SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
II. ÚS 70/2022-10
Ústavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu Jany Laššákovej (sudkyňa spravodajkyňa), zo sudcu Petra Molnára a sudcu Ľuboša Szigetiho v konaní podľa čl. 127 Ústavy Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti sťažovateľky
zastúpenej advokátom JUDr. Jozefom Vančom, M. R. Štefánika 60/A, Martin, proti rozsudku Krajského súdu v Žiline č. k. 11 CoP 17/2021 z 31. augusta 2021 takto
r o z h o d o l :
Ústavnú sťažnosť o d m i e t a.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavná sťažnosť sťažovateľky a skutkový stav veci
1. Sťažovateľka sa ústavnou sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 18. januára 2022 a doplnenou 21. januára 2022 domáha vyslovenia porušenia svojho základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) rozsudkom Krajského súdu v Žiline (ďalej len „krajský súd“) č. k. 11 CoP 17/2021 z 31. augusta 2021 (ďalej len „napadnutý rozsudok“).
2. Z ústavnej sťažnosti, ale predovšetkým z napadnutého rozsudku, ktorý si ústavný súd dohľadal prostredníctvom webového portálu Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky a dopytu na Okresnom súde Námestovo (ďalej len „okresný súd“), vyplýva, že okresný súd rozsudkom č. k. 7 Ps 4/2018 zo 14. októbra 2020 rozhodol o obmedzení spôsobilosti na právne úkony. Návrh na obmedzenie spôsobilosti na právne úkony pani ⬛⬛⬛⬛ podala sťažovateľka ako jej dcéra. Zároveň sťažovateľka navrhla, aby bola ustanovená ako opatrovníčka. Okresný súd však za opatrovníka matky sťažovateľky určil jej syna z dôvodov uvedených v rozsudku okresného súdu.
3. Sťažovateľka proti rozsudku okresného súdu podala odvolanie, v ktorom namietala, že okresný súd nevypočul na pojednávaní znalca, čo považuje za postup v rozpore s § 244 Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“), a tiež to, že okresný súd dostatočným spôsobom nepreveril osobu, ktorú určil za opatrovníka.
4. Krajský súd v napadnutom rozsudku konštatoval, že okresný súd čiastočne vyhovel sťažovateľke, pokiaľ jej matku obmedzil v spôsobilosti na právne úkony. Krajský súd zároveň uzavrel, že sťažovateľka nesúhlasí s osobou ustanovenou za opatrovníka, keďže v tomto nebolo jej návrhu vyhovené. V napadnutom rozsudku krajský súd v súvislosti s porušením povinnosti vypočuť znalca podľa § 244 CMP konštatoval isté pochybenie zo strany okresného súdu, avšak vzhľadom na jednoznačné závery znaleckého posudku, vecnú správnosť rozsudku okresného súdu, ako i skutočnosť, že závery znaleckého posudku nerozporovala ani samotná sťažovateľka, nepovažoval za účelné rozsudok okresného súdu rušiť. Pokiaľ išlo o otázku osoby opatrovníka krajský súd konštatoval, že okresný súd dostatočným spôsobom preveril možnosti okruhu osôb, ktoré prichádzali ako opatrovníci do úvahy.
II.
Argumentácia sťažovateľky
5. Sťažovateľka porušenie práv napadnutým rozsudkom krajského súdu odôvodnila jednak postupom okresného súdu priečiacim sa § 244 CMP a jednak nedostatočným skúmaním pomerov osoby, ktorá bola okresným súdom určená ako opatrovník jej matky.
III.
Predbežné prerokovanie ústavnej sťažnosti
6. Podstatou ústavnej sťažnosti je porušenie práva na spravodlivý proces (čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru) rozsudkom krajského súdu, ktorým bol potvrdený rozsudok okresného súdu o obmedzení matky sťažovateľky na právne úkony. Sťažovateľka však svoje výhrady smerovala nie k meritu veci, teda samotnému obmedzeniu procesnej spôsobilosti, ale k osobe opatrovníka, ktorého určil okresný súd.
7. Bez potreby bližších doktrinálnych záverov ústavný súd pripomína, že jednou zo základných podmienok prijatia ústavnej sťažnosti na ďalšie konanie je jej podanie v lehote ustanovenej v § 124 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“). Táto lehota je dvojmesačná a začína plynúť od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu, pričom pri opatrení alebo inom zásahu sa počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť.
Nedodržanie tejto lehoty je zákonom ustanoveným dôvodom na odmietnutie ústavnej sťažnosti ako podanej oneskorene [§ 56 ods. 2 písm. f) zákona o ústavnom súde]. V prípade podania ústavnej sťažnosti po uplynutí zákonom ustanovenej lehoty zákon o ústavnom súde neumožňuje zmeškanie tejto lehoty odpustiť (pozri napr. IV. ÚS 14/03, II. ÚS 1/2014, III. ÚS 71/2016, I. ÚS 594/2017).
8. Ústavný súd telefonickým dopytom v kancelárii okresného súdu zistil, že napadnutý rozsudok krajského súdu nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť 26. októbra 2021. Ústavná sťažnosť sťažovateľky bola ústavnému súdu doručená 18. januára 2022. Je teda evidentné, že ústavná sťažnosť bola doručená ústavnému súdu po uplynutí ustanovenej dvojmesačnej lehoty od právoplatnosti napadnutého rozsudku krajského súdu, teda oneskorene. Z tohto dôvodu ju bolo potrebné odmietnuť podľa § 56 ods. 2 písm. f) zákona o ústavnom súde ako oneskorene podanú.
9. Nad rámec uvedeného ústavný súd dodáva, že sťažovateľka k ústavnej sťažnosti nepriložila kópiu napadnutého rozsudku krajského súdu, ktorým malo dôjsť k porušeniu jej práv (požiadavka podľa § 123 ods. 4 zákona o ústavnom súde). Rovnako aj sťažnostná argumentácia nezodpovedá požiadavkám riadne odôvodnenej ústavnej sťažnosti predovšetkým v tom, že v nej absentujú konkrétne dôvody či okolnosti, ktorými by krajský súd mal zasiahnuť do subjektívnych práv sťažovateľky [§ 123 ods. 1 písm. d) zákona o ústavnom súde]. Navyše sťažovateľka ústavnému súdu načrtla rovnaké výhrady proti rozsudku okresného súdu, aké uplatnila už v odvolacom štádiu a na ktoré ústavne udržateľným spôsobom reagoval krajský súd. Uvedené závery by preto zakladali aj odmietnutie ústavnej sťažnosti podľa § 56 ods. 2 písm. c) zákona o ústavnom súde pre nesplnenie zákonom ustanovených náležitostí.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 16. februára 2022
Jana Laššáková
predsedníčka senátu