znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 714/2014-12

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   23.   októbra   2014 v senáte zloženom z predsedu Ladislava Orosza (sudca spravodajca), zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej   a   sudcu   Sergeja   Kohuta   predbežne   prerokoval   sťažnosti   obchodnej spoločnosti   Lawyer   Partners   a.   s.,   Prievozská   37,   Bratislava,   zastúpenej   Advokátskou kanceláriou Chabadová, s. r. o., Pri starej prachárni 13, Bratislava, prostredníctvom ktorej koná jej konateľka a advokátka Mgr. Ľubica Pavelková Chabadová, vedené pod sp. zn. Rvp 9509/2014, sp. zn. Rvp 9976/2014, sp. zn. Rvp 10444/2014 a sp. zn. Rvp 11063/2014 vo veci namietaného porušenia základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy   Slovenskej   republiky   a   práva   na spravodlivé   súdne   konanie podľa   čl.   6   ods.   1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Veľký Krtíš   v   konaniach   vedených   pod   sp.   zn.   1   Ro   55/2013,   sp.   zn.   1   Ro   74/2013,   sp.   zn. 3 Ro 292/2013, sp. zn. 8 Ro 76/2013, sp. zn. 8 Ro 253/2013, sp. zn. 8 Ro 146/2013, sp. zn. 2 Ro 197/2013, sp. zn. 2 Ro 107/2013, sp. zn. 2 Ro 283/2013, sp. zn. 9 Ro 83/2013, sp. zn. 1 Ro 62/2013, sp. zn. 1 Ro 110/2013, sp. zn. 3 Ro 241/2013, sp. zn. 3 Ro 256/2013, sp. zn. 3 Ro 122/2013, sp. zn. 3 Ro 220 2013, sp. zn. 3 Ro 189/2013, sp. zn. 3 Ro 160/2013, sp. zn. 8 Ro 273/2013, sp. zn. 8 Ro 100/2013, sp. zn. 8 Ro 158/2013, sp. zn. 9 Ro 208/2013, sp. zn. 9 Ro 128/2013, sp. zn. 9 Ro 278/2013, sp. zn. 2 Ro 166/2013, sp. zn. 2 Ro 144/2013, sp. zn. 2 Ro 131/2013, sp. zn. 2 Ro 115/2013, sp. zn. 8 Ro 206/2013, sp. zn. 8 Ro 211/2013, sp. zn. 1 Ro 116/2013, sp. zn. 1 Ro 65/2013, sp. zn. 1 Ro 126/2013, sp. zn. 3 Ro 229/2013, sp. zn. 2 Ro 272/2013, sp. zn. 2 Ro 116/2013, sp. zn. 8 Ro 285/2013, sp. zn. 8 Ro 240/2013, sp. zn. 8 Ro 225/2013, sp. zn. 9 Ro 92/2013, sp. zn. 9 Ro 174/2013, sp. zn. 1 Ro 54/2013, sp. zn. 1 Ro 84/2013, sp. zn. 9 Ro 256/2013, sp. zn. 1 Ro 143/2013, sp. zn. 9 Ro 289/2013, sp. zn. 9 Ro 226/2013, sp. zn. 1 Ro 42/2013, sp. zn. 3 Ro 104/2013, sp. zn. 3 Ro 284/2013, sp. zn. 3 Ro 236/2013, sp. zn. 2 Ro 251/2013, sp. zn. 2 Ro 254/2013, sp. zn. 2 Ro 235/2013, sp. zn. 2 Ro 206/2013, sp. zn. 2 Ro 205/2013, sp. zn. 9 Ro 203/2013, sp. zn. 1 Ro 48/2013, sp. zn. 2 Ro 210/2013, sp. zn. 2 Ro 191/2013, sp. zn. 2 Ro 179/2013, sp. zn. 1 Ro 86/2013, sp. zn. 3 Ro 269/2013, sp. zn. 2 Ro 174/2013, sp. zn. 3 Ro 268/2013, sp. zn. 3 Ro 259/2013, sp. zn. 3 Ro 191/2013, sp. zn. 3 Ro 88/2013, sp. zn. 3 Ro 99/2013, sp. zn. 3 Ro 133/2013, sp. zn. 3 Ro 266/2013, sp. zn. 2 Ro 285/2013, sp. zn. 2 Ro 244/2013, sp. zn. 8 Ro 136/2013, sp. zn. 3 Ro 156/2013 a sp. zn. 3 Ro 173/2013 a takto

r o z h o d o l :

1. Sťažnosti   obchodnej   spoločnosti   Lawyer   Partners   a.   s.,   vedené   pod   sp.   zn. Rvp 9509/2014, sp. zn. Rvp 9976/2014, sp. zn. Rvp 10444/2014 a sp. zn. Rvp 11063/2014, s p á j a   na spoločné konanie, ktoré bude ďalej vedené pod sp. zn. Rvp 9509/2014.

2. Sťažnosti   obchodnej   spoločnosti   Lawyer   Partners   a.   s., o d m i e t a pre nedostatok právomoci Ústavného súdu Slovenskej republiky na ich prerokovanie.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému   súdu   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   boli 8., 15., 25. augusta   2014   a 2.   septembra   2014   doručené   sťažnosti   obchodnej   spoločnosti Lawyer   Partners   a.   s.,   Prievozská   37,   Bratislava   (ďalej   len   „sťažovateľka“,   v   citáciách „sťažovateľ“), zastúpenej Advokátskou kanceláriou Chabadová, s. r. o., Pri starej prachárni 13,   Bratislava,   prostredníctvom   ktorej   koná   jej   konateľka   a   advokátka   Mgr.   Ľubica Pavelková Chabadová, vedené pod sp. zn. Rvp 9509/2014, sp. zn. Rvp 9976/2014, sp. zn. Rvp 10444/2014   a   sp.   zn.   Rvp   11063/2014   vo   veci   namietaného   porušenia   základného práva   na   súdnu   ochranu   podľa   čl.   46   ods.   1   Ústavy   Slovenskej   republiky   (ďalej   len „ústava“) a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Veľký Krtíš (ďalej len „okresný súd“) v konaniach vedených pod sp. zn. 1 Ro 55/2013, sp. zn. 1 Ro 74/2013, sp. zn. 3 Ro 292/2013, sp. zn. 8 Ro 76/2013, sp. zn. 8 Ro 253/2013, sp. zn. 8 Ro 146/2013, sp. zn. 2 Ro 197/2013, sp. zn. 2 Ro 107/2013, sp. zn. 2 Ro 283/2013, sp. zn. 9 Ro 83/2013, sp. zn. 1 Ro 62/2013, sp. zn. 1 Ro 110/2013, sp. zn. 3 Ro 241/2013, sp. zn. 3 Ro 256/2013, sp. zn. 3 Ro 122/2013, sp. zn. 3 Ro 220 2013, sp. zn. 3 Ro 189/2013, sp. zn. 3 Ro 160/2013, sp. zn. 8 Ro 273/2013, sp. zn. 8 Ro 100/2013, sp. zn. 8 Ro 158/2013, sp. zn. 9 Ro 208/2013, sp. zn. 9 Ro 128/2013, sp. zn. 9 Ro 278/2013, sp. zn. 2 Ro 166/2013, sp. zn. 2 Ro 144/2013, sp. zn. 2 Ro 131/2013, sp. zn. 2 Ro 115/2013, sp. zn. 8 Ro 206/2013, sp. zn. 8 Ro 211/2013, sp. zn. 1 Ro 116/2013, sp. zn. 1 Ro 65/2013, sp. zn. 1 Ro 126/2013, sp. zn. 3 Ro 229/2013, sp. zn. 2 Ro 272/2013, sp. zn. 2 Ro 116/2013, sp. zn. 8 Ro 285/2013, sp. zn. 8 Ro 240/2013, sp. zn. 8 Ro 225/2013, sp. zn. 9 Ro 92/2013, sp. zn. 9 Ro 174/2013, sp. zn. 1 Ro 54/2013, sp. zn. 1 Ro 84/2013, sp. zn. 9 Ro 256/2013, sp. zn. 1 Ro 143/2013, sp. zn. 9 Ro 289/2013, sp. zn. 9 Ro 226/2013, sp. zn. 1 Ro 42/2013, sp. zn. 3 Ro 104/2013, sp. zn. 3 Ro 284/2013, sp. zn. 3 Ro 236/2013, sp. zn. 2 Ro 251/2013, sp. zn. 2 Ro 254/2013, sp. zn. 2 Ro 235/2013, sp. zn. 2 Ro 206/2013, sp. zn. 2 Ro 205/2013, sp. zn. 9 Ro 203/2013, sp. zn. 1 Ro 48/2013, sp. zn. 2 Ro 210/2013, sp. zn. 2 Ro 191/2013, sp. zn. 2 Ro 179/2013, sp. zn. 1 Ro 86/2013, sp. zn. 3 Ro 269/2013, sp. zn. 2 Ro 174/2013, sp. zn. 3 Ro 268/2013, sp. zn. 3 Ro 259/2013, sp. zn. 3 Ro 191/2013, sp. zn. 3 Ro 88/2013, sp. zn. 3 Ro 99/2013, sp. zn. 3 Ro 133/2013, sp. zn. 3 Ro 266/2013, sp. zn. 2 Ro 285/2013, sp. zn. 2 Ro 244/2013, sp. zn. 8 Ro 136/2013, sp. zn. 3 Ro 156/2013 a sp. zn. 3 Ro 173/2013 (spolu ďalej len „napadnuté konania“).

Sťažovateľka v sťažnostiach okrem iného uvádza: «Sťažovateľ   prostredníctvom   svojho   právneho   zástupcu   doručil   Okresnému   súdu Veľký Krtíš dňa 31. 3. 2006 a 24. 7. 2006 žaloby na vydanie platobných rozkazov vrátane príloh, pričom v zmysle § 42 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (Podanie možno urobiť písomne,   ústne   do   zápisnice,   elektronickými   prostriedkami   podpísané   zaručeným elektronickým podpisom podľa osobitného zákona...) uvedené podanie sťažovateľ urobil elektronickými   prostriedkami   podpísané   zaručeným   elektronickým   podpisom   podľa osobitného   zákona   (t.   j.   zákona   č.   215/2002   Z.   z.   o   elektronickom   podpise   a   o   zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov). Spolu so žalobami na vydanie platobných rozkazov vrátane príloh sťažovateľ na Okresný súd Veľký Krtíš zároveň doručil „Sprievodný list k návrhu“, v ktorom informoval Okresný súd Veľký Krtíš o svojom podaní na DVD − nosičoch. Na uvedené podanie reagoval Okresný súd Veľký Krtíš listom, ktorým sťažovateľovi   oznamuje,   že   mu   vracia   „DVD   nosič   obsahujúci   elektronické   dokumenty podpísané zaručeným elektronickým podpisom, keďže súdy Slovenskej republiky, teda aj Okresný súd vo Veľkom Krtíši nemá k dispozícii elektronickú podateľňu, a teda nie sú splnené   podmienky   osobitného   zákona   na   prijímanie   podania   elektronickou   formou, prostredníctvom zaručeného elektronického podpisu podľa osobitných predpisov“. Na tento list reagoval sťažovateľ listom, v ktorom uvádza,   že „Sprievodný list k návrhu“ nie je samozrejme   podaním   podľa   §   42   ods.   1   Občianskeho   súdneho   poriadku.   Ako   už zo samotného názvu (a aj obsahu) tohto listu nepochybne vyplýva, ide len o sprievodný list k návrhu, pričom návrhy na začatie konania (t. j. žaloby na vydanie platobných rozkazov) sú zaznamenané v elektronickej podobe na DVD nosiči. Sťažovateľ už v sprievodnom liste k návrhu zároveň uviedol (čo bolo a je samozrejmé možné zistiť aj po otvorení súborov zaznamenaných na príslušnom DVD nosiči), že predmetné podanie urobené elektronickými prostriedkami (t. j. na DVD nosiči) je podpísané zaručeným elektronickým podpisom podľa osobitného   zákona   a   opatrené   časovou   pečiatkou   podľa   osobitného   zákona.   Sťažovateľ v ďalšom konštatoval, že podanie bolo urobené v súlade s ust. § 42 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku a zároveň bolo riadne doručené (31. 3. 2006, 24. 7. 2006), preto v zmysle § 82 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku uvedený deň považuje sťažovateľ za deň začatia konania,   pretože   toto   je   deň,   kedy   došiel   Okresnému   súdu   Veľký   Krtíš   návrh   na   jeho začatie...   Sťažovateľ   informoval   Okresný   súd   Veľký   Krtíš,   že   považuje   za   nevyhnutné poukázať na zásadu hospodárnosti občianskeho súdneho konania a tú skutočnosť, že urobiť podanie elektronickými prostriedkami podpísané zaručeným elektronickým podpisom podľa osobitného zákona je možné od 01. 05. 2002 (t. j. 4 roky!!!) a nie je vinou sťažovateľa, že Okresný   súd   Veľký   Krtíš   nemá   vytvorené   podmienky   na   prijímanie   takých   podaní. Sťažovateľ ďalej zdôraznil, že Občiansky súdny poriadok považuje všetky spôsoby podania za rovnocenné a   zo   žiadneho   ustanovenia nevyplýva,   že by písomné podanie malo   byť pred ostatnými spôsobmi uprednostňované, resp. zvýhodňované... Sťažovateľ teda dodržal zákonom ustanovený postup a urobil podanie v súlade so zákonom, a to elektronickými prostriedkami podpísanými zaručeným elektronickým podpisom, pričom splnil všetky naňho kladené požiadavky, ktoré súvisia so zaručeným elektronickým podpisom, a napriek tomu jeho podanie nebolo súdom prijaté... Sťažovateľ podal na Ústavný súd Slovenskej republiky sťažnosť, kde žiadal Ústavný súd Slovenskej republiky, aby svojím nálezom konštatoval porušenie ústavného práva sťažovateľa.»

Ústavný   súd   nálezom   sp.   zn.   II.   ÚS   148/08   z   24.   júna   2008   (ďalej   len   „nález ústavného   súdu   z   24.   júna   2008“)   vyslovil   porušenie   základného   práva   sťažovateľky na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6   ods.   1   dohovoru   neprijatím   jej   podania   z   24.   júla   2006   urobeného   elektronickou formou   a   podpísaného   zaručeným   elektronickým   podpisom.   Okresnému   súdu   prikázal konať   vo   veci   podania   sťažovateľky   z   24.   júla   2006   urobeného   elektronickou   formou a podpísaného   zaručeným   elektronickým   podpisom   podľa   príslušných   ustanovení Občianskeho   súdneho   poriadku   (ďalej   aj   „OSP“).   Ústavný   súd   v   relevantnej   časti odôvodnenia nálezu z 24. júna 2008 uviedol: „Vzhľadom na to, že ústavný súd vyslovil porušenie základného práva sťažovateľky podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, ako aj jej práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, bolo v záujme účinnej ochrany jej práv, aby sa v zmysle čl. 127 ods. 2 ústavy   a   §   56   ods.   3   písm.   d)   zákona   o ústavnom   súde   obnovil   stav   pred   porušením označených práv sťažovateľky. Preto ústavný súd vydal okresnému súdu príkaz, aby vo veci jej podania z 24. júla 2006 opätovne konal podľa príslušných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku (bod 2 výroku nálezu).

V súlade s týmto príkazom bude povinnosťou okresného súdu opätovne sa zaoberať podaním sťažovateľky z 24. júla 2006 ako návrhom na začatie konania, ktorý bol urobený zákonom   ustanovenou   formou,   a   postupovať   vo   vzťahu   k   nemu   podľa   príslušných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku, pričom právne účinky tohto podania zostanú zachované   s účinnosťou   ku   dňu   jeho   podania.   Na   tomto   zásadnom   závere   nemôže   nič zmeniť   prípadná   okolnosť,   že   z   technických   príčin   okresný   súd   nebude   môcť   podanie sťažovateľky zaevidovať spätne ku dňu jeho doručenia. I tak bude povinnosťou okresného súdu vychádzať z toho, že podanie bolo doručené s účinkami pôvodného doručenia.“

Sťažovateľka ďalej uvádza: «Sťažovateľ   Okresnému   súdu   Veľký   Krtíš   doručil   opätovne   podania,   o   ktorých Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   rozhodol   vyššie   citovaným   Nálezom.   V   súlade s vysloveným názorom tohto súdu mal a má sťažovateľ za to, že účinky podania zostali zachované s účinnosťou ku dňu jeho podania,   t.   j.   s účinnosťou ku dňu 24.   7.   2006... Okresný súd Veľký Krtíš sa nestotožnil s tvrdením sťažovateľa, že ide o „znovudoručenie“ návrhov   na   vydanie   platobných   rozkazov   podaných   na   tento   súd   dňa   31.   3.   2006 a 24. 7. 2006...   Preto   vyzval   sťažovateľa   na   zaplatenie   súdneho   poplatku   a   zároveň sťažovateľa   poučil,   že   v   prípade   jeho   nezaplatenia   konanie   zastaví.   Konanie pre nezaplatenie súdneho poplatku zastavil. Sťažovateľ sa vo veci odvolal.»

Krajský   súd   v   Banskej   Bystrici   (ďalej   len   „krajský   súd“)   svojimi   uzneseniami potvrdil zastavenie napadnutých konaní okresného súdu s odôvodnením, že sťažovateľka žiadnym spôsobom hodnoverne nepreukázala svoje tvrdenie o totožnosti návrhov na začatie konania z 31. marca 2006 a 24. júla 2006 s návrhmi doručenými okresnému súdu v roku 2013.

Ústavný súd z príloh sťažností zistil, že sťažovateľka sa domáhala ochrany svojich práv   i   podaním   dovolaní   proti   uzneseniam   krajského   súdu,   ktoré   však   dovolací   súd odmietol.

Na   základe   argumentácie   uvedenej   v   sťažnostiach   sa   sťažovateľka   domáha,   aby ústavný súd o jej sťažnostiach nálezom takto rozhodol:

„1.   Základné   právo   spoločnosti   Lawyer   Partners   a.   s...   domáhať   sa   zákonom ustanoveným spôsobom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky v spojení s právom na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Veľký Krtíš porušené bolo.

2. Okresnému súdu Veľký Krtíš prikazuje, aby na základe týchto podaní pokračoval v konaniach (príloha menný zoznam konaní tejto sťažnosti).“

Sťažovateľka   sa   domáha   tiež   priznania   primeraného   finančného   zadosťučinenia a úhrady trov konania.

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd návrh predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na jeho odmietnutie podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

II.1 K spoločnému prerokovaniu vecí

Podľa § 31a zákona o ústavnom súde ak tento zákon neustanovuje inak a povaha veci to   nevylučuje,   použijú   sa   na   konanie   pred   ústavným   súdom   primerane   ustanovenia Občianskeho   súdneho   poriadku.   V   zmysle   §   112   ods.   1   OSP   v   záujme   hospodárnosti konania môže súd spojiť na spoločné konanie veci, ktoré sa uňho začali a skutkovo spolu súvisia   alebo sa   týkajú tých   istých   účastníkov.   Zákon   o   ústavnom   súde   nemá osobitné ustanovenie o spojení vecí, avšak v súlade s § 31a zákona o ústavnom súde možno v konaní o sťažnosti podľa čl. 127 ústavy použiť na prípadné spojenie vecí primerane § 112 ods. 1 OSP.

S   prihliadnutím   na   obsah   sťažností,   ktoré   sú   predmetom   tohto   prerokovania pred ústavným súdom, a z ich obsahu vyplývajúcu právnu a skutkovú súvislosť a taktiež prihliadajúc na totožnosť v osobe sťažovateľky a skutočnosť, že všetky sťažnosti smerujú proti postupu okresného súdu v napadnutých konaniach, rozhodol ústavný súd, aplikujúc označené právne normy, tak, že predmetné sťažnosti spojil na spoločné konanie (bod 1 výroku tohto uznesenia).

II.2 K namietanému porušeniu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva   podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   postupom   okresného   súdu   v   napadnutých konaniach

Podľa   §   25   ods.   2   zákona   o   ústavnom   súde   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní   odmietnuť   uznesením   bez   ústneho   pojednávania   návrhy,   na   prerokovanie ktorých nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Z   čl.   127   ods.   1   ústavy   vyplýva,   že   systém   ústavnej   ochrany   základných   práv a slobôd je rozdelený medzi všeobecné súdy a ústavný súd, pričom právomoc všeobecných súdov je ústavou založená primárne („... ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd“) a právomoc ústavného súdu len subsidiárne.

V uvedenom článku ústavy je zakotvený princíp subsidiarity, podľa ktorého ústavný súd môže konať o namietanom porušení práv sťažovateľa a vecne sa zaoberať sťažnosťami iba vtedy, ak sa sťažovateľ nemôže domáhať ochrany svojich práv pred všeobecným súdom. Namietané   porušenie   niektorého   zo   základných   práv   alebo   slobôd   teda   automaticky nezakladá   aj   právomoc   ústavného   súdu   na   konanie   o   nich.   Pokiaľ   ústavný   súd pri predbežnom   prerokovaní   sťažnosti   fyzickej   osoby   alebo   právnickej   osoby   zistí,   že ochrany tohto základného práva alebo slobody, porušenie ktorých namieta, sa sťažovateľ môže domôcť využitím jemu dostupných a aj účinných právnych prostriedkov nápravy, prípadne iným zákonne upraveným spôsobom pred iným súdom alebo pred iným štátnym orgánom, musí takúto sťažnosť odmietnuť z dôvodu nedostatku svojej právomoci na jej prerokovanie   (napr.   m.   m.   I.   ÚS   103/02,   I.   ÚS   6/04,   II.   ÚS   122/05,   IV.   ÚS   179/05, IV. ÚS 243/05,   II. ÚS 90/06).   Ústavný   súd   predstavuje   v   tejto   súvislosti   ultima   ratio inštitucionálny mechanizmus, ktorý nasleduje až v prípade nefunkčnosti všetkých ostatných orgánov verejnej moci, ktoré sa na ochrane ústavnosti podieľajú. Opačný záver by znamenal popieranie princípu subsidiarity právomoci ústavného súdu podľa zásad uvedených v § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde (III. ÚS 149/04, IV. ÚS 135/05).

Zásada   subsidiarity   reflektuje   okrem   iného   aj   princíp   minimalizácie   zásahov ústavného   súdu   do   právomoci   všeobecných   súdov,   ktorých   rozhodnutia   sú   v   konaní o sťažnosti preskúmavané (IV. ÚS 303/04).

Sťažovateľka sa sťažnosťami domáha vyslovenia porušenia základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu, pričom petit svojich sťažností nenaformulovala dostatočne jasne a určito, pretože v bode 1 petitu sťažností   žiada   vysloviť   porušenie   označených   práv „postupom   Okresného   súdu   Veľký Krtíš“ bez toho, aby výslovne uviedla, o ktoré konania ide, v 2 bode petitu ďalej žiada, aby ústavný   súd   okresnému   súdu   prikázal, „aby   na   základe   týchto   podaní   pokračoval v konaniach   (príloha   menný   zoznam   konaní   tejto   sťažnosti)“,   pričom   formulácia „na základe týchto podaní“ je nezrozumiteľná a neurčitá, a preto petit sťažností v týchto častiach je nevykonateľný. Ústavný súd z dôvodov procesnej ekonómie upustil od výzvy adresovanej právnej zástupkyni sťažovateľky na odstránenie uvedených nedostatkov petitu sťažností a ustálil predmet týchto konaní tak, ako je uvedený v záhlaví tohto rozhodnutia, pretože ani prípadné odstránenie uvedených nedostatkov petitu by za žiadnych okolností nemohlo viesť k inému rozhodnutiu o týchto sťažnostiach.

Zo   zistení   ústavného   súdu   vyplýva,   že   sťažovateľka   využila   svoje   právo   podať proti namietanému postupu v napadnutých konaniach okresného súdu odvolania, o ktorých bol oprávnený a aj povinný rozhodnúť krajský súd (krajský súd o odvolaniach podaných sťažovateľkou   proti   uzneseniam   vydaným v   rámci   napadnutých   konaní okresného   súdu rozhodol   v   konaniach   vedených   týmto   súdom   pod   sp.   zn.   13   Co   389/2013,   sp.   zn. 17 Co 282/2013, sp. zn. 13 Co 450/2013, sp. zn. 13 Co 406/2013, sp. zn. 16 Co 470/2013, sp.   zn.   15   Co   299/2013,   sp.   zn.   14   Co   460/2013,   sp.   zn.   14   Co   623/2013,   sp.   zn. 14 Co 619/2013, sp. zn. 17 Co 271/2013, sp. zn. 12 Co 232/2013, sp. zn. 17 Co 263/2013, sp.   zn.   16   Co   346/2013,   sp.   zn.   17   Co   327/2013,   sp.   zn.   13   Co   335/2013,   sp.   zn. 13 Co 341/2013, sp. zn. 14 Co 361/2013, sp. zn. 13 Co 333/2013, sp. zn. 13 Co 463/2013, sp.   zn.   12   Co   187/2013,   sp.   zn.   16   Co   461/2013,   sp.   zn.   17   Co   368/2013,   sp.   zn. 16 Co 353/2013, sp. zn. 12 Co 245/2013, sp. zn. 13 Co 383/2013, sp. zn. 17 Co 218/2013, sp.   zn.   14   Co   307/2013,   sp.   zn.   14   Co   309/2013,   sp.   zn.   12   Co   290/2013,   sp.   zn. 14 Co 515/2013, sp. zn. 13 Co 163/2013, sp. zn. 13 Co 375/2013, sp. zn. 12 Co 230/2013, sp.   zn.   17   Co   246/2013,   sp.   zn.   15   Co   454/2013,   sp.   zn.   15   Co   227/2013,   sp.   zn. 14 Co 471/2013, sp. zn. 15 Co 377/2013, sp. zn. 12 Co 289/2013, sp. zn. 13 Co 377/2013, sp.   zn.   17   Co   309/2013,   sp.   zn.   13   Co   396/2013,   sp.   zn.   13   Co   372/2013,   sp.   zn. 13 Co 302/2013, sp. zn. 14 Co 370/2013, sp. zn. 12 Co 275/2013, sp. zn. 15 Co 353/2013, sp.   zn.   13   Co   387/2013,   sp.   zn.   15   Co   249/2013,   sp.   zn.   14   Co   455/2013,   sp.   zn. 12 Co 259/2013, sp. zn. 15 Co 251/2013, sp. zn. 13 Co 431/2013, sp. zn. 12 Co 178/2013, sp.   zn.   17   Co   215/2013,   sp.   zn.   13   Co   292/2013,   sp.   zn.   17   Co   374/2013,   sp.   zn. 15 Co 291/2013, sp. zn. 17 Co 330/2013, sp. zn. 17 Co 341/2013, sp. zn. 12 Co 190/2013, sp.   zn.   17   Co   269/2013,   sp.   zn.   16   Co   398/2013,   sp.   zn.   15   Co   223/2013,   sp.   zn. 17 Co 331/2013, sp. zn. 16 Co 446/2013, sp. zn. 13 Co 353/2013, sp. zn. 16 Co 327/2013, sp.   zn.   14   Co   328/2013,   sp.   zn.   14   Co   342/2013,   sp.   zn.   16   Co   471/2013,   sp.   zn. 13 Co 609/2013, sp. zn. 17 Co 328/2013, sp. zn. 15 Co 300/2013, sp. zn. 15 Co 238/2013 a sp.   zn.   14   Co   363/2013,   pozn.).   Právomoc   krajského   súdu   rozhodnúť   o   odvolaniach sťažovateľky v danom prípade vylučuje právomoc ústavného súdu.

Vzhľadom na túto skutočnosť ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde z dôvodu nedostatku svojej právomoci na ich prerokovanie.

Po odmietnutí sťažností bolo už bez právneho dôvodu zaoberať sa ďalšími návrhmi sťažovateľky.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 23. októbra 2014