SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
II. ÚS 72/2025-9
Ústavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Ľuboša Szigetiho (sudca spravodajca) a sudcov Petra Molnára a Petra Straku v konaní podľa čl. 127 Ústavy Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti sťažovateľky BENETEL, s.r.o., Riadok 1914/58, Ružomberok, IČO 36 369 683, zastúpenej advokátom JUDr. Bohumilom Novákom, Horná 27, Banská Bystrica, proti postupu Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky v konaní o kasačnej sťažnosti proti rozsudku Krajského súdu v Žiline sp. zn. 31S/87/2021 z 31. januára 2023 takto
r o z h o d o l :
Ústavnú sťažnosť o d m i e t a.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavná sťažnosť a skutkový stav veci
1. Sťažovateľka sa ústavnou sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 30. januára 2025 domáha vyslovenia porušenia svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom všeobecného súdu označeného v záhlaví tohto uznesenia. Sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd prikázal najvyššiemu správnemu súdu konať v konaní sp. zn. ZA-31S/87/2021 bez zbytočných prieťahov a priznal jej primerané finančné zadosťučinenie v sume 5 000 eur a náhradu trov konania pred ústavným súdom. Spisovú značku konania o kasačnej sťažnosti vedeného najvyšším správnym súdom sťažovateľka zastúpená advokátom neuviedla napriek tomu, že za porušovateľa svojich ústavných práv označila najvyšší správny súd. Sťažovateľka nepriložila k ústavnej sťažnosti žiadne prílohy, preto ústavný súd, ktorý nie je súdom vyhľadávacím, vychádza výlučne z údajov uvedených v ústavnej sťažnosti.
2. Sťažovateľka namieta, že konanie pôvodne vedené krajským súdom pod sp. zn. 31S/87/2021 o preskúmanie opatrenia daňového úradu (ktorým nevyhovel žiadosti sťažovateľky o zaplatenie úroku za oneskorené vrátenie daňového preplatku podľa § 63 ods. 4 a 6 zákona Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov, pozn.) je poznačené zbytočnými prieťahmi. Sťažovateľka poukázala na to, že správnu žalobu podala 6. októbra 2017. O tejto správnej žalobe rozhodol krajský súd prvým rozsudkom sp. zn. 31S/128/2017 z 13. júna 2018. V odvolacom konaní Najvyšší súd Slovenskej republiky tento rozsudok krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie rozhodnutím sp. zn. 4Sžfk/43/2019 z 2. apríla 2019. Po vrátení veci krajský súd vydal v poradí druhý rozsudok sp. zn. 31S/39/2019 z 2. októbra 2019, ktorým napadnuté opatrenie daňového úradu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Proti tomuto rozsudku podal daňový úrad kasačnú sťažnosť, o ktorej rozhodol najvyšší súd rozhodnutím sp. zn. 4Sžfk/70/2019 zo 4. mája 2021 tak, že rozsudok krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie. Následne krajský súd vydal v poradí tretí rozsudok sp. zn. 31S/87/2021 z 31. januára 2023, ktorým správnu žalobu sťažovateľky zamietol. Tento rozsudok bol sťažovateľke doručený 7. marca 2023.
3. Sťažovateľka podala proti nemu kasačnú sťažnosť 5. apríla 2023. Krajský súd ju vyzval na zaplatenie súdneho poplatku 11. apríla 2023 a tento sťažovateľka uhradila v stanovenej lehote. Krajský súd doručil sťažovateľke 21. augusta 2023 vyjadrenie žalovaného daňového úradu zo 4. mája 2023 k jej kasačnej sťažnosti. Podľa tvrdenia sťažovateľky je toto ostatný procesný úkon vo veci. Najvyšší správny súd je v konaní o jej kasačnej sťažnosti odvtedy viac ako rok a pol úplne nečinný a toto konanie trvá už viac ako dva roky. Sťažovateľka namieta aj celú dĺžku konania o svojich nárokoch na úroky z oneskoreného vrátenia daňového preplatku pred správnymi súdmi (v trvaní viac ako 7 rokov).
4. K ústavnoprávnym aspektom veci sťažovateľka uviedla, že predmetné konanie nie je právne a ani skutkovo zložité, ide o štandardnú vec. Sťažovateľka podľa svojho vyjadrenia k predĺženiu konania neprispela a splnila riadne a včas všetky povinnosti uložené súdom. K prieťahom došlo v dôsledku zmätočných a nepreskúmateľných rozhodnutí krajského súdu, ktoré boli dvakrát zrušené a tretím rozsudkom krajský súd pri rovnakom skutkovom a právnom stave rozhodol opačne.
5. Sťažovateľka požaduje aj priznanie finančného zadosťučinenia v sume 5 000 eur ako kompenzáciu za inflačné znehodnotenie požadovaných úrokov za neoprávnené zadržovanie svojich peňazí.
II.
Predbežné prerokovanie ústavnej sťažnosti
6. Úlohou ústavného súdu pri predbežnom prerokovaní sťažnosti je okrem iného posúdiť, či táto nie je zjavne neopodstatnená. V súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu o zjavne neopodstatnenú sťažnosť ide vtedy, keď namietaným postupom alebo namietaným rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi označeným postupom alebo rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou, ktorých porušenie sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. K iným dôvodom, ktoré môžu zakladať záver o zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti, nesporne patrí aj ústavnoprávny rozmer, resp. ústavnoprávna intenzita namietaných pochybení, resp. nedostatkov v činnosti alebo rozhodovaní príslušného orgánu verejnej moci, posudzovaná v kontexte s konkrétnymi okolnosťami prípadu.
7. Pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy si ústavný súd zároveň osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť.
8. Ústavný súd zohľadňuje aj rozhodovaciu prax a judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva, podľa ktorej v civilných veciach dĺžka súdneho konania na jednom stupni v trvaní dvoch až troch rokov v závislosti od povahy veci nie je v rozpore s právom na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (napr. Humen proti Poľsku, rozsudok z 15. 10. 1999, body 58 a 69, Calvelli a Ciglio proti Taliansku, rozsudok zo 17. 1. 2002, body 64, 65 a 66).
9. Ústavný súd vo svojej judikatúre súvisiacej s namietaným porušením základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy opakovane pripomína, že nie každý zistený prieťah v súdnom konaní má nevyhnutne za následok porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (I. ÚS 46/01, I. ÚS 66/02, I. ÚS 61/03, III. ÚS 372/09). V prípade, keď ústavný súd pri predbežnom prerokovaní zistí, že namietaný postup všeobecného súdu sa nevyznačuje takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako zbytočné prieťahy v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy, sťažnosť spravidla odmieta ako zjavne neopodstatnenú (napr. IV. ÚS 221/05, III. ÚS 126/2010, I. ÚS 96/2011).
10. V prejednávanej veci sťažovateľka označila ako porušovateľa svojich označených práv najvyšší správny súd, ktorý koná o jej kasačnej sťažnosti. Konanie o kasačnej sťažnosti je svojou povahou ekvivalentom mimoriadneho opravného prostriedku v civilnom konaní (dovolania). Rozsudok správneho súdu prvého stupňa v tejto daňovej veci nadobudol právoplatnosť podľa § 145 ods. 1 Správneho súdneho poriadku dňom jeho doručenia. Sťažovateľke bol rozsudok doručený 7. marca 2023. Dátum doručenia rozsudku žalovanému daňovému úradu v ústavnej sťažnosti sťažovateľka neuvádza a netvrdí, že by protistrane rozsudok nebol doručený. Inými slovami, jeho právoplatnosť nespochybňuje. Právoplatnosť skončenia konania vedeného krajským súdom o správnej žalobe spôsobuje, že toto konanie v trvaní od podania správnej žaloby 6. októbra 2017 do právoplatnosti rozsudku krajského súdu sp. zn. 31S/87/2021 z 31. januára 2023 nie je možné podrobiť prieskumu ústavného súdu z hľadiska zbytočných prieťahov a primeranosti dĺžky konania na základe ústavnej sťažnosti podanej po právoplatnom skončení tohto konania. Uvedené vyplýva z toho, že k porušovaniu práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov môže dochádzať len trvajúcim zásahom orgánu verejnej moci, čo právoplatnosť meritórneho rozsudku vylučuje.
11. Ústavný súd konštatuje, že prieskumu preto môže podrobiť len konanie o kasačnej sťažnosti, ktoré začalo jej podaním 5. apríla 2023 a dosiaľ trvá. Z popísaného priebehu konania o kasačnej sťažnosti vyplýva, že krajský súd vykonal úkony súvisiace s predložením veci najvyššiemu správnemu súdu. Napadnuté konanie o kasačnej sťažnosti sťažovateľky ako celok trvá od 5. apríla 2023 a ku dňu podania ústavnej sťažnosti (30. január 2025) jeho celková dĺžka 1 rok a 9 mesiacov nepresahuje štandardnú dĺžku súdneho konania na jednom stupni sústavy súdov (dva až tri roky). Zároveň z hľadiska predmetu konania nejde o konanie, ktoré v zmysle ustálenej judikatúry vyžaduje prednostné vybavenie. Ústavný súd pri posudzovaní intenzity a ústavnej relevancie namietanej dĺžky konania vzal na zreteľ prechod správneho súdnictva v dôsledku súdnej reformy, ktorý objektívne prispel k predĺženiu konania. Doterajší postup najvyššieho správneho súdu v konaní o kasačnej sťažnosti preto z hľadiska intenzity prieťahov, ako aj z hľadiska celkovej dĺžky kasačného konania ústavný súd považuje ešte za ústavne akceptovateľný.
12. Z uvedených dôvodov by ústavný súd ani po prípadnom prijatí sťažnosti na ďalšie konanie reálne nemohol dospieť k záveru o porušení základného práva sťažovateľky podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Ústavný súd preto pri predbežnom prerokovaní sťažnosť sťažovateľky odmietol podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov ako zjavne neopodstatnenú.
13. V závere ústavný súd dodáva, že toto uznesenie nebráni sťažovateľke, aby sa opätovne obrátila so sťažnosťou na ústavný súd, ak dospeje k záveru, že najvyšší správny súd naďalej nepostupuje v konaní o kasačnej sťažnosti spôsobom efektívne smerujúcim k nastoleniu jej právnej istoty.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 12. februára 2025
Ľuboš Szigeti
predseda senátu