SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 708/2015-12

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   29.   októbra   2015 v senáte zloženom z predsedu Sergeja Kohuta, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej a sudcu Lajosa Mészárosa (sudca spravodajca) predbežne prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti EDILAN, spol. s r. o., Pribinove sady 19, Nová Dubnica, vo veci namietaného porušenia základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na   spravodlivé   súdne   konanie   podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv a základných slobôd uznesením Okresného súdu Žilina sp. zn. 4 R 1/2014 z 3. decembra 2014 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť obchodnej spoločnosti EDILAN, spol. s r. o., o d m i e t a   pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 11. februára 2015   doručená   sťažnosť   obchodnej   spoločnosti   EDILAN,   spol.   s r.   o.   (ďalej   len „sťažovateľka“), ktorou namieta porušenie základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Okresného súdu Žilina sp. zn. 4 R 1/2014 z 3. decembra 2014.

2. Ku skutkovému stavu sťažovateľka uviedla najmä tieto relevantné skutočnosti: «(...)

1.   Uznesením   Okresného   súdu   v   Žiline   sp.   zn.   4R/1/2014   bolo   zastavené reštrukturalizačné   konanie   a   bol   vyhlásený   konkurz   na   majetok   úpadcu   -   spoločnosť REaMOS, spol. s r.o., so sídlom Nábrežná 1212, 024 01 Kysucké Nové Mesto(...) a do funkcie správcu konkurznej podstaty ustanovil, so sídlom kancelárie.   Uznesenie   o   vyhlásení   konkurzu   bolo   zverejnené v Obchodnom vestníku č. 134/2014 zo dňa 15.07.2014.

2. Následne uznesením Okresného súdu v Žiline sp. zn. 4R/1/2014 zo dňa 05.09.2014 súd odvolal správcu konkurznej podstaty, so sídlom kancelárie, z funkcie správcu úpadcu a do funkcie správcu ustanovil, so sídlom kancelárie. Uznesenie   o   odvolaní   a   vymenovaní   správcu   bolo   zverejnené   v   Obchodnom   vestníku č. 175/2014 zo dňa 12.09.2014.

3. Ustanovená správkyňa oznámením zverejneným v Obchodnom vestníku zvolala 1. schôdzu veriteľov na deň 04. novembra 2014. Oznámenie o zvolaní resp. zmene termínu 1. schôdze na deň 04.11.2014 veriteľov bolo zverejnené v Obchodnom vestníku č. 197/2014 zo dňa 15.10.2014.

4.   Dňa   04.11.2014   sa   konala   prvá   schôdza   veriteľov   a   okrem   iného   bolo rozhodované podľa § 37 ZKR o výmene správcu. Voči uvedenému rozhodnutiu sme podali námietky na Okresný súd v Žiline z dôvodu jeho nezákonnosti.

5. Uznesením Okresného súdu v Žiline sp. zn. 4R/1/2014 zo dňa 03.12.2014 súd odvolal správcu, so sídlom kancelárie

a ustanovil správcu:, so sídlom kancelárie

. Uznesenie bolo zverejnené v Obchodnom vestníku č. 236/2014 zo dňa 10.12.2014.

(...)

Rozhodnutie   o   výmene   správcu   bolo   prijaté   v   dôsledku   nezákonného   postupu ustanovenej správkyne. Nezákonný postup vychádza z porušení nasledovných ustanovení zákona č. 7/2005 Z. z.

V zmysle ustanovenia § 35 ods. 4: „Ak súd nerozhodol inak, právo hlasovať na schôdzi veriteľov má veriteľ, ktorého pohľadávka je v

ase konania schôdze veriteľov zistená čo do právneho dôvodu a vymáhateľnosti; na každé   jedno   euro   zistenej   sumy   pohľadávky   má   veriteľ   jeden   hlas.   Veriteľ   pohľadávky spojenej so záväzkom podriadenosti podľa osobitného zákona1a) (ďalej len „podriadený veriteľ“), ani veriteľ, ktorý sa v konkurze uspokojuje v poradí ako podriadený veriteľ, nemá právo   hlasovať   na   schôdzi   veriteľov   ani   právo   byť   volený   do   veriteľského   výboru. Podmienený veriteľ môže na schôdzi veriteľov hlasovať len vtedy, ak vznik ním prihlásenej a zistenej podmienenej pohľadávky závisí od splnenia záväzku podmieneným veriteľom za úpadcu   a   veriteľ   oprávnený   požadovať   splnenie   záväzku   od   podmieneného   veriteľa   na schôdzi   veriteľov   v   rozsahu   podmienenej   pohľadávky   svoje   hlasovacie   právo   neuplatní alebo si svoju pohľadávku v rozsahu podmienenej pohľadávky v konkurze neprihlási. Toto právo   podmienenému   veriteľovi   zanikne,   ak   sa   vznik   ním   prihlásenej   podmienenej pohľadávky stane nemožným; o tom je podmienený veriteľ povinný informovať správcu, len čo sa o tejto skutočnosti dozvie, inak zodpovedá iným veriteľom za škodu, ktorá im v dôsledku toho vznikla. Ak je podmienených veriteľov, ktorí sú povinní plniť za úpadcu tomu istému veriteľovi pre tú istú pohľadávku, viac, môžu vykonávať hlasovacie práva spojené s ich prihlásenými podmienenými pohľadávkami, len ak si zvolia spoločného zástupcu; tieto hlasovacie práva pritom môžu vykonávať len v rozsahu, v akom sú povinní plniť za úpadcu. V zmysle ustanovenia § 95 ods. 3: „Tak isto ako podriadená pohľadávka sa uspokojí tiež zmluvná pokuta a pohľadávka, ktorá patrí alebo patrila veriteľovi, ktorý je alebo bol spriaznený   s   úpadcom;   na   prípadné   zabezpečenie   týchto   pohľadávok   zabezpečovacím právom sa v konkurze neprihliada.“

Správkyňa   priznala   hlasovacie   právo   Daňovému   úradu   i   v   rozsahu   pohľadávky predstavujúcu zmluvnú pokutu, ktorú si daňový úrad uplatňoval za nesplnenie povinnosti úpadcu vykonať dielo v

as (zmluvného záväzku), a ktorá bola priznaná rozhodnutím súdu. Skutočnosť, že sa jedná o zmluvnú pokutu vyplývala z odôvodnenia rozhodnutia a správkyňa sa s uvedenou skutočnosťou nezaoberala.

Uvedený   postup   robí   rozhodnutie   o   výmene   správcu   zmätočným   a   nezákonným (z hľadiska tvorby uvedeného rozhodnutia je zrejmé, že v prípade zákonného postupu by boli potrebné na dosiahnutie rozhodnutia iné kvórum a boli by iné pomery hlasov) a preto žiadame, aby Okresný súd preskúmal zákonnosť prvej schôdze veriteľov a v prípade ak nám dá za pravdu, aby nariadil opakovať prvú schôdzu veriteľov v uvedenej časti.

Uvedená skutočnosť bola zo strany sťažovateľa namietaná voči Okresnému súdu. Okresný súd ako orgán ochrany práva mal prihliadať ex offo už pri rozhodovaní o výmene správcu. V zmysle článku 152 ods. 4 Ústavy SR „Výklad a uplatňovanie ústavných zákonov, a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov musí byť v súlade s touto ústavou.“ Výklad   zákona,   ktorým   sa   odňalo   právo   na   súdnu   ochranu   spôsobom nezodpovedajúcim štandardnému rozsahu procesných práv zodpovedajúcim právnej úprave v O.s.p., by znamenalo porušenie ľudských práv a základných slobôd (napr. ÚS 19/1995). Podľa stabilizovanej judikatúry ústavného súdu (IV. ÚS 77/02, III. ÚS 63/06) každý má právo na to, aby sa v jeho veci v konaní pred všeobecnými súdmi rozhodovalo podľa relevantnej právnej normy, ktorá môže mať základ v platnom právnom poriadku Slovenskej republiky alebo takých medzinárodných zmluvách, ktoré Slovenská republika ratifikovala a boli vyhlásené spôsobom, ktorý predpisuje zákon. Súčasne má každý právo na to, aby sa v jeho veci vykonal ústavne súladný výklad aplikovanej právnej normy, ktorý predpokladá použitie   ústavne súladne interpretovanej   platnej a   účinnej normy   na zistený   stav   veci. Základné právo na súdnu ochranu nespočíva len v práve domáhať sa súdnej ochrany, ale túto aj v určitej kvalite, t. j. zákonom ustanoveným postupom súdu, dostať. Znamená to, že takéto rozhodnutie musí mať zákonný podklad, musí byť dostatočne skutkovo a právne odôvodnené a nemôže byť prejavom svojvôle.

(...)   Vzhľadom   na   možnosť,   že   v   dôsledku   uvedenej   nezákonnosti   dôjde   takto nezákonne zvoleným správcom k zásahu do našich práv, a tento zásah už nebude môcť byť napravený žiadame o odklad vykonateľnosti uznesenia.

Podľa   §   52   zákona   č.   38/1993   Z.   z.:   „Ústavný   súd   môže   na   návrh   sťažovateľa rozhodnúť   o   dočasnom   opatrení   a   odložiť   vykonateľnosť   napadnutého   právoplatného rozhodnutia, opatrenia alebo iného zásahu, ak to nie je v rozpore s dôležitým verejným záujmom   a   ak   by   výkon   napadnutého   rozhodnutia,   opatrenia   alebo   iného   zásahu neznamenal pre sťažovateľa väčšiu ujmu, než aká môže vzniknúť iným osobám pri odložení vykonateľnosti; najmä uloží orgánu, ktorý podľa sťažovateľa porušil základné práva alebo slobody   sťažovateľa,   aby   sa   dočasne   zdržal   vykonávania   právoplatného   rozhodnutia, opatrenia alebo iného zásahu a tretím osobám uloží, aby sa dočasne zdržali oprávnenia im priznaného právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom.“

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, nakoľko bol porušený článok 46 ods. 1 Ústavy SR a článok 20 Ústavy SR ako i článok 6 ods. 1 Dohovoru o ľudských právach, a v záujme generálnej prevencie, nielen z dôvodu tohto individuálneho prípadu, žiadame, aby Ústavný súd SR takto rozhodol

Ústavný   súd   odkladá   vykonateľnosť   uznesenia   Okresného   súdu   v   Žiline   sp.   zn. 4R/1/2014 zo dňa 03.12.2014.

Základné právo sťažovateľa na súdnu a inú právnu ochranu zaručené článkom 46 ods. 1 Ústavy SR a článkom 6 ods. 1 Dohovoru o ľudských právach Uznesením Okresného súdu v Žiline sp. zn. 4R/1/2014 zo dňa 03.12.2014 porušené bolo.

Sťažovateľovi priznáva náhradu trov právneho zastúpenia v sume 296,44 € za 2 úkony právnej služby (hodnota 1 úkonu 139,83 € a to prevzatie a príprava zastúpenia, sťažnosť; 2x režijný paušál po 8,39 €, t.j. 148,22 €), ktoré je súd povinný zaplatiť na účet advokáta..., a to do jedného mesiaca od právoplatnosti tohto rozhodnutia.»

II.

3. Podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia   návrhy   vo   veciach,   na   prerokovanie   ktorých   nemá   ústavný   súd   právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

4. Pretože podanie sťažovateľky v predloženej podobe nespĺňalo zákonom predpísané náležitosti, najmä nebolo k nemu pripojené splnomocnenie pre advokáta na zastupovanie sťažovateľky pred ústavným súdom, ústavný súd listom z 21. júla 2015 vyzval sťažovateľku na odstránenie nedostatkov jej podania do 15 dní od doručenia výzvy. Ústavný súd súčasne sťažovateľku upozornil, že v prípade nesplnenia týchto podmienok, môže byť jej sťažnosť odmietnutá pre nedostatok zákonom predpísaných náležitostí podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

5. Sťažovateľka výzvu ústavného súdu prevzala 24. júla 2015, avšak nepožiadala o predĺženie lehoty na splnenie predmetnej povinnosti (požiadala iba o zaslanie sťažnosti) a ani   v určenej   lehote   nepredložila   požadované   splnomocnenie   pre   advokáta   na zastupovanie pred ústavným súdom. Ústavný súd preto jej sťažnosť odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 29. októbra 2015