znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 71/03-12

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 9. apríla 2003 predbežne prerokoval sťažnosť R. S., t. č. Ústav na výkon väzby, P., vo veci porušenia jeho základného práva upraveného v čl. 6 ods. 1, 2 a ods. 3 písm. b) až d), čl. 8 ods. 1 a 2, čl. 10, čl.   13, čl.   14,   čl.   17   a   čl.   21   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv   a základných   slobôd postupom Krajského súdu v Prešove, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť R. S. o d m i e t a   pre nedostatok svojej právomoci.

O d ô v o d n e n i e :

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bolo 8. februára 2003 doručené podanie R. S., t. č. Ústav na výkon väzby, P. (ďalej len „sťažovateľ“), vo veci porušenia jeho základného práva upraveného v čl. 6 ods. 1, 2 a ods. 3 písm. b) až d), čl. 8 ods. 1 a 2, čl. 10, čl. 13,   čl. 14, čl. 17 a čl. 21 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Krajského súdu v Prešove, ktorý vyústil do odsudzujúceho rozsudku   vyhláseného   12.   februára   2003,   ktorý   doposiaľ   nenadobudol   právoplatnosť, pretože sťažovateľ sa proti rozsudku odvolal. Sťažovateľ opakovane požaduje pripojiť toto podanie k jeho sťažnosti z 21. januára 2003 vedenej pod sp. zn. Rvp 97/03. Keďže toto podanie ústavný súd 3. februára 2003 odložil, podanie sťažovateľa ústavný súd posúdil ako nové   podanie.   Pretože   však   nespĺňalo   náležitosti   ustanovené   zákonom   Národnej   rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom   súde“),   ústavný   súd   vyzval   sťažovateľa,   aby   svoje   podanie   v určenej   lehote doplnil, s tým, že v opačnom prípade ústavný súd jeho sťažnosť odmietne pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.

Sťažovateľ svoje podanie doplnil. Z doplnenia podania vyplýva, že ide o sťažnosť podľa čl. 127 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“). Ďalej zo sťažnosti vyplýva,   že   o jeho   odvolaní   proti   rozsudku   Krajského   súdu   v   Prešove   ešte   nebolo rozhodnuté. To znamená, že o odvolaní sťažovateľa sa koná, resp. bude konať. Podľa § 254 ods.   1   Trestného   poriadku   v rámci   odvolacieho   konania   preskúmava   odvolací   súd zákonnosť   a odôvodnenosť   všetkých   výrokov   rozsudku,   proti   ktorým   možno   podať odvolanie, aj správnosť postupu konania, ktoré predchádzalo rozsudku, prihliadajúc aj na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané. Vzhľadom na viazanosť sudcu pri výkone svojej funkcie   podľa   čl.   144   ods.   1   ústavy   aj   medzinárodnými   zmluvami   sa   tieto   právne prostriedky (opravné prostriedky uplatniteľné v trestnom, občianskom alebo inom konaní) považujú za účinné prostriedky nápravy (ochrany) porušenia ľudských práv a základných slobôd obsiahnutých v týchto zmluvách.

Podľa   štandardnej   judikatúry   ústavného súdu   ústavný súd nemá právomoc konať o porušení základných práv vtedy, ak ochranu zabezpečujú všeobecnú súdy v odvolacom konaní proti rozsudku prvostupňového súdu prijatého v trestnej veci (I. ÚS 1/97).

Na základe vyššie uvedeného ústavný súd odmietol sťažnosť sťažovateľa podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde pre nedostatok právomoci.

V doplnení   svojej   sťažnosti   sťažovateľ   požiadal   o ustanovenie   právneho zástupcu v konaní pred ústavným súdom. Vzhľadom na výrok rozhodnutia bolo už bez právneho významu zaoberať sa touto požiadavkou sťažovateľa.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.V Košiciach 9. apríla 2003