znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 707/2014-10

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   21.   októbra   2014 v senáte   zloženom   z   predsedu   Lajosa   Mészárosa   a   zo   sudcov   Sergeja   Kohuta   (sudca spravodajca) a Ladislava Orosza predbežne prerokoval sťažnosť I. T., t. č. vo výkone trestu, vo veci namietaného porušenia základných práv podľa čl. 17 ods. 1 a 2 a čl. 46 ods. 1 Ústavy   Slovenskej   republiky   postupom   Ústavného   súdu   Slovenskej   republiky   v   konaní vedenom pod sp. zn. I. ÚS 235/2013 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť I. T. o d m i e t a ako neprípustnú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 12. mája 2014 doručená   sťažnosť   I.   T.   (ďalej   len   „sťažovateľka“),   ktorou   namietala   porušenie   svojho základného práva na osobnú slobodu podľa čl. 17 ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej   len   „ústava“)   a základného   práva   na   súdnu   ochranu   podľa   čl.   46   ods.   1   ústavy postupom ústavného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. I. ÚS 235/2013.

V podstatnej časti sťažnosti sťažovateľka uviedla, že k porušenie jej základných práv malo dôjsť   nesprávnym postupom   ústavného   súdu,   ktorý   spočíval   v   tom,   že   uznesenie týkajúce sa jej veci sp. zn. I. ÚS 235/2013 zo 17. apríla 2013 jej bolo doručené „až jedenásť mesiacov od rozhodnutia o jej sťažnosti... Nedoručením uznesenia jej ústavný súd zabránil podať sťažnosť, ktorou by namietala na Európskom súde pre ľudské práva včas...“.Súčasne požiadala o „ustanovenie obhajcu v konaní pred ústavným súdom“, ktorým mal podľa jej návrhu byť advokát JUDr. Juraj Gavalec.

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a   bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa   ustanovenia   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom súde“)   ústavný   súd   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 24 písm. c) zákona o ústavnom súde návrh nie je prípustný, ak navrhovateľ sa ním domáha preskúmania rozhodnutia ústavného súdu.

Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez   ústneho   pojednávania.   Ústavný   súd   môže   odmietnuť   aj   návrh,   ktorý   je   zjavne neopodstatnený.

Vzhľadom   na   to,   že   sťažovateľka   sa   svojou   sťažnosťou   domáhala   preskúmania rozhodnutia ústavného súdu, ústavný súd sťažnosť podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde v spojení s § 24 písm. c) zákona o ústavnom súde odmietol ako neprípustnú.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 21. októbra 2014