znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 708/2014-12

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   21.   októbra   2014 v senáte   zloženom   z   predsedu   Lajosa   Mészárosa   a   zo   sudcov   Sergeja   Kohuta   (sudca spravodajca)   a   Ladislava   Orosza   predbežne   prerokoval   sťažnosť   V.   K.,   zastúpeného advokátkou JUDr. Tatianou Polkovou, Na Priekope 174/13, Žilina, vo veci namietaného porušenia jeho základného   práva   na prerokovanie   veci   bez zbytočných   prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 18 C 51/2010 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť V. K. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 19. mája 2014 doručená   sťažnosť   V.   K.   (ďalej   len   „sťažovateľ“),   ktorou   namieta   porušenie   svojho základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2 Ústavy   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústava“)   a   práva   na   prejednanie   záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 18 C 51/2010 (ďalej aj „namietané konanie“).

Z obsahu sťažnosti vyplynulo, že „Sťažovateľ v procesnom postavení žalobcu dňa 24.05.2010 podal žalobu na Okresnom súde Bratislava I, ktorou si uplatňuje nároky podľa zákona č. 365/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov. Na okresnom súde je vec vedená pod sp.   zn.   18C/51/2010   a   ku   dňu   podania   sťažnosti   vo   veci   nebolo   nariadené   ani   jedno pojednávanie“.

Podľa názoru sťažovateľa postup okresného súdu   v namietanom konaní porušuje jeho základné právo na konanie bez zbytočných prieťahov priznané čl. 48 ods. 2 ústavy a právo podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, pričom v odôvodnení sťažnosti bližšie uvádza: «...   Predmet   konania   pred   súdom   prvého   stupňa   je   ochrana   sťažovateľa   pri nedodržaní   zásady   rovnakého   zaobchádzania.   Z   povahy   veci   vplýva,   že   sťažovateľ   je sústavne   obeťou   porušovania   zásady   rovnakého   zaobchádzania,   keď   diskriminácia sťažovateľa pretrváva, ktorá skutočnosť si vyžaduje rýchly a účinný zásah všeobecného súdu. Z povahy veci nevyplýva skutková a právna náročnosť sporu, naviac o náročnosti veci je predčasné uvažovať, keď súd doteraz nenariadil pojednávanie vo veci. Súdna ochrana pri nedodržaní zásady rovnakého zaobchádzania už patrí do štandardnej rozhodovacej činnosti všeobecných súdov.

... Správanie sťažovateľa žiadnym spôsobom nevytvorilo dlhodobo situáciu, ktorá by odôvodňovala a ospravedlňovala dĺžku konania.

...   Podľa   konštantnej   judikatúry   Ústavného   súdu   Slovenskej   republiky   zbytočné prieťahy   v   konaní   sú   následkom   najmä   nečinnosti   súdu,   nesústredenou   a   neefektívnou činnosťou súdu a nesprávnou činnosťou súdu.

V   tejto   súvislosti   poukazuje   sťažovateľ   na   absolútnu   nečinnosť   súdu   ako   i   na nesprávnu   činnosť,   keď   z   informácie   predsedníčky   Okresného   súdu   Bratislava   I z 15.11.2013 vyplynulo, že spis sťažovateľa „nie je k dispozícii“, teda je stratený... Konštantná   judikatúra   Ústavného   súdu   SR   naďalej   vyžaduje   využitie   prostriedku nápravy prieťahov v konaní postup sťažovateľa podľa § 62 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z. z. v znení   neskorších   predpisov   sťažovateľ   využil   tento   inštitút   a   písomným   podaním z 30.10.2013... podal sťažnosť na prieťahy v konaní adresovanú predsedníčke súdu prvého stupňa.   V   odpovedi   na   sťažnosť   č.   Spr.   2295/2013   z   15.11.2013   doručenej   25.11.2013 predsedníčka súdu konštatuje „... že v predmetnom konaní vznikol prieťah...“

Sťažnosť na prieťahy v konaní nebola účinným prostriedkom nápravy, pretože ku dňu spracovania tejto sťažnosti zostal súd prvého stupňa naďalej nečinný a za obdobie 4 rokov nebol vo veci nariadený ani jediný termín pojednávania.

Sťažovateľ   poznamenáva,   že   na   žiadosť   okresného   súdu   z 19.11.2013...   podaním z 12.12.2013   predložil   okresnému   súdu   kópie   listín,   ktorými   disponuje   k   rekonštrukcii strateného   spisu.   Ku   dňu   spracovania   tejto   sťažnosti   nemá   sťažovateľ   žiadne   poznatky o stave rekonštrukcie strateného spisu.»

Sťažovateľ v sťažnosti žiada o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia, ktoré odôvodňuje „pretrvávajúcim pocitom neistoty, pocitmi márnosti a nespravodlivosti, ktoré   vyplývajú   z   nečinnosti   odporcu.   Nemožno   opomenúť,   že   vo   veci   súd   nenariadil pojednávanie od 24.05.2010, keď od podania žaloby uplynuli 4 roky...

Sťažovateľ   prežíva   psychickú   traumu   spôsobenú   bezdôvodnou   a   dlhšiu   dobu trvajúcou právnou neistotou o výsledok súdneho sporu. Traumu mu spôsobuje neriešenie jeho   diskriminačného postavenia   všeobecným súdom,   ktoré bude mať   odozvu   aj v   jeho sociálnom postavení z hľadiska materiálneho zabezpečenie po ukončení funkcie sudcu.“.

Vzhľadom na uvedené sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd nálezom takto rozhodol: „1/ Základné právo V. K. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prerokovanie veci v primeranej lehote podľa   čl.   6 ods.   1 Dohovoru   o   ochrane ľudských práv   a   základných slobôd   postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 18C/51/2010 porušené bolo. 2/ Okresnému súdu Bratislava I prikazuje vo veci vedenej pod sp. zn. 18C/51/2010 konať bez zbytočných prieťahov.

3/ V. K. priznáva finančné zadosťučinenie vo výške 3.000,-EUR (slovom tritisíc eur), ktoré je Okresný súd Bratislava I povinný mu vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti nálezu.

4/ Okresný súd Bratislava I je povinný uhradiť V. K. trovy právneho zastúpenia na účet   právnej   zástupkyne   JUDr.   Tatiany   Polkovej   vedený...   do   dvoch   mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z.   z. o organizácii Ústavného súdu   Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľa,   ak   tento   zákon   neustanovuje   inak.   Pri   predbežnom   prerokovaní   každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia   jeho   prijatiu   na   ďalšie   konanie.   Podľa   tohto   ustanovenia   návrhy   vo   veciach, na prerokovanie   ktorých   nemá   ústavný   súd   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   zákonom predpísané   náležitosti,   neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Predmetom   sťažnosti   je   sťažovateľom   namietané   porušenie   základného   práva na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy   a   práva na prejednanie   záležitosti   v   primeranej   lehote   podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 18 C 51/2010, ktorého predmetom je tzv. antidiskriminačná žaloba sťažovateľa.

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov.

Podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   každý   má   právo   na   to,   aby   jeho   záležitosť   bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná.

Pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy si ústavný súd osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote, preto   v   obsahu   týchto   práv   nemožno   vidieť   zásadnú   odlišnosť   (napr.   II.   ÚS   55/98, I. ÚS 280/08).

O zjavnú neopodstatnenosť sťažnosti, ktorou sťažovateľ namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru ide vtedy, keď namietaným postupom všeobecného súdu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného   práva   alebo   slobody,   ktoré   označil   sťažovateľ,   a   to   buď   pre   nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným postupom všeobecného súdu a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých namietal, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto možno považovať tú sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, ktorej reálnosť by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (IV. ÚS 92/04, III. ÚS 168/05).

Z judikatúry ústavného súdu vyplýva, že nie každý prieťah v súdnom konaní má nevyhnutne za následok porušenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (III. ÚS 199/02, I. ÚS 154/03). Pojem „zbytočné prieťahy“ obsiahnutý v čl. 48 ods. 2 ústavy je pojem autonómny, ktorý možno vykladať a aplikovať predovšetkým materiálne.

V prípade, ak ústavný súd zistí, že postup všeobecného súdu sa nevyznačoval takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako zbytočné prieťahy v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy (a čl. 6 ods. 1 dohovoru), návrh odmietne ako zjavne neopodstatnený (I. ÚS 38/04, III. ÚS 24/04, III. ÚS 372/06).

Ústavný súd taktiež už viackrát rozhodol (m. m. I. ÚS 21/99, I. ÚS 56/08), že účelom práva účastníka konania pred všeobecným súdom podať sťažnosť na prieťahy v konaní je poskytnutie   príležitosti   tomuto   súdu,   aby   sám   odstránil   protiprávny   stav   zapríčinený porušením základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

Zo   spisu   okresného   súdu   sp.   zn.   18   C   51/2010,   ktorý   si   ústavný   súd   pre   účel predbežného prerokovania   sťažnosti   vyžiadal, vyplýva, že   namietané konanie začalo na okresnom   súde   24.   mája   2010   doručením   návrhu   sťažovateľa,   ktorým   sa   domáha   voči Slovenskej   republike   –   Ministerstvu   spravodlivosti   Slovenskej   republiky   zaplatenia peňažnej náhrady v sume 46 776,60 € s príslušenstvom. Okresný súd výzvou z 29. júla 2011 vyzval   sťažovateľa   na   zaplatenie   súdneho   poplatku   za   návrh.   Dňa   22.   apríla   2013 sťažovateľ prostredníctvom svojej právnej zástupkyne doručil okresnému súdu návrh na vyslovenie   súhlasu   so   zmenou   petitu   žaloby   a   súčasne   predložil   plnú   moc   udelenú advokátke na zastupovanie v namietanom konaní. Sťažovateľ v priebehu konania podal 4. novembra   2013   predsedníčke   okresného   súdu   sťažnosť   na   prieťahy   v   namietanom konaní.   Predsedníčka   okresného   súdu   v   odpovedi   na   uvedenú   sťažnosť   sp.   zn. Spr. 2295/2013 z 15. novembra 2013 sťažovateľovi oznámila:

«Z vyjadrenia zákonnej sudkyne vyplýva, že súdny spis sp.zn. 18C 51/2010 nie je k dispozícii.   Vzhľadom   na   zistenú   skutočnosť   zákonná   sudkyňa   dňa   11.11.2013   dala spisovej   kancelárii   pokyn   na   urýchlené   vykonanie   úkonov   súvisiacich   s   rekonštrukciou spisu. Ako náhle sa spis nájde alebo sa vykoná jeho rekonštrukcia bude vo veci konať prednostne.

Nakoľko súdny spis sp.zn. 18C 51/2010 mi nebol predložený z vyššie uvedeného dôvodu, vo veci som vykonala šetrenie nahliadnutím do registra vecí vedných v oddelení „18C“. Zo záznamov v registri vyplýva, že v období od 29.07.2011 do 03.10.2013 súd vo veci nekonal.

Na základe šetrenia bolo zistené, že v predmetnom konaní vznikol prieťah, a preto som Vašu sťažnosť vyhodnotila ako dôvodnú. Zároveň Vám oznamujem, že som vyzvala zákonnú   sudkyňu,   vyššieho   súdneho   úradníka   a   asistentku   oddelenia   „18C“,   aby neodkladne   prijali   opatrenia   na   odstránenie   vzniknutého   stavu.   Vybavenie   veci   budem priebežne sledovať, tak aby k zbytočným prieťahom v konaní so strany súdu nedochádzalo. Zároveň zvážim vyvodenie disciplinárnej zodpovednosti.»

V ďalšom priebehu konania okresný súd 19. novembra 2013 vyzval sťažovateľa na doručenie rovnopisov podaní z dôvodu vykonávanej rekonštrukcie spisu. Dňa 14. marca 2014   zákonná sudkyňa   konajúca   vo   veci   sťažovateľa   oznámila predsedníčke   okresného súdu dôvod, pre ktorý je vylúčená, spočívajúci v tom, že sama podala antidiskriminačnú žalobu   (s   poukazom   na   zverejnený   nález   ústavného   súdu   sp.   zn.   II.   ÚS   16/2011 z 18. septembra   2013).   Dňa   10.   júla   2014   bol   spis   na   základe   opatrenia   predsedníčky okresného súdu č. 8/2014 zo 17. júna 2014 náhodným výberom pridelený na prerokovanie a rozhodnutie sudkyni Mgr. Skotnickej.

Ústavný súd konštatuje, že namietané konanie od podania návrhu okresnému súdu do podania   sťažnosti   ústavnému   súdu   trvá   štyri   roky.   Z   prehľadu   procesných   úkonov vyplývajúcich z vyžiadaného spisu okresného súdu sp. zn. 18 C 51/2010 je zrejmé, že do podania sťažnosti predsedníčke okresného súdu (4. novembra 2013) sa namietané konanie skutočne vyznačovalo prieťahmi, tak ako to tvrdil sťažovateľ, a potvrdila to i predsedníčka okresného súdu v liste sp. zn. Spr. 2295/2013 z 15. novembra 2013. Po podaní sťažnosti na prieťahy   v   konaní   predsedníčka   okresného   súdu   prijala   opatrenia   spočívajúce vo vykonaní   úkonov   súvisiacich   s   rekonštrukciou   spisu,   ktorý   sa   následne   našiel, a vo vylúčení sudkyne konajúcej vo veci sťažovateľa a v pridelení spisu novej zákonnej sudkyni.

Vychádzajúc   z   obsahu   sťažnosti,   jej   príloh,   ako   aj   z   obsahu   súvisiaceho   spisu okresného súdu, ústavný súd v nadväznosti na uvedené konštatuje, že využitie právneho prostriedku,   na   uplatnenie   ktorého   mal   sťažovateľ   právo   podľa   §   62   ods.   1   zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, sa v posudzovanej veci z jeho pohľadu javí ako účinný prostriedok nápravy, ktorý   mal   sťažovateľ   k   dispozícii   a   úspešne   ho   aj   využil   ešte   pred   podaním   sťažnosti ústavnému súdu.

Z uvedeného vyplýva, že stav namietaného konania v čase predbežného prerokovania sťažnosti   umožňuje vysloviť názor, že podanie sťažnosti   na prieťahy v konaní výrazne prispelo k odstráneniu nežiaduceho stavu zapríčineného dovtedajším postupom okresného súdu.

Vzhľadom na uvedené ústavný súd konštatuje, že hoci doterajší postup okresného súdu   v   namietanom   konaní   nebol   celkom   bez   prieťahov,   ich   intenzita   s   prihliadnutím na všetky okolnosti konania okresného súdu nedosiahla podľa názoru ústavného súdu taký stupeň závažnosti, ktorý by mohol jednoznačne viesť k záveru o porušení základného práva sťažovateľa na prerokovanie jeho veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (resp. práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru), a súčasný stav konania nevylučuje definitívne možnosť prejednania predmetnej veci v primeranej lehote podľa   čl. 6 ods.   1 dohovoru (III. ÚS 24/04, III. ÚS 67/04).

V   nadväznosti   na   to   ústavný   súd   sťažnosť   sťažovateľa   namietajúcu   porušenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 18 C 51/2010 podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde odmietol pre jej zjavnú neopodstatnenosť.

V   dôsledku   odmietnutia   sťažnosti   bolo   už   bez   právneho   významu   zaoberať   sa ďalšími požiadavkami sťažovateľa uvedenými v sťažnosti.

Ústavný   súd   v   závere   pripomína,   že   toto   rozhodnutie   nezakladá   prekážku   veci rozhodnutej v zmysle § 24 písm. a) zákona o ústavnom súde, a preto nebráni tomu, aby po splnení všetkých zákonom predpísaných náležitostí sťažovateľ v tejto veci v prípade zotrvania   na   stanovisku,   že   postupom   okresného   súdu   v   nej   dochádza   k   zbytočným prieťahom, predložil ústavnému súdu novú sťažnosť.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 21. októbra 2014