znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

II. ÚS 717/2014-23

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 15. januára 2015 v senátezloženom z predsedu Ladislava Orosza (sudca spravodajca), sudkyne Ľudmily Gajdošíkoveja sudcu Sergeja Kohuta o sťažnosti ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, zastúpenéhoadvokátom   JUDr.   Milošom   Papcunom,   Vajanského   5270/1A,   Piešťany,   ktorou   namietaporušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl.48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   postupom   Okresného   súdu   Piešťany   v konanívedenom pod sp. zn. 4 C 323/2008 (pôvodne vedenom Okresným súdom Trnava pod sp. zn.25 C 146/2007), za účasti Okresného súdu Piešťany, takto

r o z h o d o l :

1. Základné   právo ⬛⬛⬛⬛ na   prerokovanie   veci   bez   zbytočnýchprieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   postupom   Okresného   súduPiešťany v konaní vedenom pod sp. zn. 4 C 323/2008 p o r u š e n é   b o l o.

2. Okresnému súdu Piešťany p r i k a z u j e,   aby v konaní vedenom pod sp. zn.4 C 323/2008 konal bez zbytočných prieťahov.

3. ⬛⬛⬛⬛ p r i z n á v a   finančné   zadosťučinenie   v   sume   750   €(slovom sedemstopäťdesiat eur), ktoré mu j e Okresný súd Piešťany p o v i n n ý vyplatiťdo dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Okresný   súd   Piešťany j e   p o v i n n ý   uhradiť ⬛⬛⬛⬛ trovykonania v sume 284,08 € (slovom dvestoosemdesiatštyri eur a osem centov) na účet jehoprávneho   zástupcu   JUDr.   Miloša   Papcuna,   Vajanského   5270/1A,   Piešťany,   do   dvochmesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 25. augusta2014 doručená sťažnosť ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛ (ďalej len „sťažovateľ“),zastúpeného advokátom JUDr. Milošom Papcunom, Vajanského 5270/1A, Piešťany, ktorounamieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahovpodľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresnéhosúdu Piešťany (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 4 C 323/2008 [(ďalejaj   „napadnuté   konanie“);   pôvodne   vedenom   Okresným   súdom   Trnava   pod   sp.   zn.25 C 146/2007].

Zo sťažnosti a z príloh k nej priložených vyplýva, že sťažovateľ 30. októbra 2007doručil   Okresnému   súdu   Trnava   návrh,   ktorým   sa   domáhal   určenia,   aby   obchodnejspoločnosti ⬛⬛⬛⬛ (ďalej   len   „odporca“),   bola   uložená   povinnosťzaplatiť „náhradu   mzdy   plavčíka   od   10.   06.   2006   do   12.   08.   2006...   od   13.   08.   2006 do 20. 10. 2006“, ako aj povinnosť zaplatiť „za dodaný materiál vo výške... 110,45 €“a jednorazovo uhradiť „stratu výšky dôchodku v sume 487,20 €“. Dňa 1. januára 2008 došlov súlade so zákonom č. 511/2007 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 371/2004 Z. z.o sídlach   a   obvodoch   súdov   Slovenskej   republiky   a   o   zmene   zákona   č.   99/1963   Zb.Občiansky   súdny   poriadok   v   znení   neskorších   predpisov   v   znení   neskorších   predpisova dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatkuza výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov, k prechodu výkonu súdnictvaz Okresného súdu Trnava (odovzdávajúci súd, pozn.) na okresný súd (nadobúdajúci súd,pozn.).

Sťažovateľ uvádza prehľad procesných úkonov, ktoré boli vykonané v napadnutomkonaní vedenom okresným súdom (pôvodne vedenom Okresným súdom Trnava):

„1. 30. 10. 2007 doručený návrh na začatie konania;

2. 21. 05. 2012 uznesenie a výzva súdu na doplnenie podania (§ 43 ods. 1 a 2 O. s. p.);

3. 14. 06. 2012 sťažovateľ dopĺňa podanie;

4. 22. 08. 2012 súd uznesením odmieta podanie;

5. 28. 08. 2012 podáva sťažovateľ odvolanie;

6. 19. 02. 2013 Krajský   súd   Trnava   rozhodnutím   sp.   zn.   24   Co/512/2012-37 zo dňa 19. 02. 2013 ruší napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa a vec mu vracia na ďalšie konanie;“ a dodáva, že „Od začatia konania (30. 10. 2007) ku dňu podania tejto ústavnej   sťažnosti   prešlo   úctyhodných   6   (šesť)   rokov   a   9   (mesiacov)   a   súd   doposiaľ právoplatne nerozhodol, čo je z ústavného hľadiska neakceptovateľné.

Ako neodôvodnenú nečinnosť súdu prvého   stupňa považujem   napríklad: obdobie odo dňa 30. 10. 2007 t. j. začatia konania až do dňa 21. 05. 2012, keď bol navrhovateľ vyzvaný uznesením súdu na doplnenie podania.“.

Sťažovateľ v sťažnosti ďalej uvádza, že „Predmetom sporu (povahou veci) je spor, ktorý   vyplýva   z   pracovného   vzťahu,   ktorý   patrí   do   právomoci   prejednať   a   rozhodnúť všeobecnému súdu v zmysle § 7 ods. 1 v spojení s ust. § 9 ods. 1 O. s. p. Ide o vec, ktorá patrí   po   právnej   stránke   k   štandardnej   agende   všeobecných   súdov   a   existuje   k   nej stabilizovaná judikatúra všeobecných súdov. ESĽP zdôrazňuje aj stupeň starostlivosti, ktorý je   potrebný   venovať   jednotlivému   konaniu,   ktorý   závisí   aj   od   významu,   ktorý   je pre sťažovateľa podstatný - ochrana hospodárskych, sociálnych a kultúrnych práv zaručené v čl. 35 resp. v prípade sťažovateľa v čl. 36 písmena a) Ústavy SR.“.

S odkazom na judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej aj „ESĽP“), podľaktorej „majú   vnútroštátne   súdy   tiež   prihliadať   na   osobu   účastníka   konania   a   zvýšenú pozornosť   venovať   napr.   tým   konaniam,   v   ktorých   vystupujú   ľudia   chorí   alebo   starí“,sťažovateľ   navrhuje,   aby   ústavný   súd   pri   rozhodovaní   o   sťažnosti   prihliadol   taktiežna skutočnosť, že „mal v čase podania žaloby 62 rokov, kým v súčasnej dobe má 69 rokov“.

Na základe uvedených skutočností sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd po prijatísťažnosti na ďalšie konanie nálezom takto rozhodol:

„1.   Základné   právo ⬛⬛⬛⬛ na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov zaručené čl. 48 odsek 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Piešťany v konaní vedenom pod sp. zn. 4 C/323/2008 porušené bolo.

2. Okresnému súdu Piešťany vo veci vedenej pod sp. zn. 4 C/323/2008 prikazuje konať bez zbytočných prieťahov.

3. ⬛⬛⬛⬛ priznáva finančné zadosťučinenie v sume predstavujúcej 750,00   €   (slovom:   sedemstopäťdesiat   eur),   ktoré   mu   je   Okresný   súd   Piešťany   povinný vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. ⬛⬛⬛⬛ priznáva náhradu trov právneho zastúpenia v sume 284,08 ktorú je Okresný súd Piešťany povinný vyplatiť na účet jeho právneho zástupcu... do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.“

Ešte pred predbežným prerokovaním ústavný súd požiadal predsedníčku okresného súdu o vyjadrenie k sťažnosti, ktorá na žiadosť ústavného súdu reagovala prípisom sp. zn. Spr 707/14 z 3. októbra 2014. V označenom prípise sa okrem iného uvádza:

„Čo   sa   týka   predmetu   sporu   navrhovateľ   sa   domáhal   doplatenia   mzdy,   ale jeho podanie   nebolo   dostatočne   určité.   Návrh   bol   Okresnému   súdu   Trnava   doručený 30. 10. 2007 a vec bola pridelená sudkyni ⬛⬛⬛⬛. Z dôvodu prechodu výkonu súdnictva bola daná právna vec dňa 1. 1. 2008 postúpaná Okresnému súdu Piešťany a pridelená sudcovi ⬛⬛⬛⬛, ktorý mal od 1. 1. 2008 pridelených celkovo 572 vecí v pojednávacej agende (C 364 vecí + Cb 112 vecí + P 96 vecí), pričom z toho   bolo   277   vecí   reštančných.   Z   dôvodu   dlhšie   ako   6   týždňov   trvajúcej práceneschopnosti zákonného sudcu ⬛⬛⬛⬛ bola daná právna vec dňa 18. 9. 2009 pridelená sudkyni ⬛⬛⬛⬛, pričom tak bolo prerozdelených okolo 550   vecí   zákonného   sudcu   v   agende   C,   Cb   a   P   medzi   7   sudcov.   Po   ukončení práceneschopnosti zákonného sudcu mu bola daná právna vec dňa 20. 11. 2009 vrátená do senátu.   Od   23.   9.   2010   bola   daná   právna   vec   pridelená   sudkyni

z dôvodu dočasného pridelenia zákonného sudcu na Krajský súd v Trnave od 1. 9. 2010, pričom tak bolo prerozdelených okolo 600 vecí medzi 7 sudcov. Z dôvodu návratu zákonného sudcu z dočasného pridelenia od 1. 5. 2011 bola daná právna vec opätovne vrátená do jeho senátu dňom 2. 5. 2011. V oboch prípadoch sudcovia, ktorým bol spis pridelený nestihli vykonať žiadny úkon, nakoľko každý civilný sudca mal v tom čase cez 500 nevybavených   vecí vo   vlastnej   agende, pričom prednostne musel konať   vo   veciach registra P, resp. nemal možnosť všetky pridelené veci naštudovať a konať v nich, nakoľko mal   rozpojednávané   aj   veci   vo   vlastnej   agende.   K   tomuto   si   dovoľujem   podotknúť,   že prerozdelenie   spisov ⬛⬛⬛⬛ v   čase   jeho   dlhodobej   neprítomnosti   (PN,   resp. dočasné pridelenie) nebolo len formálne, nakoľko v mnohých veciach takto prerozdelených sa konalo aj rozhodlo zastupujúcimi sudcami, avšak vzhľadom na množstvo prerozdelených vecí ako aj stav vecí v senátoch sudcov, nebolo možné konať vo všetkých veciach. Sudca až úpravou zo dňa 14. 5. 2012 (správne má byť 14. marca 2012, pozn.) dal spis predložiť vyššiemu súdnemu úradníkovi na odstránenie vád podania, čo bolo realizované uznesením z 21. 5. 2012. Navrhovateľ síce svoje podania dňa 14. 6. 2012 doplnil, avšak súd doplnenie nepovažoval za dostatočné, preto uznesením z 22. 8. 2012 jeho podanie odmietol. Voči tomuto   uzneseniu   navrhovateľ   podal   11.   9.   2012   odvolanie,   ktoré   bolo   30.   11.   2012 predložené odvolaciemu súdu, ktorý 19. 2. 2013 odmietajúce uznesenie súdu prvého stupňa zrušil   a   vec   mu   vrátil   na   ďalšie   konanie.   Po   doručení   uznesenia   odvolacieho   súdu navrhovateľovi   v   apríli   2013   dal   sudca   5.   12.   2013   predložiť   spis   vyššiemu   súdnemu úradníkovi na odstránenie vád návrhu v zmysle rozhodnutia odvolacieho súdu, čo bolo realizované 30. 5. 2014. Navrhovateľ podanie doplnil 19. 6. 2014. Dňa 12. 9. 2014 sudca vo veci vytýčil pojednávanie na 10. 12. 2014. Vzniknuté prieťahy v konaní boli spôsobené zaťaženosťou   sudcov,   konajúcich   vo   veci,   teda   objektívnymi   okolnosťami,   ktoré   nebolo možné riešiť ani zmenou organizácie práce na súde z dôvodu zaťaženosti celého súdu. Nedostatočné   personálne   obsadenie   Okresného   súdu   Piešťany   sudcami   už   od   jeho znovuobnovenia   od   1.   1.   2008,   kedy   na   súde   pôsobilo   len   7   sudcov,   hoci   súdy s porovnateľne veľkým územným obvodom mali priemerne 15 sudcov, viedlo k neprimeranej zaťaženosti sudcov množstvom pridelených vecí, pričom zo strany vedenia súdu nebolo možné   túto   situáciu   žiadnym   spôsobom   ovplyvniť   a   Ministerstvo   spravodlivosti   SR oprávnené určovať voľné miesta sudcov situáciu riešilo len postupným navyšovaním miest sudcov, a to v priebehu 6 rokov na počet 13 sudcov, čo však neviedlo k zníženiu zaťaženosti súdu, nakoľko Okresný súd Piešťany mal mať od 1. 1. 2008 s ohľadom na veľkosť jeho obvodu minimálne 15 sudcov. Už samotná skutočnosť, že sudca má viac ako 600 až 700 vecí v pojednávacej agende, v ktorých treba vytýčiť termín pojednávania, znamená, že ak by sudca vo všetkých veciach naraz vytýčil pojednávanie, mal by termíny vytýčené na viac ako 12 mesiacov dopredu, pričom v žiadnej z vecí by nemohol pojednávanie odročiť na skorší termín ako za rok, čo je neprípustné. V ideálnom prípade sudca skončí okolo 300 vecí v hlavnej   agende   za   rok,   čo   znamená,   že   efektívne   odpojednáva   300   konaní,   ktoré   je schopný skončiť, nakoľko veľa konaní treba pojednávať viac ako raz. Už len táto okolnosť neumožňuje   sudcovi   efektívne   konať   vo   viac   ako   600   spisov   v   hlavnej   agende,   čo   má za následok   objektívne   prieťahy   v   konaniach,   ako   aj   dlhé   obdobia   medzi   jednotlivými úkonmi. Na záver si dovoľujem poukázať na existenciu systémových nedostatkov v oblasti výkonu spravodlivosti vo vzťahu k dlhodobému nedostatočnému obsadeniu tunajšieho súdu väčším počtom sudcov, ktoré vedenie súdu či konajúci sudca nemôžu ovplyvniť nástrojmi, ktorými by samy disponovali na vyriešenie tzv. objektívnych okolností prieťahov v konaní. Táto skutočnosť bola zohľadnená i schválenou novelou zákona osídlach a obvodoch súdov, kde s účinnosťou od 1. 5. 2013 bol z obvodu tunajšieho súdu odčlenený územný obvod okresu Hlohovec, čo len z časti prispelo k zníženiu nápadu nových vecí, avšak tunajší súd naďalej dokončuje aj všetky veci prevzaté z Okresného súdu Trnava od roku 1997 patriace k územnému obvodu okresu Hlohovec.“

Ústavný súd zistil, že prehľad úkonov uvedený vo vyjadrení predsedníčky okresnéhosúdu   v   zásade   zodpovedá   obsahu   spisu,   a   preto   ho   považoval   za   relevantný   podkladpre svoje rozhodovanie.

Ústavný súd sťažnosť predbežne prerokoval a uznesením č. k. II. ÚS 717/2014-12z 23. októbra 2014 ju prijal na ďalšie konanie.

Po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie vyzval ústavný súd predsedníčku okresnéhosúdu,   aby   prípadne   doplnila   predchádzajúce   vyjadrenie   okresného   súdu   k   sťažnostia zároveň oznámila, či trvá na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie. Predsedníčkaokresného súdu v prípise sp. zn. Spr 707/2014 z 21. novembra 2014 oznámila, že nebudedopĺňať svoje vyjadrenie z 3. októbra 2014 a netrvá na tom, aby sa vo veci konalo ústnepojednávanie.

Následne ústavný súd vyzval právneho zástupcu sťažovateľa, aby sa vyjadril, či trvána konaní ústneho pojednávania, a zároveň mu zaslal vyjadrenia predsedníčky okresnéhosúdu sp. zn. Spr 707/14 z 3. októbra 2014 a z 21. novembra 2014 na vedomie a prípadnézaujatie stanoviska. Právny zástupca sťažovateľa ústavnému súdu v podaní doručenom mu5. decembra 2014 oznámil, že netrvá na ústnom pojednávaní.

Vzhľadom na oznámenia právneho zástupcu sťažovateľa a predsedníčky okresnéhosúdu, že netrvajú na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie, ústavný súd v súlades § 30 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizáciiÚstavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v zneníneskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) upustil od ústneho pojednávania,pretože dospel k záveru, že od neho nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôbalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorúSlovenská   republika   ratifikovala   a   bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom,ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Sťažovateľ sa v konaní pred ústavným súdom domáha vyslovenia porušenia svojhozákladného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa v čl. 48 ods. 2ústavy, ku ktorému malo dôjsť postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn.4 C 323/2008.

Ústavný   súd   pri   rozhodovaní   o   sťažnostiach   namietajúcich   porušenie   základnéhopráva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou„Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstráneniestavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecnéhosúdu.   Samotným   prerokovaním   veci   na   súde   sa   právna   neistota   osoby   domáhajúcej   sarozhodnutia   neodstraňuje.   K   stavu   právnej   istoty   dochádza   zásadne   až   právoplatnýmrozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenieprávnej istoty inak, ako právoplatným rozhodnutím súdu“ (IV. ÚS 221/04).

Základnou   povinnosťou   súdu   a   sudcu   je   preto   zabezpečiť   taký   procesný   postupv súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastníkobrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

Táto povinnosť súdu a sudcu vyplýva z § 6 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len„OSP“),   ktorý   súdom   prikazuje,   aby   v súčinnosti   so   všetkými   účastníkmi   konaniapostupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z § 100 ods. 1 OSP,podľa ktorého len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak, abyvec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

Sudca   je   podľa   §   117   ods.   1   OSP   povinný   urobiť   vhodné   opatrenia,   aby   sazabezpečilo splnenie účelu pojednávania a úspešné vykonanie dôkazov. Ďalšia významnápovinnosť pre sudcu vyplýva z § 119 ods. 1 a 4 OSP, podľa ktorého sa pojednávanie môžeodročiť len z dôležitých dôvodov. Ak súd zistí, že existuje dôležitý dôvod na odročeniepojednávania,   bez   zbytočného   odkladu   informuje   tých,   ktorí   boli   predvolaní   aleboupovedomení. Súd spravidla uvedie deň, kedy sa bude konať nové pojednávanie. Dôvodna odročenie sa uvedie v zápisnici alebo poznamená v spise.

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní,a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ústavný súd v súladeso svojou doterajšou judikatúrou (III. ÚS 111/02, IV. ÚS 74/02, IV. ÚS 99/07) zohľadňujetri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1),správanie   účastníka   súdneho   konania   (2)   a   postup   samotného   súdu   (3).   V   súlades judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva k právu na prejednanie veci v primeranejlehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len„dohovor“), ústavný súd v rámci prvého kritéria prihliada aj na predmet sporu (povahu veci)v   posudzovanom   konaní   a   jeho   význam   pre   sťažovateľa   (I.   ÚS   19/00,   II.   ÚS   32/02,IV. ÚS 187/07). Podľa uvedených kritérií posudzoval ústavný súd aj sťažnosť sťažovateľa.

1. Pokiaľ ide o právnu zložitosť preskúmavanej veci, ústavný súd konštatuje, žepredmetom napadnutého konania je rozhodovanie o návrhu, ktorým sa sťažovateľ protiodporcovi   domáha „náhrady   mzdy   plavčíka“,   ako   aj   náhrady „za   dodaný   materiál vo výške... 110,45 €“ a jednorazovej úhrady „straty výšky dôchodku v sume 487,20 €“.Obdobné spory v zásade tvoria štandardnú súčasť rozhodovacej agendy okresných súdov,pričom k tejto problematike existuje ustálená judikatúra všeobecných súdov, a preto vecsťažovateľa   ústavný   súd   nepovažuje   z   právneho   hľadiska   za   zložitú.   Z   konkrétnychokolností daného prípadu vyplýva, že okresný súd v posudzovanej veci zatiaľ vykonal lenprvotné úkony, pričom v zásade nepristúpil ešte k vykonávaniu dokazovaniu a k s týmspojenému právnemu posúdeniu skutkového stavu pre rozhodnutie v merite veci. Za týchtookolností prípadná skutková alebo právna zložitosť veci nemohla mať relevantný vplyvna doterajší priebeh konania. Ústavný súd poznamenáva, že ani okresný súd nenamieta, ževo veci sťažovateľa ide o skutkovo a právne zložitý spor. Na tomto základe ústavný súddospel   k   záveru,   že   právnou   ani   skutkovou   zložitosťou   veci   nemožno   ospravedlňovaťdoterajšiu neprimeranú dĺžku napadnutého konania.

2.   Pri hodnotení   doterajšieho   priebehu napadnutého   konania z hľadiska   ďalšiehoštandardne uplatňovaného kritéria, teda správania sťažovateľa ako účastníka tohto konania,ústavný súd nezistil žiadnu významnú okolnosť, ktorá by mala byť osobitne zohľadnenána jeho ťarchu pri posudzovaní otázky, či a z akých dôvodov došlo v konaní vedenomokresným súdom pod sp. zn. 4 C 323/2008 k zbytočným prieťahom.

3.   Napokon   sa   ústavný   súd   zaoberal   hodnotením   postupu   okresného   súduv napadnutom konaní, pričom vychádzal zo svojej ustálenej judikatúry, v zmysle ktorejzbytočné prieťahy v konaní môžu byť zapríčinené nielen samotnou nečinnosťou všeobecnéhosúdu, ale aj jeho neefektívnou činnosťou, teda takým konaním, ktoré nevedie efektívne kodstráneniu právnej neistoty (II. ÚS 32/03, IV. ÚS 267/04, IV. ÚS 182/08).

V súvislosti s posudzovaním postupu okresného súdu v napadnutom konaní ústavnýsúd zdôrazňuje, že napadnuté konanie posudzoval ako celok, t. j. vrátane obdobia, v ktorombol   vo   veci   príslušný   konať   Okresný   súd   Trnava   (obdobie   od   30.   októbra   2007do 31. decembra 2007), keďže podľa jeho ustálenej judikatúry súčasťou prechodu výkonusúdnictva je aj prenesenie zodpovednosti za prieťahy v konaní z odovzdávajúceho súduna súd nadobúdajúci (napr. IV. ÚS 218/08, III. ÚS 38/2010, III. ÚS 76/2010).

Z prehľadu   procesných   úkonov   vykonaných   v napadnutom   konaní   vyplýva,že okresný súd bol od doručenia návrhu 30. októbra 2007 do marca 2012, keď vyzvalsťažovateľa   na   odstránenie   nedostatkov   podania,   absolútne   nečinný.   Nečinnosťou   savyznačuje   aj   obdobie   od   apríla   2013,   keď   bolo   sťažovateľovi   doručované   uznesenieKrajského   súdu   v Trnave   (ďalej   len   „krajský   súd“)   sp.   zn.   24   Co   512/2012z 19. februára 2013,   do   mája   2014,   keď   okresný   súd   vyzval   sťažovateľa   v kontextes požiadavkami   vyplývajúcimi   z označeného   uznesenia   krajského   súdu   na   opätovnéodstránenie nedostatkov pôvodného návrhu sťažovateľa z 30. októbra 2007. Celková dobaneodôvodnenej nečinnosti okresného súdu tak presahuje 5 a pol roka.

Ako neefektívny hodnotí ústavný súd postup okresného súdu, ktorý musel v zmysleuznesenia krajského súdu sp. zn. 24 Co 512/2012 z 19. februára 2013 sťažovateľa opätovnevyzývať   na   odstránenie   nedostatkov   podania   (vzhľadom   na   skutočnosť,   že   uznesenieokresného   súdu   sp.   zn.   4   C   323/2008   z 22.   augusta   2012,   ktorým   odmietol   podaniesťažovateľa   doručené   mu   30.   októbra   2007   a   doplnenie   podania   zo   14.   júna2012, podľa názoru krajského súdu nespĺňalo požiadavky riadne odôvodneného rozhodnutiav zmysle § 157 ods. 2 OSP, a preto ním došlo k porušeniu základného práva sťažovateľakonať pred súdom).

Obranu   okresného   súdu   spočívajúcu   v   argumentácii   o vysokom   nápadea personálnom   poddimenzovaní   ústavný   súd   neakceptoval.   Námietka   pretrvávajúcehovysokého   nápadu   vecí   či   námietka   častých   zmien   zákonných   sudcov,   neprimeranéhozaťaženia sudcov pri vybavovaní agendy, či dokonca technická nefunkčnosť súdu nemápovahu okolnosti, ktorá by vylučovala alebo znižovala zodpovednosť súdu za rozhodnutievo veci občana, ktorý sa naň obrátil. Tieto okolnosti ústavný súd nezohľadňuje v súvislostis pozitívnym záväzkom štátu zabezpečiť právo občana na súdne konanie bez zbytočnýchprieťahov (obdobne napr. III. ÚS 140/07).

Na základe uvedeného ústavný súd dospel k záveru, že neefektívnou a nesústredenoučinnosťou okresného súdu, ako aj jeho absolútnou nečinnosťou v napadnutom konaní došlok zbytočným prieťahom, a teda aj k porušeniu základného práva sťažovateľa podľa čl. 48ods. 2 ústavy (bod 1 výroku tohto nálezu).

Vzhľadom   na   skutočnosť,   že   napadnuté   konanie   nebolo   v   čase   rozhodovaniaústavného súdu ešte právoplatne skončené, ústavný súd podľa čl. 127 ods. 2 ústavy prikázalokresnému súdu, aby v konaní vedenom pod sp. zn. 4 C 323/2008 konal bez zbytočnýchprieťahov (bod 2 výroku tohto nálezu).

III.

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhoviesťažnosti, priznať tomu, koho   práva podľa   odseku 1   boli   porušené, primerané   finančnézadosťučinenie.

Podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha primeranéhofinančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa hodomáha. Z ustanovenia § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde vyplýva, že ak ústavný súdrozhodne o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právoalebo   slobodu   porušil,   je   povinný   ho   vyplatiť   sťažovateľovi   do   dvoch   mesiacovod právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.

Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušenéhozákladného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorývyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen vyslovenie porušenia, prípadne príkazna ďalšie konanie bez porušovania základného práva (m. m. napr. IV. ÚS 210/04).

Sťažovateľ   sa   domáha   priznania   primeraného   finančného   zadosťučinenia   v   sume750 € z dôvodov citovaných v časti I tohto nálezu.

Pri   rozhodovaní   o   primeranom   finančnom   zadosťučinení   ústavný   súd   vychádzazo zásad   spravodlivosti,   z   ktorých   vychádza   aj   ESĽP,   ktorý   spravodlivé   finančnézadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu. Vychádzajúc   z   doterajšej   dĺžky   napadnutého   konania,   charakteru   neefektívneja nesústredenej činnosti a období absolútnej nečinnosti okresného súdu, ústavný súd dospelk názoru, že priznanie finančného zadosťučinenia v sume požadovanej sťažovateľom budeprimerané konkrétnym okolnostiam posudzovanej veci (bod 3 výroku tohto nálezu).

Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnenýchprípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, abyúplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.

Ústavný súd v zmysle § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde rozhodol o úhrade trovkonania sťažovateľa, ktoré mu vznikli v súvislosti s jeho právnym zastupovaním advokátomJUDr. Milošom Papcunom. Ústavný súd vychádzal pri rozhodovaní o priznaní trov konaniaz priemernej mesačnej mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za I. polrok2013, ktorá bola 804 € (za 2 úkony urobené v roku 2014).

Úhradu   priznal   za   dva   úkony   právnej   služby   (prevzatie   a   prípravu   zastúpenia,podanie sťažnosti) v súlade s § 1 ods. 3, § 11 ods. 3 a § 13a ods. 1 písm. a) a c) a § 16 ods. 3vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenácha náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov(ďalej len „vyhláška“), a to za každý úkon sumu 134 €, čo predstavuje spolu s režijnýmpaušálom (§ 16 ods. 3 vyhlášky) odmenu v sume 284,08 € (bod 4 výroku tohto nálezu).

Priznanú úhradu trov konania je okresný súd povinný zaplatiť na   účet právnehozástupcu sťažovateľa (§ 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 149 OSP).

Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie jeprípustný   opravný   prostriedok,   toto   rozhodnutie   nadobúda   právoplatnosť   dňom   jehodoručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.V Košiciach 15. januára 2015