znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 702/2015-8

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   29.   októbra   2015 v senáte   zloženom   z predsedníčky   Ľudmily   Gajdošíkovej   a zo   sudcov   Sergeja   Kohuta a Ladislava   Orosza   (sudca   spravodajca)   predbežne   prerokoval   sťažnosť   obchodnej spoločnosti BINOPOL s. r. o., Terasy 3471/6, Žilina, zastúpenej advokátom Mgr. Karolom Haťapkom, Drieňová 34, Bratislava, ktorou namieta porušenie základného práva na prístup k súdnej a inej právnej ochrane podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky postupom Daňového úradu Banská Bystrica v konaní vedenom pod sp. zn. 1328535/2015, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť   obchodnej   spoločnosti   BINOPOL   s.   r.   o., o d m i e t a   ako   zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 12. októbra 2015 doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti BINOPOL s. r. o., Terasy 3471/6, Žilina (ďalej   len   „sťažovateľka“   alebo   „správca   dane“, v citáciách   aj   „sťažovateľ“),   zastúpenej advokátom Mgr. Karolom Haťapkom, Drieňová 34, Bratislava, ktorou namieta porušenie základného práva na prístup k súdnej a inej právnej ochrane podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústava“)   postupom   Daňového   úradu   Banská   Bystrica (ďalej   len   „daňový   úrad“)   v   konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   1328535/2015   (ďalej   len „napadnuté konanie“).

Zo sťažnosti a z príloh k nej priložených vyplýva, že sťažovateľka podala 15. júna 2015 v súlade so zákonom č. 9/2010 Z. z. o sťažnostiach v znení zákona č. 289/2012 Z. z. (ďalej   len   „zákon   o sťažnostiach“)   sťažnosť   na   postup   daňového   úradu,   ktorou   žiadala Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky (ďalej len „finančné riaditeľstvo“) o prešetrenie postupu daňového úradu. Daňový úrad vyzval sťažovateľku, aby sa 7. mája 2015 dostavila k správcovi dane na oboznámenie sa so zisteniami a výsledkom daňovej kontroly na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu za zdaňovacie obdobie marec 2014. Takýto postup daňového úradu považovala sťažovateľka za šikanózny a poškodzujúci jej dobré   meno.   Správca   dane   sťažnosť   sťažovateľky   odložil   upovedomením   sp.   zn. 1328535/2015 z 25. augusta 2015 (ďalej len „upovedomenie z 25. augusta 2015“) podľa § 5 ods. 7 zákona o sťažnostiach z dôvodu, že sťažnosť podaná orgánu verejnej správy telefaxom alebo elektronickou poštou sa považuje za písomnú iba vtedy, ak ju sťažovateľ do piatich pracovných dní od jej podania písomne potvrdí podpisom.

Sťažovateľka v sťažnosti namieta, že „... ako právnická osoba je daňový subjekt, ktorý je platiteľom dane z pridanej hodnoty a preto povinný komunikovať so správcom dane výlučne elektronicky. Táto povinnosť mu vyplýva z § 14 ods. 1 písm. a) zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov... Sťažovateľ má   so   správcom   dane   uzatvorenú   Dohodu   o elektronickom   doručovaní   zo   dňa   23.   01. 2013...   na   základe   ktorej   komunikuje   so   správcom   dane   a doručuje   mu   písomnosti. Vzhľadom na uvedené považuje sťažovateľ Upovedomenie o odložení sťažnosti za porušenie ústavnej zásady na súdnu a inú právnu ochranu v zmysle čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Sťažovateľ má za to, že s poukazom na čl. 2 ods. 2 zákona č. 460/1992 Sb. Ústavy Slovenskej   republiky   v znení   neskorších   predpisov...   nebolo   dodržané   toto   ustanovenie, keďže správca dane nekonal v medziach zákona, keď odložil sťažnosť, napriek tomu, že medzi ním a sťažovateľom je uzatvorená dohoda o elektronickej komunikácii. Sťažovateľ má za to, že nemožno súhlasiť so záverom, že ak je správa doručená aj inak, tak ju nemožno považovať za nedoručenú.“.

Na základe uvedených skutočností sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie nálezom takto rozhodol:

„1. Základné právo spoločnosti BINOPOL s. r. o. na prístup k súdnej a inej právnej ochrane podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky postupom Daňového úradu Banská Bystrica v konaní vedenom pod sp. zn. 1328535/2015 porušené bolo.

2.   Rozhodnutie   Daňového   úradu   Banská   Bystrica   sp.   zn.   1328535/2015 z 25. 08. 2015 zrušuje a vec vracia na ďalšie konanie Daňovému úradu Banská Bystrica.

3.   Daňovému   úradu   Bratislava   sa   zakazuje   pokračovať   v porušovaní   základného práva na súdnu a inú právnu ochranu.

4. Spoločnosti BINOPOL, s. r. o., priznáva trovy právneho zastúpenia 355,72 €..., ktoré je Daňový úrad Banská Bystrica povinný zaplatiť na účet advokáta Mgr. Karola Haťapku...“

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“)   sťažnosť   sťažovateľky   prerokoval   na   neverejnom   zasadnutí   a   preskúmal   ju zo všetkých hľadísk uvedených v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia   návrhy   vo   veciach,   na   prerokovanie   ktorých   nemá   ústavný   súd   právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Z § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde vyplýva,   že   úlohou ústavného súdu pri predbežnom prerokovaní sťažnosti je tiež posúdiť, či táto nie je zjavne neopodstatnená. V súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu o zjavne neopodstatnenú sťažnosť ide vtedy,   keď   namietaným   postupom   alebo   namietaným   rozhodnutím   príslušného   orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi označeným postupom alebo rozhodnutím   príslušného   orgánu   verejnej   moci   a   základným   právom   alebo   slobodou, porušenie   ktorých   sa   namietalo,   prípadne   z   iných   dôvodov.   Za   zjavne   neopodstatnenú sťažnosť   preto   možno   považovať   takú,   pri   predbežnom   prerokovaní   ktorej   ústavný   súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98, tiež napr. I. ÚS 4/00, II. ÚS 101/03, IV. ÚS 136/05, III. ÚS 198/07).

Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

Ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti vychádzal zo svojej doterajšej judikatúry, podľa ktorej čl. 46 ods. 1 ústavy predstavuje primárne východisko pre zákonom upravené konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky príslušných na poskytovanie právnej ochrany, a na základe toho ho možno považovať aj za základ ústavnej úpravy jednotlivých aspektov práva na súdnu a inú právnu ochranu zakotvených v siedmom oddiele druhej hlavy ústavy (čl. 46 až čl. 50 ústavy). Zároveň podľa čl. 46 ods. 4 ústavy podmienky a podrobnosti o tejto ochrane ustanoví zákon, resp. v zmysle čl. 51 ods. 1 ústavy je možné domáhať sa základného práva podľa čl. 46 ústavy len v medziach zákonov, ktoré toto ustanovenie vykonávajú (napr. IV. ÚS 142/07, IV. ÚS 165/07).

Sťažovateľka sa domáha vyslovenia porušenia svojho základného práva na prístup k súdnej a inej právnej ochrane podľa čl. 46 ods. 1 ústavy postupom daňového úradu ako správcu dane pri vybavovaní sťažnosti podľa zákona o sťažnostiach.

Podľa § 3 ods. 1 zákona o sťažnostiach sťažnosť je podanie fyzickej osoby alebo právnickej osoby, ktorým

a) sa domáha ochrany svojich práv alebo právom chránených záujmov, o ktorých sa domnieva, že boli porušené činnosťou alebo nečinnosťou orgánu verejnej správy,

b)   poukazuje   na   konkrétne   nedostatky,   najmä   na   porušenie   právnych   predpisov, ktorých odstránenie je v pôsobnosti orgánu verejnej správy.

Podľa § 11 ods. 1 zákona o sťažnostiach na vybavenie sťažnosti je príslušný orgán verejnej správy, do ktorého pôsobnosti patrí činnosť, o ktorej sa sťažovateľ domnieva, že ňou boli porušené jeho práva alebo právom chránené záujmy. Vybavovanie sťažností orgán verejnej správy upraví vnútorným predpisom.

V súlade   s   §   20   ods.   1   zákona   o sťažnostiach   sťažnosť   je   vybavená   odoslaním písomného oznámenia výsledku jej prešetrenia sťažovateľovi. V oznámení sa uvedie, či je sťažnosť   opodstatnená   alebo   neopodstatnená.   Oznámenie   musí   obsahovať   odôvodnenie výsledku prešetrenia sťažnosti, ktoré vychádza zo zápisnice. Ak je sťažnosť opodstatnená, v oznámení sa uvedie, že orgánu verejnej správy, v ktorom sa sťažnosť prešetrovala, boli uložené povinnosti podľa § 19 ods. 1 písm. i).

V súlade s § 19 ods. 1 písm. i) zákona o sťažnostiach orgán verejnej správy príslušný na vybavenie sťažnosti vyhotoví zápisnicu o prešetrení sťažnosti, ktorá obsahuje najmä... povinnosť vedúceho orgánu verejnej správy, v ktorom sa sťažnosť prešetrovala, alebo ním splnomocneného   zástupcu,   v   prípade   zistenia   nedostatkov   v   lehote   určenej   orgánom verejnej správy, ktorý sťažnosť prešetroval,

1. určiť osobu zodpovednú za zistené nedostatky,

2. prijať opatrenia na odstránenie zistených nedostatkov a príčin ich vzniku,

3. predložiť prijaté opatrenia orgánu prešetrujúcemu sťažnosť,

4. predložiť orgánu prešetrujúcemu sťažnosť správu o splnení opatrení a uplatnení právnej zodpovednosti,

5.   ak   nie   je   totožnosť   sťažovateľa   utajená,   oznámiť   mu   prijaté   opatrenia;   ak   je totožnosť sťažovateľa utajená, oznámiť mu prijaté opatrenia prostredníctvom orgánu verejnej správy príslušného na vybavenie sťažnosti.

Podľa   §   22   ods.   1   zákona   o sťažnostiach   sťažnosť,   v   ktorej   sťažovateľ   vyjadruje nesúhlas   s   vybavovaním   alebo   odložením   svojej   predchádzajúcej   sťažnosti,   je   novou sťažnosťou proti postupu orgánu verejnej správy pri vybavovaní sťažnosti alebo pri odložení sťažnosti.

Podľa   §   22   ods.   2   zákona   o sťažnostiach   sťažnosť   proti   postupu   orgánu   verejnej správy pri vybavovaní sťažnosti nie je opakovanou sťažnosťou, a to ani vtedy, ak v nej sťažovateľ opakuje skutočnosti z predchádzajúcej sťažnosti.

Podľa § 22 ods. 3 zákona o sťažnostiach sťažnosť podľa odseku 1 vybaví vedúci orgánu verejnej správy alebo ním splnomocnený zástupca, ak to nie je v rozpore s § 12. Ak sťažnosť vybavil vedúci orgánu verejnej správy, na vybavenie sťažnosti podľa odseku 1 je príslušný najbližší nadriadený orgán. Ak takýto orgán nie je, v oblasti štátnej správy je príslušný ústredný orgán štátnej správy pre kontrolu vybavovania sťažností. Ak sťažnosť vybavil   vedúci   ústredného   orgánu   štátnej   správy   pre   kontrolu   vybavovania   sťažností, podanie smerujúce proti vybaveniu takejto sťažnosti sa odloží podľa § 6 ods. 1 písm. f). Podľa § 22 ods. 4 zákona o sťažnostiach sťažnosť proti vybavovaniu sťažnosti alebo sťažnosť proti odloženiu sťažnosti je orgán verejnej správy povinný vybaviť v lehote podľa § 13.

Kritériom   aplikovateľnosti   čl.   46   ods.   1   ústavy   je   materiálna   povaha   predmetu konania,   predovšetkým   skutočnosť,   že   sa   v   ňom   bezprostredne   rozhoduje   o   právach a povinnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb (ich právnom statuse).

V posudzovanom prípade sťažovateľka namieta postup administratívneho charakteru, upravený zákonom o sťažnostiach, v rámci ktorého sa nerozhoduje bezprostredne o právach, resp. povinnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, pričom ho z hľadiska predmetu nemožno považovať za správne konanie [pozri k tomu § 1 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov, pozn.], aj preto sa na neho   nevzťahujú   všeobecné   predpisy   o správnom   konaní   (správny   poriadok).   Táto špecifická oblasť preto nespadá podľa doterajšej judikatúry ústavného súdu pod garancie základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy [k tomu pozri aj judikatúru, podľa ktorej postup pri vybavovaní sťažností, resp. prešetrovaní ich vybavenia podľa zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov nemožno považovať ratione materiae za súčasť práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, resp. základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy (m. m. IV. ÚS 241/07, IV. ÚS 210/2011)].

Uvedené skutočnosti súčasne vylučujú existenciu takej príčinnej súvislosti medzi namietaným   postupom daňového úradu   v napadnutom konaní   a namietaným porušením základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy (m. m. IV. ÚS 260/07), ktorá by zakladala relevantný dôvod na vyslovenie jeho porušenia po prípadnom prijatí sťažnosti na ďalšie konanie.

Z uvedených dôvodov ústavný súd sťažnosť sťažovateľky, ktorou namieta porušenie svojho   základného   práva   podľa   čl.   46   ods.   1   ústavy   postupom   daňového   úradu v napadnutom konaní, pri predbežnom prerokovaní odmietol ako zjavne neopodstatnenú podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti bolo bez právneho dôvodu zaoberať sa ďalšími návrhmi uplatnenými v sťažnosti.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 29. októbra 2015