znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

II. ÚS 706/2015-23

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 4. februára 2016 v senátezloženom z predsedu Sergeja Kohuta, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej a sudcu LajosaMészárosa (sudca spravodajca) prerokoval prijatú sťažnosť ⬛⬛⬛⬛,zastúpeného advokátom JUDr. Romanom Cibulkom, Hlavná 13, Trnava, vo vecinamietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahovpodľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie záležitostiv primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základnýchslobôd postupom Okresného súdu Galanta v konaní vedenom pod sp. zn. 10 Cb 16/03a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosti ⬛⬛⬛⬛ n e v y h o v u j e.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením č. k.II. ÚS 706/2015-8 z 29. októbra 2015 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej radySlovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákono ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ (ďalej len „sťažovateľ“),ktorou namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočnýchprieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva naprejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudskýchpráv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Galanta (ďalejlen „okresný súd“ alebo „súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 10 Cb 16/03 (ďalej aj„napadnuté konanie“).

2. Ku skutkovému stavu sťažovateľ uviedol najmä, že:„Podpísaný sťažovateľ, som od roku 2003 účastníkom súdneho konania vedeného na Okresnom súde Galanta pod sp. zn. 10Cb 16/2003, v ktorom konaní uplatňuje žalobca voči mne svoje údajné nároky vyplývajúce z vystavenej a neuhradenej faktúry.

Spomínané súdne konanie nie je doposiaľ, teda po viac ako 11 rokoch právoplatne skončené. (...)

Tvrdím, že Okresný súd Galanta v predmetnej veci konal so zbytočnými prieťahmi, dôsledkom čoho je skutočnosť, že predmetné konanie nie je ani po 11 rokoch právoplatne skončené a môj stav faktickej a právnej neistoty tak stále trvá.

Okresný súd Galanta týmto svojim postupom porušil moje základné ústavné práva vyplývajúce z čl. 48 ods. 2 Ústavy SR ako i z čl. 6. ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ktorým medzinárodným dohovorom je Slovenská republika viazaná. (...)“

Sťažovateľ ďalej opísal úkony, ktoré okresný súd uskutočnil v danej veci, a taktopokračoval:

«Napriek skutočnosti, že Okresný súd Galanta vo veci uskutočnil množstvo úkonov, nie je predmetná vec dosiaľ, teda po viac ako jedenástich rokoch právoplatne skončená. Ústavný súd pri rozhodovaní o prieťahoch v konaní posudzuje najmä tri základné kritériá: zložitosť veci, správanie sa účastníka a postup súdu (I. ÚS 3/00, I. ÚS 41/02). Tvrdím, že súd ako porušovateľ mojich uvedených práv nemôže zdôvodňovať zdĺhavosť konania prílišnou skutkovou zložitosťou veci a to napriek tomu, že ide o obchodnoprávnu vec, pričom pre rozhodnutie o uplatnenom nároku je potrebné posudzovať i také odborné otázky, ktoré si nemôže vyriešiť súd sám a musel pribrať do konania znalcov.

Pokiaľ ide o právnu stránku nemožno posudzovanú vec považovať za komplikovanú, nakoľko predmetom konania je posudzovanie obchodnoprávnych vzťahov vrátane otázky pasívnej legitimácie a platnosti zmluvy o dielo, kde nedošlo k podstatným zmenám zákonov a i judikatúra je ustálená.

Ani mne ako účastníkovi predmetného súdneho konania, nie je možné pripísať zodpovednosť za jeho neprimeranú dĺžku. Skutočnosť, že som využíval svoje procesné práva (podával odvolania, vznášal námietky zaujatosti a podobne) nemožno považovať za dôvod mojej zodpovednosti za prieťahy v konaní a dĺžku súdneho konania podstatnejšie neovplyvnila ani skutočnosť, že asi v dvoch prípadoch došlo k odročeniu pojednávania v dôsledku toho, že sa môj právny zástupca ospravedlnil.

Skutočnosť, že predmetné súdne konanie nie je ani po 11 rokoch právoplatne skončené a že teda stav mojej právnej a faktickej neistoty stále trvá, ide predovšetkým na vrub okresnému súdu, ktorý v predmetnej veci nekoná dostatočne efektívne. Dôkazom toho je i skutočnosť, že jeho dva predchádzajúce rozsudky boli odvolacím súdom vždy zrušené a vec mu bola vrátená na ďalšie konanie a rozhodnutie.

Ústavný súd pritom už viackrát vyjadril názor, že dĺžka súdneho konania presahujúca 7 rokov nemôže byť akceptovateľná.

Ja som sa na prieťahy v konaní viackrát sťažoval(...), avšak bezvýsledne. (...) S poukazom na ust. čl. 127 ods. 3 Ústavy SR a § 57 ods. 4 zákona č. 38/1993 Z. z. sa domáham i priznania primeraného finančného zadosťučinenia.

Vzhľadom na dlhodobé porušovanie mojich základných ústavných a Európskym Dohovorom garantovaných práv nemožno považovať za dostačujúce iba skonštatovať ich porušenia. Viac ako 11 rokov trvajúci stav faktickej a právnej neistoty, v ktorom sa v dôsledku takéhoto postupu okresného súdu nachádzam, je pre mňa a celú moju rodinu veľmi stresujúci. Za takejto situácie je potom moja žiadosť o priznanie finančného zadosťučinenia vo výške 3 000,- € dôvodná a je v súlade i s judikatúrou ako ústavného súdu, tak i Európskeho súdu pre ľudské práva.

Domáham sa i toho, aby mi Ústavný súd v zmysle ust. § 36 ods. 2 zákona č. 38/1993 Z. z. priznal i náhradu trov môjho právneho zastúpenia za jednotlivé úkony právnej služby uskutočnené v tomto konaní mojim právnym zástupcom. (...)

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a v súlade s citovanými predpismi sa teda domáham toho, aby Ústavný súd SR takto rozhodol:

1. Základné právo sťažovateľa ⬛⬛⬛⬛ (...) na prerokovanie jeho veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, ako jeho právo na prerokovanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Galanta v konaní vedenom pod sp. zn. 10Cb 16/2003 porušené bolo.

2. Sťažovateľovi ⬛⬛⬛⬛ (...) sa priznáva finančné zadosťučinenie vo výške 3000,- € (slovom tritisíc eur), ktoré je mu Okresný súd Galanta povinný vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

3. Okresný súd Galanta je povinný nahradiť sťažovateľovi trovy jeho právneho zastúpenia v celkovej výške 284,08 € na účet právneho zástupcu sťažovateľa JUDr. Romana Cibulku(...) a to do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.»

3. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci písomne vyjadrili účastníci konania:okresný súd, zastúpený jeho predsedom, listom sp. zn. Spr/781/2015 z 10. decembra 2015a právny zástupca sťažovateľa stanoviskom k vyjadreniu okresného súdu z 22. decembra2015.

3.1 Predseda okresného súdu uviedol tieto relevantné skutočnosti:„1. Skutková a právna zložitosť sporu. Podľa môjho názoru predmetný spor nie je právne zložitý avšak skutkovo je pravdepodobne zložitejší ako bežné spory, k tomu nasvedčuje i to, že okrem iných dôkazov ktoré boli vykonané v predmetnej veci bolo potrebné viackrát nariadiť znalecké dokazovanie a to 19.03.2008 znalcami ⬛⬛⬛⬛ a ⬛⬛⬛⬛, 18.06.2010 ⬛⬛⬛⬛ a 07.09.2012 ⬛⬛⬛⬛ v zmysle návrhov účastníkov konania za účelom zistenia skutkového stavu veci. V súčasnosti spis má vyše 800 listov bez príloh. V súčasnosti vec je v merite rozhodnutá právoplatne, vo veci sa rozhoduje už len o náhrade trov konania.

2. Procesné úkony vo veci. V prílohe pripájam rozbor vykonaných všetkých procesných úkonov vo veci rozsahu 16 strán od nápadu veci 10.04.2003 až po vykonaný procesný úkon z 13.11.2015.

3. Prieťahy, ktoré mal spôsobiť sťažovateľ. Zmenou právnych zástupcov, ktorí sťažovateľa zastupovali boli spôsobené prieťahy podľa môjho názoru samotným sťažovateľom. Prvá plná moc na zastupovanie bola udelená advokátovi ⬛⬛⬛⬛. Po prvom rozhodnutí prvostupňového súdu z 23.09.2005 sťažovateľ udelil plnú moc na zastupovanie ⬛⬛⬛⬛, ktorý ho zastupoval do 29.12.2006, ktorým dňom bola uzavretá dohoda o ukončení zastupovania v súdnom konaní a následne sťažovateľ podpísal plnomocenstvo advokátskej kancelárii Vranovič s.r.o. so sídlom Hlavná 25, Trnava, ktorá menovaného zastupovala do 03.11.2011, ktorým dňom došlo k dohode o ukončení zastupovania sťažovateľa v súdnom konaní a v ďalšom konaní sťažovateľ sa nedal zastúpiť žiadnym zástupcom. Ďalší prieťah v konaní (podotýkam však že nie na strane sťažovateľa) bol ten, že konateľ žalobcu na pojednávaní na Krajskom súde v Trnave dňa 17.10.2005 po prvom rozhodnutí súdu 1. stupňa zmenil svoju výpoveď. Zo strany sťažovateľa boli spôsobené legálne prieťahy v konaní tým, že po druhom zrušujúcom uznesení odvolacieho súdu podával sťažnosť na zákonnú sudkyňu, námietku zaujatosti, a po vyhlásení v poradí tretieho rozsudku súdom I. stupňa podal sťažovateľ návrh na prikázanie veci inému súdu z dôvodu vhodnosti, ktorej námietke v konečnom dôsledku súd nevyhovel, podal námietku zaujatosti vo veci konajúcej poverenej vyššej súdnej úradníčke, ktorej námietke súd nevyhovel. Okrem toho sťažovateľ po druhom zrušujúcom rozhodnutí rozsudku súdu I. stupňa podal bezdôvodne návrh na pribratie ďalšieho účastníka do konania pravdepodobne z dôvodu oddialenia vyhlásenia rozsudku vo veci samej.

4. Prieťahy, ktoré boli spôsobené súdom. Je potrebné uviesť, že v priebehu celého súdneho konania súd I. stupňa viac krát vo veci rozhodol, ktoré rozhodnutia odvolacím súdom však boli zrušené. Prvostupňový súd po 1. krát rozhodol vo veci samej dňa 23.09.2005, toto rozhodnutie bolo po vyše roka dňa

17.10.2006 zrušené odvolacím súdom a vec bola vrátená na ďalšie konanie súdu 1. stupňa. Druhý krát súd I. stupňa rozhodol v merite veci 08.06.2009, ktoré rozhodnutie bolo opätovne zrušené odvolacím súdom 28.12.2009. Tretí krát súd 1. stupňa v merite veci rozhodol 07.10.2013, ktoré rozhodnutie bolo po vyše 2 rokoch v merite veci potvrdené a v časti náhrady trov konania odvolací súd rozhodnutie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.

5. Iné okolnosti ovplyvňujúce prieťahy v konaní. Na tomto mieste uvádzam, že i ja som toho názoru, že súdny spor trvajúci vyše 12 rokov je neprimerane dlhý. Podotýkam však, že táto dĺžka bola ovplyvnená aj vyššie uvedenými skutočnosťami, stážou zákonnej sudkyne počas jedného kalendárneho roka na Najvyššom súde SR. Opätovne však upozorňujem na to, že vec je v merite právoplatne rozhodnutá, pričom práve sťažovateľ mal vo veci nepomerne vyšší neúspech.

6. Verejné pojednávanie. Netrvám na verejnom pojednávaní senátu ústavného súdu vo veci.“

3.2 Právny zástupca sťažovateľa v reakcii na uvedené vyjadrenie okresného súdudodal tieto skutočnosti:

„V predmetnej veci oznamujem, že môj klient – sťažovateľ netrvá na tom, aby sa konalo ústne pojednávanie, keďže od tohto nemožno očakávať, že by prinieslo vo veci nejaké nové skutočnosti.

Nepovažuje tiež za potrebné zaujať stanovisko k vyjadreniu predsedu Okresného súdu Galanta, nakoľko všetky relevantné skutočnosti vyplývajú z obsahu spisu a sťažnosti, ktorú sťažovateľ mojim prostredníctvom vo veci podal.“

4. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákonao ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sas ich stanoviskami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávanianemožno očakávať ďalšie objasnenie vo veci namietaného porušenia základného práva naprerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva naprejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

II.

Z obsahu sťažnosti a k nej priložených písomností, z vyjadrení účastníkov konaniaa z obsahu na vec sa vzťahujúceho súdneho spisu ústavný súd zistil tento priebeh a stavkonania vedeného na okresnom súde pod sp. zn. 10 Cb 16/03:

Dňa 10. apríla 2003 ELEKTRAX spol. s. r. o., Čepeňská 2369/34, Sereď (ďalej len„žalobca“), podal na okresnom súde proti sťažovateľovi návrh na vydanie platobnéhorozkazu o zaplatenie ceny diela v sume 198 709,50 Sk s 12 % úrokom od 18. apríla 2001 aždo zaplatenia. Vec bola zaevidovaná pod sp. zn. 1 Rob 100/03.

Dňa 14. mája 2003 bol vo veci vydaný platobný rozkaz č. k. 1 Rob 100/03-18.Dňa 5. júna 2003 bol súdu doručený odpor sťažovateľa proti uvedenému platobnémurozkazu.

Dňa 16. júna 2003 bola vec pridelená na rozhodnutie sudkyni JUDr. Eve Foltánovej.Dňa 19. júna 2003 bolo vo veci nariadené pojednávanie na 14. júl 2003.Dňa 14. júla 2003 bolo pojednávanie odročené na 18. september 2003 z dôvoduneúčasti žalobcu, ktorý mal byť na ďalšie pojednávanie predvolaný pod hrozbou pokuty.Dňa 18. septembra 2003 sa uskutočnilo vo veci pojednávanie, ktoré bolo odročené na16. október 2003 na doplnenie dokazovania.

Dňa 16. októbra 2003 sa uskutočnilo vo veci pojednávanie, ktoré bolo odročené na22. január 2004 na doplnenie dokazovania.

Dňa 22. januára 2004 sa uskutočnilo vo veci pojednávanie, ktoré bolo odročené naneurčito na doplnenie dokazovania.

Dňa 23. januára 2004 okresný súd požiadal obec Šintava„zaslať celý spisový materiál ohľadne rekonštrukcie kotolne v objekte ZŠ v Šintave“. V rovnaký deň požiadalsúd obchodnú spoločnosť B C I s. r. o.,„zaslať celý spisový materiál ohľadne uzatvorenej zmluvy o pôžičke“.

Dňa 6. februára 2004 bol súdu doručený návrh žalobcu na výsluch svedkov.V rovnaký deň obec Šintava reagovala na uvedenú požiadavku súdu.

Dňa 18. februára 2004 spoločnosť B C I s. r. o., reagovala na požiadavku súdu.Dňa 1. marca 2004 okresný súd vyzval spoločnosť B C I s. r. o., aby zaslala„všetky transakcie uzatvorené medzi ⬛⬛⬛⬛ – HAKUR a Obcou Šintava za obdobie 8/1998 – 9/1999“.

Dňa 8. marca 2004 spoločnosť B C I s. r. o., reagovala na uvedenú výzvu súdu.Dňa 17. marca 2004 okresný súd požiadal spoločnosť B C I s. r. o., aby zaslala„všetky písomné zmluvy uzatvorené medzi ⬛⬛⬛⬛ – HAKUR a Obcou Šintava za obdobie 8/1998 – 9/1999“.

Dňa 26. marca 2004 spoločnosť B C I s. r. o., odpovedala na uvedenú žiadosťokresného súdu.

Dňa 2. apríla 2004 súd požiadal spoločnosť B C I SLOVAKIA s. r. o., aby zaslala„Všeobecné zmluvné podmienky“.

Dňa 14. apríla 2004 spoločnosť B C I SLOVAKIA s. r. o., zaslala súdu„Všeobecné zmluvné podmienky“.

Dňa 9. júna 2004 okresný súd vyzval Základnú školu v Šintave, obec Šintavua sťažovateľa na predloženie dôkazov.

Dňa 21. júna 2004 Základná škola v Šintave reagovala na výzvu súdu.Dňa 23. júna 2004 obec Šintava reagovala na výzvu súdu.Dňa 24. júna 2004 sťažovateľ odpovedal na výzvu okresného súdu.Dňa 3. augusta 2004 súd vyzval Mestský úrad v Galante na zaslanie konkrétnehospisového materiálu.

Dňa 13. augusta 2004 Mestský úrad v Galante reagoval na výzvu súdu.Dňa 22. septembra 2004 súd vyzval Obecný úrad v Šintave na zaslanie konkrétnehospisového materiálu.

Dňa 7. októbra 2004 Obecný úrad v Šintave reagoval na výzvu súdu.Dňa 10. októbra 2004 bolo vo veci nariadené pojednávanie na 17. február 2005.Dňa 17. februára 2005 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo odročené na 2. jún2005 na ďalšie dokazovanie.

Dňa 2. júna 2005 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo odročené na 19. september2005 na doplnenie dokazovania.

Dňa 19. septembra 2005 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo odročené na23. september 2005 na vyhlásenie rozsudku.

Dňa 23. septembra 2005 bol vo veci vyhlásený rozsudok č. k. 10 Cb 16/03-174.Dňa 10. novembra 2005 bolo okresnému súdu doručené odvolanie sťažovateľa protiuvedenému rozsudku.

Dňa 12. decembra 2005 bol spis predložený Krajskému súdu v Trnave (ďalej len„krajský súd“), aby rozhodol o opravnom prostriedku sťažovateľa.

Dňa 17. októbra 2006 krajský súd napadnutý rozsudok okresného súdu zrušil a vecmu vrátil na ďalšie konanie.

Dňa 6. novembra 2006 bol spis vrátený okresnému súdu.Dňa 19. decembra 2006 bolo vo veci nariadené pojednávanie na 15. marec 2007.Dňa 15. marca 2007 bolo pojednávanie odročené na 30. apríl 2007 z dôvodu neúčastiprávneho zástupcu žalobcu.

Dňa 30. apríla 2007 bolo pojednávanie odročené na 25. jún 2007 na účely„mimosúdnej dohody“.

Dňa 20. júna 2007 sťažovateľ oznámil okresnému súdu, že„k mimosúdnej dohode medzi stranami nedošlo“.

Dňa 25. júna 2007 sa uskutočnilo vo veci pojednávanie, ktoré bolo odročené na22. október 2007 na doplnenie dokazovania.

Dňa 22. októbra 2007 sa uskutočnilo vo veci pojednávanie, ktoré bolo odročené naneurčito, pretože„v predmetnej veci bola podaná sťažnosť na prieťahy v konaní a pretože sudkyňa je predsedníčkou súdu, ktorá nemôže vybaviť sťažnosť, celý spisový materiál bude postúpený predsedníčke KS v Trnave“.

Dňa 18. decembra 2007 bolo vo veci nariadené pojednávanie na 15. január 2008.Dňa 15. januára 2008 bolo pojednávanie odročené na 30. január 2008 z dôvoduneúčasti sťažovateľa.

Dňa 30. januára 2008 sa uskutočnilo vo veci pojednávanie, ktoré bolo odročené naneurčito na účely nariadenia znaleckého dokazovania. Účastníci konania mali do 10 dníoznámiť súdu okruh otázok, ktoré mali byť položené znalcovi.

Dňa 4. marca 2008 súd urgoval žalobcu, ako i sťažovateľa na zaslanie otázok preznalca.

Dňa 12. marca 2008 účastníci konania reagovali na urgenciu súdu.

Dňa 19. marca 2008 súd uznesením č. k. 10 Cb 16/03-250 nariadil vo veci 2 znaleckédokazovania:

- znalcom z odboru elektrotechniky, odvetvia elektroenergetických strojov –. Znalec mal vyhotoviť posudok do 60 od doručenia spisu;

- znalcom z odboru energetiky, odvetvia vykurovania a vykurovacieho zariadenia – ⬛⬛⬛⬛. Znalec mal vyhotoviť posudok do 60 od dní doručenia spisu.Dňa 20. júna 2008 bol spis doručený ustanovenému znalcovi ⬛⬛⬛⬛.Dňa 18. augusta 2008 znalec ⬛⬛⬛⬛ požiadal súd o predĺženie lehoty navyhotovenie znaleckého posudku vzhľadom„na pracovnú zaneprázdnenosť a náročnosť“posudku.

Dňa 9. septembra 2008 okresný súd vyzval znalca ⬛⬛⬛⬛ na predloženieznaleckého posudku.

Dňa 16. septembra 2008 znalec ⬛⬛⬛⬛ predložil súdu znalecký posudokč. 4/2008.

Dňa 17. septembra 2008 bol spis doručený ustanovenému znalcovi ⬛⬛⬛⬛.Dňa 22. septembra 2008 znalec ⬛⬛⬛⬛ predložil súdu znalecký posudokč. 12/2008.

Dňa 14. októbra 2008 súd zaslal znalecké posudky účastníkom konania na vyjadreniev lehote 10 dní.

Dňa 5. novembra 2008 sťažovateľ reagoval na výzvu súdu.Dňa 18. novembra 2008 žalobca reagoval na výzvu súdu.Dňa 28. novembra 2008 bolo vo veci nariadené pojednávanie na 12. február 2009.Dňa 15. januára 2009 bolo pojednávanie nariadené na 12. február 2009 preročené na16. február 2009.

Dňa 16. februára 2009 bolo pojednávanie odročené na 20. apríl 2009„z dôvodu neúčasti účastníkov konania a ich právnych zástupcov“.

Dňa 20. apríla 2009 bolo pojednávanie odročené na 18. máj 2009„z dôvodu neúčasti účastníkov konania“.

Dňa 18. mája 2009 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo odročené na 8. jún 2009na účely vyhlásenia rozsudku.

Dňa 8. júna 2009 bol vo veci vyhlásený rozsudok č. k. 10 Cb 16/03-395.

Dňa 23. júna 2009 sťažovateľ podal proti uvedenému rozsudku odvolanie.Dňa 24. júna 2009 žalobca podal proti uvedenému rozsudku odvolanie.Dňa 11. augusta 2009 bol spis predložený krajskému súdu, aby rozhodol o opravnýchprostriedkoch účastníkov konania.

Dňa 28. decembra 2009 krajský súd uznesením č. k. 21 Cob 328/09-435 napadnutýrozsudok zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Dňa 27. januára 2010 bol spis vrátený okresnému súdu.Dňa 28. januára 2010 bolo vo veci nariadené pojednávanie na 26. február 2010.Dňa 26. februára 2010 bolo pojednávanie odročené na 22. marec 2010 z dôvoduneúčasti žalobcu.

Dňa 22. marca 2010 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo odročené na 26. apríl2010 na doplnenie dokazovania.

Dňa 26. apríla 2010 sa uskutočnilo vo veci pojednávanie, ktoré bolo odročené na7. jún 2010 na doplnenie dokazovania.

Dňa 7. júna 2010 sa uskutočnilo vo veci pojednávanie, ktoré bolo odročené naneurčito na účely nariadenia znaleckého dokazovania znalcom z odboru stavebníctva,„pričom otázky na znalca sú povinný položiť písomne účastníci konania v lehote do 7 dní“.Dňa 10. júna 2010 sa žalobca vyjadril v súvislosti s otázkami pre znalca.Dňa 17. júna 2010 sťažovateľ zaslal súdu otázky adresované znalcovi.Dňa 18. júna 2010 okresný súd uznesením č. k. 10 Cb 16/03-467 nariadil vo veciznalecké dokazovanie znalcom z odboru stavebníctva, odvetvia odhadu hodnoty stavebnýchprác – ⬛⬛⬛⬛, ktorý mal vyhotoviť posudok do 60 od doručenia spisu.Dňa 7. septembra 2010 bol spis zaslaný znalcovi na vypracovanie posudku.Dňa 5. októbra 2010 znalecoznámil súdu, že nemá oprávnenie na splneniepožadovanej úlohy.

Dňa 5. októbra 2010 okresný súd uznesením č. k. 10 Cb 16/03-480 nariadil vo veciznalecké dokazovanie, pričom za znalca ustanovil ⬛⬛⬛⬛, ktorý mal vyhotoviťposudok do 60 od doručenia spisu.

Dňa 12. novembra 2010 bol spis zaslaný znalcovi ⬛⬛⬛⬛ na vypracovanieposudku.

Dňa 19. januára 2011 súd vyzval znalca na predloženie znaleckého posudku.Dňa 26. januára 2011 znalec ⬛⬛⬛⬛ požiadal súd o predĺženie lehoty navyhotovenie znaleckého posudku„vzhľadom na náročnosť znaleckého dokazovania“.Dňa 1. marca 2011 súd vyzval znalca na predloženie znaleckého posudku.Dňa 8. marca 2011 znalec ⬛⬛⬛⬛ požiadal súd o predĺženie lehoty navyhotovenie znaleckého posudku„vzhľadom na náročnosť vykonania znaleckého dokazovania“.

Dňa 23. marca 2011 súd vyzval znalca na predloženie znaleckého posudku.Dňa 8. apríla 2011 znalecpredložil súdu znalecký posudok č. 5/2011.Dňa 24. mája 2011 bolo vo veci nariadené pojednávanie na 27. jún 2011.Dňa 27. júna 2011 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo odročené na 25. júl 2011na doplnenie dokazovania.

Dňa 25. júla 2011 bolo pojednávanie odročené na 3. október 2011 z dôvodu„neúčasti účastníkov konania“.

Dňa 3. októbra 2011 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo odročené na14. november 2011 na účely„oboznámenia sa so žiadosťou žalovaného predloženou na dnešnom pojednávaní“.

Dňa 14. novembra 2011 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo odročené naneurčito„za účelom rozhodnutia o podanej námietke voči zaujatosti vec prejednávanej sudkyne“zo strany sťažovateľa.

Dňa 15. novembra 2011 bolo vo veci nariadené pojednávanie na 30. január 2012.Sťažovateľovi bolo oznámené, že jeho námietka zaujatosti smeruje proti postupu sudkyne,pričom na takúto námietku sa neprihliada.

Dňa 12. januára 2012 bolo pojednávanie nariadené na 30. január 2012 preročené na6. február 2012„z dôvodu vyhlásenia výberového konania“.

Dňa 13. januára 2012 sťažovateľ podal súdu návrh na pristúpenie účastníka dokonania.

Dňa 18. januára 2012 súd zaslal návrh sťažovateľa na pristúpenie účastníka dokonania žalobcovi na vyjadrenie.

Dňa 27. januára 2012 bolo pojednávanie nariadené na 6. február 2012 odročené naneurčito z dôvodu práceneschopnosti zákonnej sudkyne.

Dňa 9. marca 2012 okresný súd uznesením č. k. 10 Cb 16/03-578 návrh sťažovateľana pristúpenie účastníka do konania zamietol.

Dňa 17. apríla 2012 bolo vo veci nariadené pojednávanie na 30. máj 2012.Dňa 30. mája 2012 sa uskutočnilo vo veci pojednávanie, ktoré bolo odročené naneurčito na účely znaleckého dokazovania znalcom z odboru ekonómie, pričom účastnícikonania mali zaslať súdu do 10 dní otázky pre znalca.

Dňa 30. mája 2012 okresný súd uznesením č. k. 10 Cb 16/03-602 nariadil vo veciznaleckédokazovanieznalcomz odboruekonómiea manažmentu,účtovníctvaa daňovníctva, pričom za znalkyňu ustanovil ⬛⬛⬛⬛, ktorá mala vyhotoviťposudok do 50 od doručenia spisu.

Dňa 11. júna 2012 sťažovateľ doručil súdu„otázky pre znalca“.

Dňa 28. júna 2012 súd vyzval žalobcu, aby predložil svoje otázky, ktoré by adresovalznalkyni.

Dňa 30. júla 2012 žalobca reagoval na uvedenú výzvu súdu.Dňa 16. októbra 2012 bol spis zaslaný znalkyni s tým, že lehota na vypracovanieznaleckého posudku sa predlžuje do 31. decembra 2012.

Dňa 20. novembra 2012 znalkyňa ⬛⬛⬛⬛ predložila súdu znalecký posudokč. 5/2012.

Dňa 22. novembra 2012 bol uvedený znalecký posudok zaslaný účastníkom konaniana vyjadrenie.

Dňa 11. decembra 2012 sa sťažovateľ písomne vyjadril k ostatnému znaleckémuposudku.

Dňa 6. februára 2013 sťažovateľ podal predsedovi súdu„námietky voči zaujatosti a prieťahom sudkyne konajúcej vo veci“.

Dňa 5. marca 2013 bolo vo veci nariadené pojednávanie na 24. apríl 2013.Dňa 24. apríla 2013 sa uskutočnilo vo veci pojednávanie, ktoré bolo odročené na26. jún 2013 s tým, že súd uložil sťažovateľovi do 10 dní predložiť„účtovací predpis“.Dňa 21. mája 2013 sťažovateľ podal sťažnosť na znalkyňu ⬛⬛⬛⬛.Dňa 26. júna 2013 sa uskutočnilo vo veci pojednávanie, ktoré bolo odročené naneurčito na účely uloženia písomných otázok znalkyni.

Dňa 27. júna 2013 súd u znalkyne zisťoval, či vzhľadom na dodané dokladysťažovateľa vie„ústne doplniť znalecký posudok“alebo bude nutné„vypracovať dodatok k znaleckému posudku“.

Dňa 11. júla 2013 znalkyňa ⬛⬛⬛⬛ reagovala na uvedenú výzvu súdu.Dňa 23. júla 2013 bolo vo veci nariadené pojednávanie na 7. október 2013.Dňa 7. októbra 2013 sa uskutočnilo vo veci pojednávanie, na ktorom bol vyhlásenýrozsudok č. k. 10 Cb 16/03-742.

Dňa 21. novembra 2013 podal žalobca odvolanie proti uvedenému rozsudku v častirozhodnutia o trovách konania. V rovnaký deň podal žalobca návrh na vydaniedoplňujúceho rozsudku.

Dňa 22. novembra 2013 sťažovateľ podal súdu„návrh na prikázanie veci inému súdu z dôvodu vhodnosti“, ako i„návrh na prikázanie veci inému Krajskému súdu z dôvodu vhodnosti“.

Dňa 25. novembra 2013 sťažovateľ podal odvolanie proti uvedenému rozsudku.Dňa 2. decembra 2013 bola vec pridelená na prerokovanie a rozhodnutie sudcoviJUDr. Rastislavovi Jakabovičovi.

Dňa 13. marca 2013 bolo odvolanie sťažovateľa zaslané žalobcovi na vyjadrenie.Dňa 9. mája 2013 sťažovateľ podal na okresnom súde námietky zaujatosti na vyššiusúdnu úradníčku JUDr. Michaelu Almásyovú.

Dňa 20. júna 2013 bol spis predložený krajskému súdu, aby rozhodol o opravnýchprostriedkoch účastníkov konania.

Dňa 10. júla 2013 bol spis okresnému súdu vrátený bez rozhodnutia„z dôvodu jeho predčasného predloženia“.

Dňa 2. septembra 2013 bol spis opakovane predložený krajskému súdu, aby rozhodolo opravných prostriedkoch účastníkov konania, a zároveň bol krajskému súdu postúpený ajnávrh sťažovateľa„na prikázanie veci inému súdu z dôvodu vhodnosti“, ako i návrhsťažovateľa„na prikázanie veci inému Krajskému súdu z dôvodu vhodnosti“.

Dňa 7. mája 2015 krajský súd predložil Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky(ďalej len „najvyšší súd“) návrh sťažovateľa„na prikázanie veci inému súdu z dôvodu vhodnosti“, ako i návrh sťažovateľa„na prikázanie veci inému Krajskému súdu z dôvodu vhodnosti“.

Dňa 8. júna 2015 najvyšší súd uznesením sp. zn. 3 Ndob 8/2015 neprikázal vecKrajskému súdu v Bratislave.

Dňa 17. júna 2015 bol spis vrátený krajskému súdu.Dňa 13. októbra 2015 krajský súd rozsudkom č. k. 21 Cob 176/2014-813 napadnutýrozsudok okrem trov konania potvrdil. Vo vzťahu k trovám konania napadnuté rozhodnutiezrušil a vrátil na ďalšie konanie.

Dňa 26. októbra 2015 nadobudol právoplatnosť rozsudok okresného súdu č. k.10 Cb 16/03-742 zo 7. októbra 2013.

III.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôbalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorúSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ako ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutímvysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené právaalebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Akporušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môžeprikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhoviesťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančnézadosťučinenie.

Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ namieta porušenie svojho základného práva naprerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva naprejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupomokresného súdu v obchodnoprávnej veci„o zaplatenie 6 595,95 €“v konaní vedenom podsp. zn. 10 Cb 16/03.

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bezzbytočných prieťahov.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bolaspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná.

Ústavný súd si pri výklade práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahovgarantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva(ďalej len „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie veciv primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr.II. ÚS 55/98, I. ÚS 132/03).

1. Podľa konštantnej judikatúry ústavného súdu podstatou, účelom a cieľom práva naprerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty (napr.II. ÚS 26/95). Ústavný súd preto poskytuje ochranu tomuto základnému právu len vtedy,ak bola na ústavnom súde uplatnená v čase, keď namietané porušenie označeného práva eštetrvalo (napr. I. ÚS 22/01, I. Ú 126/02).

Zo súvisiaceho spisu okresného súdu, ktorý si ústavný súd zapožičal, jednoznačnevyplynulo, že napadnuté konanie bolo na okresnom súde skončené 7. októbra 2013vyhlásením rozsudku č. k. 10 Cb 16/03-742. Sťažovateľ sa napriek tomu na ústavný súdobrátil so svojou sťažnosťou až podaním z 8. decembra 2014, t. j. v čase, keď porušenieoznačeného základného práva na okresnom súde, ktorý sťažovateľ označil za účastníkakonania, už netrvalo a konanie o jeho sťažnosti pred ústavným súdom nebolo spôsobilénaplniť účel ochrany, ktorý ústavný súd poskytuje vo vzťahu k právu na prerokovanie vecibez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ako aj čl. 6 ods. 1 dohovoru (mutatismutandis I. ÚS 6/03).

Vzhľadom na uvedené skutočnosti, a pretože sťažovateľ sa v predmetnej vecidomáhal ochrany svojho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (a čl. 6 ods. 1dohovoru) v čase, keď v označenom konaní pred okresným súdom namietané porušeniepráva už netrvalo (pričom napadnuté konanie už „neožilo“, pretože ostatný rozsudokokresného súdu bol potvrdený rozsudkom krajského súdu č. k. 21 Cob 176/2014-813),a teda bola odstránená jeho právna neistota, ústavný súd jeho sťažnosti nevyhovel.

2. Ústavný súd nad rámec uvedeného poukazuje i na to, že jeho judikatúra sa ustálilav tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo alebo nebolo porušené právo naprerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantované v čl. 48 ods. 2 ústavy, sa skúmavždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého jednotlivého prípadu najmä podľa týchtotroch základných kritérií: zložitosť veci, správanie účastníka konania a postup súdu (napr.I. ÚS 41/02). V súlade s judikatúrou ESĽP ústavný súd prihliada aj na predmet sporu(povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (napr. I. ÚS 19/00,I. ÚS 54/02, II. ÚS 32/02).

Pokiaľ ide o posudzovanú vec, ústavný súd konštatuje, že rozhodovaniev napadnutom konaní bolo po skutkovej stránke nepochybne zložité, pretože skutkovéposúdenie veci si vyžadovalo aj úzko odborné poznatky, veď vo veci bolo treba nariadiť 4znalecké posudky (z odboru elektrotechniky, odvetvia elektroenergetických strojov;z odboru energetiky, odvetvia vykurovania a vykurovacieho zariadenia; z odborustavebníctva a z odboru ekonómie). Zdĺhavý priebeh napadnutého konania možno pripísaťpredovšetkým na vrub skutkovej zložitosti veci, i keď po právnej stránke možno danú vecpovažovať za štandardnú, nijako sa nevymykajúcu bežnej rozhodovacej činnostivšeobecných súdov.

Pri hodnotení podľa ďalšieho kritéria, teda správania sťažovateľa v preskúmavanejveci, treba konštatovať, že na celkovej dĺžke konania mal svoj podiel aj sťažovateľ najmätým, že sa minimálne štyrikrát nezúčastnil na nariadených pojednávaniach (i keď saväčšinou ospravedlnil), ktoré museli byť aj z toho dôvodu odročené (napr. 15. januára2008). Samozrejme, využitie možností daných sťažovateľovi procesnými predpismi (napr.Občianskym súdnym poriadkom – opravné prostriedky, námietky zaujatosti atď.)na uplatňovanie a presadzovanie jeho práva v napadnutom súdnom konaní (minimálne v 6prípadoch) nemožno kvalifikovať ako postup, ktorého dôsledkom sú zbytočné prieťahy,avšak aj sťažovateľ si musel byť vedomý toho, že takéto úkony spôsobujú predĺženiepriebehu konania (mutatis mutandis I. ÚS 31/01). Okrem toho sťažovateľ (jeho právnyzástupca) nebol vždy súčinnostný, nie vždy reagoval včas na výzvy súdu (napr. 4. marca2008).

Z prehľadu procesných úkonov vyplýva (bod II nálezu), že okresný súd konal vo veciv podstate priebežne s výnimkou asi troch mesiacov po vynesení ostatného rozsudku(7. októbra 2013), keď jeho konanie bolo neefektívne, pretože spis mu bol krajským súdomvrátený bez rozhodnutia o odvolaní„z dôvodu jeho predčasného predloženia“.Okrem tohtoobdobia však okresný súd vykonal vo veci desiatky účinných úkonov smerujúcichk odstráneniu právnej neistoty v danej veci (konkrétne 18 pojednávaní); nariadil 4 znalecképosudky, bolo zadovážené množstvo relevantných listinných dôkazov. Pojednávania sanariaďovali bez väčších časových odstupov, konanie po vrátení súvisiaceho spisu odznalcov, resp. z krajského súdu prebiehalo vždy promptne, plynulo bez dlhších obdobínečinnosti medzi jednotlivými úkonmi.

Z judikatúry ústavného súdu tiež vyplýva, že nie každý zistený prieťah v súdnomkonaní má nevyhnutne za následok porušenie základného práva na prerokovanie veci bezzbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy (II. ÚS 57/01, I. ÚS 46/01,I. ÚS 66/02). Pojem „zbytočné prieťahy“ obsiahnutý v čl. 48 ods. 2 ústavy je pojemautonómny, ktorý možno vykladať a aplikovať predovšetkým materiálne. S ohľadom nakonkrétne okolnosti veci sa totiž postup dotknutého súdu nemusí vyznačovať takýmivýznamnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako „zbytočné prieťahy“v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy (napr. I. ÚS 63/00). Ústavný súd už vo svojichpredchádzajúcich rozhodnutiach judikoval, že ojedinelá nečinnosť súdu, hoci aj v trvaníniekoľkých mesiacov sama osebe ešte nemusí zakladať porušenie základného práva naprerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (napr. I. ÚS 42/01).Postup okresného súdu v danej veci sa v napadnutom konaní zjavne nevyznačuje takýmivýznamnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako „zbytočné prieťahy“v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy.

S ohľadom na uvedené skutočnosti a v súlade so svojou doterajšou rozhodovacoučinnosťou preto neprichádzalo do úvahy, aby ústavný súd mohol postup okresného súduv napadnutom konaní kvalifikovať ako porušenie základného práva sťažovateľa zaručenéhov čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, preto aj v merite veci pripadalodo úvahy nevyhovenie predmetnej sťažnosti sťažovateľa.

Napokon ústavný súd vzhľadom na všetky uvedené dôvody dospel k záveru, žesťažnosti sťažovateľa, ktorou namieta porušenie svojho práva na prerokovanie predmetnejveci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednaniezáležitosti v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru v napadnutom konaníokresného súdu, nemožno vyhovieť, teda rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohtonálezu.

Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdunemožno podať opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou rozhodnutia uvedenouvo výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 4. februára 2016