znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

II. ÚS 72/07-33

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   20.   septembra   2007 v senáte   zloženom   z predsedníčky   Ľudmily   Gajdošíkovej   a zo   sudcov   Sergeja   Kohuta a Juraja Horvátha o sťažnosti Ing. L. M., B., zastúpeného advokátom JUDr. S. J., B., vo veci namietaného   porušenia   jeho   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov podľa   čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie jeho záležitosti   v primeranej   lehote   podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv a základných slobôd postupom Krajského súdu v Banskej Bystrici v konaní vedenom pod sp. zn. 25-24 K 396/95 takto

r o z h o d o l :

Základné právo Ing. L. M. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Krajského   súdu   v Banskej   Bystrici   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   25-24   K 396/95 p o r u š e n é   n e b o l o.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 12. apríla 2007 doručená sťažnosť Ing. L. M., B. (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátom JUDr. S. J.,   B.,   v ktorej   namietal   porušenie   svojho   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Krajského súdu   v Banskej   Bystrici   (ďalej   len   „krajský   súd“)   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn. 25-24 K 396/95.

Zo   sťažnosti   vyplýva,   že   konkurzné   konanie   začalo   na   návrh   sťažovateľa   proti dlžníčke   Mgr.   E.   Š.,   o ktorom   rozhodol   krajský   súd   uznesením   z   3.   augusta   2000. Sťažovateľ   uviedol,   že   je   nepochybné,   že   krajský   súd   žiada   od   správkyne   konkurznej podstaty   správy   o stave   konkurzného   konania,   o činnosti,   resp.   o stave   speňažovania konkurznej   podstaty.   Správkyňa konkurznej   podstaty   na základe   výziev   správy   podáva, avšak   konkurzné   konanie   napriek   tomu   nebolo   dosiaľ   skončené   a veritelia   neboli uspokojení. Sťažovateľ konštatoval, že krajský súd síce koná, neustále realizuje dohľad nad konkurzným konaním, ale nepostupuje efektívne, pretože sa mu zatiaľ nepodarilo majetok spadajúci   do   konkurznej   podstaty   speňažiť   a aspoň   pomerne   uspokojiť   veriteľov.   Preto žiada, aby ústavný súd takto rozhodol:

„1. Základné právo sťažovateľa a to právo na to, aby sa jej vec prerokovala bez zbytočných prieťahov podľa Čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky; právo sťažovateľa na   spravodlivé   a verejné   prejednanie   jeho   záležitosti   v primeranej   lehote   nezávislým a nestranným súdom podľa Čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd   a bolo   postupom   Krajského   súdu   Banská   Bystrica   vo   veci   vedenej   pod   sp.   zn. 25-24 K 396/95 porušené.

2.   Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   prikazuje,   aby   Krajský   súd   v Banskej   konal vo veci   vedenej   na   Krajskom   súde   v Banskej   Bystrici   pod   sp.   zn.   25-24   K 396/95 bez prieťahov.

3. Ústavný súd Slovenskej republiky priznáva sťažovateľovi finančné zadosťučinenie vo výške 150.000,- Sk.

4. Odporca je povinný nahradiť sťažovateľovi trovy právneho zastupovania.“

Ústavný   súd   sťažnosť   predbežne   prerokoval   a uznesením   č.   k.   II.   ÚS   72/07-11 z 26. apríla 2007 ju prijal na ďalšie konanie. Na výzvu ústavného súdu účastníci konania oznámili, že súhlasia s prerokovaním veci bez ústneho pojednávania. Preto ústavný súd podľa § 30 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) upustil od ústneho pojednávania, lebo vzhľadom na charakter veci, nemožno od neho očakávať jej ďalšie objasnenie.

Predseda krajského súdu v stanovisku k sťažnosti doručenom 7. júna 2007 odkázal na priložené vyjadrenie predsedu senátu, s ktorým sa v celom rozsahu stotožnil. Súčasťou vyjadrenia predsedu senátu je aj stanovisko správkyne konkurznej podstaty. Predseda senátu vo svojom vyjadrení uviedol nasledovný priebeh konania:

«15. 12. 1995 – Doručený návrh sťažovateľa na vyhlásenie konkurzu na majetok dlžníčky 02.   06.   1997   -   prejednanie   návrhu   za   prítomnosti   zástupcu   navrhovateľa   a   zástupcu dlžníčky. Súd … konštatoval, že vyzve dlžníčku na zvolanie schôdze veriteľov tak, aby mohlo prebehnúť obligatórne dohodovacie konanie. 04. 09. 1997 - „Výzva na dohodovacie konanie“ - výzva na zvolanie SV a upozornenie, že doručením výzvy začína dohodovacie konanie. (...) 08.   02.   2000   -   Uznesenie   č.   k.   25-24   K   395/95-59,   ktorým   súd   ukončuje   dohodovacie konanie. 08. 02. 2000 - „Upozornenie – výzva“ č. k. 25-24 K 395/95-63 (§ 4a zák. č. 328/1991 Zb.) 27. 03. 2000 - „Upozornenie - výzva - urgencia.“ - č. k. 25-24 K 395/95-65.

21. 06. 2000 - Upozornenie č. k. 25-24 K 395/95-67. 03. 08. 2000 - Uznesenie č. k. 25-24 K 395/95-73 o vyhlásení konkurzu na majetok dlžníčky. 28. 11. 2000 - Prieskumné pojednávanie. 28. 11. 2000 - Schôdza veriteľov - schválený plán speňaženia. 04. 12. 2000 - Úradný záznam - otváranie ponúk. 11. 1. 2001 - Dohľad súdu - žiadosť o predloženie správy. 26. 04. 2001 - Opatrenie - súhlas na vylúčenie vecí zo súpisu konkurznej podstaty + súhlas na predaj vecí. 30. 07. 2001- Dohľad súdu - žiadosť o zaslanie správy o postupe v konaní. 27. 11. 2001 – Opatrenie - súhlas na vylúčenie vecí zo súpisu konkurznej podstaty. 26. 06. 2002 – Opatrenie č. k. 25-24 K 395/95-178, ktorým konkurzný súd uložil správkyni povinnosť predložiť správu o speňažovaní a návrh na ďalší postup v konaní. 15. 07. 2002 – (...) Správkyňa v správe uviedla, že nehnuteľnosti „penzión a rodinný dom“ patrili do bezpodielového spoluvlastníctva úpadkyne a jej manžela a manželov D. O. a J. O. (...)   Na   Okresnom   súde   v   Martine   je   vedené   konanie   o vyporiadanie   bezpodielového spoluvlastníctva   bývalých   manželov   S.   (...).   Zároveň   je   na   tomto   súde   vedené   konanie navrhovateľky (úpadkyne) E. Š. proti odporcovi I. A. Š., odporcovi II. D. O. a odporcovi III. J. O. o zrušenie podielového spoluvlastníctva a vydanie bezdôvodného obohatenia (...). 16. 09. 2002 - Opatrením, č. k. 25-24 K 395/95-189 konkurzný súd uložil správkyni povinnosť predložiť správu o speňažovaní a návrh na ďalší postup v konaní. 04.   10.   2002   –   Správkyňa   v správe   oznámila,   že   speňažila   dlhopis   úpadkyne   a uviedla sumu, ktorú získala za nájom. Ostatný majetok v dôsledku neskončenia súdnych sporov nie je možné speňažiť. 25. 10. 2002 - Opatrenie č. k. 25-24 K 395/95-205, ktorým súd udelil správkyni súhlas na uzavretie nájomnej zmluvy a speňaženie zásob. 07. 11. 2002 – A. Š. podal sťažnosť na postup správkyne. (...) Ako to vyplýva z úradného záznamu   z prejednania   sťažnosti   z 12.   februára   2003   súd   odporučil   správkyni a sťažovateľovi,   aby   skončili   konanie   o vyporiadanie   bezpodielového   spoluvlastníctva zmierom. (...) 01. 04. 2003 – Rokovanie, na ktoré predvolal súd úpadkyňu, správkyňu a A. Š. v záujme ukončenia sporu o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva úpadkyne. (...)

24. 11. 2003 - Súd vyzval správkyňu výzvou č. k. 25-24 K 395/95-235, aby podala správu o stave súdnych konaní, ktoré sa týkajú konkurznej podstaty (...). 01. 12. 2003- Správkyňa v správe uviedla, že v konaní o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva bol vypracovaný znalecký posudok, ktorým boli ocenené nehnuteľnosti. Zároveň   sa   zisťuje   rozsah   splátok,   ktoré   úpadkyňa   zaplatila   na   splatenie   pôžičiek   po rozvode. 2. 01. 2004 - Ďalšia správa správkyne o stave konania 06.   02.   2004   -   Na   základe   uvedených   správ   konkurzný   súd   v   rámci   dohľadu   (č.   k. 25-24   K   395/95-248)   upozornil   správkyňu,   že   konkurzné   konanie   začalo   v   roku   1995, a preto musí pokračovať v konkurznom konaní tak, aby nedochádzalo k prieťahom v konaní na ujmu konkurzných veriteľov. (...) 06. 02. 2004 a 05. 03. 2004 - Súd upozornil správkyňu (č. k. 25-24 K 395/95-250 a č. k. 25-24 K 395/95-254), že návrh na vydanie opatrenia nie je dostatočným podkladom pre vydanie rozhodnutia a žiadal jeho doplnenie. 31.   03.   2004   -   Opatrením   č.   k.   25-24   K   396/95-267   súd   udelil   súhlas   na   uspokojenie pohľadávky proti podstate vo výške 28.600,- Sk. (...) 08.   09.   2004   -   Opatrením   č.   k.   25-24   K   396/95-286   súd   udelil   súhlas   na   uspokojenie pohľadávky proti podstate vo výške 22.580,- Sk. 15. 12. 2004 - Správkyňa oznámila konkurznému súdu, že na základe žiadosti úpadkyne správkyňa   podala   odvolanie   voči   rozsudku   okresného   súdu,   ktorým   bolo   rozhodnuté o vysporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva. Na základe tohto rozhodnutia odvolací súd zrušil napadnuté rozhodnutie. 03. 02. 2005 - Opatrením č. k. 25-24 K 396/95-292 uložil konkurzný súd správkyni podať komplexnú správu o stave konkurznej podstaty a návrhy na ďalší postup v konaní. (...) 24. 05. 2005 - Opatrením č. k. 25-24 K 396/95-301 súd uložil správkyni povinnosť podať správu o priebehu a výsledkoch súdnych konaní (...) a navrhnúť ďalší postup v konaní. (...) 08. 11. 2005 – Opatrením č. k. 25-24 K 396/95-306 uložil konkurzný súd správkyni podať správu o stave konkurznej podstaty a návrhy na ďalší postup v konaní 25. 11. 2005 – Správa správkyne (...). 09. 01. 2006 – Opatrenie č. k. 25-24 K 396/95-310, ktorým uložil konkurzný súd správkyni podať správu o stave konkurznej podstaty a návrhy na ďalší postup v konaní.

19. 01. 2006 – Správa správkyne(...). 24. 05. 2006 – Opatrenie č. k. 25-24 K 396/95-317, ktorým uložil konkurzný súd správkyni podať správu o stave konkurznej podstaty a návrhy na ďalší postup v konaní. 27.   06.   2006   –   Správkyňa   v správe   konštatuje,   že   v súdnom   konaní   o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva navrhla ukončenie sporov dohodou, avšak k jej uzavretiu nedošlo. 07. 08. 2006 – Opatrenie č. k. 25-24 K 396/95-322, ktorým uložil konkurzný súd správkyni podať správu o stave konkurznej podstaty a návrhy na ďalší postup v konaní. 24. 08. 2006 – Správkyňa podala správu, podľa ktorej naďalej prebieha súdne konanie. (...) 24. 08. 2006 – Opatrením č. k. 25-24 K 396/95-336 uložil konkurzný súd správkyni podať správu   o stave   hospodárenia   a zvolať   všetkých   spoluvlastníkov   za   účelom   vyriešenia súdnych sporov dohodou. 16. 10. 2006 – Správkyňa podala správu. Podľa podanej správy k dohode nedošlo (...). 19. 10. 2006 – Uznesením č. k. 25-24 K 396/95 súd nariadil prieskumné pojednávanie na 7. novembra 2006. 07. 11. 2006 – prieskumné pojednávanie. 19.   01.   2007   –   Opatrením   č.   k.   25-24   K 396/95-371   konkurzný   súd   uložil   správkyni povinnosť oznámiť výsledky ponukového konania na predaj nehnuteľností. (...) 19.   01.   2007   –   Opatrením   č.   k.   25-24   K 369/95-371   konkurzný   súd   uložil   správkyni povinnosť predložiť návrhy na speňažovanie konkurznej podstaty. 01. 02. 2007 – Správa správkyne, v ktorej uviedla výsledky ponukového konania. 22.   02.   2007   –   Opatrením   č.   k.   25-24   K 395/95-379   súd   opakovane   uložil   správkyni povinnosť predložiť návrh na speňažovanie konkurznej podstaty. 09.   03.   2007   –   Správkyňa   v správe   oznámila,   že   rokuje   so   spoluvlastníkmi   o možnosti odpredaja nehnuteľnosti. 05. 04. 2007 – Opatrením č. k. 25-24 K 396/95-387 uložil konkurzný súd správkyni zvolať všetkých spoluvlastníkov za účelom vyriešenia súdnych sporov dohodou. 23. 05. 2007 – Rokovanie spoluvlastníkov, ich právnych zástupcov a správkyne, ktoré sa uskutočnilo   na   konkurznom   súde.   (...)   Konkurzný   súd   stanovil   správkyni   lehotu   na predloženie dohody. Záver:

Ako to vyplýva z uvedeného prehľadu, po podaní návrhu na vyhlásenie konkurzu bolo vykonané obligatórne dohodovacie konanie, ktoré muselo predchádzať podľa právne úpravy ZKV účinnej v dobe začatia konania, samotnému vyhláseniu konkurzu. Po vyhlásení konkurzu bol speňažený majetok (nepatrnej hodnoty), ktorý patril do konkurznej podstaty. Je   nesporné,   že   spoluvlastnícky   podiel   úpadkyni   na   nehnuteľnosti   patrí   do   konkurznej podstaty a iba s týmto je správkyňa oprávnená disponovať. Rozsah tohto podielu je sporný a je predmetom dvoch súdnych konaní. Správkyňa nemôže speňažovať túto časť konkurznej podstaty, kým nebudú skončené uvedené súdne spory právoplatným rozsudkom alebo kým sa spoluvlastníci nedohodnú, pričom pre účinnosť dohody o vysporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva   ZKV   vyžaduje   jej   schválenie   súdom   (§   26   ods.   3   písmeno   d   ZKV). Nevyporiadanie   podielového   a   bezpodielového   spoluvlastníctva   predstavuje   právnu prekážku   pre   skončenie   konkurzného   konania.   (...)   Nad   správkyňou   som   vykonával permanentný dohľad a žiadal som ju, aby vynaložila všetko úsilie potrebné na skončenie súdnych sporov. Je potrebné poukázať na to, že ako sudca nemôžem donútiť správkyňu, aby uzatvorila dohodu o vyporiadaní bezpoodielového spoluvlastníctva. (...)

V   konkurznom   konaní   som   „nahradzoval   aj   pasivitu   sudcov“   Okresného   súdu v Martine   v   uvedených   konaniach   a   snažil   som   ich   priviesť   účastníkov   týchto   konaní k dohode   a   k   ukončeniu   sporov.   Túto   aktivitu   mali   vyvinúť   sudcovia,   ktorí   konajú (nekonajú) v uvedených veciach, a to podľa § 100 O. s. p. V konkurznom konaní som mohol takto postupovať, len neformálne za použitia vynútenej aktivity správkyne.»

Ústavný súd zo súdneho spisu sp. zn. 25-24 K 396/95 zistil rovnaké skutočnosti, ako vo svojom podrobnom vyjadrení uviedol predseda senátu. Za účelom aktualizácie stavu konania ústavný súd na krajskom súde zistil, že krajský súd opatrením z 20. júla 2007 uložil správkyni   povinnosť   predložiť   návrh   na   speňažovanie   konkurznej   podstaty.   Správkyňa 7. augusta   2007   predložila   návrh   na   udelenie   súhlasu   na   vylúčenie   majetku   zo   súpisu konkurznej podstaty a krajský súd opatrením z 15. augusta 2007 udelil súhlas na vylúčenie nehnuteľných a hnuteľných vecí zo súpisu konkurznej podstaty a súčasne správkyni uložil povinnosť   vypracovať   dodatok   k súpisu   konkurznej   podstaty,   v ktorom   uvedie   zoznam vylúčených   vecí.   Správkyňa   predložila   dodatok   5.   septembra   2007.   Krajský   súd

6. septembra 2007 uložil správkyni pokyny na vypracovanie konečnej správy o speňažení konkurznej podstaty.

II.

Sťažovateľ sa sťažnosťou domáha vyslovenia porušenia svojho základného práva upraveného v čl. 48 ods. 2 ústavy, podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov, a práva upraveného v čl. 6 ods. 1 dohovoru, podľa ktorého každý má právo na to, aby jeho vec bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom.

Účelom   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia štátneho orgánu (II. ÚS 61/98). Samotným prerokovaním veci na súde alebo inom štátnom orgáne sa právna neistota neodstráni. Tento účel možno zásadne dosiahnuť právoplatným rozhodnutím   alebo   iným   zákonom   predvídaným   spôsobom,   ktorý   znamená   nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu (II. ÚS 219/04).

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní, a tým aj k porušeniu základného práva sťažovateľa podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (I. ÚS 70/98, II. ÚS 813/00, III. ÚS 111/02) zohľadňuje tri kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci,   o ktorej   súd   rozhoduje   (1),   správanie   účastníka   súdneho   konania   (2)   a postup samotného súdu (3). Za súčasť prvého kritéria ústavný súd považuje aj povahu prerokúvanej veci.

1.   Pokiaľ   ide   o právnu   a faktickú   zložitosť   veci,   ústavný   súd   už   konštatoval,   že konkurzné   konanie   tvorí   špecifickú,   ale   štandardnú   súčasť   rozhodovacej   agendy všeobecných   súdov,   pričom   faktickú   zložitosť   veci   nemožno   vylúčiť   (II.   ÚS   85/04). Posudzované konkurzné konanie bolo ovplyvnené tým, že sa   nepodarilo ukončiť súdne konania   o vyporiadanie   bezpodielového   spoluvlastníctva   manželov   (ďalej   len   „BSM“) a o vyporiadanie   podielového   spoluvlastníctva,   a preto   nemohla   správkyňa   pristúpiť k speňaženiu podstatnej časti konkurznej podstaty. Táto okolnosť však z pohľadu ústavného súdu nie je dôvodom na konštatovanie osobitnej právnej ani skutkovej zložitosti veci.

2. Správanie sťažovateľa je druhým kritériom, použitím ktorého ústavný súd zisťoval existenciu zbytočných prieťahov v konaní. Sťažovateľ podal návrh na vyhlásenie konkurzu a   ako   konkurzný   veriteľ   mal   záujem   na   čo   najskoršom   speňažení   konkurznej   podstaty a uspokojení   svojej   pohľadávky.   Ústavný   súd   nezistil   z priebehu   konania   žiadnu skutočnosť,   ktorá   by   mala   vplyv   na   dĺžku   konania   a mohla   byť   pričítaná   na   ťarchu sťažovateľovi.

3.   V rámci   tretieho   kritéria   ústavný   súd   hodnotil   postup   krajského   súdu v konkurznom konaní.

Podľa ustanovenia § 4 ods. 1 zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZKV“) v znení platnom do 1. februára 1998 vyhláseniu konkurzu predchádzalo obligatórne dohodovacie konanie. Ak dlžník alebo jeho tuzemský veriteľ nepodali súdu v lehote desiatich dní od doručenia návrhu na vyhlásenie konkurzu návrh na dohodovanie, súd bol povinný začať dohodovanie bez návrhu a dlžníka vyzvať, aby do   pätnástich   dní   od   doručenia   výzvy   zvolal schôdzu   veriteľov.   Doručením   výzvy dlžníkovi sa začalo dohodovacie konanie (§ 4a ods. 3 ZKV v znení platnom do 1. februára 1998).

V posudzovanom   prípade   podal   sťažovateľ   návrh   na   vyhlásenie   konkurzu 15. decembra 1995, krajský súd však až 2. júna 1997 konštatoval, že dlžníčka nezačala dohodovacie konanie a vyzval ju na zvolanie schôdze veriteľov.

Krajský súd skončil dohodovacie konanie uznesením z 8. februára 2000 na základe oznámenie rady veriteľov predloženého 24. novembra 1999 o neplnení projektu ozdravenia. V ďalšej fáze konania krajský súd skúmal, či sú splnené podmienky na vyhlásenie konkurzu a uznesením z 3. augusta 2000 vyhlásil konkurz na majetok dlžníčky.

Cieľom   konkurzu   je   dosiahnutie   pomerného   uspokojenia   veriteľov   z dlžníkovho majetku (§ 2 ods. 2 ZKV), ktorý tvorí konkurznú podstatu. Speňažením konkurznej podstaty a rozdelením   výťažku   medzi   jednotlivých   veriteľov   podľa   poradia   a rozsahu   určenom v rozvrhovom uznesení konkurzné konanie fakticky končí.

Súčasťou   konkurznej   podstaty   úpadkyne   je   jej   spoluvlastnícky   podiel   na nehnuteľnosti,   ktorá   je   predmetom   súdneho   konania   o vyporiadanie   BSM   a súdneho konania o vyporiadanie podielového spoluvlastníctva a vydanie bezdôvodného obohatenia. Obidve konania sú vedené Okresným súdom Martin (ďalej len „okresný súd“) a boli začaté na návrh úpadkyne ešte v roku 1993. Podľa vyjadrenia správkyne konkurznej podstaty bolo konanie o vyporiadanie podielového spoluvlastníctva a vydanie bezdôvodného obohatenia prerušené do skončenia konania o vyporiadanie BSM.

Podľa § 14 ods. 1 písm. d) ZKV súdne a iné konania podľa osobitného predpisu, ktoré sa začali pred vyhlásením konkurzu, sa prerušujú, ak sa týkajú majetku patriaceho do podstaty alebo ak sa týkajú nárokov, ktoré majú byť z podstaty uspokojené.

Podľa   §   14   ods.   5   ZKV   v   konaniach   prerušených   podľa   odseku   1   písm.   d) s výnimkou   konaní   o   pohľadávkach,   ktoré   treba   prihlásiť   v   konkurze   (§   20),   sa   však pokračuje na návrh správcu, úpadcovho odporcu alebo nerozlučného účastníka konania. Správca sa stáva účastníkom konania namiesto úpadcu. Úpadca môže tento návrh podať, len ak tak neurobí správca v lehote určenej súdom, pričom v tomto prípade úpadca zostáva účastníkom   konania.   Neprerušuje   sa   však   konanie   o   výživnom   maloletých   detí,   trestné konanie a colné konanie. Procesné úkony uskutočnené v čase od vyhlásenia konkurzu do vydania rozhodnutia o prerušení konania podľa odseku 1 písm. d) sú neúčinné.

Podľa § 26 ods. 3 písm. b) ZKV ak sa už začalo konanie o vyporiadanie BSM, ktoré dosiaľ   právoplatne   neskončilo,   vstupuje   správca   do   konania   namiesto   úpadcu   dňom vyhlásenia konkurzu.

Predseda   senátu   krajského   súdu   vo   svojom   vyjadrení   uviedol,   že   nevyporiadanie podielového   a bezpodielového   spoluvlastníctva   je   právnou   prekážkou   skončenia konkurzného konania a poukázal na pasívny postup v týchto veciach konajúceho okresného súdu.

Z priebehu   namietaného   konkurzného   konania   vyplýva,   že   krajský   súd   v rámci dohľadu   nad   činnosťou   správkyne   pravidelne   žiadal   správkyňu,   aby   predložila   správu o speňažovaní konkurznej podstaty a navrhla ďalší postup v konaní; usmernil správkyňu, aby sa snažila o skončenie sporu o vyporiadanie BSM zmierom (úradný záznam z 1. apríla 2003);   upozornil   správkyňu,   aby   v súdnych   konaniach,   v ktorom   sa   stala   účastníčkou namiesto úpadkyne, postupovala tak, aby nevytvárala prekážky ich urýchleného skončenia (6. februára 2004); a uložil správkyni, aby rokovala so spoluvlastníkmi nehnuteľnosti za účelom skončenia súdnych sporov mimosúdnou dohodou (opatrenie z 24. augusta 2006, rokovanie na krajskom súde 23. mája 2007).

Ústavný   súd   po   zhodnotení   konkrétnych   okolností   posudzovanej   veci   dospel k záveru, že hoci konkurzné konanie začalo 15. decembra 1995 a konkurz bol vyhlásený 3. augusta   2000,   namietaná   doba   konkurzného   konania   je   objektívne   ovplyvnená prebiehajúcimi   súdnymi   konaniami,   bez   skončenia   ktorých   nemohlo   pokračovať speňažovanie konkurznej podstaty, a teda ani nemohol byť získaný výťažok na uspokojenie pohľadávok konkurzných veriteľov.

Ústavný súd má určité výhrady k postupu krajského súdu v súvislosti so začatím dohodovacieho   konania,   avšak   ako   vyplýva   z judikatúry   ústavného   súdu,   konanie   bez zbytočných   prieťahov   nemožno   presne   časovo   ohraničiť   a nie   každý   zistený   prieťah v súdnom konaní má za následok porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov (II. ÚS 57/01, I. ÚS 154/03). Ústavný súd aj vzhľadom na následný priebeh dohodovacieho konania nepovažuje postup krajského súdu v tomto období za taký, ktorým by spôsobil zbytočné prieťahy v konaní.

V prípade,   keď   ústavný   súd   zistí,   že   postup   všeobecného   súdu   sa   nevyznačoval takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako zbytočné prieťahy v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy, nevysloví porušenie základného práva zaručeného v tomto článku (napr. II. ÚS 57/01, III. ÚS 30/03).

Berúc do úvahy všetky uvedené okolnosti ústavný súd dospel k záveru, že postup krajského súdu v posudzovanom konkurznom konaní nie je poznačený takými obdobiami nečinnosti alebo neefektívnej činnosti, ktoré by bolo možné označiť ako zbytočné prieťahy, a preto vyslovil, že krajský súd v tomto konaní neporušil základné právo sťažovateľa na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy   a právo   na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Priznanie primeraného finančného zadosťučinenia sťažovateľovi je v zmysle čl. 127 ods. 3 ústavy podmienené vyslovením porušenia základných práv alebo slobôd zaručených v ústave alebo v kvalifikovanej medzinárodnej zmluve.

O uložení povinnosti účastníkovi konania uhradiť trovy konania inému účastníkovi ústavný súd rozhoduje podľa výsledku konania v prípade, že sťažnosť bola dôvodná (§ 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde).

Pretože   v danom   prípade   ústavný   súd   vyslovil,   že   základné   právo   sťažovateľa podľa čl.   48   ods.   2   ústavy   a jeho   právo   podľa čl.   6   ods.   1   dohovoru   porušené   neboli, návrhmi na priznanie finančného zadosťučinenia a úhrady trov konania sa ústavný súd pri svojom rozhodovaní už nezaoberal (obdobne napr. III. ÚS 30/03, III. ÚS 127/03).

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 20. septembra 2007