sa v rámci svojej rozhodovacej činnosti v konkrétnejveci dozvie, že v tejto veci už iný súd koná. V prípade, ak súd koná a rozhodne napriekprekážke   prv   začatého   konania,   s ktorou   sa   súd   (prvostupňový)   vo   svojom   rozhodnutínevysporiadal,   účastník   konania   je   oprávnený   túto   námietku   predniesť   aj   v odvolacomkonaní.   Na   prekážku   litispendencie   musí   rovnako   prihliadať   i odvolací   súd   z úradnejpovinnosti.

22.   „Vecou“   bol   v tomto   prípade   návrh   na   nariadenie   predbežného   opatreniadoručený   z hľadiska   času   najskôr   na   Okresný   súd   Liptovský   Mikuláš.   Od   momentudoručenia návrhu na nariadenie predbežného opatrenia Okresnému súdu Liptovský Mikuláš(ktorým sa začalo konanie – § 79 ods. 1 v spojení s § 82 ods. 1 OSP) vznikla vo vzťahuku konaniam na ostatných okresných súdoch, ktorým bol v ten istý deň doručený totožnýnávrh   na   nariadenie   predbežného   opatrenia,   prekážka   skôr   začatého   konania,   a   tedaprekážka litispendencie sa vzťahovala i na konanie Okresného súdu Dunajská Streda sp. zn.11 Cb 116/2012 až do momentu, kedy by odpadla prekážka konania napríklad tým, že byOkresný súd Liptovský Mikuláš postúpil vec v časti týkajúcej sa nehnuteľností v obvodeOkresného súdu Dunajská Streda tomuto súdu (§ 105 ods. 2 OSP). Uznesenie Okresnéhosúdu   Dunajská   Streda   sp.   zn.   11   Cb   116/2012   z 30.   novembra   2012   nadobudloprávoplatnosť   22.   decembra   2012.   Sťažovateľka   nepodala   proti   tomuto uzneseniuOkresnému súdu Dunajská Streda sp. zn. 11 Cb 116/2012 z 30. novembra 2012 odvolaniea nenamietala prekážku litispendencie v odvolacom konaní.

23. Hic et nunc ústavný súd pripomína zásadu vigilantibus iura scripta sunt (bdelýmprináležia práva) rozvíjanú v pomeroch moderného právneho štátu, ktorá poníma subjektyprávnych vzťahov ako emancipovaných jedincov a entity, ktorí sa musia aktívne pričiniťo to,   aby   ich   práva   boli   rešpektované   a chránené   a nespoliehať   sa na   ochranársku   rukupaternalistického   štátu   (porov.   nález   Ústavného   súdu   Českej   republiky   sp.   zn.IV.ÚS 1106/08 z 10. marca 2009, bod 22). Táto zásada teda zdôrazňuje aj vlastné pričineniena ochranu svojich práv, vyžadujúc, aby aj sťažovateľ sledoval svoje subjektívne právaa robil také kroky, v dôsledku ktorých by nedochádzalo k ich ohrozovaniu a poškodzovaniu,a využil prostriedky, ktoré mu poskytuje zákon, a následne vykonal prípadné potrebnéopatrenia, aby nedošlo k porušeniu jeho práv (porov. II. ÚS 213/09, IV. ÚS 57/2011,IV. ÚS 349/2011).

24. A tak aj keď možno mať objektívne pochybnosti o zákonnosti postupu Okresnéhosúdu Dunajská Streda, čo sa týka nezohľadnenia prekážky skôr začatého konania v tej istejveci na Okresnom súde Liptovský Mikuláš, ako aj miestnej nepríslušnosti Okresného súduDunajská   Streda   rozhodnúť   o návrhu   na   nariadenie   predbežného   opatrenia   v súvislostis nehnuteľnosťami, ktoré sa nenachádzali v jeho obvode [§ 88 písm. h) OSP], sťažovateľkanepristúpila   aktívne   k ochrane   svojich   práv   a nepodala   odvolanie   voči   uzneseniuOkresnému súdu Dunajská Streda sp. zn. 11 Cb 116/2012 z 30. novembra 2012 a možno jejsčasti pripísať stav založený právoplatným uznesením Okresnému súdu Dunajská Stredasp. zn. 11 Cb 116/2012 z 30. novembra 2012.

25.   Najvyšší   súd   v konaní   o dovolaní   napadnutým   uznesením   však   rozhodolo dovolaní   voči   rozhodnutiu   Krajského   súdu   v Žiline   č.   k.   13   Cob   16/2013-1442z 19. februára   2013,   ktorý   tento   rozhodol   o odvolaní   voči   uzneseniu   Okresného   súduLiptovský Mikuláš č. k. 9 Cb 232/2012-323 z 12. decembra 2012. Ako už ústavný súdkonštatoval,   námietku   litispendencie   bola   sťažovateľka   oprávnená   vzniesť   v odvolacomkonaní   proti   uzneseniu   Okresného   súdu   Dunajská   Streda   sp.   zn.   11   Cb   116/2012z 30. novembra 2012. Najvyšší súd, preskúmavajúc rozhodnutie Krajského súdu v Žilinesúvisiace   s rozhodnutím   Okresného   súdu   Liptovský   Mikuláš,   nemohol   prihliadať   naskutočnosť, že Okresný súd Dunajská Streda konal o návrhu na nariadenie predbežnéhoopatrenia ako celku, napriek tomu, že o identickom návrhu ako celku sa začalo skôr konaniena Okresnom súde Liptovský Mikuláš, keďže otázka prekážky litispendencie sa vzťahovalana konanie pred Okresným súdom Dunajská Streda sp. zn. 11 Cb 116/2012 a potenciálneodvolacie konanie voči uzneseniu Okresného súdu Dunajská Streda sp. zn. 11 Cb 116/2012z 30. novembra 2012.

26. Inak povedané, otázka litispendencie vyvstala v konaní pred Okresným súdomDunajská Streda sp. zn. 11 Cb 116/2012 (a vzťahovala sa i na prípadné odvolacie konanievoči uzneseniu Okresného súdu Dunajská Streda sp. zn. 11 Cb 116/2012 z 30. novembra2012), a nie v konaní pred Okresným súdom Liptovský Mikuláš sp. zn. 9 Cb 232/2012(a nevzťahovala   sa   na odvolacie   či   dovolacie   konanie   voči   uzneseniu   Okresného   súduLiptovský Mikuláš č. k. 9 Cb 232/2012-323 z 12. decembra 2012). V prípade právoplatnéhouznesenia Okresného súdu Dunajská Streda sp. zn. 11 Cb 116/2012 z 30. novembra 2012bol najvyšší súd povinný zohľadniť toto právoplatné uznesenie Okresného súdu DunajskáStreda a nemohol zohľadniť prekážku litispendencie, ktorá vyvstala pred už právoplatneskončeným   konaním   pred   Okresným   súdom   Dunajská   Streda   sp.   zn.   11   Cb   116/2012.Najvyšší súd v tomto smere nijako nepochybil.

K prekážke rei iudicatae

27. Ďalšou otázkou, na ktorú je potrebné vzhľadom na argumentáciu sťažovateľkya napadnuté uznesenie   najvyššieho   súdu   reflektovať,   je,   či   možno   považovať   uznesenieOkresného súdu Dunajská Streda sp. zn. 11 Cb 116/2012 z 30. novembra 2012 za vecprávoplatne rozhodnutú (res iudicata) vo vzťahu ku konaniu Okresného súdu LiptovskýMikuláš sp. zn. 9 Cb 232/2012, resp. odvolaciemu konaniu pred Krajským súdom v Žilinesp. zn. 13 Cob 16/2013.

28. Podľa § 103 OSP kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnenépodmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania).

Podľa § 159 ods. 1 OSP doručený rozsudok, ktorý už nemožno napadnúť odvolaním,je právoplatný.

Podľa § 159 ods. 2 OSP výrok právoplatného rozsudku je záväzný pre účastníkova pre všetky orgány; ak je ním rozhodnuté o osobnom stave, je záväzný pre každého.Podľa   §   159   ods.   3   OSP   len   čo   sa   o veci   právoplatne   rozhodlo,   nemôže   saprejednávať znova.

29. Prekážka veci právoplatne rozhodnutej (rei iudicatae) nastáva vtedy, ak sa máv ďalšom   konaní   prerokúvať   totožná   vec,   o   ktorej   už   v   inom   konaní   bolo   právoplatnerozhodnuté. O totožnú vec ide vtedy, pokiaľ ide v novom konaní o (i) ten istý nárok alebostav,   o   ktorom   už   bolo   právoplatne   rozhodnuté,   a ak   sa   týka   (ii)   rovnakého   predmetukonania a (iii) tých istých osôb. Rovnaký (totožný) predmet konania je daný vtedy, ak tenistý   nárok   alebo   stav   vymedzený   žalobným   petitom   vyplýva   z   rovnakých   skutkovýchtvrdení,   ktorými   bol   uplatnený.   Pre   posúdenie,   či   je   daná   prekážka   veci   právoplatnerozhodnutej, nie je významné, ako bol súdom skutok (skutkový dej), ktorý bol predmetompôvodného konania, posúdený po právnej stránke. Prekážka veci právoplatne rozhodnutej jedaná i vtedy, ak skutok (skutkový dej) bol doteraz posúdený po právnej stránke nesprávnealebo neúplne. O rovnaký (totožný) predmet konania ide tiež vtedy, ak bol rovnaký skutokv novom   konaní   právne kvalifikovaný   inak   než   v   konaní   pôvodnom (porov.   uznesenieNajvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 28 Cdo 3199/2009 z 23. februára 2011).

30.   V širšom   ponímaní   prekážka rei   iudicatae súvisí   s účinkami   právoplatnostisúdneho rozhodnutia. Jurisprudencia i judikatúra v tomto smere rozlišuje formálnu stránkuprávoplatnosti (§ 159 ods. 1 OSP) a materiálnu stránku právoplatnosti [§ 159 ods. 2 a 3 OSP–   ide   zároveň   o vymedzenie   subjektívnych   (ods.   2)   a   objektívnych   (ods.   3)   medzíprávoplatnosti]   súdneho   rozhodnutia.   Z formálneho   hľadiska   nadobúda   právoplatnosťrozhodnutie,   ktoré   nie   je   možné   napadnúť   riadnym   opravným   prostriedkom   (konečnosťrozhodnutia). K materiálnym stránkam (účinkom) právoplatnosti rozhodnutia náleží jehonezmeniteľnosť   (Einmaligkeitswirkung;   prejavuje   sa   ako   prekážka   rei   iudicatae)   a jehozáväznosť   (Bindungswirkung)   [porov.   napr.   rozhodnutie   Najvyššieho   súdu   Rakúska(Oberster Gerichtshof) 1 Ob 574/95 z 17. 10. 1995; uznesenie ústavného súdu sp. zn.II. ÚS 586/2011 z 15. decembra 2011; rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn.23 Cdo 2890/2009 zo 7. decembra 2009].

31. Čo sa týka prekážky rei iudicatae a právoplatnosti rozhodnutia súdu o návrhu nanariadenie predbežného opatrenia, ústavný súd poukazuje na ustálenú judikatúru súdov,podľa ktorej pokiaľ nedôjde k zmene skutkových okolností, tvorí právoplatné uznesenie,ktorým súd zamietol návrh na nariadenie predbežného opatrenia, prekážku veci právoplatnerozsúdenej [pozri stanovisko občianskoprávneho kolégia najvyššieho súdu zo 16. mája 2011(Zbierka stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky č. 3/2011,stanovisko č. 25); uznesenie ústavného súdu sp. zn. II. ÚS 249/2010 z 13. mája 2010, nálezústavného   súdu   IV.   ÚS   256/2012   z 18.   septembra   2012].   Zohľadniac   tieto   závery,   saústavný   súd   už   v minulosti   k obdobnému   skutkovému   stavu   ako   vo   veci   sťažovateľkyvyjadril   takto: „...   v   prípade,   že   účastník   podá   viacero   obsahovo   identických   návrhov paralelne (teda pôjde o samostatné návrhy vedené ako samostatné konania pod odlišnými spisovými značkami) z tých istých dôvodov, týkajúcich sa tej istej veci, medzi tými istými účastníkmi bezo zmeny skutkových okolností významných pre rozhodnutie, je potom podľa názoru   ústavného súdu prípustné, aby súd po posúdení rozhodných okolností rozhodol o tom, že skoršie právoplatné rozhodnutie súdu o jednom z týchto podaných návrhov na vydanie predbežného opatrenia za splnenia už uvedených podmienok totožnosti veci tvorí prekážku   res   iudicata.“ (pozri   uznesenie   ústavného   súdu   sp.   zn.   III.   ÚS   9/2012zo 17. januára 2012)

32. Pokiaľ teda sťažovateľka podala v ten istý deň viacero identických návrhov nanariadenie predbežného opatrenia na viaceré okresné súdy a pokiaľ Okresný súd DunajskáStreda rozhodol uznesením sp. zn. 11 Cb 116/2012 z 30. novembra 2012 (právoplatným22. decembra   2012) o celom   návrhu,   najvyšší   súd   správne   judikoval,   že   právoplatnosťuznesenia Okresného súdu Dunajská Streda sp. zn. 11 Cb 116/2012 z 30. novembra 2012vytvára prekážku   právoplatne   rozhodnutej   veci   (rei   iudicatae)   pre   ostatné   neskončenékonania   o tom   istom   sťažovateľkinom   návrhu   na   nariadenie   predbežného   opatrenia   naostatných okresných súdoch. Najvyšší súd správne ustálil, že na túto prekážku právoplatnerozhodnutej veci bolo potrebné prihliadať v každom štádiu konania na ostatných okresnýchsúdoch alebo odvolacích súdoch a iné konanie na inom okresnom súde o totožnom návrhuna nariadenie predbežného opatrenia malo byť zastavené v ktoromkoľvek štádiu konania.Keďže   táto   vada   konania   (prekážka   právoplatne   rozhodnutej   veci)   existovala   v   časerozhodovania   Krajského   súdu   v   Žiline   v   predmetnej   veci,   bolo   nepochybné,   že   preexistenciu tejto prekážky malo byť konanie vo veci sťažovateľky vedenej na Okresnom súdeLiptovský Mikuláš sp. zn. 9 Cb 232/2012 zastavené. Najvyšší súd ani v tomto smere nijakovo svojom právnom zhodnotení veci a právnej argumentácii nepochybil.

K enunciátu uznesenia Okresného súdu Dunajská Streda

33. Pre komplexnú odpoveď na všetky otázky implikované v prerokovávanej veciv súvislosti s prekážkou veci právoplatne rozhodnutej ústavný súd obracia pozornosť navýrok uznesenia Okresného súdu Dunajská Streda sp. zn. 11 Cb 116/2012 z 30. novembra2012. Kľúčovou v tomto   smere je otázka,   či znenie výroku   uznesenia Okresného súduDunajská Streda sp. zn. 11 Cb 116/2012 z 30. novembra 2012 nepripúšťa interpretáciu,podľa   ktorej   by   sa   výrok   (v   širšom   celé   uznesenie)   vzťahoval   iba   na   nehnuteľnostinachádzajúce sa v obvode Okresného súdu Dunajská Streda [§ 88 písm. h) OSP], čím by prineexistencii   prekážky   veci   právoplatne   rozhodnutej   vo   vzťahu   k nehnuteľnostiamnachádzajúcim sa v obvode iných okresných súdov boli tieto oprávnené rozhodnúť o návrhuna   nariadenie   predbežného   opatrenia   v týchto   častiach,   a naopak,   napadnuté   uznesenienajvyššieho súdu by bolo nutné považovať za svojvoľné z dôvodu ignorovania skutkového aprávneho stavu veci.

34. Podľa § 155 ods. 1 prvej vety OSP obsah rozhodnutia vo veci samej vysloví súdvo výroku rozsudku.

Podľa § 159 ods. 2 OSP výrok právoplatného rozsudku je záväzný pre účastníkova pre všetky orgány; ak je ním rozhodnuté o osobnom stave, je záväzný pre každého.Podľa § 167 ods. 2 OSP ak nie je ďalej ustanovené inak, použijú sa na uznesenieprimerane ustanovenia o rozsudku.

35. Enunciát (výrok) tvorí jadro a najpodstatnejšiu časť rozhodnutia súdu. Výrok jekonštitutívnou a esenciálnou súčasťou súdneho rozhodnutia, v ňom konajúci súd vyjadrujesvoj záväzný úsudok o predmete konania. Výrok musí byť formulovaný tak, aby z neho bolojednoznačne   zrejmé,   ako   súd   rozhodol   (porov.   uznesenie   ústavného   súdu   sp.   zn.III. ÚS 254/2012 z 13. júna 2012 alebo uznesenie najvyššieho súdu sp. zn. 6 Sžo 335/2009z 18.   augusta   2010).   Po   obsahovej   stránke   musí   výrok   spĺňať   atribút   jasnosti,zrozumiteľnosti, presnosti a určitosti.

36. Enunciát však nemožno interpretovať oddelene od odôvodnenia rozhodnutia. Akonás poúča už judikatúra Najvyššieho správneho súdu Československa, „není... žádného všeobecného,   a   ani   pro   případ,   o   jaký   jde,   žádného   speciálního   ustanovení,   které   by předpisovalo   pro   rozhodnutí   vydávaná...   přesné   formální   rozlišování   mezi   enunciátem rozhodnutí a jeho důvody s tím účinkem, že výroky... obsažené formálně v části označené jako odůvodnění nebyly by schopny právní moci. Co úřad vysloviti chtěl a vyslovil, vlastní tenor jeho rozhodnutí, dlužno zjistiti pečlivou interpretací celého rozhodnutí včetně důvodů rozhodovacích, aniž možno omezovati se pouze na tu jeho část, která formálně prezentuje se jako   enunciát“ [Boh.   A   4808/1925   (sp.   zn. 12271/25)].   Artikulované   závery   sú   i podesaťročiach rovnako aktuálne, čoho potvrdením je i uznesenie najvyššieho súdu sp. zn.3 Tost 23/2013 z 24. júla 2013, v ktorom, vychádzajúc z nálezu ústavného súdu sp. zn.II. ÚS 18/2013 z 22. mája 2013, najvyšší súd potvrdil, že pri formovaní právneho názorumusí   najvyšší   súd   akcentovať celý   kontext   nálezu   ústavného   súdu,   t.   j. jeho   výroki odôvodnenie v ich vzájomnej súvislosti. V neposlednom rade možno v tejto súvislostiodkázať aj na rozhodovaciu činnosť Súdneho dvora Európskej únie (ďalej len „ESD“), podľaktorej výrok súdneho rozhodnutia musí byť interpretovaný vo svetle odôvodnenia tohtorozhodnutia (pozri rozsudok ESD vo veci Robert Bosch GmbH v. Hauptzollamt Hildesheimzo 16. 3. 1978, č. 135/77, European Court Reports 1978 – 00855).

37.   Výrok   uznesenia   Okresného   súdu   Dunajská   Streda   sp.   zn.   11   Cb   116/2012z 30. novembra 2012 znie: „Návrh na nariadenie predbežného opatrenia zamieta.“

38. Z výroku i z odôvodnenia uznesenia Okresného súdu Dunajská Streda sp. zn.11 Cb 116/2012 z 30. novembra 2012 je zrejmé, že Okresný súd Dunajská Streda rozhodolo návrhu na nariadenie predbežného opatrenia vo vzťahu ku všetkým v návrhu uvedenýmnehnuteľnostiam, t. j. i vo vzťahu k tým, ktoré sa nenachádzajú v obvode Okresného súduDunajská   Streda   a ktoré   boli   v návrhu   na   nariadenie   predbežného   opatrenia   uvedenéa špecifikované (ide napr. o nehnuteľnosti nachádzajúce sa v katastrálnom území Bratislava– Staré Mesto, Spišská Nová Ves, Senec, Partizánske, Liptovský Mikuláš, Nové Zámky,Prievidza,   Humenné   a iné   v rámci   celého   územia   Slovenskej   republiky).   Právoplatnosťuznesenia Okresného súdu Dunajská Streda sp. zn. 11 Cb 116/2012 z 30. novembra 2012teda vytvorila prekážku právoplatne rozhodnutej (rei iudicatae) veci pre ostatné neskončenékonania   o tom   istom   sťažovateľkinom   návrhu   na   nariadenie   predbežného   opatrenia   naostatných okresných súdoch, aj čo sa týka nehnuteľností nachádzajúcich sa v obvodochtýchto   iných   okresných   súdov. Aj   v tomto   smere   tak   zostáva   napadnuté   uznesenienajvyššieho súdu ústavne akceptovateľné a nesvojvoľné.

K účinkom právoplatnosti rozhodnutia vychádzajúceho z nesprávneho posúdenia veci

39.   Poslednou   nezodpovedanou   zostáva   otázka,   ako   sa   postaviť   k právoplatnémuvýroku (v širšom rozhodnutiu), ktorý je zjavne nezákonný, napr. preto, že konajúci súdrozhodol   v   rozpore   so   svojou   zákonom   vymedzenou   príslušnosťou   či   priznanouprávomocou, alebo vo veci rozhodoval a právoplatne rozhodol nezákonný sudca a pod.

40. Najprv je potrebné poukázať na judikatúru Najvyššieho súdu Českej republiky,ktorý uviedol: „Pro posouzení, zda je dána překážka věci pravomocně rozhodnuté, není významné, jak byl soudem skutek (skutkový děj), který byl předmětem původního řízení, posouzen po právní stránce. Překážka věci pravomocně rozhodnuté nastává i tehdy, jestliže skutek (skutkový děj) byl soudem v původním řízení posouzen po právní stránce nesprávně nebo neúplně.... Na správnosti tohoto závěru nemůže nic změnit – jak shora uvedeno – ani kdyby se soudy v původním řízení mýlily a věc posoudily po právní stránce nesprávně.“(pozri rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 21 Cdo 1830/2009 z 11. februára2010; rovnaké závery porov. napr. aj v uznesení najvyššieho súdu sp. zn. 2 Cdo 300/2009z 29. apríla 2010 alebo uznesení ústavného súdu sp. zn. III. ÚS 39/2012 z 25. januára 2012).

41.   Nadväzujúc   na   uvedenú   judikatúru,   ústavný   súd   vo   všeobecnosti   dopĺňa,   ževo vzťahu k výrokom rozhodnutí a rozhodnutiam ako takým, ktoré sa priečia objektívnemuprávu,   možno   nahliadať   prizmou   dvoch   princípov   právneho   štátu   formujúcich   súdnekonanie.

42. Na jednej strane ide o princíp spravodlivého súdneho konania, ktorý je (v širšomzmysle)   vyjadrením   všeobecného   záujmu   na   zákonnosti   a ústavnosti   rozhodnutí   súdova predovšetkým (v užšom a primárnom zmysle) záujmu účastníkov konania na tom, aby ichvec   (ich   práva   a   povinnosti)   bola   spravodlivo   posúdená   a rozhodnutá   nezávislýma nestranným   súdom.   Na   druhej   strane   ide   o   princíp   právnej   istoty   subjektov   právaa účastníkov súdneho konania v prípade právoplatného súdneho rozhodnutia.

43.   Na   účely   ochrany   a aplikácie   týchto   legitímnych   záujmov   právny   poriadokkonštruuje konkrétny systémy ochrany.

44.   Pre   účely   aplikácie   princípu   spravodlivého   súdneho   konania   slúži   inštitútinštančnosti   súdneho   konania   pred   všeobecnými   súdmi,   ďalej   katalóg   opravnýchprostriedkov (riadnych a mimoriadnych), suspenzívny účinok podaného odvolania, kasačnéprávomoci nadriadených súdov a pod. Preferuje sa teda požiadavka spravodlivého súdnehokonania a rozhodnutia konkrétnej veci pred princípom právnej istoty účastníkov konania,a teda záujmom na odstránení právnej neistoty.

45. V prípade existencie právoplatného rozhodnutia v konkrétnej veci (až do jehoprípadného   zrušenia   v rámci   konania   o   mimoriadnych   opravných   prostriedkoch   alebokonania o sťažnosti pred ústavným súdom) je však následne potrebné preferovať princípprávnej   istoty   subjektov   práva, najmä   účastníkov   konkrétneho,   právoplatne   skončenéhosúdneho   konania,   ktorého   ochrana   je   zabezpečovaná   inštitútom   právoplatnosti   súdnehorozhodnutia   a formálnymi   a materiálnymi   účinkami   právoplatnosti   rozhodnutia,   ktoréneumožňujú   prvostupňovému   a druhostupňovému   súdu   opätovne   konať   a rozhodnúť   bezzmeny skutkových okolností   o tej   istej veci (pozri   body 29 a 30), a to i v prípade, žeprávoplatné súdne rozhodnutie (výrok) je zjavne v rozpore s objektívnym právom. Inakpovedané, zákonným naplnením požiadaviek a princípov právneho štátu, konkrétne právnejistoty, je inštitút právoplatnosti súdnych rozhodnutí. Právoplatnosť v civilnom procese značípredovšetkým nezmeniteľnosť súdneho rozhodnutia a jeho záväzné účinky na právne vzťahymedzi   účastníkmi,   ktoré   prostredníctvom   inštitútu   právoplatnosti   nadobudli   kvalitujudikovaných právnych vzťahov, t. j. vzťahov aprobovaných súdnou mocou. Do účinkovprávoplatnosti   možno   zasiahnuť   len   v   prípadoch   presne   ustanovených   zákonom   a   lenz dôvodov, ktoré sú významnejšie než je záujem štátu na právnej istote a stabilite súdnychrozhodnutí (porov. nález ústavného súdu sp. zn. PL. ÚS 43/95 z 10. septembra 1996).

46.   Na   základe   uvedených   konklúzií   ústavný   súd   konštatuje,   že   právoplatnéuznesenie Okresného súdu Dunajská Streda sp. zn. 11 Cb 116/2012 z 30. novembra 2012bolo potrebné i napriek pochybnostiam o správnom zistení skutkového stavu veci a miestnejpríslušnosti   Okresného   súdu   Dunajská   Streda   pre   rozhodnutie   o návrhu   na   nariadeniepredbežného opatrenia vo vzťahu k v návrhu označeným nehnuteľnostiam považovať zaprekážku veci právoplatne rozhodnutej pre postup ostatných okresných súdov a krajskýchsúdov o tom istom návrhu sťažovateľky na nariadenie predbežného opatrenia. Napadnutéuznesenie   najvyššieho   súdu   túto   skutočnosť   reflektuje,   najvyšší   súd   správne   posúdilprávoplatné uznesenie   Okresného   súdu   Dunajská   Streda   sp.   zn.   11   Cb   116/2012z 30. novembra 2012 ako prekážku právoplatne rozhodnutej veci pre ďalšie súdne konaniao tom istom návrhu sťažovateľky na nariadenie predbežného opatrenia a jeho závery súústavne   aprobovateľné,   nesvojvoľné   a   nemožno   konštatovať   neústavný   zásah   dosťažovateľkou označených práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 1 ústavy a čl. 6 ods. 1dohovoru.

Záver

47. Úloha ústavného súdu sa v konaní podľa čl. 127 ústavy obmedzuje predovšetkýmna kontrolu zlučiteľnosti interpretácie a aplikácie zákonov všeobecnými súdmi (vrátane ichprocesného   postupu)   s   ústavou   alebo   medzinárodnou   zmluvou   o   ľudských   právacha základných   slobodách   (porov.   I. ÚS 17/01,   II.   ÚS   137/08,   III.   ÚS   328/08,IV. ÚS 11/2010). Skutkové alebo právne závery všeobecného súdu sú predmetom kontrolyzo strany ústavného súdu zásadne len v miere posúdenia, či tieto sú zjavne neodôvodnenéalebo arbitrárne, a teda z ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveňmajú   za   následok   porušenie   základného   práva   alebo   slobody   (porov.   I.   ÚS   12/05,II. ÚS 410/06, III. ÚS 119/03, IV. ÚS 238/07).

48.   Keďže   ústavný   súd   pri   predbežnom   prerokovaní   sťažnosti nezistil   v postupea v skutkových a právnych záveroch napadnutého uznesenia najvyššieho súdu nič ústavnenekonformné,   čo   by   nasvedčovalo   ich   arbitrárnosti   alebo   ústavnej   neakceptovateľnosti,odmietol sťažnosť sťažovateľky podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako zjavneneopodstatnenú.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 4. februára 2015