znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

II. ÚS 72/09-28

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 2. apríla 2009 v senáte zloženom   z predsedu   Lajosa   Mészárosa   a zo   sudcov   Juraja   Horvátha   a Sergeja   Kohuta o sťažnosti Š. Ď. a A. Ď., obaja bytom S., zastúpených advokátkou JUDr. M. P., Ž., vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv   a slobôd   a práva   na   prejednanie   záležitosti   v primeranej   lehote   zaručeného   v čl.   6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Žilina v konaní vedenom pod sp. zn. 6 C 249/2004 takto

r o z h o d o l :

1. Základné právo Š. Ď. a A. Ď. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd   a právo   na   prejednanie   záležitosti   v primeranej   lehote   zaručené   v čl.   6   ods.   1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Žilina v konaní vedenom pod sp. zn. 6 C 249/2004 p o r u š e n é   b o l o.

2. Okresnému súdu Žilina v konaní vedenom pod sp. zn. 6 C 249/2004 p r i k a z u j e konať vo veci bez zbytočných prieťahov.

3. Š. Ď. a A. Ď. p r i z n á v a   primerané finančné zadosťučinenie v sume každému po 1 500 € (slovom tisícpäťsto eur), ktoré j e   Okresný súd Žilina p o v i n n ý   vyplatiť im do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Š. Ď. a A. Ď. p r i z n á v a   úhradu trov právneho zastúpenia v sume 416,48 € (slovom   štyristošestnásť   eur   a   štyridsaťosem   centov),   ktoré j e   Okresný   súd   Žilina p o v i n n ý   vyplatiť   na   účet   advokátky   JUDr.   M.   P.,   Ž.,   do   dvoch   mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   uznesením z 12. februára 2009 č. k. II. ÚS 72/09-12 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť Š. Ď. (ďalej len „sťažovateľ“) a A. Ď. (ďalej len „sťažovateľka“, spolu ďalej len „sťažovatelia“), ktorou namietali porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“) a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods.   1   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv   a základných   slobôd   (ďalej   len   „dohovor“) postupom Okresného   súdu   Žilina   (ďalej   len   „okresný   súd“)   v konaní   vedenom   pod sp. zn. 6 C 249/2004.

Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovatelia 5. augusta 2004 podali na okresnom súde žalobný návrh na určenie vlastníckeho práva. Okresný súd vo veci nariadil pojednávania   na   19.   január   2006   a 24.   január 2006.   Od   tej   doby   okresný   súd   vo   veci nekonal.

Vychádzajúc z uvedených skutočností sťažovatelia žiadajú, aby ústavný súd nálezom vyslovil porušenie ich základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 38 ods. 2 listiny a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v konaní vedenom   pod   sp. zn. 6   C   249/2004,   aby   prikázal   okresnému   súdu   v označenom   konaní konať bez zbytočných prieťahov, priznal im primerané finančné zadosťučinenie každému v sume po 150 000 Sk a priznal im úhradu trov právneho zastúpenia v sume 12 547 Sk.

Na   základe   žiadosti   ústavného   súdu   sa   k veci   písomne   vyjadrili   obaja   účastníci konania: za okresný súd jeho podpredseda listom sp. zn. 1 SprS/73/09 z 9. marca 2009 spolu s vyjadrením zákonného sudcu a právna zástupkyňa sťažovateľov listom z 18. marca 2009, v ktorom iba oznámila, že súhlasia s upustením od ústneho prerokovania veci.

Okresný súd vo svojom vyjadrení popísal prehľad procesných úkonov v predmetnom konaní a uviedol, že na základe skutočností uvedených v prehľade sa nemožno stotožniť s tvrdením   sťažovateľov,   že   vo   veci   okrem   dvoch   termínov   pojednávania   zo   strany okresného súdu neboli uskutočnené žiadne úkony. Ku zdržaniu vo vybavovaní tejto veci prispela aj skutočnosť, že návrh na začatie konania bol pôvodne podaný s nedostatkami, ktoré okresný súd musel uznesením odstraňovať a musel rozhodnúť aj o zmene návrhu na základe žiadosti sťažovateľov. Ďalej okresný súd vykonával úkony potrebné na rozhodnutie vo veci a žiadal správu od príslušného katastrálneho úradu. K prieťahom došlo len v roku 2007 a 2008 z dôvodu množstva pridelených vecí súčasnému zákonnému sudcovi. Záverom okresný súd oznámil ústavnému súdu, že súhlasí s upustením od ústneho pojednávania.

Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom súde   upustil   v danej   veci   od   ústneho   pojednávania,   pretože   po   oboznámení   sa   s ich vyjadreniami   k opodstatnenosti   sťažnosti   dospel   k názoru,   že   od   tohto   pojednávania nemožno   očakávať   ďalšie   objasnenie   veci   namietaného   porušenia   základného   práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 38 ods. 2 listiny a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru.   Jej   prerokovanie   na   ústnom   pojednávaní   –   vzhľadom   na   povahu   predmetu posúdenia, ktorá je určená povahou tohto základného práva – ústavný súd nepovažuje ani za vhodný, ani za nevyhnutný procesný prostriedok na zistenie skutočností potrebných pre meritórne rozhodnutie vo veci, t. j. rozhodnutie o tom, či označeným postupom okresného súdu bolo, alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov (I. ÚS 40/02, I. ÚS 41/03, I. ÚS 65/04, I. ÚS 140/06).

II.

Z obsahu sťažnosti, jej príloh, z vyjadrení účastníkov konania a z obsahu na vec sa vzťahujúceho súdneho spisu ústavný súd zistil tento priebeh a stav konania vedeného na okresnom súde pod sp. zn. 6 C 249/2004:

- 5.   august   2004   –   sťažovatelia   sa   žalobou   podanou   okresnému   súdu   domáhali   proti žalovanému určenia vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam,

- 13. august 2004 – okresný súd uznesením vyzval sťažovateľov na odstránenie nedostatkov žaloby,

- 2. september 2004 – sťažovatelia žiadali o predĺženie lehoty na odstránenie nedostatkov žaloby z dôvodu ustanovenia si právnej zástupkyne,

- 6. september 2004 – okresný súd uznesením predĺžil sťažovateľom lehotu na odstránenie nedostatkov žaloby do 31. októbra 2004,

- 4. november 2004 – právna zástupkyňa sťažovateľov odstránila nedostatky žaloby (úprava žalobného petitu),

- 28. február 2005 – okresný súd vyzval právnu zástupkyňu sťažovateľov, aby oznámila hodnotu predmetu sporu na účel vyrubenia súdneho poplatku,

- 31. máj 2005 – právna zástupkyňa sťažovateľov opätovne upravila petit žalobného návrhu a súčasne oznámila hodnotu predmetu sporu,

- 12. júl 2005 – okresný súd vyzval sťažovateľov na zaplatenie súdneho poplatku,

- 9. august 2005 – sťažovatelia zaplatili súdny poplatok,

- 23. september 2005 – okresný súd uznesením pripustil zmenu žalobného petitu v zmysle právnou zástupkyňou sťažovateľov navrhovanej zmeny a súčasne vyzval odporcu, aby sa vyjadril k žalobe,

- 4. november 2005 – okresný súd nariadil pojednávanie na 19. január 2006,

- 19. január 2006 – okresný súd po vypočutí právnej zástupkyne sťažovateľov a sťažovateľa v neprítomnosti žalovaného a sťažovateľky odročil pojednávanie na 24. január 2006 „za účelom vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej“,

- 24.   január   2006   –   okresný   súd   po   sumarizácii   dokazovania   odročil   pojednávanie   na neurčito   z dôvodu   zabezpečenia   listinných   dôkazov   (výzva   príslušnému   katastrálnemu úradu),

- 24. január 2006 – okresný súd vyzval príslušný katastrálny úrad na poskytnutie informácií nevyhnutných na rozhodnutie vo veci,

- 20. marec 2006 – katastrálny úrad reagoval na výzvu okresného súdu,

- 1. august 2006 – okresný súd opätovne vyzval príslušný katastrálny úrad, aby odpovedal na všetky otázky vo výzve z 24. januára 2006,

- 11. august 2006 – žalovaný sa vyjadril k sporu,

- 3. máj 2007 – sťažovatelia žiadali o nariadenie pojednávania,

- 4. marec 2009 - okresný súd nariadil pojednávanie na 24. apríl 2009.

III.

Ústavný súd podľa čl. 127 ods. 1 ústavy rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom   ustanoveným zákonom,   ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody   podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak porušenie   práv   alebo   slobôd   podľa   odseku   1   vzniklo   nečinnosťou,   ústavný   súd   môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku   1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Účelom   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia štátneho   orgánu.   Samotným   prerokovaním   veci   na   súde   alebo   inom   štátnom   orgáne sa právna   neistota   osoby   domáhajúcej   sa   rozhodnutia   neodstráni.   K odstráneniu   stavu právnej   neistoty   dochádza   spravidla   až   právoplatným   rozhodnutím   súdu   alebo   iného štátneho orgánu. Preto na naplnenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 38 ods. 2 listiny a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru nestačí, aby štátne orgány vec prerokovali, prípadne vykonali rôzne úkony bez ohľadu na ich počet a právoplatne nerozhodli (m. m I. ÚS   24/03,   IV.   ÚS   232/03).   Priznanie   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov zakladá povinnosť súdu aj sudcu na organizovanie práce tak, aby sa toto právo objektívne realizovalo (II. ÚS 21/01, I. ÚS 331/06).

Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom okresného súdu   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   6   C   249/2004   o návrhu   sťažovateľov,   ktorým   sa domáhali určenia   vlastníckeho   práva,   došlo   k namietanému   porušeniu   základného   práva sťažovateľov na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy   a   čl.   38   ods.   2   listiny   a práva   na   prejednanie   záležitosti   v primeranej   lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a podľa čl. 38. ods. 2 listiny každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov (...).

Podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   každý   má   právo   na   to,   aby   jeho   záležitosť   bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná (...).

Ústavný súd si pri výklade „práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“ garantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej   len   „ESĽP“)   k čl.   6   ods.   1   dohovoru,   pokiaľ   ide   o   „právo   na   prejednanie   veci v primeranej   lehote“,   preto   v obsahu   týchto   práv   nemožno   vidieť   zásadnú   odlišnosť (napr. II. ÚS 55/98, I. ÚS 132/03).

Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo, alebo nebolo   porušené   základné   právo   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy   a   čl.   38   ods.   2   listiny   a právo na   prejednanie   záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti   každého   jednotlivého   prípadu   najmä   podľa   týchto   troch   základných   kritérií: zložitosť veci, správanie účastníka a postup súdu (m. m. I. ÚS 41/02, I. ÚS 95/06). V súlade s judikatúrou   ESĽP   ústavný   súd   prihliada   aj   na   predmet   sporu   (povahu   veci) v posudzovanom   konaní   a jeho   význam   pre   sťažovateľa   (I. ÚS   19/00,   I.   ÚS   54/02, II. ÚS 32/02, I. ÚS 79/05). Podľa rovnakých kritérií ústavný súd postupoval aj v danom prípade.

1. Pokiaľ ide o kritérium zložitosti veci, je ústavný súd toho názoru, že doterajšia dĺžka namietaného konania nebola závislá od zložitosti veci.

2. Pri hodnotení podľa ďalšieho kritéria, teda správania sťažovateľov, ústavný súd konštatuje,   že   na   celkovej   dĺžke   konania   nemajú   podiel   a   svojím   konaním   neprispeli k doterajšej dĺžke konania.

3.   Napokon   sa   ústavný   súd   zaoberal   postupom   okresného   súdu   a   konštatuje,   že okresný   súd   bol   v   predmetnej   veci   bez   akýchkoľvek   dôvodov   dlhodobo   nečinný   od 11. augusta 2006, keď sa žalovaný vyjadril k sporu, do 4. marca 2009, keď okresný súd nariadil pojednávanie, t. j. viac ako dva a pol roka.

Podľa   ústavného   súdu   všeobecný   súd   má   povinnosť   organizovať   svoj   procesný postup   tak,   aby   vec   bola   čo   najrýchlejšie   prejednaná   a skončená   (§   100   Občianskeho súdneho poriadku) a aby sa čo najskôr odstránil stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa naň osoba obrátila so žiadosťou o rozhodnutie (mutatis mutandis I. ÚS 145/03, I. ÚS 142/03, I. ÚS 140/06).

Obranu   okresného   súdu,   podľa   ktorého   prieťahy „boli   spôsobené   značnou preťaženosťou vybavujúcej sudkyne“, nebolo možné akceptovať. V tejto súvislosti ústavný súd už opakovane uviedol (pozri napr. I. ÚS 19/00, I. ÚS 50/01, I. ÚS 108/02, I. ÚS 38/03), že nadmerné množstvo vecí, v ktorých musí štát zabezpečiť súdne konanie, by mohlo len dočasne ospravedlniť vzniknuté prieťahy, a to len v tom prípade, ak sa na ten účel prijali včas adekvátne opatrenia. Ústava v čl. 48 ods. 2 zaväzuje predovšetkým súdy ako garantov spravodlivosti,   aby   prijali   príslušné   opatrenia   umožňujúce   prerokovanie   vecí   bez zbytočných prieťahov, a tým vykonanie spravodlivosti v primeranej lehote. Skutočnosť, že okresný súd mal personálne problémy, ktoré nedokázal alebo nemohol riešiť, nemôže byť pripočítaná   na   ťarchu   účastníka   konania   a nemá   povahu   okolností,   ktoré   by   vylučovali zodpovednosť súdu, ktorý je vecne a miestne príslušný na rozhodnutie vo veci občana, ktorý sa naň obrátil (pozri napr. I. ÚS 156/02).

Vzhľadom   na   uvedené   dôvody   ústavný   súd   vyslovil   porušenie   základného   práva sťažovateľov na prerokovanie predmetnej veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 38 ods. 2 listiny a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, tak ako to je uvedené v bode 1 výroku tohto rozhodnutia.

4.   V nadväznosti   na   tento   výrok   a v záujme   efektívnosti   poskytnutej   ochrany sťažovateľom ústavný súd v bode 2 výroku tohto rozhodnutia prikázal okresnému súdu podľa čl. 127 ods. 2 ústavy a § 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde konať vo veci bez zbytočných prieťahov.

5. Podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd priznať tomu, koho základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie.

Sťažovatelia sa domáhali priznania primeraného finančného zadosťučinenia v sume každému po 150 000 Sk.

Vzhľadom na okolnosti danej veci ústavný súd dospel k názoru, že len konštatovanie porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 38 ods. 2 listiny a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru nie je pre sťažovateľov dostatočným zadosťučinením. Ústavný súd preto uznal za odôvodnené priznať im aj finančné zadosťučinenie podľa citovaného ustanovenia zákona o ústavnom súde, ktoré podľa zásad spravodlivosti, s prihliadnutím na všetky   okolnosti   zisteného   porušenia   práv   sťažovateľov   považuje za   primerané v   sume každému po 1 500 €, tak ako to je uvedené v bode 3 výroku tohto rozhodnutia.

Podľa   §   56   ods.   5   zákona o ústavnom   súde   ak   ústavný   súd   rozhodne   o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľom do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.

6. Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených prípadoch   uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.

Právna zástupkyňa sťažovateľov si uplatnila a vyúčtovala trovy za právne zastúpenie v celkovej výške 12 547 Sk, t. j. 416,48 €.

Pri   výpočte   trov   právneho   zastúpenia   sťažovateľov   ústavný   súd   vychádzal z ustanovení § 1 ods. 3, § 11 ods. 2, § 13 ods. 3 a § 14 ods. 1 písm. a) a c) vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov. Základná sadzba odmeny za úkon právnej služby uskutočnený v roku   2008 je 3 176 Sk a po jej znížení o 20 % pri zastupovaní viacerých sťažovateľov je 2 541 Sk a hodnota režijného paušálu je 191 Sk. Základná sadzba za úkon právnej služby uskutočnený v roku 2009 je 115,90 € a po jej znížení o 20 % pri zastupovaní viacerých sťažovateľov je 92,72 € a hodnota režijného paušálu je 6,95 €.

Sťažovateľom vznikol nárok na úhradu trov konania za dva úkony právnej služby uskutočnené   v roku   2008   (prevzatie   a príprava   zastúpenia   a podanie   ústavnému   súdu) v celkovej sume 10 928 Sk vrátane režijného paušálu [(2 541 x 2 + 191 x 2) x 2], t. j. 362,74 €.   Sťažovateľom   vznikol   nárok   na   úhradu   aj   za   jeden   úkon   právnej   služby uskutočnený   v   roku   2009   (stanovisko   k   vyjadreniu   okresného   súdu)   v celkovej   sume 199,34 € vrátane režijného paušálu. Celkovo im tak vznikol nárok na úhradu trov v sume 562,08 €, ktorá vrátane 19 % DPH predstavuje sumu 668,88 €.

Vzhľadom   na   to,   že   právna   zástupkyňa   sťažovateľov   si   nárok   na   úhradu   trov uplatnila   iba   v sume   416,48   €,   ústavný   súd   priznal   úhradu   trov   iba   v sťažovateľmi uplatnenej výške, tak ako to je uvedené v bode 4 výroku tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 2. apríla 2009