SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
II. ÚS 72/2016-26
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 23. marca 2016 v senátezloženom z predsedu Lajosa Mészárosa (sudca spravodajca), zo sudkyne ĽudmilyGajdošíkovej a sudcu Ladislava Orosza prerokoval prijatú sťažnosť ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, zastúpenej advokátom JUDr. Jánom Čisárom,Advokátska kancelária, Kukučínova 23, Košice, vo veci namietaného porušenia základnéhopráva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskejrepubliky a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoruo ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Košice I v konanívedenom pod sp. zn. 37 Er 1930/09 a takto
r o z h o d o l :
1. Okresný súd Košice I v konaní vedenom pod sp. zn. 37 Er 1930/09 p o r u š i lzákladné právo ⬛⬛⬛⬛, aby sa jej vec prerokovala bez zbytočných prieťahov,zaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie záležitostiv primeranej lehote zaručené v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základnýchslobôd.
2. Okresnému súdu Košice I v konaní vedenom pod sp. zn. 37 Er 1930/09p r i k a z u j e konať bez zbytočných prieťahov.
3. ⬛⬛⬛⬛ p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 2 500 € (slovomdvetisícpäťsto eur), ktoré j e Okresný súd Košice I p o v i n n ý vyplatiť jej do dvochmesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
4. ⬛⬛⬛⬛ p r i z n á v a úhradu trov právneho zastúpenia v sume 448,02 €(slovom štyristoštyridsaťosem eur a dva centy), ktorú j e Okresný súd Košice I p o v i n n ývyplatiť na účet jej advokáta JUDr. Jána Čisára, Advokátska kancelária, Kukučínova 23,Košice, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením č. k.II. ÚS 72/2016-9 z 28. januára 2016 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej radySlovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákono ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ (ďalej len „sťažovateľka“),ktorou namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočnýchprieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva naprejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudskýchpráv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Košice I (ďalejaj „okresný súd“ alebo „súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 37 Er 1930/09 (ďalej aj„napadnuté konanie“).
2. Z obsahu sťažnosti vyplynulo najmä, že:„Dňa 13.9.2009 súdny exekútor Ján Borovsky doručil súdu žiadosť o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie. Vo veci podali námietky povinní a súd im uznesením OS Košice I č. k: 37 Er1930/2009 /Ex 0158/2009/o 4387,49 € zo dňa 30.11.2009 vyhovel. O podanom odvolaní sťažovateľky proti námietkam zo dňa 3.2.2010 súd nerozhodol v období od 3.2.2010 do 30.11.2014 - teda celkom za roky 2010, 2011, 2012, 2013, 2014, teda takmer 5 rokov. Ide o obdobie súvislej nečinnosti súdu čo sa nestáva a je v rozpore s § 6 OSP, že súd v konaní má konať rýchlo a účinne, tak aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná. (...)
Zo strany sťažovateľky neboli zistené žiadne okolnosti, ktoré by spôsobovali prieťahy v konaní.
Základnou povinnosťou sudcu a súdu je zabezpečiť, taký procesný postup v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník obráti na súd s jeho návrhom na rozhodnutie. (...)
Poukazujeme na ustanovenie § 46 a nasl. Ústavy SR - právo na súdnu ochranu, konkrétne na ust. čl. 48 a na dlhodobú súdnu prax Ústavného súdu SR v tejto oblasti... Podporne vo veci poukazujeme na stabilizovanú judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva v tejto oblasti, ktoré zadosťučinenie priznáva podľa § 41 so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu. (...)
Svoju žiadosť o priznanie primeraného zadosťučinenia odôvodňujem tým, že som vdova a peniaze mi nevyplatil môj brat z dedičstva a nekorektným spôsobom sa ku mne zachoval čo sa v slušných rodinách nerobí. Vyše 5 rokov neoprávnene hospodári s mojimi peniazmi. Hrozí mi ujma na mojich právach, pričom mám z toho prípadu nervozitu a stres, lebo vec nie je skončená a užíva moje peniaze a robí všetko preto, aby som ich nedostala za pomoci právnikov a toto nie je konanie súlade dobrými mravmi. Moje peniaze potrebujem a mám zdravotnú ujmu, ktorá mi skracuje život.
Finančné zadosťučinenie za vyše 5 rokov súvislej nečinnosti súdu požadujem vo výške 4000 €. Ústavný súd ČR priznáva za rok nečinnosti súdu 800 € a poukazujem na jeho prax.
Súčasne pomerne jednoduchá vec nie je doteraz právoplatne skončená a stav právnej neistoty už trvá 6 rok. Hlavne poukazujem na obdobie súvislej nečinnosti súdu a jeho konanie považujem za úmyselné prieťahy v konaní.
Zároveň žiadam Ústavný súd SR, aby mi ako právnemu zástupcovi sťažovateľky č. licencie 1300 priznal odmenu za 2 úkony právneho zastúpenia(...)
Z dôvodov uvedených v tomto návrhu navrhujem, aby Ústavný súd SR(...) vo veci samej(...) rozhodol takto:
1. Základne právo sťažovateľky ⬛⬛⬛⬛ (...) na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, ako aj právo na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote zaručené v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom v konaní vedenom na Okresnom súde Košice I pod č. k:37 Er 1930/2009 porušené bolo.
2. Okresnému súdu Košice I(...) sa prikazuje aby v uvedenej veci konal bez zbytočných prieťahov.
3. Sťažovateľke ⬛⬛⬛⬛ (...) priznáva finančné zadosťučinenie v sume 4000,- € /slovom štyritisíc euro/ ktoré je Okresný súd Košice I povinný zaplatiť do 2 mesiacov odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia.
4. Okresný súd Košice I je povinný uhradiť sťažovateľovi trovy právneho zastúpenia v sume 296,44 € na účet právneho zástupcu navrhovateľa advokáta JUDr. Ján Čisára, Kukučínova 23, 04001 Košice do 2 mesiacov odo dňa právoplatností tohto rozhodnutia.“
3. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci písomne vyjadrili obaja účastnícikonania: okresný súd, zastúpený jeho predsedom, listom sp. zn. Spr 54/15 z 29. februára2016 a právny zástupca sťažovateľky stanoviskom k uvedenému vyjadreniu okresného súduz 11. marca 2016.
3.1 Predseda okresného súdu popísal chronológiu úkonov vykonaných súdom v danejveci a dodal tieto relevantné skutočnosti:
„(...) O návrhu na čiastočné zastavenie exekúcie súd doposiaľ nerozhodol. Aj napriek skutočnosti, že zák. č. 233/1995 Z. z. a ani iný predpis neurčuje, v akej lehote je súd povinný rozhodnúť o návrhu na zastavenie exekúcie, je lehota od 3.7.2014 do 29.2.2016, t. j. rok a 8 mesiacov, neakceptovateľná z pohľadu plynulosti súdneho konania a rýchlej a účinnej ochrany práv účastníka. Preto sťažnosť hodnotím ako dôvodnú.
K tomuto prieťahu v konaní došlo v dôsledku dlhodobého pracovného zaťaženia exekučného úseku. Sťažovateľka svojím správaním žiadnym spôsobom neprispela k predĺženiu konania.
Súhlasím, aby ústavný súd rozhodol o sťažnosti bez nariadenia ústneho pojednávania. (...)“
3.2 Právny zástupca sťažovateľky v reakcii na uvedené vyjadrenie predseduokresného súdu zaujal toto stručné stanovisko:
„(...) Netrváme, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie. Vo veci potrebujeme uviesť hlavne toto:
Súd považuje našu sťažnosť za dôvodnú v zmysle svojho vyjadrenia. Dokonca ide o aroganciu, že ani konanie pred ÚS SR nie je pre nich dôvodom, aby vec rozhodli a zmenili stav právnej neistoty.
Ide o obdobie právnej neistoty od 13.08.2009 do 11. 03.2016, pričom poukazujeme, že stav právnej neistoty stále trvá už vyše 6 rokov, a nejde o právne zložitú vec. Obdobie súvislej nečinnosti je aj v období 2010 až 2014. Poukazujeme na uznanie sťažnosti plne dôvodnej od 3.7.2014-29.2.2016 predsedom Okresného súdu Košice I.
Sťažovateľka svojím konaním žiadnym spôsobom neprispela k predĺženiu konania. Toto uznáva aj súd a navrhujeme toto zohľadniť v tomto konaní. (...)
Obdobie nečinností okresného súdu bez existencie akýchkoľvek zákonných dôvodov, ktoré sú z ústavnoprávneho hľadiska neospravedlniteľné a netolerovateľné, treba považovať za prieťahy v konaní, keďže svojimi dôsledkami môžu nadobudnúť charakter odopretia spravodlivosti - denegatio justicie.
Sťažovateľka poukazuje na dlhé obdobie právnej neistoty a pocit nespravodlivosti majúci fatálny dopad na jej životnú situáciu. (...)
Ako advokát č. lic. 1300 uplatňujem trovy právneho zastúpenia za 3 úkony právnej pomoci(...)“
4. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákonao ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sas ich stanoviskami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávanianemožno očakávať ďalšie objasnenie vo veci namietaného porušenia základného práva naprerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva naprejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.
II.
Z obsahu sťažnosti a k nej priložených písomností, z vyjadrení účastníkov konaniaa z obsahu na vec sa vzťahujúceho súdneho spisu ústavný súd zistil tento priebeh a stavkonania vedeného na Okresnom súde Košice I pod sp. zn. 37 Er 1930/09:
Dňa 13. augusta 2009 bola okresnému súdu doručená žiadosť súdneho exekútorao vykonanie exekúcie vo veci sťažovateľky ako oprávnenej proti povinnému
(ďalej len „povinný“) a ⬛⬛⬛⬛ (ďalej len „povinná“ spolu ďalej len„povinní“) o exekúciu finančnej čiastky 4 387,34 € s príslušenstvom spolu s trovamiexekúcie.
Dňa 21. augusta 2009 súd poveril súdneho exekútora JUDr. Jána Borovskéhovykonaním exekúcie na základe rozsudku okresného súdu č. k. 18 C 380/01-90 v spojenís opravným uznesením k tomuto rozsudku č. k. 18 C 380/01-130.
Dňa 30. septembra 2009 povinní podali námietky proti exekúcii.Dňa 30. novembra 2009 okresný súd uznesením č. k. 37 Er 1930/09-15 námietkampovinných vyhovel.
Dňa 3. decembra 2009 okresný súd uznesením č. k. 37 Er 1930/09-17 vyrubilpovinným súdny poplatok za podané námietky.
Dňa 28. januára 2010 podala povinná odvolanie proti uzneseniu súdu č. k.37 Er 1930/09-17.
Dňa 3. februára 2010 podala sťažovateľka odvolanie proti uzneseniu súdu č. k.37 Er 1930/09-15.
Dňa 10. februára 2010 podal povinný odvolanie proti uzneseniu súdu č. k.37 Er 1930/09-17.
Dňa 30. apríla 2014 okresný súd uznesením č. k. 37 Er 1930/09-33 odvolaniusťažovateľky proti rozhodnutiu č. k. 37 Er 1930/09-15 vyhovel, napadnuté uznesenie zrušila námietky povinných proti exekúcii zamietol. Toto zrušujúce uznesenie okresného súdunadobudlo právoplatnosť 16. mája 2014.
Dňa 2. júla 2014 bol súdu doručený návrh povinných na čiastočné zastavenieexekúcie.
Dňa 3. júla 2014 súdna exekútorka JUDr. Lenka Borovská doručila súdu návrhpovinného na čiastočné zastavenie exekúcie.
Dňa 6. mája 2015 súd doručil návrhy povinných na čiastočné zastavenie exekúcieprávnemu zástupcovi sťažovateľky na vyjadrenie.
Dňa 22. februára 2016 okresný súd uznesením č. k. 37 Er 1930/09-44 zrušil svojeuznesenie č. k. 37 Er 1930/09-17, ktorým vyrubil povinným súdny poplatok za podanénámietky.
III.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôbalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorúSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ako ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutímvysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené právaalebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Akporušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môžeprikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal. (...)
Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhoviesťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančnézadosťučinenie.
Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom okresnéhosúdu v konaní o exekúciu finančnej čiastky 4 387,34 € s prísl. vedenom pod sp. zn.37 Er 1930/09 dochádza k porušovaniu základného práva sťažovateľky na prerokovanieveci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednaniezáležitosti v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru.
Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bezzbytočných prieťahov(...)
Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bolaspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná(...)
Ústavný súd si pri výklade „práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“garantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva(ďalej len „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o „právo na prejednanie veciv primeranej lehote“, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr.II. ÚS 55/98, I. ÚS 132/03).
Ústavný súd vo svojej rozhodovacej činnosti konštantne vychádza z názoru, žeúčelom práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnejneistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia štátneho orgánu (napr.II. ÚS 26/95).
Pokiaľ ide o právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov súdom podľačl. 48 ods. 2 ústavy (ako aj podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru), pod konaním, v ktorom sa takátovec prerokováva, je potrebné rozumieť nielen konanie prvostupňového súdu, ale aj konanieodvolacieho a dovolacieho súdu, ďalej konanie v správnom súdnictve, ako aj konanieo výkon rozhodnutia. Tento právny názor ústavného súdu vychádza z toho, že ani ústavaa ani procesné predpisy upravujúce činnosť súdov v občianskych a trestných veciachnevynímajú z ich povinnosti konať bez zbytočných prieťahov žiadnu vec, ktorej môže byťposkytnutá súdna ochrana (napr. I. ÚS 70/98, I.ÚS 56/02).
Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade boloalebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantovanév čl. 48 ods. 2 ústavy, sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každéhojednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanieúčastníka konania a postup súdu (napr. I. ÚS 41/02). V súlade s judikatúrou ESĽP ústavnýsúd prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam presťažovateľa (napr. I. ÚS 19/00, I. ÚS 54/02, II. ÚS 32/02). Podľa rovnakých kritérií ústavnýsúd postupoval aj v danom prípade.
1. Pokiaľ ide o kritérium zložitosť veci, ústavný súd konštatuje, že doterajšia dĺžkaposudzovaného konania nebola závislá od právnej alebo skutkovej zložitosti veci. Napokonani predseda okresného súdu vo svojom vyjadrení nepoukázal na skutkovú alebo právnuzložitosť predmetnej veci.
2. Pri hodnotení podľa ďalšieho kritéria, teda správania sťažovateľkyv preskúmavanej veci, ústavný súd nezistil žiadnu okolnosť, ktorá by mala byť osobitnezohľadnená na jej ťarchu pri posudzovaní otázky, či a z akých dôvodov došlo v tomtokonaní k zbytočným prieťahom. Dĺžka napadnutého konania teda nebola vyvolanásprávaním sťažovateľky.
3. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu v predmetnej vecia predovšetkým konštatuje, že doterajšie viac ako 6,5-ročné trvanie napadnutéhoexekučného konania na okresnom súde bez meritórneho rozhodnutia je už samo osebecelkom jednoznačne neprimerané. Okresný súd bol však v danej veci aj opakovanedlhodobo nečinný, konkrétne od 10. februára 2010 do 3. apríla 2014 (viac ako 4 roky) a od3. júla 2014 do 22. februára 2016 (počas viac ako 1,5 roka) súd vykonal vo veci iba jedenjednoduchý úkon (doručil návrhy povinných na čiastočné zastavenie exekúcie právnemuzástupcovi sťažovateľky na vyjadrenie).
Uvedená nečinnosť okresného súdu nie je ničím ospravedlniteľná, pretože počas 5rokov súd nevykonával vo veci úkony, ktoré mali smerovať k odstráneniu právnej neistoty,v ktorej sa sťažovateľka ako navrhovateľka v predmetnej veci počas súdneho konanianachádza, čo je základným účelom práva zaručeného v citovanom článku ústavy (pozrinapr. I. ÚS 41/02). K uvedenej nečinnosti, a teda k zbytočným prieťahom pritom nedošlov dôsledku zložitosti veci ani správania účastníkov, ale v dôsledku postupu súdu. Na obranuokresného súdu, podľa ktorého k prieťahom„v konaní došlo v dôsledku dlhodobého pracovného zaťaženia exekučného úseku“, nebolo možné prihliadať. Ústavný súd užv podobných súvislostiach viackrát vyslovil (pozri napr. I. ÚS 23/03 a v ňom cit.predchádzajúcu judikatúru ústavného súdu), že nedostatočné personálne obsadenie súdua nadmerné množstvo vecí, v ktorých sa musí zabezpečiť súdne konanie, by mohlo lendočasne ospravedlniť vzniknuté prieťahy, a to len v tom prípade, ak sa na ten účel prijalivčas adekvátne opatrenia. Ústava v čl. 48 ods. 2 zaväzuje predovšetkým súdy ako garantovspravodlivosti, aby prijali príslušné opatrenia umožňujúce prerokovanie vecia tedavykonanie spravodlivostibez zbytočných prieťahov. I keď nie všetky nástroje navyriešenie tzv. objektívnych okolností sa nachádzajú v dispozičnej sfére vedenia súdu čikonajúceho sudcu, nemožno systémové nedostatky v oblasti výkonu spravodlivostipripisovať na ťarchu účastníkov súdneho konania a mieru ochrany ich práva zaručenéhov čl. 48 ods. 2 ústavy oslabiť poukázaním na dlhodobo obmedzené personálne kapacitypríslušných súdov (pozri napr. I. ÚS 119/03). Okrem uvedeného ústavný súd opakovanezdôraznil, že pri posudzovaní toho, či bolo porušené právo sťažovateľa na prerokovanie vecibez zbytočných prieťahov, posudzoval postup súdu, a nie to, či toto právo bolo porušenéčinnosťou (nečinnosťou) alebo postupom konkrétneho sudcu vybavujúceho danú vec. Pretopri posudzovaní odôvodnenosti sťažnosti nemožno prihliadnuť na skutočnosti označovanéako objektívne vo vyjadrení predsedu okresného súdu (I. ÚS 6/06).
Vzhľadom na uvedené dôvody ústavný súd vyslovil porušenie základného právasťažovateľky na prerokovanie predmetnej veci bez zbytočných prieťahov zaručenéhov čl. 48 ods. 2 ústavy a práva zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru, tak ako to je uvedenévo výroku tohto rozhodnutia v bode 1.
4. V nadväznosti na tento výrok a v záujme efektívnosti poskytnutej ochranysťažovateľke ústavný súd vo výroku tohto rozhodnutia v bode 2 prikázal okresnému súdupodľa čl. 127 ods. 2 ústavy a § 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde konať vo vecibez zbytočných prieťahov.
5. Podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd priznať tomu, kohozákladné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie.
Sťažovateľka požadovala priznať primerané finančné zadosťučinenie vo výške4 000 € s týmto odôvodnením:„som vdova a peniaze mi nevyplatil môj brat z dedičstva(...) Vyše 5 rokov neoprávnene hospodári s mojimi peniazmi. Hrozí mi ujma na mojich právach, pričom mám z toho prípadu nervozitu a stres, lebo vec nie je skončená a užíva moje peniaze a robí všetko preto, aby som ich nedostala za pomoci právnikov a toto nie je konanie súladné s dobrými mravmi. Moje peniaze potrebujem a mám zdravotnú ujmu, ktorá mi skracuje život.“
Vzhľadom na okolnosti danej veci ústavný súd dospel k názoru, že len konštatovanieporušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru nie je dostatočným zadosťučinením presťažovateľku. Ústavný súd preto uznal za odôvodnené priznať jej aj finančnézadosťučinenie podľa citovaného ustanovenia zákona o ústavnom súde, ktoré podľa zásadspravodlivosti, s prihliadnutím na všetky okolnosti zisteného porušenia práv sťažovateľky,ako aj vzhľadom na doterajšiu dĺžku napadnutého konania a povahu veci (na výškuexekvovanej finančnej čiastky 4 387,34 € s prísl.) považuje za primerané vo výške 2 500 €.
Podľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd rozhodne o priznaníprimeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutiaústavného súdu.
Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohtorozhodnutia v bode 3.
6. Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnenýchprípadoch uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inémuúčastníkovi konania jeho trovy.
Sťažovateľke vznikli trovy konania z dôvodu právneho zastúpenia advokátom za triúkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia a podanie sťažnosti z 10. júna 2015a písomné stanovisko k vyjadreniu okresného súdu z 11. marca 2016). Za dva úkonyvykonané v roku 2015 patrí odmena v sume dvakrát po 139,83 € a režijný paušál dvakrát po8,39 € a za jeden úkon vykonaný v roku 2016 patrí odmena v sume 143 € a režijný paušál8,58 € (v zmysle § 1 ods. 3 a § 11 ods. 2 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskejrepubliky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnychslužieb v znení neskorších predpisov), preto trovy právneho zastúpenia sťažovateľkypredstavujú celkove sumu 448,02 €.
Vzhľadom na uvedené ústavný súd o uplatnených trovách konania sťažovateľkyrozhodol tak, ako to je uvedené v bode 4 výroku tohto rozhodnutia.
7. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdunemožno podať opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou rozhodnutia uvedenouvo výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 23. marca 2016