znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 71/2014-16

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 30. januára 2014 v senáte zloženom z predsedu Juraja Horvátha a zo sudcov   Sergeja Kohuta (sudca spravodajca) a Lajosa   Mészárosa   predbežne   prerokoval   sťažnosti   obchodnej   spoločnosti POHOTOVOSŤ,   s.   r.   o.,   Pribinova   25,   Bratislava,   zastúpenej   obchodnou   spoločnosťou Fridrich Paľko, s. r. o., Grösslingová 4, Bratislava, v mene ktorej koná konateľ a advokát doc. JUDr. Branislav Fridrich, PhD., vo veci namietaného porušenia jej základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a práva podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ako aj namietaného porušenia čl. 12 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, čl. 14 Dohovoru o ochrane ľudských práv   a   základných   slobôd   a   čl.   47   Charty   základných   práv   Európskej   únie   postupom Okresného súdu Vranov Nad Topľou a jeho uzneseniami sp. zn. 8 Er/403/2007 z 22. júna 2012 (Rvp 18212/2013), sp. zn. 6 Er/394/2003 z 28. júna 2012 (Rvp 18213/2013), sp. zn. 7 Er/153/2005 z 11. júla 2012 (Rvp 18214/2013), sp. zn. 7 Er/431/2003 z 10. júla 2012 (Rvp   18215/2013), sp. zn. 7 Er/388/2009 z 1. decembra 2011 a sp.   zn. 7 Er/388/2009 z 12. januára   2011   (Rvp   18216/2013),   sp.   zn.   7   Er/169/2003   z   10.   júla   2012 (Rvp 18217/2013),   sp.   zn.   6   Er/80/2005   z   11.   júla   2012   (Rvp   18218/2013 a Rvp 18960/2013),   sp.   zn.   7   Er/97/2006   z   11.   júla   2012   (Rvp   18951/2013),   sp.   zn. 7 Er/393/2003 z 10. júla 2012 (Rvp 18952/2013), sp. zn. 8 Er/373/2003 z 29. júna 2012 (Rvp   18953/2013),   sp.   zn.   7   Er/32/2005   z   11.   júla   2012   (Rvp   18954/2013),   sp.   zn. 7 Er/105/2006 z 11. júla 2012 (Rvp 18955/2013 a Rvp 18959/2013) a sp. zn. 7 Er/18/2005 z 11.   júla   2012   (Rvp   18961/2013),   postupom   Okresného   súdu   Stará   Ľubovňa   a jeho uznesením sp. zn. 2 Er/227/2009 z 25. mája 2012 (Rvp 18223/2013), postupom Okresného súdu Bardejov a jeho uzneseniami sp. zn. 2 Er/151/2003 z 26. júna 2012 (Rvp 18932/2013), sp. zn. 2 Er/151/2003 z 26. júna 2012 (Rvp 18933/2013), sp. zn. 2 Er/143/2003 z 26. júna 2012 (Rvp 18934/2013 a Rvp 18935/2013) a postupom Krajského súdu v Prešove a jeho uzneseniami   sp.   zn.   20   CoE/260/2012   z   28.   februára   2013   (Rvp   18212/2013),   sp.   zn. 20 CoE/281/2012   z   28.   februára   2013   (Rvp   18213/2013),   sp.   zn.   6   CoE/280/2012 z 31. januára   2013   (Rvp   18214/2013),   sp.   zn.   21   CoE/1/2013   z   28.   februára   2013 (Rvp 18215/2013), sp. zn. 19 CoE/1/2013 z 28. februára 2013 a sp. zn. 19 CoE/39/2013 z 28.   februára   2013   (Rvp   18216/2013),   sp.   zn.   5   CoE/1/2013   z   28.   februára   2013 (Rvp 18217/2013), sp. zn. 7 CoE/1/2013 z 24. januára 2013 (Rvp 18218/2013), sp. zn. 13 CoE/79/2012 z 26. februára 2013 (Rvp 18223/2013), sp. zn. 15 CoE/13/2013 z 22. marca 2013 (Rvp 18932/2013), sp. zn. 15 CoE/13/2013 z 22. marca 2013 (Rvp 18933/2013), sp. zn. 16 CoE/40/2013 z 21. marca 2013 (Rvp 18934/2013 a Rvp 18935/2013), sp. zn. 11 CoE/1/2013 z 31. januára 2013 (Rvp 18951/2013), sp. zn. 5 CoE/202/2012 z 28. februára 2013   (Rvp   18952/2013),   sp.   zn.   14   CoE/46/2013   z 24.   apríla 2013   (Rvp   18953/2013), sp. zn.   6   CoE/279/2013   z   31.   januára   2013   (Rvp   18954/2013),   sp.   zn.   9   CoE/1/2013 z 21. februára   2013   (Rvp   18955/2013   a   Rvp   18959/2013),   sp.   zn.   10   CoE/122/2012 z 21. februára   2013   (Rvp   18956/2013),   sp.   zn.   11   CoE/122/2012   z   28.   februára   2013 (Rvp 18957/2013),   sp.   zn.   4   CoE/1/2013   z   5.   apríla   2013   (Rvp   18958/2013)   a   sp.   zn. 6 CoE/1/2013 z 31. januára 2013 (Rvp 18961/2013) a takto

r o z h o d o l :

1. Sťažnosti obchodnej   spoločnosti   POHOTOVOSŤ,   s.   r.   o.,   vedené   pod   sp.   zn. Rvp 18212/2013   až   sp.   zn. Rvp   18218/2013,   sp.   zn.   Rvp   18223/2013,   sp.   zn. Rvp 18932/2013   až   sp.   zn.   Rvp   18935/2013   a   sp.   zn.   Rvp   18951/2013   až   sp.   zn. Rvp 18961/2013 s p á j a   na   spoločné   konanie,   ktoré   bude   ďalej   vedené   pod   sp.   zn. Rvp 18212/2013.

2. Sťažnosti obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o., o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) boli 17. júna 2013 a 8. júla 2013 doručené sťažnosti obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorými namieta porušenie základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a práva podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dodatkový protokol“), ako aj porušenie čl. 12 ods. 2 ústavy a čl. 14 dohovoru a čl. 47 Charty   základných   práv   Európskej   únie   (ďalej   len   „charta“)   označeným   postupom Okresného súdu Vranov nad Topľou, Okresného súdu Stará Ľubovňa a Okresného súdu Bardejov (ďalej len „postupy a uznesenia okresných súdov“) a postupom Krajského súdu v Prešove   a   jeho   označenými   uzneseniami   (ďalej   len   „postupy   a   uznesenia   krajského súdu“).

Zo   sťažností   vyplýva,   že   sťažovateľka   sa   v   rámci   svojej   podnikateľskej   činnosti zaoberá   inter   alia   poskytovaním   úverov   z   vlastných   zdrojov   a   v   rámci   svojej   činnosti poskytla na základe zmlúv o úvere uzavretých s dlžníkmi úvery, ktoré boli títo povinní vrátiť podľa podmienok dojednaných v úverových zmluvách. Vzhľadom na skutočnosť, že dlžníci   dobrovoľne   nepristúpili   k   úhrade   svojich   záväzkov,   ich   pohľadávky   voči sťažovateľke   sa   stali   splatnými   a   v   nadväznosti   na   podmienky   dojednané   v   úverových zmluvách obsahujúce vo väčšine prípadov tzv. rozhodcovskú doložku boli sťažovateľkou začaté rozhodcovské konania pred ňou zvoleným rozhodcovským súdom. Následne boli na základe rozhodcovských rozsudkov vydaných v týchto konaniach začaté exekučné konania. V   ďalších   prípadoch   boli   na   základe   splnomocnenia   udeleného   dlžníkmi   pri   podpise úverovej zmluvy spísané splnomocnencami dlžníkov notárske zápisnice, ktoré sa taktiež stali   exekučnými   titulmi,   na   podklade   ktorých   boli   v   prospech   sťažovateľky   začaté exekučné   konania.   V   priebehu   exekučných   konaní   bolo   uzneseniami   okresných   súdov v sťažovateľkou   napadnutých   konaniach   rozhodnuté   o ich   zastavení.   Krajský   súd na odvolania sťažovateľky svojimi rozhodnutiami potvrdil napadnuté uznesenia okresných súdov ako vecne správne.

Sťažovateľka   v   predostretej   argumentácii   atakuje   právne   závery   vyplývajúce z rozhodovacej činnosti okresných súdov a krajského súdu, ktorým vytýka ich nesprávnosť z   hľadiska   právneho   posúdenia   relevantných   hmotnoprávnych   ustanovení   príslušných právnych   predpisov   na   predmetnú   právnu   vec   sa   vzťahujúcich,   a   zároveň   poskytuje ústavnému   súdu   vlastnú   interpretáciu   právnych   predpisov   vzťahujúcich   sa   na   uvedené konania.

V nadväznosti na uvedené sťažovateľka žiada, aby ústavný súd vydal rozhodnutie, ktorým vysloví porušenie jej základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 ústavy, práva podľa   čl. 6 ods.   1 dohovoru   a práva   podľa   čl. 1 dodatkového protokolu, ako aj porušenie čl. 12 ods. 2 ústavy, čl. 14 dohovoru a čl. 47 charty postupom a uzneseniami okresných súdov a postupom a uzneseniami krajského súdu v uvedených konaniach, zruší označené   uznesenia   okresných   súdov   a   uznesenia   krajského   súdu,   veci   vráti   okresným súdom na ďalšie konanie a sťažovateľke prizná primerané finančné zadosťučinenie, ako aj úhradu trov konania.

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľa,   ak   tento   zákon   neustanovuje   inak.   Pri   predbežnom   prerokovaní   každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia   jeho   prijatiu   na   ďalšie   konanie.   Podľa   tohto   ustanovenia   návrhy   vo   veciach, na prerokovanie   ktorých   nemá   ústavný   súd   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   zákonom predpísané   náležitosti,   neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

1. K spoločnému prerokovaniu vecí

Podľa § 31a zákona o ústavnom súde ak tento zákon neustanovuje inak a povaha veci to nevylučuje, použijú sa na konanie pred ústavným súdom primerane ustanovenia zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „OSP“).

Podľa   §   112   ods.   1   OSP   môže   súd   v   záujme   hospodárnosti   konania   spojiť na spoločné konanie veci, ktoré sa uňho začali a skutkovo spolu súvisia alebo sa týkajú tých istých účastníkov.

Zákon o ústavnom súde nemá osobitné ustanovenie o spojení vecí, avšak v súlade s citovaným § 31a zákona o ústavnom súde možno v konaní o sťažnosti podľa čl. 127 ústavy použiť na prípadné spojenie vecí primerane § 112 ods. 1 OSP.

S   prihliadnutím   na   obsah   sťažností   vedených   ústavným   súdom   pod   sp.   zn. Rvp 18212/2013   až   sp.   zn. Rvp   18218/2013,   sp.   zn.   Rvp   18223/2013,   sp.   zn. Rvp 18932/2013   až   sp.   zn. Rvp   18935/2013   a   sp.   zn.   Rvp   18951/2013   až   sp.   zn. Rvp 18961/2013 a z tohto   obsahu vyplývajúcu právnu   a skutkovú   súvislosť   uvedených sťažností,   ako   aj   vzhľadom   na totožnosť   v   osobe   sťažovateľky   a   krajského   súdu,   proti ktorému sťažnosti smerujú, rozhodol ústavný súd o ich spojení na spoločné konanie tak, ako to je uvedené v bode 1 výroku tohto uznesenia.

2.1   K namietanému porušeniu označených práv postupom okresných súdov v označených konaniach a napadnutými uzneseniami okresných súdov

V čl. 127 ods. 1 ústavy je zakotvený princíp subsidiarity, podľa ktorého ústavný súd môže konať o namietanom porušení práv sťažovateľa a vecne sa zaoberať sťažnosťami iba vtedy, ak sa sťažovateľ nemôže domáhať ochrany svojich práv pred všeobecným súdom. Namietané   porušenie   niektorého   zo   základných   práv   alebo   slobôd   teda   automaticky nezakladá   aj   právomoc   ústavného   súdu   na   konanie   o   nich.   Pokiaľ   ústavný   súd   pri predbežnom prerokovaní sťažnosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby zistí, že ochrany tohto   základného   práva   alebo   slobody,   porušenie   ktorých   namieta,   sa   sťažovateľ   môže domôcť využitím jemu dostupných a aj účinných právnych prostriedkov nápravy, prípadne iným zákonne upraveným spôsobom pred iným súdom alebo pred iným štátnym orgánom, musí takúto sťažnosť odmietnuť z dôvodu nedostatku svojej právomoci na jej prerokovanie (napr. m. m. I. ÚS 103/02, I. ÚS 6/04, II. ÚS 122/05, IV. ÚS 179/05, IV. ÚS 243/05, II. ÚS 90/06).   Ústavný   súd   predstavuje   v   tejto   súvislosti   ultima   ratio   inštitucionálny mechanizmus,   ktorý   nasleduje   až   v   prípade   nefunkčnosti   všetkých   ostatných   orgánov verejnej   moci,   ktoré   sa   na   ochrane   ústavnosti   podieľajú.   Opačný   záver   by   znamenal popieranie princípu subsidiarity právomoci ústavného súdu podľa zásad uvedených v § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde (III. ÚS 149/04, IV. ÚS 135/05).

Zásada   subsidiarity   reflektuje   okrem   iného   aj   princíp   minimalizácie   zásahov ústavného   súdu   do   právomoci   všeobecných   súdov,   ktorých   rozhodnutia   sú   v   konaní o sťažnosti preskúmavané (IV. ÚS 303/04).

Pokiaľ ide o napadnutý postup okresných súdov a nimi vydané uznesenia o zastavení exekúcie, ústavný súd vzhľadom na už uvedené poukazuje na skutočnosť, že proti týmto uzneseniam bolo možné podať odvolanie ako riadny opravný prostriedok, čo sťažovateľka aj využila. Označené uznesenia okresných súdov, ako aj sťažovateľkou namietaný postup, ktorý vydaniu rozhodnutí predchádzal, teda bol predmetom súdneho prieskumu krajským súdom.   S   prihliadnutím   na   to   bolo   preto   potrebné   túto   časť   sťažností   odmietnuť pre nedostatok právomoci ústavného súdu podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

2.2   K   namietanému   porušeniu   označených   práv   postupom   krajského   súdu v označených konaniach a napadnutými uzneseniami krajského súdu

Ústavný súd už vo viacerých svojich rozhodnutiach podrobne analyzoval dôvody zjavnej neopodstatnenosti sťažností sťažovateľky a plne sa   stotožňuje s dôvodmi, ktoré v nich uviedol, napr. sp. zn. III. ÚS 242/2011 z 31. mája 2011, sp. zn. II. ÚS 473/2011 z 20. októbra 2011, sp. zn. II. ÚS 303/2011 z 24. augusta 2012, sp. zn. III. ÚS 397/2011 z 27.   septembra   2011,   sp.   zn.   I.   ÚS   227/2012   zo   16.   mája   2012,   I.   ÚS   382/2012 z 22. augusta 2012, sp. zn. I. ÚS 409/2012 z 22. augusta 2012, sp. zn. III. ÚS 7/2013 z 15. januára 2013, II. ÚS 377/2013 z 26. júna 2013 a III. ÚS 453/2013 z 26. septembra 2013, pri akceptovaní právnych záverov rozhodnutí všeobecných súdov o neprípustnosti resp.   zastavení   exekúcie,   pretože   rozhodcovský   rozsudok   a   tiež   notárska   zápisnica, na podklade   ktorých   boli exekúcie vedené (resp.   navrhnuté), neboli z rôznych   dôvodov spôsobilým exekučným titulom na vedenie exekúcie.

Vzhľadom na to, že sťažovateľke sú známe aj iné dôvody odmietnutia jej sťažností, prihliadajúc na zásady procesnej hospodárnosti, preto ústavný súd tieto sťažnosti odmietol bez odôvodnenia (§ 25 ods. 2 posledná veta zákona o ústavnom súde).

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 30. januára 2014