znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

  II. ÚS 73/03-15

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 9. apríla 2003 predbežne prerokoval sťažnosť Ing. J. K., bytom K., zastúpeného advokátkou JUDr. D. S., K., vo veci porušenia čl. 2 ods. 2, čl. 13 ods. 1, čl. 48. ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a čl. 12 Dohovoru o právach dieťaťa   uznesením   Okresného   súdu   Košice   I   sp.   zn.   24   C   18/96   z 18. februára   2002 o vydaní predbežného opatrenia, ako aj porušenia čl. 17 ods. 6 Ústavy Slovenskej republiky postupom Fakultnej nemocnice Louisa Pasteura v Košiciach a porušenia čl. 19 ods. 1 a 2 a čl. 26 ods. 1 postupom Okresného riaditeľstva Policajného zboru Košice II, Okresného oddelenia Policajného zboru Košice III a Krajskej inšpekcie Policajného zboru v Košiciach, ako aj postupom Fakultnej nemocnice Louisa Pasteura v Košiciach a takto

r o z h o d o l :

1. Sťažnosť Ing. J. K. vo veci porušenia čl. 2 ods. 2, čl. 13 ods. 1, čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Okresného súdu Košice I sp. zn. 24 C 18/96 z 18. februára 2002   o d m i e t a ako neprípustnú.

2. Sťažnosť Ing. J. K. vo veci porušenia čl. 17 ods. 6 Ústavy Slovenskej republiky postupom Fakultnej nemocnice Louisa Pasteura v Košiciach   o d m i e t a   pre jej zjavnú neopodstatnenosť.

3.   Sťažnosť   Ing.   J.   K.   vo   veci   porušenia   čl.   19   ods.   1   a 2   Ústavy   Slovenskej republiky postupom   Okresného   riaditeľstva   Policajného   zboru   Košice II,   Okresného oddelenia Policajného zboru Košice III a Krajskej inšpekcie Policajného zboru v Košiciach o d m i e t a   pre nedostatok právomoci.

4. Sťažnosť Ing. J. K. vo veci porušenia čl. 26 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky postupom Fakultnej nemocnice Louisa Pasteura v Košiciach   o d m i e t a   pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bolo 2. apríla 2002 doručené podanie Ing. J. K. (ďalej len „sťažovateľ“), bytom K., označené ako „Sťažnosť pre porušenie   základných   ľudských   práv   čl.   zaručených   Ústavou   Slovenskej   republiky a Dohovorom o ochrane základných ľudských práv“.

Sťažovateľ vo svojej sťažnosti uviedol: «Rozsudkom Okresného súdu Košice I. č. k. 24 C 18/96 zo dňa 16. 5. 2001 bolo manželstvo sťažovateľa a pani D. K., právoplatne rozvedené. Proti časti rozsudku, výroku o výchove maloletého J. K. podala odvolanie odporkyňa, o ktorom nie je zatiaľ právoplatne rozhodnuté.

Žalobným návrhom zo dňa 7. 12. 2001 podľa § 102 Občianskeho súdneho poriadku matka   maloletého   požiadala   Okresný   súd   Košice   I,   aby   nariadil   vo   veci   predbežné opatrenie a rozhodol tak, že sa maloletý J. K., zveruje do jej výchovy. Poukázala na to, že jej syn J. K. mladší, ktorý žije v spoločnej domácnosti so sťažovateľom bol dňa 2. 12. 2001 ošetrený v Detskej nemocnici na oddelení jednotky intenzívnej starostlivosti v Košiciach, kde mu po použití prípravku Nurelle D, otravy určenej pre škodcov bol vykonaný výplach žalúdka.   Uviedla,   že   maloletý   sa   v starostlivosti   sťažovateľa   ocitol   v akútnom   ohrození života a vzniknutá udalosť vylučuje, aby v opatere otca mohol naďalej zotrvať.

Dňa 18. 1. 2002 matka maloletého doplnila svoj návrh na nariadenie predbežného opatrenia takto:

„Od podania návrhu na vydanie predbežného opatrenia došlo k zmene pomerov. Maloletý   J.   K.   bol   dňa   7.   1.   2002   preložený   z oddelenia   Anesteziológie   a intenzívnej medicíny FN L. Pasteura v Košiciach na nefrologickú kliniku toho istého zdravotníckeho zariadenia. Dňa 16. 1. 2002 prišiel na toto oddelenie otec dieťaťa, navrhovateľ J. K., ktorý žiadal okamžité prepustenie syna. Zo strany zdravotníckeho zariadenia nebolo tejto žiadosti vyhovené,   keďže   zdravotný   stav   dieťaťa   si   vyžaduje   ďalšiu   hospitalizáciu   na   tomto oddelení“.   Uviedla   ďalej,   že   asi   o trištvrte   hodiny   po   tom,   čo   mu   bolo   odmietnuté prepustenie syna, otec svojvoľne zobral syna zo zdravotníckeho zariadenia bez prepúšťacej správy   a bez   akýchkoľvek   odporúčaní   týkajúcich   sa   ďalšej   liečby.   Vzhľadom   na   to,   že ohrozil zdravotný stav maloletého Nefrologická klinika FN L. Pasteura na Rastislavovej ul. č. 43 v Košiciach ohlásila túto skutočnosť príslušnému policajnému orgánu.“

... Okresný súd Košice I uznesením zo dňa 18. 2. 2002, č. k. 24 C 18/96 podľa ust. § 102   O.   s.   p.   rozhodol   podľa   návrhu   matky   a maloletého   J.   K.   zveril   do   jej   výchovy. Uznesenie   sa   stalo   vykonateľným   bez   ohľadu   na   právoplatnosť.   Sťažovateľovi   bolo doručené   dňa   28.   januára   2002   a to   spolu   s návrhom   a doplňujúcim   návrhom   matky maloletého.

... Sťažovateľ namieta, že rozhodnutím Okresného súdu Košice I. boli porušené jeho základné   práva   a slobody   a tiež   porušené   základné   ľudské   práva   a slobody   jeho   syna maloletého J. K., ktoré Ústava Slovenskej republiky garantuje.

Porušenie práv zaručených Ústavou Slovenskej republiky vidí najmä v tom:

-že mu bolo odopreté právo vyjadriť sa k žalobnému návrhu matky maloletého,

-boli porušené základné ľudské práva maloletého na slobodný prejav,

-opakovanými   pokusmi   o hospitalizáciu   prostredníctvom   policajných   orgánov bola obmedzená osobná sloboda sťažovateľa a jeho maloletého syna,

-boli porušované práva na ochranu pred neoprávneným zasahovaním do súkromného a rodinného života,

-bola vážne poškodená osobná česť a dôstojnosť sťažovateľa.  

Sťažovateľ strávil u nemocničného lôžka svojho maloletého syna denne v priemere 4 hodiny   a o   jeho   zdravotnom   stave   bol   ošetrujúcim   zdravotným   personálom   dôsledne informovaný. V čase opustenia nemocnice dňa 16. 1. 2002 sa maloletý J. K. podroboval liečebnej   rekonvalescencii   na   Nefrologickej   klinike   Fakultnej   nemocnice   L.   Pasteura v Košiciach a nemonitorovali sa jeho dôležité životné orgány.  

Sťažovateľovi   zdravotný   personál   menovanej   kliniky   odmietol   možnosť   podpísať negatívny reverz a možnosť odovzdať prepúšťaciu správu.

Postup   Nefrologickej   kliniky   Fakultnej   nemocnice   L.   Pasteura   v Košiciach a oznámenie zaslané policajným orgánom nemá oporu zákona.»

Na základe uvedených skutočností sťažovateľ navrhol, aby: „Ústavný súd Slovenskej republiky vyslovil, že práva sťažovateľa zaručené Ústavou Slovenskej republiky,   čl.   17   ods.   6,   čl.   19   ods.1   a 2   a čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej republiky porušené boli a bol porušený aj článok 12 Charty práv dieťaťa a aby rozhodol o nemajetkovej ujme sťažovateľa v sume 200.000.- Sk.“

Keďže   sťažnosť   sťažovateľa   nespĺňala   predpísané   náležitosti   podľa   §   50   zákona Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z.   o organizácii   Ústavného   súdu Slovenskej   republiky,   o konaní   pred   ním   a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“), ústavný súd ho vyzval listom z 28. júna 2002 na upresnenie sťažnosti.

Doplnená sťažnosť sťažovateľa bola ústavnému súdu doručená 12. júla 2002 a bola označená ako „Doplnenie podania so žiadosťou o pripustenie ďalšieho účastníka na strane sťažovateľa do konania a so zmenou petitu návrhu“.

  Sťažovateľ konkrétne uviedol:

„Súčasne žiadam, aby Ústavný súd SR pripustil zmenu návrhu

- tak, že na strane sťažovateľa pripustí ako ďalšieho účastníka, mladistvého J. K, trvale bytom u sťažovateľa v I. rade

- a v časti petitu návrhu pripustí zmenu petitu jeho rozšírením. V súlade   s čl.   127   ods.   1   Ústavy   Slovenskej   republiky   sťažovatelia   podaním Ústavnému súdu napádajú:

uznesenie   Okresného   súdu   Košice   I.   zo   dňa   18.   2.   2002   v právnej   veci   č.   k. 24 C 18/96,

postup   Fakultnej   nemocnice   L.   Pasteura   v Košiciach,   Nefrologickej   kliniky a Psychiatrickej kliniky,

postup Okresného riaditeľstva policajného zboru Slovenskej republiky Košice II, postup Okresného oddelenia PZ SR Košice - III. Dargovských hrdinov, postup Krajskej inšpekcie PZ SR v Košiciach,

pretože podľa názoru sťažovateľov boli nimi porušené ich základné práva zaručené Ústavou Slovenskej republiky.“

K skutkovému stavu sťažovatelia doplnili:   «V období od 16. 1. do 31. 1. 2002 bol maloletý J. K. denne a opakovane niekoľkokrát   príslušníkmi   policajného   OO   PZ   na   sídlisku   Dargovských   hrdinov vyhľadávaný   v mieste   svojho   trvalého   bydliska,   ale   aj   v mieste   bydliska   iných   osôb. Podobne prebiehalo policajné pátranie po sťažovateľovi v I. rade v mieste jeho trvalého bydliska, v mieste trvalého bydliska jeho matky v M. pod Ď., ale aj v obci V. u tretích osôb.   Dňa 16. 1. 2002 bol sťažovateľ vypočúvaný na Obvodnom oddelení PZ SR Košice- JUH   vo   veci   údajného   únosu   svojho   syna   –   J.   K.   z Fakultnej   nemocnice   L.   Pasteura. Vyslúchajúci,   pán   Č.   mu   pri   výsluchu   opakovane   uviedol,   že   Okresnému   oddeleniu policajného zboru Košice-JUH boli doručené 2 žiadosti o odchyt a rehospitalizáciu jeho syna, J. K. na nefrologickej klinike Fakultnej nemocnice L. Pasteura v Košiciach. Listy boli datované   dňa   16.   1.   2002   a 18.   1.   2002   a podpísané   pánom   prof.   MUDr.   M.,   pánom primárom   MUDr.   M.   a neznámou   lekárkou   –   prvý   list,   a pánom   prof.   M.   a pánom primárom MUDr. S. – druhý list.

...   Listom   zo   dňa   23.   1.   2002   sťažovateľ   v I.   rade   požiadal   riaditeľa   Okresného riaditeľstva   PZ   Košice   II,   aby   mu   poskytol   verifikované   kópie   prípisov   Nemocnice   L. Pasteura   v Košiciach   zo   dňa   16.   1.   2002   a 18.   1.   2002,   ktorými   sa   lekári   menovanej nemocnice   domáhali   rehospitalizácie   jeho   syna   a toho   istého   dňa   podal   podnet   na prešetrenie   činnosti   OO   PZ   Košice-JUH   pri   odchytávaní   svojho   syna   za   účelom   jeho rehospitalizácie. Súčasne požiadal o prešetrenie dôvodov celoštátneho pátrania policajného zboru po svojej osobe.

... Riaditeľ Okresného riaditeľstva PZ SR v Košiciach II. listom zo dňa 21. 2. 2002 č. p. ORP 3/Sť-2002 na list sťažovateľa zo dňa 23. 1. 2002 oznámil, citujeme:

„Po prešetrení sťažnosti Vás týmto upovedomujem:

1.   Policajti   OO   PZ   JUH   postupovali   pri   prešetrovaní   Vašej   osoby   na   základe trestného oznámenia, ktoré podala Vaša dcéra na OO PZ-JUH, kde sa jedná o podozrenie z trestného činu výtržníctva podľa § 202 Trestného zákona, ČTS-ORP-31-JUH 2002, kde pre potrebu prešetrenia spisového materiálu bolo potrebné vypočuť Vás ako aj Vášho syna a nie na základe hlásenia FN Nefrologickej kliniky ako to uvádzate vo Vašej sťažnosti. Policajti v tomto prípade postupovali v zmysle zákona NR SR č. 171/93 Z. z. o Policajnom zbore, v znení neskorších predpisov, ako aj podľa Trestného zákona, Trestného poriadku.

2.   Vo   svojej   sťažnosti   sa   odvolávate   na   hlásenia   z FN   L.   Pasteura,   ktoré   boli doručené na OO PZ JUH a na základe ktorých Vás mali policajti OO PZ JUH hľadať, ako aj na základe ktorých mali následne vo veci konať. Tieto hlásenia boli doručené na OO PZ JUH, boli riadne zaevidované a zástupca riaditeľa OO PZ JUH tieto preveril a písomne odpovedal Nefrologickej klinike FN L. Pasteura v Košiciach, že Policajný zbor v zmysle platných   právnych   noriem   nemôže   vykonať   hospitalizáciu   občana,   ale   môže   v takýchto prípadoch vykonať len asistenciu na požiadanie súdu a o umiestnení do zdravotníckeho zariadenia môže rozhodnúť len súd SR na základe lekárskeho podnetu. Z toho vyplýva, že policajti OO PZ   JUH nekonali na základe hlásení FN   L. Pasteura v Košiciach,   ale na základe podozrenia z trestného činu výtržníctva podľa § 202 Trestného zákona, ktoré bolo prijaté na OO PZ JUH, kde bolo potrebné vykonať previerky a následné vypočutie osôb pre objektívne   prešetrenie   prípadu.   Policajti   OO   PZ   Košice-JUH   pri   dokumentovaní predmetného prípadu postupovali v zmysle zákona NR SR č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov a neporušili normy ani predpisy.“»

Sťažovateľ ďalej uviedol, že obdobné stanovisko zaujala na jeho podnet z 23. januára 2002 aj Krajská inšpekcia Policajného zboru v Košiciach. Podľa jeho názoru sú uvedené písomné stanoviská „v rozpore s vysvetlením príslušníka policajného zboru pána Č., ktorý sťažovateľovi   v I.   rade   svojho   syna J.   K.   ml.   z nemocničného zariadenia   uniesol...   a sú v rozpore aj s vyjadrením hovorkyne Krajského riaditeľstva PZ SR v Košiciach, zverejnené v súvislosti s medializovaním únosu maloletého syna J. K. ml. v denníku Korzár zo dňa 18.

1. 2002. Na základe odpovede Krajskej inšpekcie PZ SR zo dňa 26. 1. 2001 (pozn. má byť uvedené 2002) sťažovateľ v I. rade požiadal riaditeľa   OO PZ   SR   Dargovských hrdinov v Košiciach   o vysvetlenie   príčiny   pravidelného   pátrania   po   mieste   pobytu   svojho   syna a svojom, vykonávaného v dobe od 16. 1. 2002 do 31. 1. 2002.“

K samotnej podstate sťažnosti sťažovateľ uviedol tieto argumenty:„Podľa   názoru   sťažovateľov   bolo   uznesenie   Okresného   súdu   Košice   I.   č.   k. 24 C 18/96   zo   dňa   18.   2.   2002   vydané   bez   náležitého   zistenia   skutkového   stavu,   bez možnosti sťažovateľov v 1. a 2. rade vyjadriť sa k veci a boli ním porušené ľudské práva sťa0žovateľov   zaručené   Ústavou   Slovenskej   republiky.   Naviac   nebolo   ani   spoľahlivo zistené,   či   k použitiu   otravných   látok   maloletým   nedošlo   len   v dôsledku   neopatrnosti a napriek   tomu   boli   akceptované   tvrdenia   matky,   že   sťažovateľ   v I.   rade   ohrozil   život a zdravie svojho syna.

Konaním zamestnancov Fakultnej nemocnice L. Pasteura v Košiciach bolo porušené základné právo sťažovateľa v I. rade na informácie tým, že mu v čase opustenia nemocnice jeho   syna   bolo   bezdôvodne   a v rozpore   so   zákonom   odmietnuté   vystavenie   negatívneho reverzu. V dôsledku trvajúceho a opakovaného pátrania po sťažovateľoch bol maloletý J. K. vystavený   neustálym   psychickým   tlakom,   v dôsledku   čoho   sa   obaja   sťažovatelia   museli z miesta svojho trvalého bydliska vzdialiť na dobu jedného mesiaca. Takýmto postupom bola podľa názoru sťažovateľov obmedzená aj ich osobná sloboda. Sťažovateľ v 2. rade mal dôvodné   obavy,   že   bude   proti   svojej   vôli   hospitalizovaný   v psychiatrickom   zariadení nemocnice.

Súčasne bolo porušené právo sťažovateľa v I. rade na informácie aj tým, že mu nebol ani   len   k nahliadnutiu   poskytnutá   ani   jedna   zo   žiadostí   nefrologickej   kliniky o rehospitalizáciu jeho syna J. K. ml.

Sťažovateľ v I. rade má za to, že postup dotknutých orgánov v uvedenej záležitosti umožnil medializáciu prípadu, ním údajne uskutočneného únosu syna z nemocnice v takom rozsahu, že následkom toho bola v očiach širokej verejnosti vážne poškodená jeho osobná česť a meno.“  

Sťažovatelia požadujú nemajetkovú ujmu v peniazoch tak ako ju uplatnili a v zmysle uvedených skutočností navrhujú, aby

„Ústavný súd Slovenskej republiky nálezom vyslovil, že:

-   uznesením Okresného súdu Košice I.   č.   k.   24 C 18/96   boli porušené základné ľudské práva sťažovateľov, zaručené v čl. 2 ods. 2, v čl. 13 ods. 1, písm. a), v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, v článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane základných ľudských práv a slobôd a v čl. 12 Charty práv dieťaťa,

a aby

- napadnuté uznesenie Okresného súdu Košice I. v súlade s čl. 127 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky zrušil,

a aby

- vyslovil, že postupom Fakultnej nemocnice L. Pasteura bol porušený čl. 17 ods. 6 Ústavy   Slovenskej   republiky   a postupom   orgánov   policajného   zboru   SR   a Fakultnej nemocnice L Pasteura bol porušený čl. 19 ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 26 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky.“

II.

Ústavný súd je podľa čl. 127 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) od 1. januára 2002 oprávnený konať o sťažnostiach, ktorými fyzické osoby alebo právnické osoby namietajú porušenie svojich základných práv a slobôd upravených v ústave, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy,   ktorú Slovenská   republika   ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom   ustanoveným zákonom,   ak o ochrane týchto práv alebo slobôd nerozhoduje iný súd.

Podmienky konania ústavného súdu o sťažnostiach sú upravené v ustanoveniach § 49 až 56 zákona o ústavnom súde. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 citovaného zákona sťažnosť sťažovateľa predbežne prerokoval na svojom neverejnom zasadnutí, pričom   zisťoval, či neexistujú dôvody na jej odmietnutie podľa § 25 ods. 2 tohto zákona.

1.   Ústavný   súd   po   predbežnom   prerokovaní   sťažnosti   sťažovateľa   v časti namietajúcej   porušenie   základného   práva   sťažovateľa   podľa   čl.   2   ods.   2,   čl.   13   ods.   1 a čl. 48   ods.   2   ústavy   a čl.   6   ods.   1   dohovoru   uznesením   Okresného   súdu   Košice   I z 18. januára 2002 o vydaní predbežného opatrenia vo veci sp. zn. 26 C 18/96 konštatoval, že sťažovateľ nesplnil podmienku vyplývajúcu z § 53 ods.   1 zákona o ústavnom   súde, pretože nevyčerpal dostupný a účinný opravný prostriedok (v tomto prípade odvolanie) proti   rozhodnutiu   o vydaní   predbežného   opatrenia   napriek   tomu,   že   takáto   možnosť vyplývala z poučenia obsiahnutého v rozhodnutí.

Ústavný súd vo svojej doterajšej rozhodovacej činnosti viackrát uviedol, že ochranu konkrétneho práva a slobody, porušenie ktorých je namietané, môže poskytnúť len vtedy, ak sa ich ochrany fyzická osoba alebo právnická osoba už nemôže domôcť v žiadnom inom konaní pred iným štátnym orgánom Slovenskej republiky vrátane všeobecných súdov (napr. I. ÚS 49/98).   Z uvedených   dôvodov   odmietol   sťažnosť   sťažovateľa   v tejto   časti   pre   jej neprípustnosť.

2.   Sťažovateľ   ďalej   namietal porušenie   čl.   17   ods.   6   ústavy   postupom   Fakultnej nemocnice   Louisa   Pasteura   v   Košiciach.   Podľa   čl.   17   ods.   6   ústavy   „Zákon   ustanoví, v ktorých prípadoch možno prevziať osobu do ústavnej zdravotníckej starostlivosti alebo ju v nej držať bez jej súhlasu. Takéto opatrenie sa musí do 24 hodín oznámiť súdu, ktorý o tomto umiestnení rozhodne do piatich dní“.

Zo   sťažnosti   sťažovateľa   vyplynulo,   že   maloletý   J.   K.   nebol   hospitalizovaný v označenom zdravotníckom zariadení v čase od 7. – 16. januára 2002 proti svojej vôli, resp. proti vôli svojho zákonného zástupcu. Sťažovateľ (otec maloletého) potom 16. januára 2002 svojvoľne odviedol maloletého syna z tohto zdravotníckeho zariadenia na neznáme miesto.   Na   žiadosť   zdravotníckeho   zariadenia   adresovanú   Okresnému   oddeleniu Policajného zboru Košice - Juh toto oddelenie písomne upovedomilo Nefrologickú kliniku Fakultnej   nemocnice   Louisa   Pasteura   v Košiciach,   že Policajný   zbor   v zmysle platných právnych noriem nemôže vykonať hospitalizáciu občana; môže vykonať len asistenciu na požiadanie súdu, ktorý rozhodol o umiestnení do zdravotníckeho zariadenia.

Ústavný súd konštatoval, že z opísaných a doložených skutočností nevyplynulo, že došlo   k zásahu,   ktorý   by   mohol   zakladať   porušenie   zákona   Národnej   rady   Slovenskej republiky   č.   277/1994   Z.   z.   o zdravotnej   starostlivosti   v znení   neskorších   predpisov v spojení s čl. 17 ods. 6 ústavy rehospitalizáciou maloletého J. K. proti jeho vôli, resp. proti vôli jeho zákonného zástupcu.

Sťažovateľ okrem toho namietal obmedzenie osobnej slobody maloletého J. K. tým, že „v dôsledku   trvajúceho   a opakovaného pátrania po sťažovateľoch   bol maloletý J. K. vystavený neustálym psychickým   tlakom, v dôsledku   čoho sa obaja sťažovatelia museli z miesta svojho trvalého bydliska vzdialiť na dobu jedného mesiaca. Takýmto postupom bola podľa názoru sťažovateľa obmedzená aj ich osobná sloboda. Sťažovateľ v 2. rade mal dôvodné   obavy,   že   bude   proti   svojej   vôli   hospitalizovaný   v psychiatrickom   zariadení nemocnice“.

Ústavný súd pri skúmaní tejto časti sťažnosti sťažovateľa uzavrel, že vzhľadom na to, že   uvádzané   skutočnosti   nesignalizovali   ani   možnosť   porušenia   namietaného   práva   na osobnú   slobodu   a ani režimu   ochrany   uvedeného   v čl.   17   ods.   6   ústavy,   ústavný   súd sťažnosť sťažovateľa v tejto časti odmietol ako zjavne neopodstatnenú.

3. Sťažovateľ v ďalšej časti svojej sťažnosti namietal porušenie svojho základného práva na ochranu osobnej cti a dôstojnosti podľa čl. 19 ods. 1 ústavy a svojho základného práva   na   ochranu   pred   neoprávneným   zasahovaním   do   súkromného   a rodinného   života podľa   čl.   19   ods.   2   ústavy   postupom   označených   orgánov   Policajného   zboru,   ako   aj postupom Fakultnej nemocnice Louisa Pasteura v Košiciach.

Ústavný   súd   v tejto   súvislosti   v   súlade   so   svojou   stabilizovanou   rozhodovacou činnosťou   konštatoval, že nárok na ochranu osobnosti   patrí do   právomoci   všeobecných súdov   (podľa   §   11   Občianskeho   zákonníka   v spojení   s   §   200i   Občianskeho   súdneho poriadku),   ktorú   ústavný súd nemôže nahrádzať (I.   ÚS   130/93,   I.   50/96), keďže podľa čl. 127 ods. 1 ústavy rozhoduje o sťažnostiach namietajúcich porušenie základných práv a slobôd   len   vtedy,   ak   o ochrane   týchto   práv   a slobôd   nerozhoduje   iný   súd.   Z týchto dôvodov sťažnosť sťažovateľa v tejto časti odmietol pre nedostatok právomoci.

4. Sťažovateľ napokon namietal aj porušenie jeho základného práva na informácie podľa čl. 26 ods. 1 ústavy postupom zamestnancov Fakultnej nemocnice Louisa Pasteura v Košiciach   tým,   že   „mu   v čase   opustenia   nemocnice   jeho   syna   bolo   bezdôvodne a v rozpore so zákonom odmietnuté vystavenie negatívneho reverzu“ a „nebola mu ani len k nahliadnutiu poskytnutá ani jedna zo žiadostí nefrologickej kliniky o rehospitalizáciu jeho syna.

Keďže sťažovateľ uviedol „porušenie zákona“, ale ani po výzve ústavného súdu a po doplnení sťažnosti nijako neobjasnil, v čom vidí porušenie svojho označeného základného práva,   ústavný   súd   jeho   sťažnosť   v tejto   časti   odmietol   pre   nedostatok   zákonom predpísaných náležitostí.

Keďže ústavný súd nezistil dôvody, pre ktoré by prijal sťažnosť Ing. J. K. na ďalšie konanie,   bolo   už   bez   ďalšieho   právneho   významu   zaoberať   sa   otázkou   pristúpenia maloletého ako ďalšieho účastníka konania na strane sťažovateľa, ako aj zvyšnou časťou sťažnosti.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 9. apríla 2003