znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 72/2010-16

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   senátu   16.   februára 2010 predbežne prerokoval sťažnosť spoločnosti Z. K., s. r. o., B., zastúpenej advokátom JUDr. F. N., B., veci namietaného porušenia základných práv zaručených v čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a základného práva zaručeného v čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 12 CoE   101/2009   z   26.   augusta   2009   v   spojení   s   uznesením   Okresného   súdu   Banská Bystrica č. k. 1 Er 1064/2008-13 zo 16. decembra 2008 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť spoločnosti Z. K., s. r. o., o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 30. novembra 2009 doručená elektronickým podaním sťažnosť spoločnosti Z. K., s. r. o., B. (ďalej len „sťažovateľka“), doplnená podaním 19. januára 2010 o prílohy, ktorou namietala porušenie základných práv zaručených v čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a základného práva zaručeného v čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a   slobôd   (ďalej   len   „listina“)   uznesením   Krajského   súdu   v   Banskej   Bystrici   (ďalej   len „krajský   súd“)   sp.   zn.   12   CoE   101/2009   z   26. augusta   2009   v   spojení   s   uznesením Okresného súdu Banská Bystrica (ďalej len „okresný súd“) č. k. 1 Er 1064/2008-13 zo 16. decembra 2008.

Z   obsahu   sťažnosti   a   jej   príloh   vyplýva,   že   sťažovateľka   podala   návrh   na vykonanie exekúcie proti M. P., H. (ďalej len „povinný“), na základe zmluvy o postúpení pohľadávok uzatvorenej medzi sťažovateľkou a poisťovňou P. v konkurze, B. (ďalej len „poisťovňa“), zo 7. júla 2005 napriek tomu, že uznesením Krajského súdu v Bratislave sp. zn.   7   K   70/01   z   20.   apríla   2001   bol   na   jej   majetok   poisťovne   vyhlásený   konkurz. Platobný výmer č. 821/2005 z 25. mája 2008 bol vydaný správcom konkurznej podstaty úpadcu v zmysle ustanovení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 273/1994 Z. z. o zdravotnom   poistení,   financovaní   zdravotného   poistenia,   o   zriadení   Všeobecnej zdravotnej poisťovne a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných   poisťovní   v   príslušnom   znení.   Okresný   súd   v   konaní   o   vymoženie   sumy 356,14 € s prísl. proti povinnému uznesením č. k. 1 Er 1064/2008-13 zo 16. decembra 2008 povolil   odklad   exekúcie   vykonávanej   súdnou   exekútorkou   JUDr.   A.   S.   pod   sp.   zn. EX 1138/08   až do   právoplatného   skončenia   konaní   vo   veci   vedenej   na   Krajskom   súde v Bratislave pod sp. zn. 6 Cbi 111/2005 a sp. zn. 9 Cbi 15/2006.

Proti uzneseniu okresného súdu podala sťažovateľka odvolanie, o ktorom rozhodol krajský   súd   uznesením   sp.   zn.   12   CoE   101/2009   z   26.   augusta   2009   tak,   že   potvrdil uznesenie okresného súdu.

Podľa sťažovateľky okresný súd i krajský súd sa vo svojich rozhodnutiach nenáležite vysporiadali s otázkou dôvodnosti očakávania zastavenia predmetného exekučného konania, krajský súd nedostatočne odôvodnil svoje rozhodnutia a len stroho konštatoval povolenie odkladu   exekúcie.   Na   základe   uvedeného   je   sťažovateľka   toho   názoru,   že   označené rozhodnutia okresného súdu a krajského súdu sú nepresvedčivé a arbitrárne, čím porušujú jej základné právo a právo na spravodlivý proces (čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 36 ods. 1 listiny).Vychádzajúc z uvedených skutočností sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd vydal nález,   v   ktorom   vysloví,   že   uznesením   krajského   súdu   sp.   zn.   12   CoE   101/2009 z 26. augusta   2009   v   spojení   s   uznesením   okresného   súdu   č.   k.   1   Er   1064/2008-13 zo 16. decembra 2008 boli porušené jej základné práva zaručené v čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 ústavy a základné právo zaručené v čl. 36 ods. 1 listiny, zruší predmetné rozhodnutia okresného súdu a krajského súdu a vec vráti na ďalšie konanie a prizná jej náhradu trov konania.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku   1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti navrhovateľa,   ak   tento   zákon   neustanovuje   inak.   Pri   predbežnom   prerokovaní   každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie   ktorých   nemá   ústavný   súd   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   zákonom predpísané   náležitosti,   neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Predmetom   sťažnosti   je   sťažovateľkou   namietané   porušenie   základných   práv zaručených v čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 ústavy a základného práva zaručeného v čl. 36 ods. 1   listiny   uznesením   krajského   súdu   sp.   zn.   12   CoE   101/2009   z   26.   augusta   2009 v spojení s uznesením okresného súdu č. k. 1 Er 1064/2008-13 zo 16. decembra 2008.

1. Podľa názoru ústavného súdu na konanie o časti sťažnosti, ktorou sťažovateľka namieta porušenie označených práv uznesením okresného súdu č. k. 1 Er 1064/2008-13 zo 16. decembra 2008 nie je daná právomoc ústavného súdu.

Ako vyplýva z citovaného čl. 127 ods. 1 ústavy, právomoc ústavného súdu je daná iba   vtedy,   ak o ochrane základných   práv   alebo slobôd nerozhoduje   iný súd.   Právomoc ústavného   súdu   je preto   v   týchto   prípadoch   subsidiárna.   O   ochrane práv   sťažovateľky, porušenie   ktorých   namieta,   vo   vzťahu   ku   konaniu   okresného   súdu   (vo   veci   rozhodol uznesením č. k. 1 Er 1064/2008-13 zo 16. decembra 2008), proti ktorému sťažovateľka podala   odvolanie,   rozhodoval   v   odvolacom   konaní   krajský   súd   (uznesenie   č. k. 12 CoE 101/2009 z 26. augusta 2008). Vzhľadom na uvedenú zásadu subsidiarity preto nie je v právomoci ústavného súdu preskúmať označené uznesenie okresného súdu.

Vychádzajúc z uvedených skutočností ústavný súd sťažnosť sťažovateľky v časti namietajúcej porušenie označených práv uznesením okresného súdu č. k. 1 Er 1064/2008-13 zo   16.   decembra   2008   po   predbežnom   prerokovaní   odmietol   pre   nedostatok   svojej právomoci podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

2. Sťažovateľka namietala porušenie ňou označených práv aj uznesením krajského súdu sp. zn. 12 CoE 101/2009 z 26. augusta 2009, ktorým potvrdil uznesenie okresného súdu č. k. 1 Er 1064/2008-13 zo 16. decembra 2008.

Podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov.

Podľa § 53 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd neodmietne prijatie sťažnosti, aj keď sa nesplnila podmienka podľa odseku 1, ak sťažovateľ preukáže, že túto podmienku nesplnil z dôvodov hodných osobitného zreteľa.

Podľa § 237 písm. f) Občianskeho súdneho poriadku dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom.

Z obsahu sťažnosti a jej príloh ústavný súd zistil, že všeobecné súdy pôvodne vydali poverenie na vykonanie exekúcie, v ďalšom však dospeli k názoru, že exekúciu nie je možné   vydať   pre   absenciu   jednej   zo   základných   podmienok   tohto   konania,   ktorou   je existencia   exekučného   titulu.   Dospeli   k   záveru,   že   platobný   výmer   prezentovaný sťažovateľkou je ako exekučný titul v skutočnosti nulitným aktom, ktorý za exekučný titul nemožno považovať. Z uvedeného vyplýva, že všeobecné súdy z pohľadu sťažovateľky jej odmietli   poskytnúť   ochranu   označenému   základnému   právu   na   súdnu   ochranu   v   rámci exekučného konania.

Podľa názoru ústavného súdu pri takto formulovanej námietke mala sťažovateľka právo podať proti uzneseniu krajského súdu dovolanie, čo však neurobila. Sťažovateľka teda   nevyčerpala   mimoriadny   opravný   prostriedok,   ktorý   jej   zákon   na   ochranu   jej základných   práv   účinne   poskytol   a   na   použitie   ktorého   bola   oprávnená   v zmysle Občianskeho súdneho poriadku, čo zakladá neprípustnosť sťažnosti, a preto ústavný súd sťažnosť v tejto časti odmietol ako neprípustnú podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti ústavný súd rozhodol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde tak, ako to je uvedené vo výroku tohto uznesenia.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 16. februára 2010