znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 71/08-6

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 7. februára 2008 predbežne   prerokoval   sťažnosť   E.   R.,   K.,   vo   veci   porušenia   jej   základného   práva   na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej republiky   advokátom   JUDr.   R.   B.   oneskoreným   podaním   sťažnosti   Ústavnému   súdu Slovenskej   republiky   podľa   čl.   127   ods.   1   Ústavy   Slovenskej   republiky   na   prieťahy v konaní vedenom Krajským súdom v Košiciach pod sp. zn. 13 Cb 3530/95, ktorú Ústavný súd Slovenskej republiky odmietol uznesením č. k. I. ÚS 131/04-8 z 9. júla 2004, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť E. R. o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 25. januára 2008 doručená sťažnosť E. R., K. (ďalej len „sťažovateľka“), v ktorom žiada o vyslovenie porušenia   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   zo   strany advokáta JUDr. R. B., ktorého splnomocnila podať ústavnému súdu sťažnosť podľa čl. 127 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) na zbytočné prieťahy v konaní vedenom Krajským súdom v Košiciach (ďalej len „krajský súd“) pod sp. zn. 13 Cb 3530/95. Podľa   sťažovateľky   splnomocnený advokát hrubo porušil   zmluvu, ktorú s ním   uzavrela, tým, že sťažnosť na prieťahy podal podľa jej vyjadrenia „zámerne oneskorene, premlčal termín podania sťažnosti, až po štyroch mesiacoch dňa 2. 4. 2004.“ Ústavný súd uznesením č. k. I. ÚS 131/04-8 z 9. júla 2004 sťažnosť sťažovateľky odmietol ako oneskorene podanú, čím   jej   advokát   spôsobil   škodu   a ujmu   a vedome   porušil   označené   základné   práva sťažovateľky.

Sťažovateľka žiada, aby ústavný súd takto rozhodol:„1. Moje základné právo, (t. j. sťažovateľky“, pozn.) právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, zaručené ustanovením článku 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, v konaní zo strany advokáta JUDr. R. B. bolo hrubo porušené, nakoľko zámerne podal oneskorene sťažnosť za prieťahy v konaní vedenom na Krajskom súde v Košiciach pod sp. zn. 13 Cb 3530/95.

2. Priznáva mi (t. j. sťažovateľke, pozn.) primerané finančné zadosťučinenie vo výške 100 000,-Sk.“.II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom   ustanoveným zákonom,   ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993   Z.   z.   o organizácii   Ústavného   súdu   Slovenskej   republiky,   o   konaní   pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľa a skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa   §   25   ods.   2   zákona   o ústavnom   súde   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní   odmietnuť   uznesením   bez   ústneho   pojednávania   návrhy,   na   prerokovanie ktorých nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

O zjavnej neopodstatnenosti návrhu možno hovoriť vtedy, ak namietaným postupom orgánu štátu nemohlo dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ,   a to   buď   pre   nedostatok   vzájomnej   príčinnej   súvislosti   medzi   označeným postupom   orgánu   štátu   a základným   právom   alebo   slobodou,   ktorých   porušenie   sa namietalo, alebo keď preskúmanie označeného postupu (rozhodnutia orgánu štátu) v rámci predbežného prerokovania vôbec nesignalizuje možnosť porušenia základného práva alebo slobody sťažovateľa, reálnosť ktorej by bolo potrebné preskúmať po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie (napr. I. ÚS 66/98, II. ÚS 101/03, I. ÚS 27/04, I. ÚS 25/05).

Podľa § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde sťažnosť možno podať v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu.

Sťažovateľka namieta porušenie svojho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy v konaní vedenom krajským súdom pod sp. zn. 13 Cb 3530/95 advokátom, z dôvodu, že ho splnomocnila   na   podanie   sťažnosti   ústavnému   súdu   podľa   čl.   127   ods.   1   ústavy a splnomocnený   advokát   podal   sťažnosť   až   po   štyroch   mesiacoch;   v nadväznosti   na   to ústavný súd sťažnosť sťažovateľky odmietol ako podanú oneskorene.

Ústavný súd pri svojom rozhodovaní zobral do úvahy, že vzťah medzi sťažovateľkou a jej právnym zástupcom, s ktorým uzavrela dohodu o zastupovaní v konaní pred ústavným súdom, je vzťahom súkromnoprávnej povahy a na riešenie vzniknutého sporu spôsobom, ktorý zvolila sťažovateľka, nemá ústavný súd právomoc. Oneskorené plnenie zo zmluvou založeného   súkromnoprávneho   (občianskoprávneho)   vzťahu   nemôže   zakladať   porušenie základného práva (podľa čl. 48 ods. 1 ústavy), ku ktorému môže dôjsť len právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom verejnej moci, a nie subjektom súkromného práva.

Pokiaľ sťažovateľka uvádza vo svojej sťažnosti vznik ujmy a škody, ku ktorým u nej došlo   z dôvodu   oneskorene   podanej   sťažnosti   podľa   čl.   127   ods.   1   ústavy   ňou splnomocneným   advokátom,   má   k dispozícii   prostriedky   na   uplatnenie   náhrady   takto vzniknutej   škody   pred   všeobecnými   súdmi.   Na   takéto   konanie   nemá   ústavný   súd   ani právomoc.

Pri namietaní porušenia základného práva sťažovateľky upraveného v čl. 48 ods. 2 ústavy v konaní pred všeobecným súdom   vo vzťahu k oneskorenému podaniu sťažnosti advokátom sťažovateľky podľa názoru ústavného súdu absentuje príčinná súvislosť, ktorá by   signalizovala   možnosť   o   sťažnosti   sťažovateľky   s takýmto   obsahom   konať a rozhodovať. Preto   ústavný súd   sťažnosť   sťažovateľky   odmietol   už pri   jej   predbežnom prerokovaní podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Vzhľadom   na   neodstrániteľný   nedostatok   podania   ústavný   súd   sťažovateľku nevyzýval na doplnenie sťažnosti a splnenie náležitostí ustanovených pre sťažnosť podľa čl. 127 ods. 1 ústavy zákonom o ústavnom súde.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 7. februára 2008