SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
II. ÚS 725/2025-13
Ústavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Luboša Szigetiho a sudcov̌
Petra Molnára (sudca spravodajca) a Petra Straku v konaní podla cl. 127 Ústavy Slovenskeǰ̌
republiky o ústavnej sťažnosti sťažovateľa ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛,
zastúpeného JUDr. Petrom Harakálym, advokátom, Mlynská 28,
Košice, proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 3Co/56/2022 z 31. mája 2023
a rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Cdo/183/2023 z 19. marca 2025 takto
r o z h o d o l :
Ústavnú sťažnosť o d m i e t a.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavná sťažnosť sťažovateľa, skutkový stav veci a argumentácia sťažovateľa
1. Sťažovateľ sa ústavnou sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 17. júla 2025 domáha vyslovenia
porušenia základných práv zaručených podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd rozhodnutiami označenými v záhlaví tohto
rozhodnutia, ktoré navrhuje zrušiť, vrátiť vec krajskému súdu na ďalšie konanie a priznať mu
náhradu trov konania pred ústavným súdom.
2. Sťažovateľ je žalobcom v konaní o náhradu škody na zdraví, vedenom na Mestskom súde
Bratislava IV pod sp. zn. 40C/56/2017. Po čiastočnom späťvzatí žaloby sa domáhal proti
žalovanému náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia 55 894,60 eur s prísl. a zvýšenia
náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia 73 112,50 eur na základe posudkov s celkovým
počtom 8 280 bodov. Mestský súd žalobe sťažovateľa čiastočne vyhovel a priznal mu náhradu
83 232,35 eur s prísl. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol s poukazom na to, že vychádzal z počtu
bodov sťaženia spoločenského uplatnenia stanoveného v konaní ustanovenými znalcami (znalecký
posudok č. 16/2019 znalca MUDr. Alana Sucháneka na počet 3 080 bodov a znalecký posudok
č. 96/2020 znalca MUDr. Ivana Andrého, PhD., MPH, MHA na počet 4 200 bodov). Súkromný
lekársky posudok MUDr. Danice Caisovej nepovažoval za lekársky posudok vydaný posudzujúcim lekárom v zmysle § 2 ods. 3 písm. d) zákona č. 437/2004 Z. z. o náhrade za bolesť a o náhrade za
sťaženie spoločenského uplatnenia a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej
republiky č. 273/1994 Z. z. o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení
Všeobecnej zdravotnej poisťovne a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových
a občianskych zdravotných poisťovní v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZoBaSSU“).
3. Mestský súd nezohľadnil v priznanej náhrade 100 bodov stanovených znalcom
MUDr. Suchánekom za položku č. 389b, ktorá nebola pôvodne hodnotená v lekárskom posudku
predloženom sťažovateľom so žalobou a sťažovateľ si náhradu v priebehu konania neuplatnil
zmenou žaloby. Zároveň návrhu sťažovateľa na zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia
z pôvodne uplatnených 50 % vyhovel v rozsahu 35 % (ďalej len „rozsudok mestského súdu“).
4. Na odvolanie sťažovatelia krajský súd sťažnosťou napadnutým rozsudkom potvrdil rozsudok
mestského súdu ako vecne správny (ďalej len ako „rozsudok odvolacieho súdu“).
5. Sťažovateľ rozsudok odvolacieho súdu napadol dovolaním, argumentujúc nesprávnym právnym
posúdením otázky výkladu pojmu „posudzujúci lekár oprávnený vydať lekársky posudok“, právnej
otázky povahy žalovaného nároku na náhradu škody na zdraví ako celistvého nároku alebo ako
súhrnu nárokov z jednotlivých poškodení a nesprávnym právnym posúdením otázky mimoriadneho
zvýšenia náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia (tu namietal odklon od špecifikovanej
judikatúry najvyššieho súdu). Po meritórnom prieskume v časti tretej právnej otázky dovolací súd
dovolanie sťažovateľa zamietol (ďalej aj „rozsudok dovolacieho súdu“).
6. K prvej právnej otázke sťažovateľ namieta formalistický výklad pojmu „posudzujúci lekár
oprávnený vydať lekársky posudok“ v kontexte § 2 ods. 3 písm. d) ZoBaSSU, a to s poukazom
na účel a zmysel právnej normy. Namieta, že MUDr. Caisová ho riadne vyšetrila a vykonala
psychiatrickú diagnostiku, pričom predmetom vyšetrenia nebolo len vyhotovenie znaleckého
posudku. Takýto záver by podľa sťažovateľa viedol v aplikačnej praxi k absurdným situáciám,
poškodzujúcim subjekty uplatňujúce nárok na náhradu škody na zdraví. Dovolací súd otázku
namietaného nezohľadnenia posudku MUDr. Caisovej považoval za nepodstatnú s poukazom na to,
že od tohto znaleckého posudku nezáviselo rozhodnutie odvolacieho súdu.
7. K nezohľadneniu 100 bodov za položku č. 389b zistenú znalcom v priebehu konania (na ktorú
sťažovateľ nereagoval zmenou žaloby) sťažovateľ argumentoval, že v žalobe neuplatnil náhradu
za sťaženie spoločenského uplatnenia ako jednotlivé samostatné čiastkové nároky na náhradu
za konkrétne položky uvedené v posudkoch predložených sťažovateľom, ale ako jeden nedeliteľný
nárok za celkové poškodenie zdravia, ktoré utrpel pri dopravnej nehode. S poukazom na § 5 ods. 1
ZoBaSSU argumentuje, že náhrada sa neurčuje jednotlivo za každú jednu konkrétnu hodnotenú
položku ako niekoľko čiastkových samostatných nárokov podľa počtu a označenia položiek
v lekárskom posudku, ale ako jedna suma náhrady na základe celkového počtu bodov, ktorým bolo
sťaženie spoločenského uplatnenia v lekárskom posudku hodnotené. Z uvedeného dôvodu postup,
keď súdy odmietli priznať náhradu za celkový počet bodov 7 380, ktorý by zahŕňal aj hodnotenie
spornej položky, sťažovateľ nepovažuje za správny, keďže si uplatnil v žalobe nárok na náhradu za
celkovo 8 280 bodov, pričom súdmi mu bolo priznaných 7 280 bodov. Zohľadnenie 100 bodov
zistených v priebehu konania by stále predstavovalo menej bodov ako celkový počet bodov, za
ktoré si sťažovateľ v petite žaloby uplatnil náhradu, v dôsledku čoho by ani odvolací súd
nerozhodol v rozpore so zásadou ne ultra petitum. Túto právnu otázku dovolací súd považoval za hypotetickú a akademickú, pretože za situácie, keď žalobca náhradu za predmetnú položku žalobne
neuplatnil a nižšie súdy vychádzali z dispozičného princípu, by odpoveď na ňu nemohla viesť
k zmene alebo zrušeniu rozsudku odvolacieho súdu.
8. Sťažovateľ je tiež toho názoru, že tieto ním namietané vady neboli odstránené ani v dovolacom
konaní.
9. K otázke nevyhovenia v časti mimoriadneho zvýšenia náhrady za sťaženie spoločenského
uplatnenia dovolací súd dospel k záveru, že odvolací súd nevybočil zo zákonom a judikatúrou
ustálených medzí a hľadísk významných pre ustálenie konkrétneho zvýšenia náhrady s poukazom
na to, že § 5 ods. 5 ZoBaSSU je normou s relatívne neurčitou hypotézou prenechávajúcou súdu
priestor na úvahu, ktorá však nie je voľná – priznaná výška náhrady musí byť založená
na objektívnych a rozumných dôvodoch a medzi výškou priznanej náhrady a spôsobenou škodou
musí existovať vzťah primeranosti. Názor najvyššieho súdu o primeranosti priznania navýšenia
vo výške 35 %, keď odvolací súd (bez akéhokoľvek spochybňovania vážnosti sťažovateľovej
situácie) ponechal priestor na prípady ešte závažnejších poškodení zdravia známe mu
z rozhodovacej činnosti, sťažovateľ v konaní pred ústavným súdom nenamietal, a preto tento záver
najvyššieho súdu nebol predmetom prieskumu pred ústavným súdom.
II.
Predbežné prerokovanie ústavnej sťažnosti
III.1. K namietanému porušeniu sťažovateľmi označených práv rozsudkom odvolacieho
súdu:
10. Sťažovateľ proti napadnutému rozsudku odvolacieho súdu disponoval opravným prostriedkom,
ktorý aj využil. Preskúmanie napadnutého odvolacieho rozhodnutia dovolacím súdom robí ústavnú
sťažnosť v tejto časti neprípustnou, v dôsledku čoho ju ústavný súd podľa § 56 ods. 2 písm. d)
v spojení s § 132 ods. 1 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene
a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“)
odmietol.
III.2. K namietanému porušeniu sťažovateľom označených práv rozsudkom najvyššieho
súdu:
11. Podstata sťažnostnej argumentácie smeruje k ústavnej neudržateľnosti rozhodnutia dovolacieho
súdu, ktorý dve dovolacie námietky sťažovateľa meritórne nepreskúmal, a v tejto časti dovolanie
posúdil ako procesne neprípustné.
12. Ústavný súd v úvode zdôrazňuje, že nie je ďalšou opravnou inštanciou všeobecných súdov,
preto mu neprináleží preskúmavať a hodnotiť správnosť záverov všeobecných súdov, pokiaľ
neatakujú ústavnoprávnu rovinu. Do pôsobnosti všeobecných súdov môže ústavný súd zasiahnuť
len vtedy, ak by ich konanie alebo rozhodovanie bolo zjavne nedôvodné alebo arbitrárne, a tak
z ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň by malo za následok porušenie
niektorého základného práva alebo slobody (m. m. I. ÚS 13/00, I. ÚS 139/02, III. ÚS 180/02 atď.).
13. Na účely predbežného prejednania ústavnej sťažnosti ústavný súd považoval za potrebné
tvrdenia sťažovateľa o neudržateľnom vysporiadaní sa najvyššieho súdu s v dovolaní vytýkanými
vadami odvolacieho prieskumu konfrontovať s autentickou dovolacou argumentáciou sťažovateľa. Na tento účel e-mailom 25. novembra 2025 vyzval právneho zástupcu sťažovateľa, aby obratom
ústavnému súdu doručil podané dovolanie (dovolanie netvorilo prílohu ústavnej sťažnosti, pozn.).
Právny zástupca sťažovateľa však ku dňu rozhodnutia o tejto ústavnej sťažnosti podané dovolanie
nedoručil. Vzhľadom na už uvedené ústavný súd pri svojom rozhodnutí vychádzal len
z odôvodnenia napadnutého rozsudku dovolacieho súdu.
14. S právnou otázkou súvisiacou s nezohľadnením posudku MUDr. Caisovej sa dovolací súd
vysporiadal v bodoch 13 a 14 svojho rozsudku. S poukazom na to, že od vyriešenia danej otázky
rozhodnutie odvolacieho súdu skutočne nezáviselo (mestský súd o uplatnenom nároku rozhodol
na základe v konaní nariadeného znaleckého dokazovania, ktorého závery sťažovateľ nenapadol,
nie na základe predmetného súkromného znaleckého posudku sťažovateľa), záver dovolacieho súdu
o irelevantnosti dovolateľom vymedzenej právnej otázky je ústavne udržateľný.
15. K druhej dovolacej námietke sťažovateľa najvyšší súd zaujal názor v bodoch 15 až 22
napadnutého rozsudku. V nadväznosti na sťažovateľom formulovanú právnu otázku [ktorú najvyšší
súd zachytil takto: „či náhrada škody za sťaženie spoločenského uplatnenia za vzniknuté
poškodenie zdravia pri jednej škodovej udalosti, predstavuje jeden relatívne jeden nedeliteľný
celkový samostatný nárok určený na základe celkového výsledného počtu bodov, ktorým bolo
poškodenie zdravia hodnotené v lekárskom posudku, resp. určený sumou, ktorá vychádza z tohto
celkového výsledného počtu bodov (bez ohľadu na jednotlivé konkrétne položky hodnotené
v lekárskom posudku), alebo náhrada škody na zdraví spočívajúca v náhrade za sťaženie
spoločenského uplatnenia za vzniknuté poškodenie zdravia pri jednej škodovej udalosti predstavuje
niekoľko relatívne samostatných čiastkových nárokov na náhradu škody za každú jednu položku,
ktorou bolo poškodenie zdravia poškodeného hodnotené v lekárskom posudku, pričom je potrebné
náhradu za každú (novo)hodnotenú položku sťaženia spoločenského uplatnenia uplatniť v konaní
samostatne bez ohľadu na to, či sa tým presiahne celkový počet bodov za ktorý si poškodený
uplatňuje nárok?“] poukázal na to, že v tomto konaní ide o otázku hypotetickú či akademickú,
ktorá by nemohla viesť k zrušeniu alebo zmene rozsudku odvolacieho súdu. Vo svojej podstate
však dovolací súd položenú právnu otázku sťažovateľovi zodpovedal, keď z odôvodnenia
napadnutého rozsudku jasne vyplýva, že dáva za pravdu nižším súdom, ktoré nárok za položku
č. 389b ako položku „novozistenú“ v priebehu konania na súde prvej inštancie nepriznali z dôvodu,
že sťažovateľ o tento nárok svoju žalobu nerozšíril. Zároveň konštatoval, že sťažovateľ postup
odvolacieho súdu, ktorý trval na povinnosti tvrdenia a dôkaznej povinnosti aj za stavu, keď
relevantné skutočnosti vyšli najavo až v priebehu konania, v dovolaní nenapadol. Toto
konštatovanie najvyššieho súdu ústavný súd nemohol konfrontovať s autentickým textom
dovolania.
16. Vzhľadom na už uvedené vo vzťahu k napadnutej časti rozhodnutia dovolacieho súdu ústavný
súd ústavnú sťažnosť sťažovateľa odmietol podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona o ústavnom súde
z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti.
17. Keďže ústavná sťažnosť bola odmietnutá ako celok, rozhodovanie o ďalších návrhoch
sťažovateľa v uvedenej veci stratilo opodstatnenie.
18. K tomuto rozhodnutiu pripája sudca Peter Straka odlišné stanovisko, ktoré sa týka výroku
a odôvodnenia rozhodnutia.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 17. decembra 2025
Ľuboš Szigeti
predseda senátu



