znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 720/2015-13

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   29.   októbra   2015 v senáte zloženom z predsedu Sergeja Kohuta (sudca spravodajca) a zo sudcov Lajosa Mészárosa   a Ladislava   Orosza   predbežne   prerokoval   sťažnosť ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛,   zastúpenej   advokátom ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛,   vo   veci   namietaného   porušenia   jej   základných   práv   podľa čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 38 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd, ako aj práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 3 NcC 125/2014 z 18. decembra 2014 a takto

r o z h o d o l :

1. Sťažnosť   obchodnej   spoločnosti ⬛⬛⬛⬛, p r i j í m a   na   ďalšie konanie.

2.O d k l a d á   vykonateľnosť   uznesenia   Krajského   súdu   v Bratislave   sp.   zn. 3 NcC 125/2014 z 18. decembra 2014.

3. Vo zvyšnej časti návrhu na rozhodnutie o dočasnom opatrení n e v y h o v u j e.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 5. mája 2015 doručená   sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ (ďalej   len   „sťažovateľka“,   v citáciách   aj „sťažovateľ“), zastúpenej advokátom ⬛⬛⬛⬛, ktorou namieta porušenie svojich   základných   práv   podľa   čl.   48   ods.   1   Ústavy   Slovenskej   republiky   (ďalej   len „ústava“) a čl. 38 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“), ako aj práva podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv   a základných   slobôd   (ďalej   len „dohovor“)   uznesením   Krajského   súdu   v   Bratislave   (ďalej   len   „krajský   súd“)   sp. zn. 3 NcC 125/2014 z 18. decembra 2014 (ďalej len „uznesenie krajského súdu“).

Sťažovateľka v sťažnosti uviedla:«Porušovateľom základných práv Sťažovateľa je Krajský súd v Bratislave, príslušný na rozhodovanie o miestnej príslušnosti podľa § 105 ods. 3 OSP na základe nesúhlasu Okresného súdu Bratislava III (ďalej aj „OS BA III“) s postúpením veci Okresným súdom Nové   Zámky   (ďalej   aj   „OS   NZ“),   ako   nadriadený   súd   OS   BA   III,   konajúci   mimo inštančného postupu.

Konanie,   ktorým   došlo   k porušeniu   základných   práv   Sťažovateľa,   spočíva v nesprávnom rozhodnutí Krajského súdu... o určení OS NZ ako súdu miestne príslušného na konanie v právnej veci žalobcu ⬛⬛⬛⬛, so sídlom... (ďalej aj „Žalobca“) proti žalovaným: 1) Sťažovateľ, 2) spoločnosť ⬛⬛⬛⬛, so sídlom... a 3) spoločnosti ⬛⬛⬛⬛,   so   sídlom...   o určenie,   že   záložné   právo k nehnuteľnostiam...   zaniklo.   OS   NZ   nie   je   miestne   príslušný   na   Konanie   z dôvodu,   že predmet Konania sa týka zániku/existencie práva (záložného) k Nehnuteľnostiam, kde je daná výlučná miestna príslušnosť OS BA III podľa § 88 ods. 1 písm. h) OSP, nakoľko Nehnuteľnosti sa nachádzajú v obvode OS BA III.

K porušeniu   základných   práv   Sťažovateľa   došlo   uznesením   Krajského   súdu   v... zo dňa 18.12.2014, sp. zn. 3 NcC 125/2014-43(ďalej aj „Napadnuté uznesenie“)... Krajský súd... v rozpore s ustanovením § 88 ods. 1 písm. h) OSP o výlučnej miestnej príslušnosti rozhodol, že v Konaní má rozhodovať miestne nepríslušný súd.»

Podľa názoru sťažovateľky argument krajského súdu, že „určenie výlučnej miestnej príslušnosti podľa § 88 ods. 1 písm. h) O. s. p. je... nedôvodné, nezodpovedá skutočnému skutkovému   stavu   veci...   Odôvodnenie   Napadnutého   uznesenia   je   v tejto   časti nepreskúmateľné, pretože vychádza z arbitrárneho posúdenia veci Krajským súdom...“.

Sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd o jej sťažnosti rozhodol týmto nálezom: „Základné právo spoločnosti

,..., na zákonného sudcu podľa čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 38 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd uznesením Krajského súdu v Bratislave zo dňa 18.12.2014, sp. zn. 3NcC/125/2014-43 porušené bolo.

Základné právo spoločnosti

,... na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských   práv   a   základných   slobôd   uznesením   Krajského   súdu   v   Bratislave   zo   dňa 18.12.2014, sp. zn. 3NcC/125/2014-43 porušené bolo.

Uznesenie Krajského súdu v Bratislave zo dňa 18.12.2014, sp. zn. 3NcC/125/2014- 43 zrušuje a vec vracia na ďalšie konanie

Spoločnosti

,... priznáva náhradu trov právneho zastúpenia v sume 355,73 EUR, ktorú je Krajský súd v Bratislave povinný vyplatiť na účet právneho zástupcu Sťažovateľa vedený v..., do jedného mesiaca od právoplatnosti tohto rozhodnutia.“

Sťažovateľka   súčasne   navrhla,   aby   ústavný   súd „odložil   vykonateľnosť   uznesenia Krajského   súdu   v   Bratislave   zo   dňa   18.12.2014,   sp. zn.   3NcC/125/2014-43   a   uložil Okresnému súdu Nové Zámky povinnosť vrátiť spisový materiál, ktorý mu bol postúpený Okresným súdom Bratislava III na základe uznesenia Krajského súdu v Bratislave zo dňa

18.12.2014,   sp.   zn.   3NcC/125/2014-43,   späť   na   Okresný   súd   Bratislava   III až do právoplatného   rozhodnutia   Ústavného   súdu   Slovenskej   republiky   o sťažnosti Sťažovateľa zo dňa 27.04.2015“.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky   č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 25 ods. 2 a 3 zákona o ústavnom súde návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy   podané   oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnom   prerokovaní   odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.   Ak   sa   návrh   neodložil   alebo   neodmietol,   príjme   sa   na   ďalšie   konanie v rozsahu, ktorý sa vymedzí vo výroku uznesenia o prijatí návrhu.

Zo   zistení   ústavného   súdu   vyplýva,   že   sťažovateľka   sa   sťažnosťou   doručenou ústavnému súdu 5. mája 2015 domáhala vyslovenia porušenia základných práv podľa čl. 48 ods. 1 ústavy a čl. 38 ods. 1 listiny, ako aj práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru uznesením krajského súdu sp. zn. 3 NcC 125/2014 z 18. decembra 2014, ktorým tento podľa § 105 ods. 3   Občianskeho   súdneho   poriadku   rozhodol   o miestnej   príslušnosti   súdu   v   rozpore s § 88 ods. 1 písm. h) Občianskeho súdneho poriadku o výlučnej miestnej príslušnosti. Podľa názoru sťažovateľky: „OS NZ nie je miestne príslušný na Konanie z dôvodu, že predmet Konania sa týka zániku/existencie práva (záložného) k Nehnuteľnostiam, kde je daná výlučná miestna príslušnosť OS BA III podľa § 88 ods. 1 písm. h) OSP, nakoľko Nehnuteľnosti sa nachádzajú v obvode OS BA III.“

Vzhľadom na uvedené ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti zistil, že sťažnosť   spĺňa   všeobecné   náležitosti   návrhu   na   začatie   konania   pred   ústavným   súdom predpísané v § 20 zákona o ústavnom súde, ako aj osobitné náležitosti, ktoré sú pre konanie o sťažnostiach fyzických osôb a právnických osôb ustanovené v § 50 citovaného zákona, pričom dospel k záveru, že otázku opodstatnenosti tvrdení v nej obsiahnutých treba posúdiť v konaní vo veci samej, a preto podľa § 25 ods. 3 zákona o ústavnom súde prijal sťažnosť na ďalšie konanie (bod 1 výroku tohto uznesenia).

Ústavný súd podľa § 52 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže na návrh sťažovateľa rozhodnúť   o   dočasnom   opatrení   a   odložiť   vykonateľnosť   napadnutého   právoplatného rozhodnutia, opatrenia alebo iného zásahu, ak to nie je v rozpore s dôležitým verejným záujmom a ak by výkon napadnutého rozhodnutia, opatrenia alebo iného zásahu znamenal pre   sťažovateľa   väčšiu   ujmu,   než   aká   môže   vzniknúť   iným   osobám   pri   odložení vykonateľnosti; najmä uloží orgánu, ktorý podľa sťažovateľa porušil základné práva alebo slobody   sťažovateľa,   aby   sa   dočasne   zdržal   vykonávania   právoplatného   rozhodnutia, opatrenia alebo iného zásahu, a tretím osobám uloží, aby sa dočasne zdržali oprávnenia im priznaného právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom.

Právna   úprava   dočasného   opatrenia   začlenená   systematicky   do   šiesteho   oddielu druhej hlavy tretej časti zákona o ústavnom súde (konanie o sťažnostiach fyzických osôb a právnických osôb podľa čl. 127 ods. 1 ústavy a konanie o sťažnostiach orgánov územnej samosprávy podľa čl. 127a ústavy) primárne reflektuje právny stav, podľa ktorého ústavný súd   pri   svojom   rozhodovaní   nie   je   viazaný   žiadnou   lehotou,   a   preto   je   potrebné  aj s ohľadom na možnosť dlhšieho trvania rozhodovania ústavného súdu o sťažnosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby  poskytnúť potrebnú predbežnú ochranu ohrozeným právam sťažovateľa.

Podstatou sťažnosti je namietané porušenie základného práva na zákonného sudcu podľa čl. 38 ods. 1 listiny a čl. 48 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru napadnutým uznesením krajského súdu, ktorým bola založená miestna príslušnosť Okresného súdu Nové Zámky na konanie o žalobnom nároku 1 žaloby doručenej mu 4. októbra 2013.

Základné   právo   na   zákonného   sudcu   predstavuje   v právnom   štáte   jednu zo základných   garancií   nezávislého   a nestranného   rozhodovania   súdu   a sudcu.   Toto základné právo je ústavnou zárukou pre každého účastníka konania, že v jeho veci bude rozhodovať súd a sudcovia, ktorí sú na to povolaní podľa vopred známych pravidiel, ktoré sú   obsahom   rozvrhov   práce   upravujúcich   prideľovanie   súdnych   prípadov   jednotlivým sudcom tak, aby bola zachovaná zásada pevného prideľovania súdnej agendy a aby bol vylúčený   (pre   rôzne   dôvody   a rozličné   účely)   výber   súdov   a sudcov   „ad   hoc“   (m.   m. I. ÚS 239/04).   Rozhodovanie   veci   zákonným   sudcom   (aj   súdom)   je   tak   základným predpokladom na naplnenie podmienok spravodlivého procesu (IV. ÚS 345/09).

Ústavný   súd   po   preskúmaní   obsahu   napadnutého   uznesenia   krajského   súdu a dôvodov sťažnosti dospel k záveru, že sťažovateľka osvedčila existenciu predpokladov na zabezpečenie   toho,   aby   sa   prípadný   výsledok   konania   pred   ústavným   súdom   nezmaril v dôsledku   ďalšieho   postupu   v   zmysle   záverov   citovaného   uznesenia,   podľa   ktorého: „miestne príslušným súdom na prejednanie a rozhodnutie veci vedenej na Okresnom súde Bratislava   III   pod   sp.   zn.   12   C   297/2014   je   Okresný   súd   Nové   Zámky“. Bez   tohto zabezpečovacieho prostriedku by totiž podľa názoru ústavného súdu mohlo dôjsť v prípade vyslovenia neústavnosti napadnutého uznesenia krajského súdu k vážnej ujme na strane sťažovateľky, ktorá by bola väčšia než ujma, ktorá by prípadne mohla vzniknúť následkom odkladu   vykonateľnosti   napadnutého   rozhodnutia.   Návrh   sťažovateľky   na   rozhodnutie o dočasnom opatrení v tejto časti nie je v rozpore s dôležitým verejným záujmom.

Ústavný súd preto v súlade s citovaným § 52 ods. 2 zákona o ústavnom súde odložil vykonateľnosť napadnutého uznesenia krajského súdu (bod 2 výroku tohto uznesenia).

Uložené   dočasné   opatrenie podľa   § 52   ods. 3   zákona   o   ústavnom súde zanikne najneskoršie   ex   lege   nadobudnutím   právoplatnosti   rozhodnutia   ústavného   súdu   vo   veci samej, ak ústavný súd nerozhodne o jeho skoršom zrušení.

Keďže   ústavný   súd   vyhovel   návrhu   na   odloženie   vykonateľnosti   napadnutého uznesenia krajského súdu, bolo bez právneho dôvodu zaoberať sa ďalšou formálnou časťou návrhu   sťažovateľky   na   prijatie   dočasného   opatrenia,   ktorej   vo   svojej   podstate   chýba zabezpečovací charakter, a uložiť Okresnému súdu Nové Zámky povinnosť „vrátiť spisový materiál, ktorý mu bol postúpený Okresným súdom Bratislava III na základe uznesenia Krajského súdu v Bratislave zo dňa 18.12.2014, sp. zn. 3NcC/125/2014-43, späť na Okresný súd Bratislava III až do právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky o sťažnosti Sťažovateľa zo dňa 27.04.2015“ (bod 3 výroku tohto uznesenia).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 29. októbra 2015