znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

II. ÚS 72/08-38

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 6. mája 2008 v senáte zloženom z predsedu Ladislava Orosza, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej a sudcu Jána Lubyho o sťažnosti J. M., B., M. L., B., a M. R., B., zastúpených advokátom JUDr. T. G., K.,   vo   veci   namietaného   porušenia   ich   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   a práva   na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Brezno v konaní vedenom pod sp. zn. 4 C 116/2002 takto

r o z h o d o l :

1. Základné   právo   J.   M.,   M.   L.   a M.   R.   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   a právo   na   prejednanie záležitosti   v primeranej   lehote   podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv a základných   slobôd   postupom   Okresného   súdu   Brezno   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn. 4 C 116/2002 p o r u š e n é   b o l o.

2. Okresnému   súdu   Brezno p r i k a z u j e,   aby   v konaní   vedenom   pod sp. zn. 4 C 116/2002 konal bez zbytočných prieťahov.

3. J. M., M. L. a M. R.   p r i z n á v a   finančné zadosťučinenie každému v sume 30 000   Sk   (slovom   tridsaťtisíc   slovenských   korún),   ktoré   je   Okresný   súd   Brezno p o v i n n ý im zaplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. J. M., M. L. a M. R.   p r i z n á v a   úhradu trov konania v sume 19 498,82 Sk (slovom   devätnásťtisícštyristodeväťdesiatosem   slovenských   korún   a   osemdesiatdva halierov), ktoré je im Okresný súd Brezno p o v i n n ý zaplatiť na účet advokáta JUDr. T. G., K., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 25. januára 2008   doručená   sťažnosť   J.   M.,   B.,   M.   L.,   B.,   a M.   R.,   B.   (ďalej   len   „sťažovatelia“), zastúpených advokátom JUDr. T. G., K., ktorou namietajú porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Brezno (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 4 C 116/2002.

Zo   sťažnosti   vyplýva,   že   sťažovatelia   podali   6. júna 2002   žalobu   o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam. Prvé pojednávanie okresný súd uskutočnil 8. apríla 2003, ďalšie pojednávanie, ktoré sa konalo 20. apríla 2004, okresný súd odročil za účelom nariadenia   ohliadky   na   mieste,   ktorú   však   vykonal   až   4.   mája   2005.   Nasledujúce pojednávanie   sa   uskutočnilo   5.   mája   2006.   Podľa   názoru   sťažovateľov   viedli   časové odstupy medzi jednotlivými procesnými úkonmi okresného súdu v trvaní takmer jedného roka v spojení s nečinnosťou okresného súdu od posledného pojednávania k porušeniu ich základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov,   a preto   žiadajú, aby ústavný súd o ich sťažnosti rozhodol týmto nálezom:

„Konaním Okresného súdu Brezno vedeným pod sp. zn. 4 C/116/2002 bolo porušené základné právo sťažovateľa v prvom rade 1. J. M., bytom B., sťažovateľky v druhom rade 2. M. L., bytom B., sťažovateľky v treťom rade 3. M. R., bytom B. zakotvené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd Okresnému súdu Brezno v konaní vedenom pod sp. zn. 4 C/116/2002 prikazuje konať tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

Sťažovateľovi v prvom rade 1. J. M., bytom B., sťažovateľke v druhom rade 2. M. L., bytom B. a sťažovateľke v treťom rade 3. M. R., bytom B. priznáva primerané finančné zadosťučinenie každému v sume 200.000,- Sk (slovom dvestotisíc slovenských korún), ktoré je Okresný súd Brezno povinný vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu. Okresnému súdu Brezno ukladá zaplatiť trovy právneho zastúpenia splnomocneného právneho   zástupcu   JUDr.   T.   G.   za   zastupovanie   v konaní   pred   Ústavným   súdom   SR, vo výške   17.656,-   Sk   na   účet   vedený   v...   pobočka   K.,   č.   účtu:  ...   do   1   mesiaca   od právoplatnosti tohto nálezu.“

Ústavný súd sťažnosť predbežne prerokoval a uznesením č. k. II. ÚS 72/08-13 zo 7. februára   2008   ju   podľa   §   25   ods.   3   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z.   z.   o organizácii   Ústavného   súdu   Slovenskej   republiky,   o konaní   pred   ním a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom súde“) prijal na ďalšie konanie.

V tejto veci pôvodne prijímal sťažnosť na ďalšie konanie II. senát ústavného súdu, pretože v súlade s rozvrhom práce ústavného súdu na rok 2007 bola sudkyňa spravodajkyňa Ľudmila Gajdošíková členkou II. senátu ústavného súdu. Podľa rozvrhu práce ústavného súdu na rok 2008 sa sudkyňa spravodajkyňa Ľudmila Gajdošíková stala členkou IV. senátu ústavného súdu. Z tohto dôvodu vo veci samej rozhodoval senát v zložení, ktoré je uvedené v záhlaví tohto nálezu.

Podľa   §   30   ods.   2   zákona   o ústavnom   súde   prerokoval   ústavný   súd   vec   na neverejnom zasadnutí, pretože sťažovateľka podaním doručeným 11. marca 2008 a okresný súd   vo   vyjadrení   doručenom   14.   apríla   2008   vyslovili   súhlas   s upustením   od   ústneho pojednávania, ktoré vzhľadom na predmet konania nemohlo prispieť k ďalšiemu objasneniu veci.

Okresný súd vo svojom stanovisku k sťažnosti sp. zn. Spr 4009/08 zo 7. apríla 2008 uviedol, že predmetom konania je určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, pričom sťažovatelia preukazujú ich nadobudnutie dedením, o čom predložili osvedčenie o dedičstve vydané 13. marca 2001, právoplatné 29. marca 2001, a odporkyňa preukazuje nadobudnutie vlastníctva kúpnou zmluvou od predávajúcej, ktorá nadobudla vlastnícke právo vydržaním osvedčeným v notárskej zápisnici sp. zn. N 438/2000, NZ 394/2000. Vzhľadom na predmet konania okresný súd hodnotí vec ako skutkovo aj právne zložitú, ktorá si vyžaduje rozsiahle dokazovanie a zložitú právnu analýzu, čo sa premieta aj do dĺžky prípravy na pojednávanie a následne do celkovej dĺžky konania. Podľa názoru okresného súdu sa podstatnou mierou podieľajú   na   prieťahoch   práve   sťažovatelia,   ktorí   šesťkrát   zmenili   žalobu,   a to   hneď na prvom pojednávaní (8. apríla 2003), na druhom pojednávaní (20. apríla 2004) už trvali na pôvodnom návrhu, podaním z 11. apríla 2006 zmenili žalobu v okruhu účastníkov, čomu neprispôsobili petit, a preto bolo odročené pojednávanie z 5. mája 2006; pred pojednávaním 27. júna 2006   sa   opäť   vrátili   k pôvodnému   okruhu   navrhovateľov   a   v   deň   tohto pojednávania   opäť   zmenili   a   doplnili   žalobu.   Okrem   toho   súdny   poplatok   uhradili až po výzve   okresného   súdu,   rovnako   ich   okresný   súd   musel   vyzývať   na   predloženie dôkazov,   zmarili   pojednávanie   z   5. mája 2006   (muselo   byť   odročené   z procesných dôvodov),   pojednávanie   z   27. júna 2006   žiadali   odročiť   a na   pojednávaní 21. novembra 2006 sa nezúčastnili. K spomaleniu postupu okresného súdu došlo v dôsledku reakcie na správanie sťažovateľov a bolo vyvolané potrebou zaoberať sa ich návrhmi, teda prieťahy nevznikli subjektívnym zavinením konajúceho sudcu, pričom okresný súd vo veci 28. marca 2008 rozhodol tak, že návrh zamietol. Okresný súd v stanovisku uviedol túto chronológiu úkonov:

„Návrh vo veci samej navrhovateľmi 1) J. M., 2) M. L., 3) M. R., bol podaný na súd dňa 06. 06. 2002. Dňa 17. 06. 2002 boli navrhovatelia vyzvaní na ocenenie predmetu sporu. Dňa 23. 07. 2002 boli navrhovatelia vyzvaní na zaplatenie súdneho poplatku (ktorý bol uhradený dňa 22. 08. 2002).

Dňa 20. 09. 2002 bola odporkyňa vyzvaná súdom na vyjadrenie sa k návrhu (vyjadrenie podala dňa 16. 10. 2002). Dňa   19. 02. 2003   bol   súdom   vytýčený   termín   pojednávania   na   deň   08. 04. 2003. Dňa 08. 04. 2003   prebehlo   vo   veci   pojednávanie,   na   ktorom   navrhovatelia   predložili doplnenie   žaloby   s   dátumom   01. 04. 2003   a   zároveň   zmenili   petit   žaloby   (na   ktorý odporkyňa   musela   tým   pádom   reagovať   bez   predchádzajúcej   prípravy,   rovnako   súd   sa nemal možnosť pripraviť na takúto žalobu). Dňa 09. 06. 2003 navrhovatelia predložili geometrický plán potrebný vo veci. Dňa 04. 03. 2004 bol vytýčený termín pojednávania na 20. 04. 2004 a vyžiadané ďalšie dôkazy k veci zo strany súdu. Dňa 20. 04. 2004 navrhovatelia na pojednávaní trvali na pôvodnom návrhu (už nie na doplnení a zmene žaloby zo dňa 01. 04. 2003).   Pojednávanie bolo odročené za účelom ohliadky. Dňa   01. 04. 2005   bola   vytýčená   súdom   ohliadka   pozemkov   na   mieste   samom   na   deň 04. 05. 2005.   V letnom a jesennom období roku 2004 sa ju nepodarilo zrealizovať pre zaneprázdnenosť,   v   zime   2004   -   2005   ju   nebolo   možné   realizovať   vzhľadom   na   sneh na pozemkoch. Dňa 04. 05. 2005 - ohliadka nehnuteľností na mieste samom. Dňa 23. 02. 2006 - vytýčenie pojednávania na deň 05. 05. 2006. Dňa   11. 04. 2006   zo   strany   navrhovateľov   1),   2),   3)   bol   podaný   návrh   na   pristúpenie ďalších účastníkov do konania, a to F. M. a RNDr. A. Š. a na vykonanie ďalších dôkazov (na vypočutie svedka), aký petit žaloby by sa mal týkať týchto dvoch ďalších účastníkov však uvedené nebolo. Dňa   05. 05. 2006   -   pojednávanie,   ktoré   muselo   byť   z   procesných   dôvodov   odročené (pre rozšírenie okruhu účastníkov). Dňa 09. 05. 2006 vytýčenie pojednávania na 27. 06. 2006. Dňa 31. 05. 2006 navrhovatelia prostredníctvom svojej právnej zástupkyne opätovne menia petit žaloby, ako aj okruh navrhovateľov späť na navrhovateľov 1), 2), 3). Dňa 13. 06. 2006 uznesením bola pripustená zmena návrhu, ako aj rozhodnuté o späťvzatí návrhu na pripustenie ďalších účastníkov do konania. Dňa   27. 06. 2006   pojednávanie   muselo   byť   odročené   pre   neúčasť   navrhovateľov   (na základe   ospravedlnenia   a   žiadosti   o   odročenie   pojednávania   zo   dňa   12. 06. 2006). V deň pojednávania   po   predchádzajúcom   faxovom   podaní   bolo   súdu   doručené   opäť upresnenie a doplnenie petitu žalôb navrhovateľmi (znovu iné, než o akom bolo rozhodnuté súdom v uznesení zo dňa 13. 06. 2006). Dňa 18. 09. 2006 bol vytýčený termín pojednávania na 21. 11. 2006. Dňa   21. 11. 2006   pojednávanie   vo   veci   samej   napriek   tomu,   že   navrhovatelia prostredníctvom   svojej   právnej   zástupkyne   opätovne   žiadali   o   odročenie   pojednávania listom zo dňa 20. 11. 2006 doručeným 21. 11. 2006. Dňa 11. 03. 2008 - vytýčenie termínu pojednávania na 28. 03. 2008. Dňa 28. 03. 2008 - pojednávanie.“

Právny   zástupca   sťažovateľov   v   replike   na   vyjadrenie   okresného   súdu   doručenej ústavnému   súdu   29.   apríla   2008   uviedol,   že   stanovisko   okresného   súdu   považuje za neopodstatnené,   zavádzajúce   a účelové.   Svoje   konštatovanie   odôvodnil   v podstate rovnakými skutočnosťami, ktorými odôvodnil už podanie sťažnosti. Na doplnenie uviedol, že sťažovatelia podali proti rozsudku okresného súdu z 28. marca 2008 odvolanie, a teda vec nie je stále právoplatne skončená a stav právnej neistoty sťažovateľov nebol odstránený.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Sťažovatelia   sa   svojou   sťažnosťou   domáhajú   vyslovenia   porušenia   svojho základného práva zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy, podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho   vec   verejne   prerokovala   bez   zbytočných   prieťahov,   a práva   podľa   čl.   6   ods.   1 dohovoru,   podľa   ktorého   každý   má   právo   na   to,   aby   jeho   záležitosť   bola   spravodlivo, verejne   a   v primeranej   lehote   prejednaná   nezávislým   a   nestranným   súdom   zriadeným zákonom.

Ústavný   súd   pri   rozhodovaní   o sťažnostiach   namietajúcich   porušenie   základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou odstránenie stavu právnej neistoty je podstatou, účelom a cieľom práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov (napr. IV. ÚS 59/03), pričom tento účel možno dosiahnuť zásadne   až   právoplatným   rozhodnutím,   nepostačuje,   že   štátny   orgán   vo   veci   koná (I. ÚS 76/03,   II. ÚS 157/02).   K vytvoreniu   stavu   právnej   istoty   preto   dochádza až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného štátneho orgánu (napr. III. ÚS 127/03).

Základnou   povinnosťou   súdu   a sudcu   je   preto   zabezpečiť   taký   procesný   postup v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

Táto povinnosť súdu a sudcu vyplýva z § 6 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej aj „OSP“),   ktorý   súdom   prikazuje,   aby   v súčinnosti   so   všetkými   účastníkmi   konania postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z § 100 OSP, podľa ktorého akonáhle sa konanie začalo, postupuje v ňom súd zásadne bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

Sudca je podľa § 117 ods. 1 OSP povinný robiť vhodné opatrenia, aby sa zabezpečilo splnenie účelu pojednávania a úspešné vykonanie dôkazov. Ďalšia významná povinnosť pre sudcu   vyplýva   z   §   119   ods.   1   OSP,   podľa   ktorého   sa   pojednávanie môže   odročiť   len z dôležitých   dôvodov,   ktoré   sa   musia   oznámiť.   Ak   sa   pojednávanie odročuje,   predseda senátu spravidla oznámi deň, kedy sa bude konať nové pojednávanie.

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní, a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru,   v súlade   so   svojou   judikatúrou   (I. ÚS 41/02,   III. ÚS 111/02,   IV. ÚS 74/02) ústavný súd zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1), správanie účastníka súdneho konania (2) a postup samotného súdu (3). Za súčasť prvého kritéria ústavný súd považuje aj povahu prerokúvanej veci.

1. Predmetom   konania   je   rozhodovanie   o   žalobe   o určenie   vlastníckeho   práva k nehnuteľnostiam. Ide   o konanie, ktoré   je štandardnou   súčasťou   rozhodovacej   činnosti všeobecných   súdov.   Dôvodom   konštatovania   právnej   zložitosti   nemôže byť len potreba aplikácie   právnych   noriem   obsiahnutých   vo   viacerých   právnych   predpisoch.   Zo   zistení okresného súdu možno konštatovať, že konanie je fakticky zložitejšie vzhľadom na potrebu identifikácie sporných nehnuteľností.

2. Pokiaľ ide o hodnotenie správania sťažovateľov v konaní, okresný súd považuje ich   postoj   za   hlavnú   príčinu   predlžovania   konania   z dôvodu,   že   viackrát   zmenili, resp. upresňovali návrh na začatie konania, žiadali pripustiť zmenu účastníkov na strane žalobcu, svoj návrh však neskôr vzali späť. Ústavný súd v súlade so svojou judikatúrou (I. ÚS 31/01) uvádza, že využitie možností daných navrhovateľom procesnými predpismi (Občianskym súdnym poriadkom) na uplatňovanie a presadzovanie ich práva v občianskom súdnom konaní spôsobujú síce predĺženie priebehu konania, nemožno ich však kvalifikovať ako postup, ktorého dôsledkom sú zbytočné prieťahy. Na ťarchu sťažovateľov je potrebné pripísať, že sa nezúčastnili dvoch pojednávaní (27. júna 2006 a 21. novembra 2006). Na tieto   okolnosti   ústavný   súd   prihliadol   pri   rozhodovaní   o primeranom   finančnom zadosťučinení.

3. Tretím   kritériom,   podľa   ktorého   ústavný   súd   zisťoval   existenciu   zbytočných prieťahov v namietanom konaní, bol postup okresného súdu.

Z chronológie úkonov vyplýva, že v postupe okresného súdu sa opakovane vyskytli súvislé obdobia nečinnosti, ktoré vzhľadom na ich dĺžku nemožno ospravedlniť potrebou prípravy na pojednávanie, ako to uviedol vo svojom stanovisku okresný súd. Po odročení pojednávania z 8. apríla 2003 si totiž okresný súd vyžiadal doklady potrebné na prípravu na ďalšie pojednávanie až 9. marca 2004 a medzitým nevykonával procesné úkony. Okresný súd neuviedol   ani žiadny relevantný dôvod,   ktorý   bránil vykonaniu ohliadky na mieste samom   v primeranom   čase,   a preto   ústavný   súd   posúdil   aj   obdobie   od   odročenia pojednávania z 20. apríla 2004 do určenia termínu ohliadky 1. apríla 2005 za neodôvodnenú nečinnosť, ktorá mala za následok zbytočný prieťah v konaní. Okresný súd nepostupoval bez prieťahov ani v nasledujúcom období, keď ďalšie pojednávanie uskutočnil až 5. mája 2006 a od 21. novembra 2006 do 11. marca 2008 nevykazoval vo veci relevantnú procesnú činnosť.

Na základe uvedených zistení ústavný súd dospel k záveru, že spôsob organizácie práce okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 4 C 116/2002 nezodpovedal právu sťažovateľov   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov,   a preto   rozhodol,   že postupom okresného súdu došlo k porušeniu základného práva sťažovateľov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

III.

Ak ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby podľa čl. 127 ods. 2 ústavy vysloví, že k porušeniu práva alebo slobody došlo právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom, prípadne nečinnosťou, zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah, prípadne prikáže tomu, kto právo alebo slobodu porušil, aby vo veci konal. Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy môže ústavný súd zároveň na žiadosť osoby, ktorej práva boli porušené, rozhodnúť o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia.

Pretože v čase rozhodovania ústavného súdu už okresný súd síce o veci rozhodol, ale konanie   nebolo   ešte   právoplatne   skončené,   ústavný   súd   prikázal   okresnému   súdu, aby v posudzovanom konaní v ďalšom období postupoval bez zbytočných prieťahov.

Podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha primeraného finančného   zadosťučinenia,   musí   uviesť   rozsah,   ktorý   požaduje,   a z akých   dôvodov sa ho domáha. Podľa odseku 5 citovaného ustanovenia ak ústavný súd rozhodne o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.

Keďže ústavný súd rozhodol, že bolo porušené základné právo sťažovateľov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a právo podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, zaoberal sa aj ich žiadosťou o priznanie   primeraného   finančného   zadosťučinenia.   Sťažovatelia   si   ho   uplatnili   každý v sume 200 000 Sk ako náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch za to, že sú povinní strpieť stav právnej neistoty, v ktorom sa nachádzajú viac ako päť rokov, čo má vplyv na ich zdravotný stav a pripravuje ich o možnosť využívať ich vlastnícke oprávnenia. Vzhľadom na celkovú dĺžku konania, zistené obdobia nečinnosti okresného súdu, podiel sťažovateľov na dĺžke konania, ako aj so zreteľom na skutočnosť, že okresný súd už o veci meritórne rozhodol, považoval ústavný súd za spravodlivé a primerané všetkým okolnostiam prípadu priznať sťažovateľom finančné zadosťučinenie každému 30 000 Sk.

Pretože sťažovatelia boli v konaní pred ústavným súdom úspešní, rozhodol ústavný súd podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde aj o úhrade trov konania, ktoré im vznikli v súvislosti s právnym zastúpením advokátom JUDr. T. G., K., ktorý ich uplatnil za tri úkony právnej služby. Ústavný súd nepovažuje podanie právneho zástupcu sťažovateľov z 11. marca 2008 za úkon právnej služby, v ktorom by uviedol nové skutočnosti a prispel by k objasneniu veci, a preto náhradu za tento úkon nepriznal.

Ústavný súd priznal náhradu trov právneho zastúpenia za dva úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia a písomné podanie vo veci samej) podľa § 1 ods. 3, § 11 ods. 2, § 13 ods. 3, § 14 ods. 1 písm. a), c), § 16 ods. 3 a § 18 ods. 3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za   poskytovanie   právnych   služieb   v znení neskorších   predpisov   (vypočítaná   zo   základu nominálnej mesačnej mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky, ktorá v prvom polroku 2007 bola 19 056 Sk).

Za   dva   úkony   právnej   pomoci   urobené   v roku   2008   patrí   odmena   po   3 176 Sk s uplatením   20   %   zníženia,   pretože   išlo   o úkony   spoločne   urobené   pre   viac   osôb, t. j. odmena za jeden úkon právnej služby predstavuje 2 540,80 Sk a k tomu dvakrát režijný paušál po 190 Sk. Úhrada trov konania spolu za troch sťažovateľov je v sume 16 385,80 Sk, po zvýšení o 19 % DPH, ktorej platiteľom je právny zástupca, predstavuje úhrada trov konania celkovú sumu 19 498,82 Sk.

Úhradu trov konania je okresný súd povinný zaplatiť na účet právneho zástupcu sťažovateľov (§ 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 149 OSP).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 6. mája 2008