SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
II. ÚS 710/2015-9
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 29. októbra 2015 v senáte zloženom z predsedu Sergeja Kohuta, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej a sudcu Lajosa Mészárosa (sudca spravodajca) predbežne prerokoval sťažnosť ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, zastúpeného advokátom JUDr. Vladimírom Mikušom, Advokátska kancelária, V. P. Tótha 1081/17, Zvolen, vo veci namietaného porušenia jeho základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, ako aj práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Zvolen v konaní vedenom pod sp. zn. 16 C 117/2013 a jeho rozsudkom z 5. februára 2015, ako aj rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 16 Co 592/2015-201 z 30. júla 2015 a takto
r o z h o d o l :
Sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ o d m i e t a pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 19. októbra 2015 doručená sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ (ďalej len „sťažovateľ“) vo veci namietaného porušenia jeho základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava), ako aj práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Zvolen (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 16 C 117/2013 a jeho rozsudkom z 5. februára 2015 (ďalej aj „napadnutý rozsudok okresného súdu“), ako aj postupom Krajského súdu v Banskej Bystrici (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 16 Co 592/2015 a jeho rozsudkom z 30. júla 2015 (ďalej aj „napadnutý rozsudok krajského súdu“; spolu aj „napadnuté rozsudky“).
2. Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ sa na okresnom súde domáhal zaplatenia finančnej čiastky vo výške 46 471,49 eur z titulu poskytnutej pôžičky žalovanej. Okresný súd napadnutým rozsudkom žalobu sťažovateľa zamietol. Na odvolanie sťažovateľa krajský súd napadnutým rozsudkom napadnutý rozsudok okresného súdu potvrdil.
3. Sťažovateľ vo svojej sťažnosti proti napadnutým rozsudkom uviedol túto argumentáciu: „Tvrdím, že postupom Okresného súdu vo Zvolene v právnej veci vedenej pod sp. zn. 16C/117/2013 v spojení s konaním Krajského súdu v Banskej Bystrici pod sp. zn. 16Co/592/2015 bolo porušené moje základné ľudské právo vlastniť majetok a právo na jeho súdnu ochranu podľa čl. 20 ods. 1, Ústavy Slovenskej republiky, článku I. Dodatkového dohovoru k dohovoru o ochrane základných práv a slobôd, článku 46 ods. 1, Ústavy Slovenskej republiky, článku 6 ods. 1, Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd....
Do pojmu majetku patria veci, práva a pohľadávky... Nemôžem preto súhlasiť s tým, že súdy zjavne nadradili sporné majetkové práva žalovanej nad mojim legitímnym majetkovým právom, keď vôbec nevzali v úvahu skutkový a právny stav, resp. dokazovania za účelom náležitého zistenia skutkového stavu vôbec nevykonal. Týmto v podstate bol narušený aj princíp rovnosti účastníkov konania a princíp jeho kontradiktórnosti (rovnakú právnu ochranu)....
Za porušujúce základné práva a slobody možno v konaní o ústavnej sťažnosti považovať prípady, v ktorých nesprávna aplikácia jednoduchého práva je spätá s konkurenciou noriem tohto práva, prípadne konkurenciou interpretačných alternatív, v ktorých sa odráža kolízia ústavných princípov, ako aj prípady svojvoľnej aplikácie jednoduchého práva....
Aj z tohto pohľadu postup nielen Okresného súdu vo Zvolene v konaní vedenom pod sp. zn. 16C/117/2013 ale aj postup odvolacieho Krajského súdu v Banskej Bystrici v konaní vedenom pod sp. zn. 16Co/592/2015 je v zrejmom rozpore s Nálezom Ústavného súdu Slovenskej republiky pod sp. zn. IIÚS 31/04, ktorý stanovil, že výklad právneho predpisu nesmie obmedzovať, alebo brániť v uplatnení základného práva.
Prípadná medzera v právnej úprave nemôže mať za následok porušenie základného práva sťažovateľa garantovaného v Ústave Slovenskej republiky. V takomto prípade je potrebné použiť taký výklad, ktorý by základné právo neporušoval, ale naopak garantoval. Obsah práva na spravodlivý súdny proces spočíva najmä v tom, že osobám nemožno brániť v uplatnení práva, alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní. Jednou zo súčastí spravodlivého súdneho konania, je princíp rovnosti postavenia účastníkov.
Podľa nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky II. ÚS 35/01-31, žiadne ustanovenie Občianskeho súdneho poriadku nemožno vykladať a uplatňovať v konaní pred súdom tak, aby niektorý z účastníkov bol zvýhodnený na úkor druhého účastníka pri uplatňovaní práv, alebo mal priaznivejšie postavenie pri prejednávaní a rozhodovaní vo veci.
Okresný súd vo Zvolene v napádanom konaní sa ani týmto právnym názorom Ústavného súdu dostatočne neriadil, keď začal po zmene zákonného sudcu a potom, čo žalovaná nevedela uniesť dôkazné bremeno, prikladať najväčší význam nesprávnej interpretácii, resp. výkladu jednotlivých zákonných ustanovení, na ktoré som neustále poukazoval a poukazujem. Pokiaľ by bol vyhovel mojim návrhom na dokazovanie a pokiaľ by prebehlo spravodlivé súdne konanie, nemusel by podľa môjho názoru tento nezákonný stav vzniknúť. Takto zvýhodnil sporovú protistranu tým, že jej poskytol neprimeranú súdnu ochranu majetku, t.j. mojej oprávnenej pohľadávky, ktorá jej zo zákona nepatrí.... Taký výklad, že súd vykoná len tie dôkazy, ktoré bude považovať za vhodné, je nesprávny a scestný a to najmä pokiaľ sa mal ich vykonaním náležite zistiť skutkový stav veci. Z tohto dôvodu by išlo o ľubovôľu v postupe súdu, ktorý sa prieči v širšom slova zmysle princípom zakotveným v Ústave Slovenskej republiky.“
4. Sťažovateľ navrhol vydať tento nález:„Okresný súd vo Zvolene postupom vo veci vedenej pod sp. zn. 16C/117/2013 v spojení s konaním vedeným Krajským súdom v Banskej Bystrici pod sp. zn. 16Co/592/2015 porušil základné právo ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, bytom ⬛⬛⬛⬛ na ochranu jeho majetku podľa článku 20 ods. 1, Ústavy Slovenskej republiky, článku 46 ods. 1, Ústavy Slovenskej republiky a právo na spravodlivé súdne konanie podľa článku 6 ods. 1, Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.
Zrušuje sa rozsudok Okresného súdu vo Zvolene zo dňa 5.2.2015 pod sp. zn. 16C/117/2013-155 a Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 30. júla 2015 pod sp. zn. 16Co/592/2015-201.
Sťažovateľovi sa priznáva náhrada trov jeho právneho zastúpenia...“
II.
5. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.
Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
III.
6. Bez potreby bližších doktrinálnych záverov k označeným ústavným právam sťažovateľa je potrebné konštatovať, že sťažnosť nespĺňa zákonom o ústavnom súde predpísané náležitosti.
7. Podľa § 20 ods. 1 zákona o ústavnom súde návrh na začatie konania sa ústavnému súdu podáva písomne. Návrh musí obsahovať, akej veci sa týka, kto ho podáva, prípadne proti komu návrh smeruje, akého rozhodnutia sa navrhovateľ domáha, odôvodnenie návrhu a navrhované dôkazy. Návrh musí podpísať navrhovateľ (navrhovatelia) alebo jeho (ich) zástupca.
Podľa § 50 ods. 2 zákona o ústavnom súde k sťažnosti sa pripojí kópia právoplatného rozhodnutia, opatrenia alebo dôkaz o inom zásahu.
8. Čo sa týka namietaného porušenia ústavných práv sťažovateľa postupom a napadnutými rozsudkami všeobecných súdov, ústavný súd konštatuje, že v sťažnosti absentuje prezentovanie súvislostí k porušeniu ústavných práv konkrétnymi právnymi závermi všeobecných súdov obsiahnutými v napadnutých rozsudkoch. Odôvodnenie sťažnosti tak nedáva poznať, aké závery všeobecným súdom sťažovateľ vytýka.
9. Sťažovateľ je zastúpený kvalifikovaným právnym zástupcom, avšak ku svojej sťažnosti nepriložil kópie napadnutých rozsudkov všeobecných súdov (podmienka vyplývajúca z § 50 ods. 2 zákona o ústavnom súde).
10. Na základe prezentovaných záverov ústavný súd odmietol sťažnosť podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde z dôvodu nesplnenia zákonom predpísaných náležitostí.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 29. októbra 2015