znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

II. ÚS 727/2014-43

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 26. marca 2015 v senátezloženom z predsedu Sergeja Kohuta, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej a sudcu LajosaMészárosa (sudca spravodajca) predbežne prerokoval sťažnosť

zastúpenej   JUDr.   Jaroslavom   Lovaššom,   Aequitas   s.   r.   o.,   Dolná   19,Banská Bystrica, vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bezzbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresnéhosúdu Banská Bystrica v konaní vedenom pod sp. zn. 24 D 75/03 a takto

r o z h o d o l :

1. Okresný   súd   Banská   Bystrica   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   24   D   75/03p o r u š i l   základné   právo ⬛⬛⬛⬛ na   prerokovanie   veci   bez   zbytočnýchprieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.

2. Okresnému súdu Banská Bystrica p r i k a z u j e, aby vo veci vedenej pod sp. zn.24 D 75/03 konal bez zbytočných prieťahov.

3.   ⬛⬛⬛⬛ p r i z n á v a   finančné zadosťučinenie v sume 4 000 € (slovomštyritisíc eur), ktoré   j e   Okresný súd Banská Bystrica   p o v i n n ý   zaplatiť jej do dvochmesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. ⬛⬛⬛⬛ p r i z n á v a   náhradu trov právneho zastúpenia v sume 508,99 €(slovom päťstoosem eur a deväťdesiatdeväť centov) ktoré j e Okresný súd Banská Bystricap o v i n n ý   vyplatiť   na   účet   Aequitas   s.   r.   o.,   Dolná   19,   Banská   Bystrica, do   dvochmesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1.   Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   uznesením   č.   k.II. ÚS 727/2014-12 z 28. októbra   2014 prijal   podľa   §   25   ods.   3   zákona   Národnej   radySlovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákono ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ (ďalej len „sťažovateľka“),ktorou namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočnýchprieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupomOkresného súdu Banská Bystrica (ďalej aj „okresný súd“ alebo „súd“) v konaní vedenompod sp. zn. 24 D 75/03 (ďalej aj „napadnuté konanie“).

1.1 Zo sťažnosti vyplynulo najmä, že: «V   dôsledku   konania   Súdneho   komisára   a   Okresného   súdu   došlo   k   porušeniu základného   práva   Sťažovateľky   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   a   jej prejednanie v primeranej lehote vzhľadom na viac ako desať a pol roka trvajúce dedičské konanie.

(...)   Súdny   komisár   vedome   nepostupuje   v   súlade   so   zásadou   rýchlosti   súdneho konania a z prílišnej opatrnosti si všetky úkony necháva odobriť OS BB, vo veci nevyvíja iniciatívu a nepostupuje tak, aby bolo dedičské konanie ukončené v najkratšom možnom čase. Je pravdou, že Súdny komisár pravidelne vykonáva úkony, väčšinu z nich však vôbec nebolo   potrebné   vykonať.   Pri   previerkach   súdneho   spisu   bolo   síce   skonštatované,   že procesné úkony boli vykonávané pravidelne a smerujú k ukončeniu dedičského konania, avšak od roku 2010 Súdny komisár vo veci nezistil žiadnu novú skutočnosť, neurčil žiadnym spôsobom hodnotu poručiteľovho majetku a neustále vedie konanie smerom k uzatvoreniu dedičskej   dohody.   Takýto   postup   Súdneho   komisára   je   Okresným   súdom   evidentne tolerovaný a to napriek skutočnosti, že vo veci prebiehajú prieťahy v konaní a aktuálny stav dedičskej veci je v porovnaní so stavom z roku 2010 rovnaký. Okresnému súdu musí byť zrejmé, že pokiaľ sa dedičia nedohodnú na vyporiadaní dedičstva v priebehu prvých pár rokov po smrti poručiteľa, s ťažkosťami sa dohodnú po desiatich rokoch.

Skutočnosť, že Súdny komisár nepostupuje s odbornou starostlivosťou a nevyužíva všetky   inštitúty   občianskeho   konania   skonštatoval   sám   Okresný   súd,   ktorý   Súdneho komisára upozornil na možnosť ukladania poriadkových pokút - v prípade nevyjadrenia sa Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Banská Bystrica (ÚPSVaR BB) vo veci Okresný súd poukázal na skutočnosť, že Súdny komisár mal využiť uvedený inštitút už pri úkone zo dňa 20. 03. 2013 a rovnako aj pri úkone zo dňa 26. 03. 2013. Súdny komisár však opätovne zrejme z opatrnosti najskôr poslal ÚPSVaR BB urgenciu zo dňa 29. 04. 2013 a až následne, potom čo sa ÚPSVaR BB vo veci nevyjadril, uložil poriadkovú pokutu. Takéto konanie Súdneho   komisára   ako   aj   Okresného   súdu,   ktorý   vo   veci   koná   len   prostredníctvom upozornení nikdy nemôže viesť k skorému ukončeniu dedičského konania.

Dedičia v dedičskej veci sa už desať rokov nachádzajú v stave právnej neistoty a predlžovaním   dedičského   konania   sa   hodnota   poručiteľovho   majetku   znižuje   (každý mesiac   narastajú   úroky   a   poplatky   z   úveru   poskytnutého   poručiteľovi   Slovenskou sporiteľňou, a. s., čím sa zvyšujú pasíva dedičstva, v priebehu dedičského konania boli zrušené spoločnosti poručiteľa, ktorých obchodný podiel mal byť predmetom dedičského konania). Je v záujme dedičov, ktorým je aj sťažovateľka, aby sa odstránil stav právnej neistoty   a   dedičské   konanie,   ktoré   dedičov   zaťažuje   už   desať   rokov   bolo   právoplatne skončené.

Na základe uvedeného je možné skonštatovať, že Okresný súd spôsoboval svojím neodborným   prístupom   prieťahy   v   dedičskej   veci,   nakoľko   nedokonalo   poznal   obsah samotnej   podstaty   veci   (v   hospodárení   a   ohodnocovaní   obchodných   spoločností   podľa nášho názoru súd podstatu veci nepoznal), Okresný súd v zastúpení Súdnym komisárom neodborne viedol jednotlivé pojednávania a nariaďoval dokazovanie bez náležitého zistenia procesné významných skutočností pre toto dokazovanie. Okresný súd už v roku 2004 vedel, že ohodnotenie Spoločností nebude prostredníctvom znaleckých posudkov možné. Pokiaľ by to   aj   Okresný   súd   nebol   schopný   zistiť,   najneskôr   v   roku   2005,   kedy   nebola   súdom schválená   dedičská   dohoda   mal   zabezpečiť   vykonanie   všetkých   dôkazov   potrebných   na konanie vo veci. Okresný súd tak mal povinnosť pristúpiť k ohodnoteniu Spoločností už v roku 2005, t. j. päť rokov skôr. Po objektívnom preskúmaní úkonov Súdneho komisára, konajúceho v mene súdu je možné zreteľne vidieť, že Súdny komisár nevykonal žiadny potrebný úkon z vlastnej iniciatívy. Vždy postupoval z úkonu na úkon, nepredvídal, konal len na základe pokynov Okresného súdu a to tak, aby v prípade previerky súdneho spisu bolo možné argumentovať, že vo veci bol v danom čase úkon vykonaný.

Na   základe   uvedeného   je   zrejmé,   že   Okresný   súd   mal   aj   v   prípade   nečinnosti účastníkov   konania   viesť   dedičské   konanie   k   skorému   ukončeniu   a   nečakať,   kedy   sa účastníci konania vo veci vyjadrenia a či sa vôbec vyjadria. Okresný súd mal k dispozícii prostriedky, na základe ktorých mohol účastníkov dedičského konania zákonne prinútiť vo veci konať, využil ich však až v prípade ÚPSVaR v roku 2013. V súvislosti s prípadným nekonaním účastníkov súčasne poukazujeme na nález Ústavného súdu SR č I. ÚS 47/1996 zo dňa 28. 02. 1997, ktorý stanovuje, že „správaním sa účastníka konania sa súd môže zbaviť zodpovednosti za prieťahy v konaní, len ak v dôsledku správania sa účastníka došlo k spomaleniu postupu v konaní. Prieťahy v konaní, ktoré zapríčinil aj účastník konania, nevylučujú však a priori zodpovednosť súdneho orgánu, ktorý vo veci koná, ak o právach účastníka konania rozhoduje dlhšie, než je primerané podľa povahy veci, alebo ak ide o zbytočný prieťah zapríčinený súčasne i nesprávnym postupom súdu.“

Vzhľadom k tomu, že ústavné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov sa   splní   až   právoplatným   rozhodnutím   štátneho   orgánu,   na   ktorom   sa   osoba   domáha odstránenia právnej neistoty ohľadne svojich práv (II. ÚS 26/95 zo dňa 25. 10. 1995) a dedičské konanie vo veci poručiteľa nie je ani po takmer jedenástich rokoch právoplatne ukončené a to z dôvodu činnosti resp. nečinnosti Okresného súdu, sme toho názoru, že vo veci bolo porušené právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Na základe uvedeného je zrejmé, že Okresný súd vo veci konal neúčinne, keďže toleroval neefektívne konanie Súdneho komisára, ktorý vykonával úkony nepotrebné pre ukončenie dedičského konania(...)

Vyššie   uvedené   konanie   Okresného   súdu   považujeme   za   nedostatočne   efektívne a razantné   predovšetkým   z   dôvodu,   že   Okresný   súd   do   dnešného   dňa   nepristúpil k vyporiadaniu dedičstva v súlade s § 136 OSP, t. j. vyporiadanie dedičstva rozhodnutím súdu   podľa   jeho   úvahy.   Uvedené   konanie   Okresného   súdu   priviedlo   sťažovateľku k myšlienke vzdania sa svojich dedičských podielov (práve z dôvodu neprimerane dlhého dedičského   konania),   ktoré   oznámila   Súdnemu   komisárovi   v   Stanovisku   k   dedičskému konaniu zo dňa 03. 06. 2010. Už samotná skutočnosť, že niektorý z účastníkov konania je ochotný   vzdať   sa   dedičstva,   na   ktorý   má   zákonný   nárok   po   tom,   čo   sa   sedem   rokov zúčastňuje   pojednávaní   v   dedičskom   konaní,   predkladá   z   vlastnej   iniciatívy   dokumenty a znalecké posudky, osobne vycestuje do Rakúska za účelom urýchlenia konania vo veci zistenia   zostatku   na   zahraničnom   bankovom   účte,   znamená,   že   dedič   rezignoval v uplatňovaní svojich zákonných práv. (...)

Napriek urgenciám a upozornenia sťažovateľky na umelo predlžované a neefektívne vedené dedičské konanie Okresný súd vo veci nekonal razantnejšie s úmyslom ochrániť práva dedičov, medzi ktorými sú aj maloleté deti a vo veci postupoval bez zmeny spôsobu konania, čím spôsobil neprimerané prieťahy v dedičskom konaní.

V súvislosti s prieťahmi v dedičskom konaním podala sťažovateľka sťažnosť zo dňa 13. 11. 2012, ktorú predseda Okresného súdu Banská Bystrica považoval za nedôvodnú, pričom   predseda   Okresného   súdu   Banská   Bystrica   skonštatoval,   že   „súdny   komisár postupuje   v   konaní   bez   prieťahov   a   pravidelne   vykonáva   procesné   úkony   k   ukončeniu dedičského konania... za posledné dva roky som v konaní nezistil ani nečinnosť okresného súdu, keďže v úkonoch predložených súdnym komisárom postupoval súd plynule a bez zbytočných   prieťahov.   Do   priebehu   konania   z   hľadiska   vykonaného   dokazovania a procesného postupu v konaní ako predseda súdu nemám právomoc zasahovať, preto som vašu sťažnosť prešetroval len z hľadiska plynulosti konania.“ Odpoveď predsedu Okresného súdu   Banská   Bystrica   tak   zodpovedá   vyššie   uvedenému,   t.   j.   že   Okresný   súd   vo   veci pravidelne koná, avšak či koná neefektívne a z tohto dôvodu spôsobuje prieťahy v konaní, predseda Okresného súdu Banská Bystrica neobjasnil.

Voči   vyjadreniu   predsedu   Okresného   súdu   Banská   Bystrica   podala   sťažovateľka žiadosť o prešetrenie vybavenia sťažnosti zo dňa 11. 02. 2013, ktorú ani predseda Krajského súdu v Banskej Bystrici nepovažoval za dôvodnú. Predseda KS BB opätovne skonštatoval, že „súd ako aj notár - súdny komisár vykonávajú vo veci priebežne úkony, napriek tomu sa vec nepodarilo skončiť v primeranej lehote...“ Predseda KS BB sa však rovnako napriek argumentom uvedeným v žiadosti sťažovateľky zaoberal len pravidelnosťou úkonov a nie ich skutočnou efektivitou. (...)

Vyššie uvedeným postupom Okresného súdu v dedičskom konaní sťažovateľke vznikla ujma daná neprimeranou dĺžkou dedičského konania po svojom manželovi. Sťažovateľka po desiatich rokoch odo dňa začatia dedičského konania chce a potrebuje ukončiť túto etapu svojho života. Neefektívne konanie Okresného súdu jej v tom však objektívne bráni, pričom vzhľadom k tomu, že ujmu sťažovateľky nie je možné zo strany Okresného súdu nahradiť inak, sťažovateľka požaduje zaplatenie peňažnej sumy. Pri určení výšky ujmy sťažovateľka vychádza   najmä   zo   závažnosti   vzniknutej   ujmy,   ktorá   je   daná   neadekvátnou   dĺžkou neefektívne   vykonávaných   úkonov   Okresného   súdu   v   dedičskom   konaní.   Spomínanému konaniu,   ktoré   bolo   charakterizované   vyššie   s   prihliadnutím   ku   všetkým   okolnostiam, za ktorých k porušeniu práva sťažovateľky došlo, je podľa sťažovateľky adekvátna náhrada ujmy vo výške minimálne 30.000 EUR.

Vo veci súčasne vyčísľujeme trovy právneho zastúpenia podľa § 11 ods. 3 vyhl. MS SR č. 655/2004 Z. z. v platnom znení(...)

Na základe uvedených skutočností žiadame Ústavný súd SR, aby po oboznámení sa s predloženými dôkazmi vydal vo veci tento nález

„Základné   právo   sťažovateľky   na   súdnu   ochranu   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy Slovenskej   republiky   bolo   konaním   Okresného   súdu   Banská   Bystrica   v   dedičskom konaní(...) pod č. k. 24D 75/2003 porušené.

Okresný súd Banská Bystrica je povinný do jedného mesiaca od dňa doručenia nálezu zaplatiť na účet sťažovateľa sumu vo výške 30.000 EUR.

Okresný súd Banská Bystrica je povinný do jedného mesiaca od dňa doručenia nálezu zaplatiť na účet právneho zástupcu sťažovateľa náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 331,12 EUR.“»

2. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci písomne vyjadrili obaja účastnícikonania:   okresný   súd,   zastúpený   jeho   podpredsedom,   listom   sp.   zn. Spr   4010/2014zo 17. decembra 2014 a právny zástupca sťažovateľky stanoviskom k uvedenému vyjadreniuokresného súdu z 19. januára 2015.

2.1 Podpredseda okresného súdu k svojmu vyjadreniu priložil chronológiu úkonovvykonaných súdom v danej veci, ako aj vyjadrenie súdneho komisára a sudcu v danej veci,pričom uviedol tieto relevantné skutočnosti:

«(...) Zo sťažnosti sťažovateľky vyplýva, že sťažnosť smeruje proti porušovaniu práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov vzhľadom na viac ako desať a pol roka trvajúce dedičské konanie pod spis. zn. 24D/75/2003. Sťažovateľka uvádza, že postupom súdneho komisára, ktoré sa považuje za postup súdu, dochádza k zbytočným prieťahom v konaní, a to najmä z dôvodu neúčinného a neefektívneho postupu v konaní.

Sťažovateľka podala dňa 13. 11. 2012 predsedovi tunajšieho súdu sťažnosť v zmysle § 62 ods. 1 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch proti porušeniu práva na zbytočné prieťahy v napadnutom súdnom konaní 24D/75/2003. V odpovedi na sťažnosť pod č. Spr 3058/2012 zo dňa 11. 12. 2012 predseda súdu na základe zisteného skutkového stavu dospel k záveru, že súd (ako aj súdny komisár) postupuje v konaní bez prieťahov a pravidelne vykonáva procesné   úkony   smerujúce   k   ukončeniu   dedičského   konania,   sťažnosť   vyhodnotil   ako nedôvodnú. Na základe žiadosti sťažovateľky o prešetrenie vybavenia sťažnosti predseda krajského súdu vyhodnotil vybavenie sťažnosti predsedom okresného súdu Spr 3058/2012 z 11. 12. 2012 za správne a považoval sťažnosť za nedôvodnú.

Súhlasím s tvrdením sťažovateľky, že konanie trvá neprimerane dlho. Dĺžka konania je však spôsobená najmä rozsiahlym a pomerne komplikovaným znaleckým dokazovaním za účelom určenia všeobecnej ceny poručiteľovho majetku, pričom doposiaľ nebolo možné dospieť ani k dedičskej dohode.

V dňoch 10. 10. 2011, 14. 06. 2012 a 16. 04. 2013 boli zákonným sudcom v uvedenej reštančnej   veci   vykonané   previerky,   pri   ktorých   bolo   sudcom   konštatované,   že   súdny komisár postupuje vo veci bez prieťahov, pravidelne vykonáva procesné úkony smerujúce k ukončeniu dedičského konania. Pri poslednej previerke dňa 16. 04. 2013 sudca dal do pozornosti poverenému súdnemu komisárovi možnosť uložiť poriadkovú pokutu osobám, ktoré nespolupracujú, resp. sa nevyjadria v stanovenej lehote.

Zákonná sudkyňa vo svojom vyjadrení okrem iného uviedla, že v predmetnej veci, ktorá je skutkovo a právne zložitejšia, súd (aj súdny komisár) vykonával úkony pravidelne a bez   zbytočných   prieťahov.   V   predmetnej   veci   sa   sudca   v   primeranej   lehote   zaoberal všetkými návrhmi uznesení predložených notárom na rozhodnutie, pričom tie, ktoré boli po vecnej stránke nesprávne, vrátil notárovi s pokynom na doplnenie. Napriek tomu, že súdna komisárka je oprávnená viesť samostatne a podľa vlastného uváženia konanie o dedičstve, sudca jej odporučil využívať viac poriadkové opatrenia v zmysle § 53 O.s.p.

Primeranosť dĺžky dedičského konania treba skúmať a preverovať v každom prípade osobitne a v rámci konkrétnych okolností prerokovávanej veci - skutková a právna zložitosť, obtiažnosť dokazovania, správanie účastníkov a postup súdu v konaní. Dotknutá dedičská vec   síce   trvá   neprimerane   dlho,   ale   z   objektívnych   príčin,   ktoré   je   potrebné   pričítať skutkovej   a   právnej   zložitosti,   charakteru   okruhu   účastníkov   (mal.   deti)   a   rozsiahlosti dokazovania   všeobecnej   hodnoty   poručiteľovho   majetku.   Aj   keď   má   súd   v   konaní   dosť procesných inštitútov, aby každé konanie bolo právoplatne skončené v primeranej dobe bez zbytočných   prieťahov,   nie   vždy   je   možné   vec   rýchlo   právoplatne   skončiť.   V aktuálnom postupe súd dňa 05. 12. 2014 vydal uznesenie č. k. 24D/75/2003, ktorým určil všeobecnú cenu majetku, výšku dlhov a čistú hodnotu dedičstva. Uznesenie bolo účastníkom konania odoslané dňa 08. 12. 2014.

Na základe zisteného skutkového stavu veci som dospel k záveru, že súd (ako aj súdny komisár) vykonáva úkony v konaní priebežne a v primeranej dobe, keďže súd (súdny komisár) okrem tejto veci musí pravidelne a plynule konať aj v iných jemu pridelených veciach. Neprimeranú dĺžku konania nemožno pričítať súdu a konštatujem, že k zbytočným subjektívnym prieťahom súdu nedošlo.

(...) oznamujem,   že súhlasím s tým, aby ústavný súd podľa § 30 ods. 2 zákona Národnej rady SR č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov upustil od ústneho pojednávania o prijatej sťažnosti.“

2.1.1 Zákonná sudkyňa sa k danej veci vyjadrila takto:(...) Podľa § 38 ods. 1 prvá veta O.s.p., na základe poverenia súdu je notár ako súdny komisár oprávnený viesť samostatne konanie o dedičstve smerujúce k vydaniu osvedčenia o dedičstve alebo k predloženiu veci súdu na vydanie uznesenia podľa § 175zd.

V zmysle § 175zd ods. 1 O.s.p., ak sa prejednanie dedičstva neskončilo vydaním osvedčenia o dedičstve, notár pripraví všetky potrebné podklady na vydanie uznesenia súdu a návrh na uznesenie súdu a vyúčtuje svoju odmenu a hotové výdavky. Ak podklady nie sú úplné alebo návrh na uznesenie súdu nie je po vecnej stránke správny, súd môže vec vrátiť notárovi s pokynom na doplnenie konania alebo na zmenu návrhu uznesenia; pokynom súdu je notár viazaný.

V predmetnej veci sa sudca v primeranej lehote a bez zbytočných prieťahov zaoberal všetkými návrhmi uznesení predložených notárom na rozhodnutie, pričom tie, ktoré boli po vecnej stránke nesprávne, vrátil notárovi s pokynom na doplnenie. V primeranej lehote vydal sudca aj uznesenia, ktorých návrh nepripravil notár.

Podľa môjho názoru z rozboru veci možno vyvodiť záver, že súd vo veci vykonával úkony plynule a bez zbytočných prieťahov.

Sudca   poznamenáva,   že   vzhľadom   na   to,   že   súdny   register   nie   je   elektronicky prepojený   na   notárske   úrady,   zisťovanie   stavu   konania   v   dedičských   spisoch, nachádzajúcich   sa   u   notárov,   je   možné   efektívne   a   účinne   vykonávať   len   fyzickým predložením všetkých spisov súdu. Tunajší súd pravidelne vykonával takéto previerky tak, že vyzval všetkých notárov v obvode súdu na predloženie reštančných vecí. V predmetnej veci, ktorá je skutkovo a právne zložitejšia, súdna komisárka vykonávala úkony pravidelne a   bez   zbytočných   prieťahov.   Napriek   tomu,   že   súdna   komisárka   je   oprávnená   viesť samostatne a podľa vlastného uváženia konanie o dedičstve, súd jej odporučil využívať viac poriadkové opatrenia v zmysle § 53 O.s.p.»

2.2   Právny   zástupca   sťažovateľky   v reakcii   na   uvedené   vyjadrenie   podpredseduokresného súdu zaujal toto stanovisko:

«V danej veci sa pridržiavam skutočností uvedených v sťažnosti zo dňa 29.10.2013 a uvádzam nasledovné.

(...) S tvrdením Okresného súdu Banská Bystrica, že súd (ako aj súdny komisár) (pre Okresný súd Banská Bystrica ako aj súdneho komisára ďalej spolu len „OS BB“) vykonával úkony v dedičskom konaní po poručiteľovi ⬛⬛⬛⬛ vedenom OS BB pod sp. zn. 24D/75/2003 priebežne a v primeranej dobe nesúhlasím.

Zo samotného chronologického prehľadu úkonov v spise, ktorý k svojmu vyjadreniu predložil OS BB vyplýva, že OS BB úkony nevykonával priebežne a pravidelne, pričom zdôrazňujem, že záznamy uvedené v predmetnom prehľade týkajúce sa doručených podaní OS   BB   nie   je   pre   účely   posudzovania   prieťahov   v   konaní   podľa   môjho   názoru   možné považovať úkony OS BB a rovnako ich nie je možné považovať za úkony potvrdzujúce, že sa v dedičskom konaní skutočne konalo.

(...) V roku 2003(...) OS BB od mája vykonával úkony, ktoré mohol a mal vykonať v oveľa kratšej dobe. OS BB až po tom, čo vo veci 23.06.2003 vykonal úkon s opatrovníkom, predvolal ďalšiu osobu, s ktorou vykonal ďalší úkon. Nič mu však nebránilo v tom, aby úkony tak s opatrovníkom ako aj s navrhovaným správcom dedičstva vykonal v júni 2003 a v priebehu toho istého mesiaca aj stanovil správcu dedičstva spolu s opatrovníkom mal. ⬛⬛⬛⬛.

OS BB však tieto úkony vykonával 6 mesiacov, čo súd zrejme považuje za priebežné a pravidelné vykonávanie úkonov v súdnom konaní, v žiadnom prípade sa však nejedná o efektívne vedenie súdneho konania s dodržaním základných zásad konania a to jeho rýchlosti a hospodárnosti.

(...) Skutočnosť, že OS BB prakticky do mája 2004 vo veci nič neurobil, pričom aj ostatné uvedené úkony za tento rok mohol uskutočniť v prvej polovici kalendárneho roka preukazuje, že súd síce približne raz za mesiac úkon robil, avšak opätovne ich vykonával neefektívne a úradnícky.

(...) Skutočnosť, že OS BB vo veci od 02.11.2004 do 26.02.2005 nevykonal žiadny úkon,   pričom   od   14.03.2005   do   22.07.2005   upravoval   návrh   dohody   o   vyporiadaní dedičstva a do konca roka 2005 vykonal jediný úkon znovu preukazuje, že OS BB vo veci nekonal priebežne a pravidelne ako tvrdí vo svojom vyjadrení zo dňa 17.12.2014.

(...)   Pokiaľ   by   sme   pripustili,   že   v   období,   kedy   OS   BB   čakal   na   vyhotovenie znaleckého posudku, nemohol vo veci konať, v roku 2006 tri mesiace vydával uznesenie, ktorým by stanovil znalca, pričom od mája 2006 vo veci vykonal jediný relevantný úkon a to pojednávanie v auguste 2006.

(...) OS BB opätovne od októbra 2006 do mája 2007 stanovoval vo veci znalca, pričom   vo zvyšku   kalendárneho   roka   vo   veci   vykonal   jeden   relevantný   úkon   a   to pojednávané v októbri 2007.

(...) V priebehu roku 2008 tak OS BB vykonal vo veci tri pojednávania a vydal dve uznesenia o priznaní znalečného. Takýto postup OS BB síce na prvý pohľad navodzuje, že OS BB vo veci priebežne koná, avšak skutočnosťou je, že vo veci postupuje absolútne neefektívne.

V tejto súvislosti okrem skutočností uvedených v sťažnosti poukazujeme napríklad na to, že OS BB v októbri 2008 vyzýval veriteľov poručiteľa o vyčíslenie aktuálnej   výšky pohľadávky voči poručiteľovi, pričom mu z platných právnych predpisov bolo známe, že akákoľvek   odpoveď   na   takúto   výzvu   je   v   dedičskom   konaní   bezpredmetná,   keďže v dedičskom konaní sa zisťuje hodnota majetku poručiteľa ku dňu jeho smrti.

(...) Úkony vykonané OS BB v roku 2009(...) opäť preukazujú, že OS BB vo veci takmer pol roka koncipoval uznesenie a vykonal dve pojednávania a v roku 2010 takmer dva mesiace koncipoval uznesenie a vo veci vykonal tri úkony s tretími osobami. OS BB tak v žiadnom prípade nemohol vo veci konať priebežne a pravidelne, ako to tvrdí vo svojom vyjadrení.

(...) V priebehu roka 2011 tak OS BB neurobil absolútne žiadny úkon, ktorý by viedol k ukončeniu niekoľko rokov vedeného dedičského konania, čo opäť potvrdzuje tú skutočnosť, že OS BB vo veci nekoná priebežne a pravidelne, ako tvrdí vo svojom vyjadrení.

(...) V priebehu roka 2012 OS BB opakovane zisťoval stav majetku po poručiteľovi, pričom však podľa nášho názoru vykonával úkony, ktoré mohol vykonať v priebehu jedného mesiaca, čím by sa neprimerane dlho trvajúce dedičské konanie skrátilo.

(...) V priebehu roku 2013(...) v celom dedičskom konaní nebol vykonaný žiadny úkon smerujúci k tomu, aby sa dedičské konanie ukončilo a celý rok 2013 sa OS BB opakovanými urgenciami snažil zabezpečiť vyjadrenie ÚPSVaR a to napriek tomu, že mal k dispozícií viacero prostriedkov na to, aby takéto vyjadrenie zabezpečil.

Skutočnosť,   že   konanie   OS   BB   bolo   v   danom   prípade   neefektívne   potvrdzuje   aj samotný pokyn súdu smerujúci súdnemu komisárovi, v ktorom súd upozorňoval súdneho komisára na možnosť využívania poriadkových opatrení.

(...) Vzhľadom na uvedené som toho názoru a vyplýva to aj z úkonov vykonaných OS BB   v roku   2014,   že   dedičské   konanie   mohlo   byť   ukončené   už   niekoľko   rokov.   OS   BB v predchádzajúcich   rokoch   neurobil   žiadne   úkony,   na   základe   ktorých   by   nemohli   byť uznesenia vydané v roku 2014 vydané oveľa skôr. OS BB však v rozpore s touto možnosťou vo veci vykonával neefektívne a opakované úkony, ktoré v dedičskom konaní neboli (tak ako som uviedol v sťažnosti zo dňa 29.10.2013) vôbec potrebné.

Pokiaľ OS BB zistil a vyplývalo to aj zo správania účastníkov dedičského konania, že k dohode medzi nimi nedôjde, mohol minimálne v roku 2006 vydať uznesenia, ktoré vydal v roku   2014   a   mohol   vo   veci   rozhodnúť.   OS   BB   však   podľa   môjho   názoru   zbytočne predlžoval dedičské konanie a vykonával vo veci nadbytočné, opakované a neefektívne úkony. Súčasne zdôrazňujem, že Okresný súd Banská Bystrica vo svojom vyjadrení, zo dňa 17.12.2014 tvrdí len tú skutočnosť, že v dedičskej veci sa konalo, či a ako sa však vo veci konalo čo je hlavným dôvodom podania sťažnosti zo strany sťažovateľky v predmetnom vyjadrení absentuje. Môžem sa preto len domnievať, aké by bolo vyjadrenie súdu vo vzťahu k efektívnosti vykonaných úkonov.

(...) Vo veci súčasne vyčísľujem trovy právneho zastúpenia podľa § 11 ods. 3 vyhl. MS SR č. 655/2004 Z. z. v platnom znení, na náhradu ktorých žiadam OS BB zaviazať(...) spolu vo výške 508,98 EUR.

Na základe uvedeného preto žiadam, aby Ústavný súd Slovenskej republiky v súlade s podanou sťažnosťou vydal vo veci nález,

„Základné   právo   sťažovateľky   na   súdnu   ochranu   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy Slovenskej republiky bolo konaním Okresného súdu Banská Bystrica v dedičskom konaní vedenom Okresným súdom Banská Bystrica pod č. k. 24D 75/2003 porušené.

Okresný súd Banská Bystrica je povinný do jedného mesiaca odo dňa doručenia nálezu zaplatiť na účet sťažovateľa sumu vo výške 30.000 EUR.

Okresný súd Banská Bystrica je povinný do jedného mesiaca odo dňa doručenia nálezu zaplatiť na účet právneho zástupcu sťažovateľa náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 508,98 EUR.“

Zároveň oznamujem, že súhlasím s tým, aby Ústavný súd Slovenskej republiky podľa §   30 ods.   2 zákona   č. 38/1993   Z.   z. v   znení   neskorších predpisov   upustil od   ústneho pojednávania o prijatej sťažnosti.»

3. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnomsúde   upustil   v danej   veci   od   ústneho   pojednávania,   pretože   po   oboznámení   sa   s ichstanoviskami   k opodstatnenosti   sťažnosti   dospel   k názoru,   že   od   tohto   pojednávanianemožno očakávať ďalšie objasnenie vo veci namietaného porušenia základného práva naprerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy.

II.

Z obsahu sťažnosti a k nej priložených písomností, z vyjadrení účastníkov konaniaa z obsahu na vec sa vzťahujúceho súdneho spisu ústavný súd zistil tento priebeh a stavkonania vedeného na okresnom súde pod sp. zn. 24 D 75/03: Dňa 21. januára 2003 bol na okresnom súde prijatý úmrtný list/návrh na konaniev dedičskej veci po neb. ⬛⬛⬛⬛ (ďalej aj „poručiteľ“). Poručiteľ bol manželomsťažovateľky. Vec bola zaevidovaná pod sp. zn. 24 D 75/03. Dňa 21. januára 2003 okresný súd poveril notárku JUDr. Janu Nirházovú ako súdnukomisárku (ďalej aj „notárka“ alebo „súdna komisárka“) na vykonanie potrebných úkonovvo veci prerokovania dedičstva a v prípade splnenia zákonných podmienok na vydanieosvedčenia o dedičstve.Dňa 22. januára 2003 bolo v spise zaznamenané prerokovanie začatia dedičskéhokonania (po telefonickom dohodnutí termínu) so sťažovateľkou.Dňa 24. januára 2003 notárka oznámila okresnému súdu dôvody svojej predpojatostia požiadala súd o jej vylúčenie z prerokúvania a rozhodovania v predmetnej dedičskej veci.Dňa 27. januára 2003 sťažovateľka, ako aj ostatní dedičia požiadali o ustanoveniesprávcu dedičstva.Dňa 29. januára 2003 okresný súd uznesením č. k. 24 D 75/03-53 nevylúčil notárkuJUDr. Janu Nirházovú z úkonov súdneho komisára v danej veci.Dňa 5. februára 2003 bolo vo veci nariadené dedičské pojednávanie na 12. február2003.Dňa 10. februára 2003 bolo súdu doručené podanie maloletého ⬛⬛⬛⬛, ktorýprostredníctvom svojho právneho zástupcu navrhol prerušiť napadnuté dedičské konanie,pretože na okresnom súde sa pod sp. zn. 16 C 30/03 vedie konanie o určenie otcovstvavo vzťahu k poručiteľovi.Dňa 12. februára 2003 bola súdnou komisárkou spísaná zápisnica o predbežnomvyšetrení.   V rovnaký   deň   požiadala   notárka   súd   o ustanovenie   opatrovníka   maloletejdedičke ⬛⬛⬛⬛.Dňa   24.   februára   2003   okresný   súd   uznesením   č.   k.   32   P   51/03-53   ustanovilmaloletej dedičke ⬛⬛⬛⬛ opatrovníka. Dňa   11.   marca   2003   sťažovateľka   opakovane   požiadala   o ustanovenie   správcudedičstva.Dňa   28.   marca   2003   maloletý ⬛⬛⬛⬛ prostredníctvom   svojej   zákonnejzástupkyne požiadal o ustanovenie správcu majetku.Dňa 1. apríla 2003 Daňový úrad Banská Bystrica (ďalej len „daňový úrad“) prihlásilsvoju pohľadávku do dedičstva. Dňa 2. apríla 2003 notárka požiadala Stredisko cenných papierov SR, a. s. (ďalej len„SCP SR“), o vyhotovenie výpisu z účtu cenných papierov.Dňa 3. apríla 2003 bolo v spise zaznamenané, že sa na notársky úrad dostavilasťažovateľka, ktorá predložila informatívny výpis zverejnený na internete týkajúci sa účastiporučiteľa v obchodných spoločnostiach. Notárka v rovnaký deň požiadala Okresný súdBanská Bystrica, oddelenie obchodného registra (ďalej len „obchodný register“) o lustráciuv obchodnom registri. Súdna komisárka požiadala tiež Slovenskú sporiteľňu, a. s. (ďalej len„sporiteľňa“),   Československú   obchodnú   banku,   a.   s.   (ďalej   len   „obchodná   banka“),a Katastrálny úrad, Správu katastra Banská Bystrica (ďalej len „kataster nehnuteľností“)o zaslanie súvisiacich informácií a listín.Dňa   7.   apríla   2003   sťažovateľkou   označená   osoba,   ktorá   mala   byť   správcomdedičstva, svoj súhlas na ustanovenie za správcu zobrala späť.Dňa 14. apríla 2003 obchodná banka reagovala na žiadosť súdnej komisárky.Dňa 22. apríla 2003 obchodný register reagoval na žiadosť notárky.Dňa 25. apríla 2003 SCP SR reagovalo na žiadosť súdnej komisárky.Dňa 12. mája 2003 sporiteľňa reagovala na žiadosť notárky. V rovnaký deň súdnakomisárka nariadila termín dedičského pojednávania na 22. máj 2003.Dňa 22. mája 2003 sa uskutočnilo vo veci dedičské pojednávanie. Notárka požiadalaKrajský súd v Banskej Bystrici (ďalej len „krajský súd“) o doručenie rozsudku, ktorý súvisís predmetným dedičstvom.Dňa 23. mája 2003 sťažovateľka doložila do spisu znalecký posudok a sporiteľňaprihlásila svoju pohľadávku do dedičstva. Dňa 26. mája 2003 kataster nehnuteľností reagoval na žiadosť súdnej komisárky.Dňa   12.   júna   2003   sťažovateľka,   ako   aj ostatní   dedičia   požiadali   o ustanoveniesprávcu dedičstva.Dňa   17.   júna   2003   bola   súdnou   komisárkou   predvolaná   opatrovníčka   maloletejdedičky ⬛⬛⬛⬛.Dňa 20. júna 2003 krajský súd oznámil súdnej komisárke, že obchodnoprávna vecvedená pod sp. zn. 35 Cbi 48/03 ešte nebola meritórne rozhodnutá.Dňa 23. júna 2003 sa k súdnej komisárke dostavila opatrovníčka maloletej dedičky ⬛⬛⬛⬛, ktorá uviedla, že proti navrhovanému správcovi dedičstva nemánámietky.   V rovnaký   deň   bola   súdnou   komisárkou   predvolaná   navrhovaná   správkyňadedičstva ⬛⬛⬛⬛ (ďalej aj „správkyňa dedičstva“). Dňa   2.   júla   2003   bol   spísaný   záznam   o úkone   so   správkyňou   dedičstva,   ktorásúhlasila so správcovstvom.Dňa 2. septembra 2003 notárka predložila spis okresnému súdu s návrhom uzneseniana ustanovenie správcu dedičstva.

Dňa 5. septembra 2003 súd vrátil spis notárke s tým, aby spresnila návrh uzneseniana ustanovenie správcu dedičstva.Dňa   8.   septembra   2003   notárka   predložila   spis   okresnému   súdu   so   spresnenýmnávrhom uznesenia na ustanovenie správcu dedičstva.Dňa 19. septembra 2003 okresný súd uznesením č. k. 24 D 75/03-178 ustanovil zasprávkyňu dedičstva ⬛⬛⬛⬛.Dňa 15. októbra 2003 maloletý – prostredníctvom svojho zástupcu –podal odvolanie proti uvedenému uzneseniu, ktoré bolo podrobne odôvodnené 3. novembra2003.Dňa   4.   novembra   2003   súdna   komisárka   zaslala   predmetné   odvolanie   ostatnýmúčastníkom konania na vyjadrenie.Dňa 18. novembra 2003 sa k odvolaniu písomne vyjadrila správkyňa dedičstva.Dňa   21.   novembra   2003   bol   spis   predložený   krajskému   súdu,   aby   rozhodolo podanom odvolaní.Dňa 2. decembra 2003 krajský súd uznesením č. k. 13 CoD 87/03-191 napadnutéuznesenie okresného súdu potvrdil.Dňa 9. decembra 2003 bol spis vrátený súdnej komisárke.Dňa 15. decembra 2003 okresný súd uznesením č. k. 24 D 75/03-192 ustanovilOkresný úrad – odbor sociálnych vecí Banská Bystrica za opatrovníka maloletej ⬛⬛⬛⬛.

Dňa 10. februára 2004 bol spis predložený notárke.Dňa 23. marca 2004 dedičia oznámili súdnej komisárke, že poručiteľ bol majiteľomúčtu v Rakúsku.

Dňa 30. marca 2004 súdna komisárka predložila spis okresnému súdu so žiadosťouo zistenie zostatku účtu poručiteľa v Rakúsku.Dňa   30.   apríla   2004   bola   súdom   koncipovaná   žiadosť   o zistenie   zostatku   účtuporučiteľa   v Rakúsku.   V rovnaký   deň   okresný   súd   uznesením   č.   k.   24   D   75/03-200ustanovil vo veci tlmočníčku pre jazyk nemecký.

Dňa 8. mája 2004 tlmočníčka preložila žiadosť o zistenie zostatku účtu poručiteľav Rakúsku. Dňa 12. mája 2004 súd požiadal Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky(ďalej   len   „ministerstvo   spravodlivosti“),   ako   aj   Veľvyslanectvo   Slovenskej   republikyv Rakúsku (ďalej   len „veľvyslanectvo   v Rakúsku“) o doručenie   dožiadania   príslušnémurakúskemu súdu.

Dňa 13. mája 2004 okresný súd uznesením č. k. 24 D 75/03-206 priznal tlmočníčkeodmenu.   V rovnaký   deň   sťažovateľka   požiadala   o vyžiadanie   výpisu   zo   zoznamuakcionárov   z Centrálneho   depozitára   cenných   papierov   SR,   a.   s.   (ďalej   len   „centrálnydepozitár“).Dňa 20. mája 2004 súdna komisárka požiadala centrálny depozitár o zaslanie výpisutýkajúceho sa vlastníctva poručiteľa.

Dňa 3. júna 2004 sťažovateľka založila do spisu znalecký posudok č. 30/06/2004 naohodnotenie obchodných spoločností poručiteľa.Dňa 18. júna 2004 bola súdnej komisárke doručená odpoveď centrálneho depozitára.Dňa   23.   júla   2004   ministerstvo   spravodlivosti   vrátilo   okresnému   súdu   žiadosťo doručenie dožiadania príslušnému rakúskemu súdu „na prepracovanie“.Dňa 4. augusta 2004 sťažovateľka oznámila súdnej komisárke, že vycestovala doRakúska   a v príslušnej   banke   zistila,   že   účet   poručiteľa   v zahraničnej   banke   bollikvidovaný, preto je toho názoru, že „ďalšie pokračovanie zisťovania účtu je nepotrebné a bezvýznamné, a ja ako aj ďalší dedičia na ňom netrváme“.

Dňa   8.   septembra   2004   súdna   komisárka   telefonicky   dohodla   termín   stretnutiaso zástupcom Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Banskej Bystrici (ďalej len „úradpráce a sociálnych vecí“) na 16. september 2004.Dňa 16. septembra 2004 sa uskutočnilo stretnutie notárky so zástupkyňou úradupráce a sociálnych vecí.Dňa 17. septembra 2004 súdna komisárka vykonala dožiadania na sporiteľňu a RM-S Market, o. c. p., a. s.Dňa 22. septembra 2004 sporiteľňa reagovala na dožiadanie súdnej komisárky.Dňa 24. septembra 2004 RM-S Market, o. c. p., a. s., tiež reagovala na dožiadaniesúdnej komisárky.Dňa 27. októbra 2004 úrad práce a sociálnych vecí – opatrovník maloletej ⬛⬛⬛⬛ – podal súdnej komisárke „žiadosť o zistenie nových skutočností“.Dňa 2. novembra 2004 sťažovateľka bola oboznámená s uvedeným podaním úradupráce a sociálnych vecí.Dňa 10. novembra 2004 bolo do spisu založené podanie správkyne dedičstva poporučiteľovi označené ako „Správa o stave dedičstva“. Dňa 22. novembra 2004 bolo súdnej komisárke doručené podanie právneho zástupcusťažovateľky, ktorou žiada „o úpravu zápisnice o predbežnom vyšetrení“.

Dňa 14. decembra 2004 bolo súdnej komisárke doručené podanie právneho zástupcusťažovateľky, ktorou opakovane žiada „o úpravu zápisnice o predbežnom vyšetrení“. Dňa   26.   januára   2005   právny   zástupca   sťažovateľky   urgoval „úpravu   zápisnice o predbežnom vyšetrení“.

Dňa 16. februára 2005 sa uskutočnilo vo veci pojednávanie, ktoré bolo odročené na15. marec 2005.

Dňa   14.   marca   2005   bol   do   spisu   doložený   jedným   z dedičov   návrh   dohodyo vyporiadaní dedičstva. Dňa 15. marca 2005 sa uskutočnilo vo veci pojednávanie, na ktorom bola uzatvorenádedičská dohoda. Dňa 29. marca 2005 súdna komisárka predložila spis okresnému súdu na schváleniededičskej dohody vo vzťahu k maloletým účastníkom konania.Dňa   5.   apríla   2005   okresný   súd   vrátil   spis   súdnej   komisárke „bez   vybavenia vzhľadom k tomu, že v danej veci je potrebné podať dva podnety samostatne“.Dňa   6.   apríla   2005   súdna   komisárka   predložila   okresnému   súdu   tri   samostatnépodnety na účely schválenia dedičskej dohody vo vzťahu k maloletým účastníkom konania.Dňa 22. apríla 2005 okresný súd uznesením č. k. 31 P 99/05-190 schválil právnyúkon   matky   maloletej ⬛⬛⬛⬛,   a to „dohodu   o vyporiadaní   dedičstva   po poručiteľovi“.

Dňa 3. mája 2005 okresný súd uznesením č. k. 32 P 100/05-38 zastavil konanieo schválenie právneho úkonu matky v mene maloletého dediča ⬛⬛⬛⬛ a vec bolavrátená súdnej komisárke na opätovné prerokovanie dedičstva.Dňa 2. júna 2005 okresný súd uznesením č. k. 32 P 99/05-20 zastavil konanieo schválenie právneho   úkonu matky   v mene maloletej   dedičky a vec bola vrátená súdnej komisárke na opätovné prerokovanie dedičstva.

Dňa 2. júla 2005 bol spis vrátený súdnej komisárke.Dňa 14. novembra 2005 bolo vo veci nariadené pojednávanie na 24. november 2005.Dňa 24. novembra 2005 sa uskutočnilo vo veci dedičské pojednávanie, ktoré boloodročené na neurčito.

Dňa   6.   decembra   2005   právny   zástupca   jedného   z dedičov   oznámil   súdnejkomisárke, že na znaleckú ohliadku sa nedostavili všetci dedičia, preto bude potrebnénariadiť znalecké dokazovanie na ohodnotenie nehnuteľností súdom.Dňa 3. januára 2006 notárka predložila spis okresnému súdu s návrhom uznesenia naustanovenie znalca z odboru oceňovania nehnuteľností.Dňa 11. januára 2006 okresný súd vrátil spis súdnej komisárke s tým, že trebaspresniť návrh uznesenia na ustanovenie znalca.Dňa   15.   februára   2006   notárka   opakovane   predložila   spis   okresnému   súdus opraveným návrhom uznesenia na ustanovenie znalca z odboru oceňovania nehnuteľností.Dňa 3. marca 2006 okresný súd uznesením č. k. 24 D 75/03-401 ustanovil znalca naoceňovanie nehnuteľností.Dňa 6. apríla 2006 bolo v spise zaznamenané zloženie zálohy na znalca účastníkmikonania.Dňa 17. mája 2006 súd urgoval znalca na vyhotovenie znaleckého posudku.Dňa 24. mája 2006 znalec doručil vyhotovený znalecký posudok č. 3/06.Dňa 12. júna 2006 bol spis vrátený súdnej komisárke na ďalšie konanie.Dňa 21. júla 2006 bolo vo veci nariadené pojednávanie na 21. august 2006.Dňa 21. augusta 2006 sa uskutočnilo vo veci dedičské pojednávanie.

Dňa 12. októbra 2006 súdna komisárka predložila spis okresnému súdu s návrhomuznesenia na ustanovenie znalca na oceňovanie nehnuteľností.Dňa   2.   januára   2007   okresný   súd   vrátil   spis   súdnej   komisárke   na   opravupredloženého návrhu uznesenia.Dňa 23. januára 2007 súdna komisárka predložila spis okresnému súdu s opravenýmnávrhom uznesenia na ustanovenie znalca na oceňovanie nehnuteľností.Dňa 10. mája 2007 okresný súd uznesením č. k. 24 D 75/03-446 ustanovil znalca naoceňovanie nehnuteľností.Dňa 11. júna 2007 ustanovený znalec prevzal dedičský spis na účely vyhotoveniaposudku.

Dňa 18. júna 2007 znalec doručil vyhotovený znalecký posudok č. 34/07.Dňa 25. júna 2007 bol spis vrátený súdnej komisárke na ďalšie konanie.Dňa 29. júna 2007 bol účastníkom konania doručovaný znalecký posudok.Dňa 4. júla 2007 bola zásielka určená zákonnému dedičovi ako nedoručená vrátená.Dňa 18. júla 2007 súdna komisárka vyzvala ⬛⬛⬛⬛, aby oznámila „terajšiu adresu zákonného dediča ⬛⬛⬛⬛ “.Dňa 23. júla 2007 bolo v spise zaznamenané, že ⬛⬛⬛⬛ oznámila aktuálnuadresu zákonného dediča ⬛⬛⬛⬛.Dňa 25. júla 2007 bol znalecký posudok č. 34/07 zaslaný ⬛⬛⬛⬛. Dňa 27. júla 2007 súdna komisárka predložila spis súdu na účely revíznej previerky.Dňa 8. augusta 2007 bol spis vrátený súdnej komisárke.Dňa 4. septembra 2007 bolo vo veci nariadené pojednávanie na 4. október 2007.Dňa 4. októbra 2007 bolo pojednávanie odročené na neurčito pre ospravedlnenúneúčasť niektorých účastníkov konania a ich právnych zástupcov.Dňa   5.   októbra   2007   súdna   komisárka   sa   informovala   na   okresnom   súde,   čiv prípade jedného z právnych zástupcov skutočne išlo o kolíziu pojednávaní.

Dňa   10.   októbra   2007   bolo   súdnej   komisárke   doručené   lekárske   potvrdenieo dlhodobej práceneschopnosti jedného z právnych zástupcov dedičov.Dňa   18.   októbra   2007   okresný   súd   reagoval   na   žiadosť   súdnej   komisárkyz 5. októbra 2007. Dňa 3. januára 2008 bolo vo veci nariadené pojednávanie na 29. január 2008.Dňa 29. januára 2008 sa uskutočnilo vo veci dedičské pojednávanie, ktoré boloodročené na neurčito „za účelom opätovného určenia termínu pojednávania a predvolania neprítomnej úč. konania ⬛⬛⬛⬛, resp. jej právneho zástupcu“. Dňa 30. januára 2008 bolo súdnej komisárke doručené podanie daňového úradu:„Prihlásenie daňovej pohľadávky do dedičského konania.“

Dňa 6. februára 2008 notárka vyzvala správkyňu dedičstva, aby do 10 dní predložilasprávu o majetku poručiteľa. Výzva bola vrátená ako nedoručená.

Dňa 11. februára 2008 notárka opätovne vyzvala správkyňu dedičstva, aby do 10 dnípredložila správu o majetku poručiteľa. Dňa 14. marca 2008 bolo vo veci nariadené pojednávanie na 14. apríl 2008.Dňa   14.   apríla   2008   sa   uskutočnilo   vo   veci   dedičské   pojednávanie,   ktoré   boloodročené na neurčito s tým, že s obsahom pojednávania bude oboznámený právny zástupcamal. ⬛⬛⬛⬛, ktorý ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní.Dňa 16. apríla 2008 súdna komisárka predložila spis okresnému súdu s návrhmi napriznanie znalečného a o nariadení podať správu o stave majetku správkyňou dedičstva.Dňa 24. apríla 2008 súd vrátil spis notárke na dopracovanie návrhu uznesení.Dňa 30. apríla 2008 súdna komisárka opakovane predložila spis okresnému súdus návrhmi   na   priznanie   znalečného   a vyzvala   správkyňu   dedičstva   na   podanie   správyo stave majetku.Dňa 6. mája 2008 okresný súd uzneseniami č. k. 24 D 75/03-529 a č. k. 24 D 75/03-533 priznal znalcom odmenu za vyhotovenie znaleckých posudkov.Dňa 2. júna 2008 správkyňa dedičstva predložila správu o majetku poručiteľa.Dňa   24.   júna   2008   bolo   súdnej   komisárke   doručené   stanovisko „k   aktívam a pasívam“, s návrhom na nariadenie likvidácie dedičstva.

Dňa 14. júla 2008 bol spis predložený okresnému súdu na vymáhanie pohľadávok nazáklade uznesení súdu č. k. 24 D 75/03-529 a č. k. 24 D 75/03-533.Dňa 21. júla 2008 bol spis vrátený súdnej komisárke.Dňa 15. augusta 2008 bolo vo veci nariadené pojednávanie na 30. september 2008.Dňa 30. septembra 2008 sa uskutočnilo vo veci dedičské pojednávanie, ktoré boloodročené na neurčito s tým, že opätovne bude volaný opatrovník mal. ⬛⬛⬛⬛, ktorýbol neprítomný na pojednávaní.Dňa   3.   októbra   2008   súdna   komisárka   vyzvala   daňový   úrad   a sporiteľňu,   abyvyčíslili aktuálnu pohľadávku voči poručiteľovi.Dňa 13. októbra 2008 a 17. októbra 2008 daňový úrad reagoval na uvedenú výzvunotárky. Dňa   31.   októbra   2008   právny   zástupca   sťažovateľky   zaujal   písomné   stanoviskov danej dedičskej veci. V rovnaký deň požiadal okresný súd notárku o predloženie spisu.Dňa 3. novembra 2008 súdna komisárka predložila spis súdu.Dňa 14. novembra 2008 bol spis vrátený notárke.Dňa   2.   decembra   2008   bolo   súdnej   komisárke   doručené   písomné   stanoviskodedičov.Dňa 29. januára 2009 bolo vo veci nariadené dedičské pojednávanie na 26. február2009.Dňa 26. februára 2009 sa uskutočnilo vo veci pojednávanie, ktoré bolo odročené na19. marec 2009 s tým, že sťažovateľka zaujme vo veci písomné stanovisko do 5 dní.Dňa 3. marca 2009 právny zástupca maloletého ⬛⬛⬛⬛ požiadal notárku„o predĺženie lehoty na vyjadrenie k návrhu na likvidáciu dedičstva“.

Dňa 18. marca 2009 právny zástupca maloletého ⬛⬛⬛⬛ podal   písomné„vyjadrenie k návrhu dedičov na likvidáciu dedičstva“.

Dňa 19. marca 2009 sa uskutočnilo vo veci dedičské pojednávanie.Dňa 12. júna 2009 súdna komisárka predložila spis okresnému súdu s návrhomuznesenia, ktorým súd „určuje všeobecnú cenu majetku v bezpodielovom spoluvlastníctve poručiteľa a pozostalej manželky“.

Dňa 4. augusta 2009 bol spis vrátený súdnej komisárke na dopracovanie uvedenéhonávrhu uznesenia. Dňa 30. septembra 2009 súdna komisárka opakovane predložila spis okresnémusúdu   s doplneným   návrhom   uznesenia,   ktorým   súd „určuje   všeobecnú   cenu   majetku v bezpodielovom spoluvlastníctve poručiteľa a pozostalej manželky“.Dňa 6. novembra 2009 bol spis znovu vrátený súdnej komisárke na dopracovanieuvedeného návrhu uznesenia. Dňa   4.   februára   2010   bol   v spise   zaznamenaný   úkon   s právnym   zástupcomsťažovateľky.Dňa 12. februára 2010 bolo vo veci nariadené dedičské pojednávanie na 25. február2010.Dňa 25. februára 2010 bolo dedičské pojednávanie odročené, pretože okrem dedičky ⬛⬛⬛⬛ sa nikto na toto pojednávanie nedostavil.

Dňa 10. marca 2010 bolo vo veci nariadené dedičské pojednávanie na 23. marec2010.Dňa   12.   marca   2010   bolo   v spise   zaznamenané,   že   notárka   sa   telefonickykontaktovala so správkyňou konkurznej podstaty ⬛⬛⬛⬛.Dňa 17. marca 2010 bolo súdnej komisárke doručené písomné oznámenie správkynekonkurznej podstaty ⬛⬛⬛⬛.Dňa 19. marca 2010 súdna komisárka predvolala ⬛⬛⬛⬛, na účely„vyjadrenia sa ku konkrétnym aktívam tvoriacim predmet dedičstva“. Dňa 5. apríla 2010 bolo v spise zaznamenané, že notárka sa telefonicky kontaktovalas Dňa   3.   mája   2010   súdna   komisárka   predvolala   správcu   konkurznej   podstaty ⬛⬛⬛⬛ na došetrenie skutkového stavu dedičstva. Dňa 21. mája 2010 správca konkurznej podstaty ⬛⬛⬛⬛ telefonickyoznámil notárke, že vo veci podá písomné vyjadrenie.Dňa 7. júna 2010 sťažovateľka zaujala písomné stanovisko v predmetnom dedičskomkonaní.

Dňa 24. júna 2010 bolo súdnej komisárke doručené podanie správcu konkurznejpodstaty ⬛⬛⬛⬛.Dňa   21.   júla   2010   notárka   predložila   spis   okresnému   súdu   so   žiadosťou„o upresnenie ďalšieho postupu vo veci“.

Dňa 26. augusta 2010 súd zaujal stanovisko k ďalšiemu postupu v danej dedičskejveci.Dňa 6. septembra 2010 bol spis vrátený notárke.Dňa 5. októbra 2010 súdna komisárka predložila spis okresnému súdu s návrhomuznesenia o ustanovení znalca – znaleckej organizácie, na stanovenie hodnoty obchodnýchpodielov a akcií patriacich do dedičstva.Dňa 18. októbra 2010 súd vrátil notárke návrh uvedeného uznesenia, pretože navydanie uznesenia o ustanovení znalca – znaleckej organizácie je oprávnený samostatnenotár.Dňa 2. novembra 2010 bol spis vrátený notárke.Dňa 24. novembra 2010 súdna komisárka opakovane predložila spis okresnémusúdu   s návrhom   uznesenia   o ustanovení   znalca   –   znaleckej   organizácie,   na   stanoveniehodnoty obchodných podielov a akcií patriacich do dedičstva, pretože ide o „náročnú a komplikovanú vec“.Dňa 26. novembra 2010 okresný súd uznesením č. k. 24 D 75/03-664 ustanovilvo veci znaleckú organizáciu. Dňa 7. decembra 2010 sťažovateľka podala odvolanie proti uvedenému uzneseniu.Dňa   13.   decembra   2010   bol   spis   predložený   krajskému   súdu,   aby   rozhodolo odvolaní sťažovateľky.Dňa 21. decembra 2010 krajský súd uznesením č. k. 13 CoD 64/2010-671 napadnutérozhodnutie okresného súdu potvrdil.Dňa 21. januára 2011 bolo v spise zaznamenané zloženie platieb účastníkmi konaniana znalecké dokazovanie.

Dňa   10.   mája   2011   bol   v spise   spísaný   úradný   záznam,   z ktorého   vyplýva,   že„vyššia   súdna   úradníčka   bola   notárkou   oboznámená,   že   niektorí   účastníci   konania a správkyňa dedičstva nespolupracujú pri dedičskom dokazovaní“.

Dňa 10. júna 2011 bol v spise spísaný úradný záznam, z ktorého vyplýva, že boldohodnutý ďalší postup v predmetnom dedičskom konaní – stretnutie účastníkov konania,správkyne dedičstva a znaleckej organizácie.

Dňa 11. júla 2011 znalecká organizácia vrátila spis okresnému súdu pre nesúčinnosťniektorých účastníkov konania (sťažovateľka spolupracovala) a najmä správkyne dedičstva.Dňa 23. augusta 2011 bol spis vrátený súdnej komisárke na ďalší postup. Notárkapredvolala na došetrenie skutkového stavu na 13. október 2011 správkyňu dedičstva. Dňa   18.   októbra   2011   správkyňa   dedičstva   ospravedlnila   svoju   neúčasť   napojednávaní   zo   zdravotných   dôvodov.   Notárka   stanovila   nový   termín   pojednávania   na26. október 2011.

Dňa 26. októbra 2011 sa správkyňa dedičstva dostavila na predvolanie notárky.Dňa 4. januára 2012 notárka predvolala na 26. január 2012 znalkyňu

zo znaleckej organizácie na prerokovanie otázok súvisiacich so znaleckýmdokazovaním.Dňa 26. januára 2012 bol so znalkyňu ⬛⬛⬛⬛ prerokovanýďalší postup vypracovania odborného posudku.Dňa 10. februára 2012 súdna komisárka požiadala obchodný register o informácietýkajúce   sa   obchodných   spoločností   poručiteľa.   Ďalej   požiadala   daňové   úrady   a RM-S Market, o. c. p., a. s., o informácie a listinné dôkazy.Dňa 7. marca 2012 obchodný register reagoval na žiadosť súdnej komisárky.Dňa 26. marca 2012 daňový úrad a RM-S Market, o. c. p., a. s., reagovali na žiadosťsúdnej komisárky.Dňa 26. apríla 2012 súdna komisárka požiadala okresný súd o predloženie listiny,na základe ktorej prebieha súvisiace exekučné konanie.Dňa 13. júna 2012 súdna komisárka požiadala okresný súd o oznámenie likvidátoraobchodnej spoločnosti STROJSMALT HOLDING, a. s. v likvidácii.

Dňa 3. septembra 2012 okresný súd reagoval na uvedenú žiadosť súdnej komisárky.Dňa 29. októbra 2012 súdna komisárka predvolala na pojednávanie na 20. november2012   zákonnú   zástupkyňu   maloletého   dediča ⬛⬛⬛⬛ a zástupcu   úradu   prácea sociálnych vecí, kolízneho opatrovníka maloletej dedičky ⬛⬛⬛⬛.Dňa 20. novembra   2012 sa uskutočnilo pojednávanie so zákonnou zástupkyňoumaloletého dediča ⬛⬛⬛⬛ a zástupcom úradu práce a sociálnych vecí, kolíznehoopatrovníka maloletej dedičky ⬛⬛⬛⬛.Dňa 11. januára 2013 bolo súdnej komisárke doručené – prostredníctvom zákonnejzástupkyne – vyjadrenie maloletého dediča ⬛⬛⬛⬛ „k návrhu na   ďalší postup v dedičskom konaní“.

Dňa   21.   februára   2013   súdna   komisárka   urgovala   úrad   práce   a sociálnych   vecína doručenie vyjadrenia k veci.Dňa 26. februára 2013 notárka opakovane dôrazne urgovala úrad práce a sociálnychvecí na doručenie vyjadrenia k veci.Dňa 8. apríla 2013 súdna komisárka predložila spis súdu na previerku reštančnejveci.Dňa 16. apríla 2013 bola okresným súdom vykonaná kontrola spisu.Dňa 22. apríla 2013 bol spis vrátený súdnej komisárke.Dňa 29. apríla 2013 súdna komisárka urgovala úrad práce a sociálnych vecí nadoručenie vyjadrenia k veci pod následkom uloženia poriadkovej pokuty.Dňa 7. júna 2013 notárka predložila spis okresnému súdu s návrhom uzneseniana uloženie   poriadkovej   pokuty   úradu   práce   a sociálnych   vecí,   teda   kolíznemuopatrovníkovi maloletej dedičky ⬛⬛⬛⬛.

Dňa 2. júla 2013 vyššia súdna úradníčka okresného súdu „vzhľadom na nečinnosť kolízneho opatrovníka maloletej“ uznesením č. k. 24 D 75/03-795 uložila pokutu úradupráce a sociálnych vecí.Dňa 30. júla 2013 úrad práce a sociálnych vecí podal odvolanie proti uvedenémuuzneseniu.

Dňa 22. augusta 2013 okresný súd uznesením č. k. 24 D 75/03-804 opravil svojeuznesenie č. k. 24 D 75/03-795.Dňa   16.   októbra   2013   sudkyňa   okresného   súdu   sa   v zmysle   §   374   ods.   4Občianskeho   súdneho   poriadku   vyjadrila,   že   odvolaniu   nemieni „v   celom   rozsahu vyhovieť“.Dňa 18. októbra 2013 bol spis predložený krajskému súdu, aby rozhodol o odvolaníúradu práce a sociálnych vecí.Dňa 1. januára 2014 bola vec pridelená súdnej komisárke z dôvodu odchodu notárky ⬛⬛⬛⬛ do dôchodku.Dňa 6. marca 2014 krajský súd uznesením č. k. 16 CoD 10/2013-809 napadnutérozhodnutie okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.Dňa 7. marca 2014 bol spis vrátený okresnému súdu.Dňa 15. apríla 2014 bol spis vrátený súdnej komisárke. Vo veci bolo nariadenédedičské pojednávanie na 24. júl 2014.Dňa   24.   júla   2014   sa   uskutočnilo   vo   veci   dedičské   pojednávanie,   ktoré   boloodročené s tým, že súdna komisárka „pripraví návrh uznesenia na vyporiadanie BSM a o určení   všeobecnej   hodnoty   dedičstva,   výšky   pasív   a čistej   hodnoty   dedičstva,   ktorý predloží“ okresnému súdu.Dňa 4. augusta 2014 notárka predložila spis okresnému súdu s návrhom uzneseniana vyporiadanie BSM, určenie všeobecnej ceny dedičstva, výšku dlhov dedičstva a čistejhodnoty dedičstva.Dňa   11.   septembra   2014   okresný   súd   vrátil   spis   notárke   na   doplnenie   návrhuuznesenia.

Dňa 17. septembra 2014 bol spis vrátený notárke.Dňa   26.   septembra   2014   notárka   po   doplnení   predložila   spis   okresnému   súdus návrhom   uznesenia   o   určenie   všeobecnej   ceny   majetku   v   BSM   a spôsob   jehovyporiadania. Dňa 13. októbra 2014 okresný súd uznesením č. k. 24 D 75/03-854 určil všeobecnúcenu majetku v BSM a spôsob jeho vyporiadania.

Dňa 20. novembra 2014 bol spis (po doručení uvedeného uznesenia účastníkomkonania) vrátený súdnej komisárke.Dňa 28. novembra 2014 bol dedičský spis predložený okresnému súdu s návrhomuznesenia na určenie všeobecnej hodnoty dedičstva. Dňa 5. decembra 2014 okresný súd uznesením č. k. 24 D 75/03-863 určil všeobecnúcenu majetku, výšku dlhov a čistú hodnotu dedičstva. Dňa   16.   decembra   2014   sťažovateľka   požiadala „o opravu   chyby   v písaní a počítaní“.

III.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôbalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorúSlovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom,ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutímvysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené právaalebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Akporušenie   práv   alebo   slobôd   podľa   odseku   1   vzniklo   nečinnosťou,   ústavný   súd   môžeprikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhoviesťažnosti, priznať tomu, koho   práva podľa   odseku 1   boli   porušené, primerané   finančnézadosťučinenie.

Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom okresnéhosúdu v dedičskom konaní vedenom pod sp. zn. 24 D 75/03 došlo k porušovaniu základnéhopráva sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48ods. 2 ústavy.

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bezzbytočných prieťahov.

Ústavný súd už v rámci svojej predchádzajúcej činnosti judikoval, že úkony notáraako súdneho komisára v konaní o dedičstve sú úkonmi súdu, a preto aj nimi možno spôsobiťzbytočné prieťahy, za ktoré nesie zodpovednosť všeobecný súd (napr. II. ÚS 223/08).

Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade boloalebo   nebolo   porušené   základné   právo   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahovgarantované   v čl.   48   ods.   2   ústavy,   sa   skúma   vždy   s ohľadom   na   konkrétne   okolnostikaždého jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci,správanie   účastníka   konania   a postup   súdu   (napr.   I. ÚS   41/02).   V súlade   s judikatúrouEurópskeho súdu pre ľudské práva ústavný súd prihliada aj na predmet sporu (povahu veci)v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (napr. I. ÚS 19/00, I. ÚS 54/02,II. ÚS 32/02). Podľa rovnakých kritérií ústavný súd postupoval aj v danom prípade.

1. Pokiaľ ide o kritérium zložitosť veci, ústavný súd konštatuje, že rozhodovaniev napadnutom   dedičskom   konaní   je   po   skutkovej   stránke   zložité.   Faktická   zložitosťpreskúmavanej veci spočíva v tom, že poručiteľ bol akcionárom, resp. vlastnil obchodnýpodiel minimálne v poltucte obchodných spoločností, z ktorých bol na niektoré uvalenýkonkurz, niektoré boli v likvidácii, a preto ani úloha správcu dedičstva nebola jednoducháa vyžadovala   si   spoluprácu   so   súdnym   komisárom.   Určovanie   hodnoty   uvedenýchobchodných spoločností si vyžadovalo znalecké dokazovanie. Okrem toho bol poručiteľmajiteľom účtu aj v zahraničí, majiteľom cenných papierov a viacerých nehnuteľností. Tátoskutočnosť predpokladala súčinnosť s nespočetnými štátnymi i neštátnymi orgánmi. Tietoskutočnosti   ústavný   súd   neprehliadol   a zohľadnil   pri   určení   výšky   finančnéhozadosťučinenia. Po právnej stránke možno danú vec považovať za štandardnú, nijako sanevymykajúcu bežnej rozhodovacej činnosti všeobecných súdov.

2.   Pri   hodnotení   podľa   ďalšieho   kritéria,   teda   správania   sťažovateľkyv preskúmavanej veci, ústavný súd nezistil žiadnu významnú okolnosť, ktorá by mala byťosobitne zohľadnená na jej ťarchu pri posudzovaní otázky, či a z akých dôvodov došlov tomto konaní k zbytočným prieťahom. Dĺžka napadnutého konania teda nebola vyvolanásprávaním sťažovateľky, aj keď sa nezúčastnila vždy na nariadených pojednávaniach (napr.29. januára 2008 a 25. februára 2010). Sťažovateľke však nemožno vyčítať nesúčinnosťso súdnou   komisárkou.   Naopak,   pri   zisťovaní   stavu   účtu   v zahraničí   bola   iniciatívnaa vycestovala do Rakúska, a sama zistila skutočnosti dôležité pre rozhodovanie v danej veci.Pokiaľ sťažovateľka využila svoje práva a podala napr. odvolanie proti uzneseniu okresnéhosúdu č. k. 24 D 75/03-664, treba poukázať na to, že využitie možností daných účastníkomkonania   procesnými   predpismi   (napr.   podľa   Občianskeho   súdneho   poriadku)na uplatňovanie   a presadzovanie   ich   práv   v konaní   spôsobuje   síce   predĺženie   priebehukonania,   nemožno   ho   však   kvalifikovať   ako   postup,   dôsledkom   ktorého   sú   zbytočnéprieťahy (napr. I. ÚS 31/01).

3. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu – súdneho komisárav napadnutom   dedičskom   konaní   a predovšetkým   poukazuje   na   to,   že   trvaniepreskúmavaného konania už viac ako 12 rokov je už samo osebe celkom jednoznačneneprimerané. Podľa názoru ústavného súdu dedičské konanie, ktoré trvá tak neobyčajnedlho, ako to bolo v danej veci, možno už len na základe jeho posúdenia ako celku považovaťza nezlučiteľné s imperatívom ustanoveným v čl. 48 ods. 2 ústavy.

Ústavný súd môže iba potvrdiť, že súdna komisárka v predmetnej veci skutočnepravidelne vykonávala procesné úkony smerujúce k ukončeniu napadnutého dedičskéhokonania,   avšak   uvedená neospravedlniteľná   zdĺhavosť   konania   predlžuje   stav   právnejneistoty dotknutej osoby do tej miery, že sa jej právo na súdnu ochranu stáva iluzórnym,a teda ho ohrozuje vo svojej podstate (mutatis mutandis I. ÚS 39/00, I. ÚS 66/03).Ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou tiež pripomína, že nielennečinnosť, ale aj nesprávna a neefektívna (nesústredená) činnosť všeobecného súdu môžezapríčiniť   porušenie   ústavou   zaručeného   práva   na prerokovanie   veci   bez   zbytočnýchprieťahov (napr. IV. ÚS 22/02, III. ÚS 103/09).

Ústavnému súdu neušlo pozornosti, že okresný súd/súdny komisár bol v danej veciopakovane krátkodobo aj nečinný, konkrétne od 2. júla 2005 do 14. novembra 2005 (štyrimesiace),   od   2.   januára   2007   do   10.   mája   2007   (štyri   mesiace),   od   19.   marca   2009do 30. septembra 2009 (šesť mesiacov). V mesiaci september, október   a november 2010,ako aj v prvom polroku 2013, keď až po viacerých mesiacoch využila notárka prostriedoknápravy, a to uloženie poriadkovej pokuty nečinnému opatrovníkovi maloletého dieťaťa.Uvedené krátkodobé nečinnosti alebo neefektívne   činnosti by samy osebe neznamenaliprieťahy v konaní, takýto charakter však rozhodne nadobúdajú v kontexte 12 rokov trvanianapadnutého konania.  

Podľa   názoru   ústavného   súdu   v okolnostiach   danej   veci   okresný   súd   minimálnepoldruha   roka   vo   veci   nekonal   alebo   nekonal   efektívne,   nevykonal úkony   smerujúcek odstráneniu právnej neistoty, v ktorej sa sťažovateľka ako dedička počas napadnutéhosúdneho   konania   nachádza,   čo   je   základným   účelom   práva   zaručeného   v citovanýchčlánkoch ústavy a dohovoru (pozri napr. I. ÚS 41/02). K prieťahom pritom nedošlo ibav dôsledku zložitosti veci ani správania účastníkov, ale predovšetkým v dôsledku postupusúdu. V tejto súvislosti pritom ústavný súd už opakovane uviedol, že ústava v čl. 48 ods. 2zaväzuje predovšetkým súdy ako garantov spravodlivosti, aby prijali príslušné opatreniaumožňujúce prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov (pozri napr. I. ÚS 119/03).

Vzhľadom na uvedené dôvody ústavný súd vyslovil   porušenie základného právasťažovateľky na prerokovanie predmetnej veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48ods. 2 ústavy, tak ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia v bode 1.

4.   V nadväznosti   na   tento   výrok   a v záujme   efektívnosti   poskytnutej   ochranysťažovateľke ústavný súd vo výroku tohto rozhodnutia v bode 2 prikázal okresnému súdupodľa čl. 127 ods. 2 ústavy a podľa § 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde konaťvo veci bez zbytočných prieťahov.

5. Podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd priznať tomu, kohozákladné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie.

Sťažovateľka žiadala priznať finančné zadosťučinenie v sume 30 000 €, pričom pri„určení výšky ujmy sťažovateľka vychádza najmä zo závažnosti vzniknutej ujmy, ktorá je daná neadekvátnou dĺžkou neefektívne vykonávaných úkonov Okresného súdu v dedičskom konaní“.

Vzhľadom na okolnosti danej veci ústavný súd dospel k názoru, že len konštatovanieporušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48ods. 2 ústavy nie je dostatočným zadosťučinením pre sťažovateľku. Ústavný súd preto uznalza odôvodnené priznať jej aj finančné zadosťučinenie podľa citovaného ustanovenia zákonao ústavnom súde, ktoré podľa zásad spravodlivosti, s prihliadnutím na všetky okolnostizisteného   porušenia   práv   sťažovateľky;   na   jednej   strane   najmä   na   neobyčajne   zdĺhavétrvanie napadnutého konania a na druhej strane na korektné úsilie súdnej komisárky naskutočne pravidelné   vykonávanie   (i   keď   nie   vždy   efektívnych)   procesných   úkonovsmerujúcich k ukončeniu napadnutého dedičského konania, a vzhľadom aj na skutkovúzložitosť veci považuje za primerané vo výške 4 000 €.

Podľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde ak   ústavný súd rozhodne o priznaníprimeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,je povinný ho vyplatiť   sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutiaústavného súdu.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohtorozhodnutia v bode 3.

Podľa   §   36   ods.   2   zákona   o ústavnom   súde   ústavný   súd   môže   v odôvodnenýchprípadoch uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inémuúčastníkovi konania jeho trovy.

Sťažovateľke vznikli trovy konania z dôvodu právneho zastúpenia advokátom za triúkony   právnej   služby   (prevzatie   a príprava   zastúpenia   a   spísanie   sťažnostiz 29. októbra 2013 a písomné stanovisko k vyjadreniu okresného súdu z 19. januára 2015).Za dva úkony vykonané v roku 2013 patrí odmena v sume dvakrát po 130,16 € a režijnýpaušál v sume dvakrát po 7,81 € a za jeden úkon vykonaný v roku 2015 patrí odmenav sume 139,83 € a režijný paušál v sume 8,39 € (v zmysle § 1 ods. 3 a § 11 ods. 2 vyhláškyMinisterstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradáchadvokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov), preto trovyprávneho zastúpenia sťažovateľky predstavujú sumu 424,16 €, ku ktorej bolo treba pripočítať20 % DPH, teda sumu 84,83 €, t. j. trovy právneho zastúpenia sťažovateľky predstavujúcelkove sumu 508,99 €.

Vzhľadom   na   uvedené   ústavný   súd   o uplatnených   trovách   konania   sťažovateľkyrozhodol tak, ako to je uvedené v bode 4 výroku tohto rozhodnutia.

7. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdunemožno   podať   opravný   prostriedok,   treba   pod   právoplatnosťou   rozhodnutia   uvedenouvo výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 26. marca 2015