SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
II. ÚS 704/2017-31
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 17. januára 2018 v senáte zloženom z predsedu Ladislava Orosza, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej a sudcu Lajosa Mészárosa (sudca spravodajca) prerokoval prijatú sťažnosť ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, zastúpeného advokátkou JUDr. Ivanou Zmekovou, advokátska kancelária, Zámocká 18, Bratislava, vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Malacky v konaní vedenom pod sp. zn. 6 C 54/2014 a takto
r o z h o d o l :
Konanie o sťažnosti ⬛⬛⬛⬛ z a s t a v u j e.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 24. októbra 2016 doručená sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Malacky v konaní vedenom pod sp. zn. 6 C 54/2014.
1.1 Ústavný súd uznesením č. k. II. ÚS 704/2017-16 z 15. novembra 2017 prijal sťažnosť na ďalšie konanie.
2. Z obsahu sťažnosti vyplynulo:
«... Sťažovateľ sa Návrhom na vydanie platobného rozkazu zo dňa 02.09.2013, doručeným súdu dňa 05.09.2013 domáhal zaplatenia splatného peňažného záväzku voči Slovenskej republike - Ozbrojené sily Slovenskej republiky, zastúpené Ministerstvom obrany Slovenskej republiky (ďalej ako „žalovaný“), a to platových nárokov (preplatenie nadčasovej práce) vyplývajúcich zo služobného pomeru voči zamestnávateľovi (t. j. žalovanému). Predmetný návrh je súdom vedený pod sp. zn.: 6C/54/2014.
Sťažovateľ zaslal súdu listinné dôkazy podaním zo dňa 11.09.2013.
Od pridelenia uvedenej spisovej značky neboli zo strany súdu urobené žiadne ďalšie úkony, a rovnako tak nebol do dnešného dňa vytýčený ani jeden termín pojednávania. Vzhľadom na vyššie uvedené sa sťažovateľ listom zo dňa 18.12.2014 domáhal vytýčenia termínu pojednávania nakoľko od podania žaloby uplynul (v tom čase) už viac ako rok a v predmetnej veci nebolo nariadené pojednávanie.
Následne podal sťažovateľ predsedovi súdu sťažnosť na prieťahy v konaní zo dňa 17.03.2015 spolu so žiadosťou o vytýčenie termínu pojednávania.
Predseda súdu podal k sťažnosti sťažovateľa stanovisko zo dňa 09.04.2015, v ktorom sa vyjadril, že prešetrením sťažnosti dospel k záveru, že prieťahy v danom konaní sú dôvodné, avšak výlučne z objektívnych dôvodov. Ďalej uviedol, že vzhľadom na dlhodobú kritickú personálnu situáciu okresného súdu nie je možné zabezpečiť riadny výkon súdnictva.
... Aj napriek aktívnej snahe sťažovateľa a jeho právneho zástupcu nebolo do dnešného dňa v predmetnej právnej veci, t. j. po 3 rokoch od podania žaloby vytýčený ani jeden termín pojednávania, a rovnako tak zo strany súdu neboli urobené žiadne procesné úkony (okrem pridelenia sp. zn., výzvy na zaplatenie súdneho poplatku).
... Sťažovateľ... v návrhu petitu od Ústavného súdu Slovenskej republiky požaduje, aby rozhodol o primeranom finančnom zadosťučinení v sume 400,- EUR (slovom štyristo eur). Takto uplatnenú sumu finančného zadosťučinenia odôvodňuje dlhotrvajúcou právnou neistotou, v ktorej sa v dôsledku postupu súdu prvej inštancie nachádza, čo mu spôsobuje značnú ujmu na práve na súdnu a inú právnu ochranu. Neistý výsledok sporu psychicky zaťažuje sťažovateľa, čo má zásadný dopad na jeho psychickú pohodu. Rovnako tak takýmto (ne)konaním súdu prvej inštancie vznikajú sťažovateľovi dodatočné výdavky, ktoré by v prípade plynulosti súdneho konania nevznikli.
... Na základe vyššie uvedeného sťažovateľ navrhuje, aby Ústavný súd... prijal tento nález
1. Základné právo ⬛⬛⬛⬛ na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov upravené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote upravené v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Malacky v konaní vedenom pod sp. zn. 6C/54/2014 porušené bolo.
2. Okresnému súdu Malacky prikazuje, aby v konaní vedenom pod sp. zn. 6C/54/2014 konal bez zbytočných prieťahov.
3. Sťažovateľovi ⬛⬛⬛⬛ priznáva finančné zadosťučinenie v sume 400,- EUR (slovom štyristo eur), ktoré mu je Okresný súd Malacky povinný zaplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
4. Okresný súd Malacky je povinný uhradiť ⬛⬛⬛⬛ trovy právneho zastúpenia v sume 263,59 EUR (slovom dvestošesťdesiattri celá päťdesiatdeväť eur) na účet jeho právneho zástupcu JUDr. Ivany Zmekovej... do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.»
II.
3. Ústavnému súdu bolo 28. decembra 2017 doručené podanie sťažovateľa z 20. decembra 2017 označené ako „Späťvzatie sťažnosti“, z ktorého vyplynulo:
„Sťažovateľ sťažnosť proti porušovaniu základných práv a slobôd alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky zo dňa 20.10.2016, ktorá bola prijatá uznesením dňa 15.11.2017 na ďalšie prerokovanie, berie v celom rozsahu späť a žiada, aby Ústavný súd Slovenskej republiky konanie o nej zastavil v zmysle ust. § 54 Zákona č. 38/1993 Z. z.“
III.
4. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.
Podľa § 54 zákona o ústavnom súde ak sťažovateľ vezme svoju sťažnosť späť, ústavný súd konanie o nej zastaví okrem prípadu, ak ústavný súd rozhodne, že späťvzatie sa nepripúšťa, najmä ak sťažnosť smeruje proti takému právoplatnému rozhodnutiu, opatreniu alebo inému zásahu, ktoré mimoriadne závažným spôsobom porušujú základné práva alebo slobody sťažovateľa.
IV.
5. Z citovaného § 54 zákona o ústavnom súde vyplýva, že zákon o ústavnom súde ponecháva ústavnému súdu možnosť okrem iného rozhodnúť, že záujem na ochrane základných práv a slobôd sťažovateľa je dôležitejší než rozhodnutie sťažovateľa vziať svoju sťažnosť späť (porov. II. ÚS 38/96, II. ÚS 256/2013), a teda rozhodnúť, že späťvzatie sťažnosti sa nepripúšťa. Ústavný súd sa vo svojej judikatúre prihlásil k materiálnemu chápaniu ochrany základných práv a slobôd, a tak musí pri prerokovávaní späťvzatia sťažnosti a rozhodovaní o zastavení konania skúmať, či zastavením konania v dôsledku späťvzatia sťažnosti nebudú mimoriadne závažným spôsobom porušené základné práva a slobody sťažovateľa.
5.1 V danom prípade ústavný súd dospel k záveru, že v dôsledku späťvzatia sťažnosti nebudú mimoriadne závažným spôsobom porušené základné práva a slobody sťažovateľa a že nie sú dôvody na to, aby rozhodol, že späťvzatie sa nepripúšťa. Aj napriek tomu, že k späťvzatiu sťažnosti došlo po rozhodnutí ústavného súdu o jej prijatí na ďalšie konanie podľa § 25 zákona o ústavnom súde, ústavný súd akceptoval prejav vôle sťažovateľa.
6. Vzhľadom na uvedené ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto uznesenia.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 17. januára 2018