znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 709/2015-7

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   29.   októbra   2015 v senáte zloženom z predsedu Sergeja Kohuta, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej a sudcu Lajosa   Mészárosa   (sudca   spravodajca)   predbežne   prerokoval   sťažnosť ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛ a ⬛⬛⬛⬛, všetci bytom ⬛⬛⬛⬛,   zastúpených   advokátkou   Mgr.   Evou   Braxatorisovou, Advokátska   kancelária,   Trenčianska   17,   Bratislava,   vo   veci   namietaného   porušenia   ich základných práv podľa čl. 19 ods. 2, čl. 20 ods. 1, čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, práv podľa čl. 6 ods. 1 a čl. 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných   slobôd,   ako   aj   práva   podľa   čl.   1   Dodatkového   protokolu   k   Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Piešťany v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C 200/2010, postupom Krajského súdu v Trnave v konaní vedenom pod sp. zn. 10 Co 3/2015 a jeho rozsudkom z 11. júna 2015, ako aj postupom Krajského súdu   v   Trnave   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   10   Co   185/2012 a jeho   rozsudkom z 13. novembra 2013 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛ a ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 9. septembra 2015   doručená   sťažnosť ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛ a

(ďalej len „sťažovatelia“), vo veci namietaného porušenia ich základných práv podľa čl. 19 ods. 2, čl. 20 ods. 1, čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústava“),   práv   podľa   čl.   6   ods.   1   a čl.   8   Dohovoru o ochrane   ľudských   práv   a základných   slobôd,   ako   aj   práva   podľa   čl.   1   Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Piešťany (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C 200/2010, postupom Krajského súdu v Trnave (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 10 Co 3/2015 a jeho rozsudkom z 11. júna 2015, ako aj postupom krajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 10 Co 185/2012 a jeho rozsudkom z 13. novembra 2013 (spolu ďalej aj „napadnuté rozsudky“).

2. Odôvodnenie sťažnosti je strohé, zahŕňa 5 rozvinutých viet a sťažovatelia v ňom uviedli: „Dňa   8.10.2010   podala   sťažovateľka   v   1.   rade   návrh   na   rozvod   manželstva a úpravu práv a povinností voči sťažovateľom v 2. a 3. rade na Okresný súd Piešťany (8C/200/2010), s tým, že počas trvania konania nadobudla sťažovateľka v 2. rade plnoletosť. O   návrhu   sťažovateľov   zo   dňa   8.   10.   2010   bolo   v   úplnosti   rozhodnuté   až   rozsudkom Krajského   súdu   v   Trnave   10Co/3/2015-608   zo   dňa   11.6.2015,   ktorý   nadobudol právoplatnosť 8.7. 2015, teda takmer po 5 rokoch od podania návrhu na súd. Napriek tomu, že v danej veci išlo o konanie týkajúce sa starostlivosti o maloleté deti, ktoré sa vyznačuje tým, že má prioritné postavenie a preto je nevyhnutné v týchto veciach konať osobitne rýchlo, prvostupňový ani odvolací súd túto zásadu nedodržali, keď vo veci nepostupovali bez   prieťahov   a   neodstránili   stav   právnej   neistoty   účastníkov   včas.   Na   dôvažok   ani súčasným   rozhodnutím   neupravili   právne   pomery   sťažovateľov   ústavne   komfortným spôsobom,   keď   rozhodnutie   Krajského   súdu   v   Trnave,   rovnako   ako   aj   rozhodnutie Okresného súdu Piešťany vykazuje známky svojvôle, keď právny názor, na ktorom založil odvolací súd svoje rozhodnutie nezodpovedá účelu týchto noriem a je v priamom rozpore s hmotným   právom.   Spôsobom   a   dĺžkou   rozhodovania   súdov   oboch   stupňov   došlo k závažnému a neodčiniteľnému narušeniu súkromného a rodinného života   sťažovateľov a zásahu do práva na ochranu vlastníctva a užívania majetku.“

3. V závere sťažovatelia navrhli vydať tento nález:„Základné   práva. ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, na prerokovanie veci bez zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   SR,   na   spravodlivý   súdny   proces a prejednanie   záležitosti   v   primeranej   lehote   podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o   ochrane ľudských   práv   a   základných   slobôd,   na   rešpektovanie   súkromného   a   rodinného   života v zmysle čl. 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, na ochranu proti neoprávneným zasahovaním do súkromného a rodinného života podľa č. 19 ods. 2 Ústavy SR, na vlastníctvo podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy SR a na majetok podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v konaniach vedených pod spis. zn. 8C/200/2010, 10Co/3/2015, 10Co/185/2012 porušené boli.

Základné práva ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛ na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy SR, na spravodlivý súdny proces a prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o   ochrane   ľudských   práv   a   základných   slobôd, na rešpektovanie   súkromného   a   rodinného   života   v   zmysle   čl.   8   Dohovoru   o   ochrane ľudských   práv   a   základných   slobôd,   na   ochranu   proti   neoprávneným   zasahovaním   do súkromného a rodinného života podľa č. 19 ods. 2 Ústavy SR, na vlastníctvo podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy SR a na majetok podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských   práv   a   základných   slobôd   v   konaniach   vedených   pod   spis.   zn.   8C/200/2010, 10Co/3/2015, 10Co/185/2012 porušené boli.

Základné práva ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛ na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa   čl.   48 ods.   2   Ústavy SR, na   spravodlivý súdny proces a   prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd na rešpektovanie súkromného a rodinného života v zmysle čl. 8 Dohovoru o ochrane ľudských   práv   a   základných   slobôd,   na   ochranu   proti   neoprávneným   zasahovaním   do súkromného a rodinného života podľa čl. 19 ods. 2 Ústavy SR, na vlastníctvo podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy SR a na majetok podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských   práv   a   základných   slobôd   v   konaniach   vedených   pod   spis.   zn.   8C/200/2010, 10Co/3/2015, 10 Co/185/2012 porušené boli.

, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛ priznáva   primerané finančné zadosťučinenie vo výške 10 000 Eur (slovom desaťtisíc eur), ktoré sú povinní uhradiť Okresný súd Piešťany a Krajský súd v Trnave spoločne a nerozdielne do jedného mesiaca od právoplatnosti tohto nálezu.

priznáva primerané finančné zadosťučinenie vo výške 10 000 Eur (slovom   desaťtisíc   eur),   ktoré   sú   povinní   uhradiť   Okresný   súd   Piešťany   a   Krajský   súd v Trnave spoločne a nerozdielne do jedného mesiaca od právoplatnosti tohto nálezu. ⬛⬛⬛⬛ priznáva primerané finančné zadosťučinenie vo výške 10 000   Eur   (slovom   desaťtisíc   eur),   ktoré   sú   povinní   uhradiť   Okresný   súd   Piešťany a Krajský súd v Trnave spoločne a nerozdielne do jedného mesiaca od právoplatnosti tohto nálezu.

Rozhodnutie   Krajského   súdu   v   Trnave   10Co/3/2015-608   zo   dňa   11.6.   2015 sa zrušuje a vec sa vracia tomuto súdu na ďalšie konanie.

Krajský súd v Trnave je povinný uhradiť trovy právneho zastúpenia sťažovateľov na účet advokátky Mgr. Evy Braxatorisovej do 15 dní od právoplatnosti tohto nálezu.“

II.

4. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd alebo ľudských   práv   a   základných   slobôd   vyplývajúcich   z   medzinárodnej   zmluvy,   ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č. 38/1993   Z.   z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa   §   25   ods.   2   zákona   o   ústavnom   súde   návrhy   vo   veciach,   na ktorých prerokovanie   nemá   ústavný   súd   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   zákonom   predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy   podané   oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnom   prerokovaní   odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

III.

5.   Bez   potreby   bližších   doktrinálnych   záverov   k označeným   ústavným   právam sťažovateľov   alebo   citovania   právnych   záverov   všeobecných   súdov   obsiahnutých v napadnutých   rozsudkoch   je   potrebné   konštatovať,   že   sťažnosť   nespĺňa   zákonom o ústavnom súde predpísané náležitosti.

6. Podľa § 20 ods. 1 zákona o ústavnom súde návrh na začatie konania sa ústavnému súdu podáva písomne. Návrh musí obsahovať, akej veci sa týka, kto ho podáva, prípadne proti komu návrh smeruje, akého rozhodnutia sa navrhovateľ domáha, odôvodnenie návrhu a navrhované dôkazy. Návrh musí podpísať navrhovateľ (navrhovatelia) alebo jeho (ich) zástupca.

7.   Čo   sa   týka   namietaného   porušenia   ústavných   práv   sťažovateľov   postupom a napadnutými rozsudkami všeobecných súdov (ústavný súd dodáva, že sťažovatelia ani len neuvádzajú, o akú formu rozhodnutia v konaní okresného súdu sp. zn. 8 C 200/2010 išlo, resp. dátum vydania konkrétneho rozhodnutia – ústavný súd uvedené náležitosti zistil až z priložených   príloh),   ústavný   súd   konštatuje,   že   v sťažnosti   absentuje   argumentácia, relevantné námietky a prezentovanie súvislostí k porušeniu   ústavných práv konkrétnymi právnymi   závermi   všeobecných   súdov   obsiahnutými   v napadnutých   rozsudkoch (s výnimkou   argumentácie   k namietanému   porušeniu   základného   práva   na   prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy).

8. Z obsahu sťažnosti ďalej nie je možné zistiť, akej právnej veci či sporu sa týka postup a rozsudok krajského súdu č. k. 10 Co 185/2012-337 z 13. novembra 2013 (ústavný súd   aj   na   tomto   mieste   upozorňuje,   že   sťažovatelia   ani   len   neuvádzajú,   o akú   formu rozhodnutia v konaní krajského súdu sp. zn. 10 Co 185/2012 išlo, alebo dátum vydania konkrétneho rozhodnutia – ústavný súd uvedené náležitosti zistil až z priložených príloh), resp. aké výhrady sťažovatelia proti tomuto rozsudku krajského súdu vznášajú.

9. Ďalej ústavný súd uvádza, že pokiaľ sťažovatelia namietajú porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov postupom okresného súdu a krajského súdu z dôvodu, že konanie pred súdmi trvalo viac ako 5 rokov, hoci išlo o vec maloletých, ústavný súd pripomína, že účel základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov vymedzil vo svojej skoršej judikatúre tak, že „účelom práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia štátneho orgánu“ (II. ÚS 26/95). Sťažovatelia však namietajú porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy až v čase právoplatne skončeného konania pred všeobecnými súdmi. Inak povedané, v čase podania sťažnosti ústavnému súdu už bol odstránený stav právnej neistoty sťažovateľov. V tomto ohľade je sťažnosť v tejto časti zjavne neopodstatnená.

10. Na základe prezentovaných záverov ústavný súd odmietol sťažnosť podľa § 25 ods.   2   zákona   o ústavnom   súde   jednak   z dôvodu   nesplnenia   zákonom   predpísaných náležitostí,   ako   aj   z dôvodu   zjavnej   neopodstatnenosti   v časti   namietaného   porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 29 októbra 2015