znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 70/2011-14

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 10. marca 2011 predbežne prerokoval sťažnosť Ing. B. K., B., zastúpeného advokátom JUDr. S. J., B., vo veci   namietaného   porušenia   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 9 C 38/04, ako aj postupom Krajského súdu v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn. 3 Co 284/07 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť Ing. B. K. o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 1. októbra 2010 doručená sťažnosť Ing. B. K., B. (ďalej len „sťažovateľ“), vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústava“)   a práva   na   prejednanie   záležitosti   v primeranej   lehote   zaručeného   v   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv   a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 9 C 38/04, ako aj postupom Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 3 Co 284/07.

Z   obsahu   sťažnosti   vyplýva,   že   žalobou   podanou   okresnému   súdu   sa   sťažovateľ v konaní vedenom pod sp. zn. 9 C 38/04 domáha priznania mu náhrady škody za ním tvrdený   nezákonný   postup   okresného   súdu   v   inom   jeho   súdnom   spore.   Podľa   tvrdení sťažovateľa okresný súd, ktorý v predmetnej veci vyhlásil 19. apríla 2007 rozsudok, ako aj krajský súd, ktorý o jeho odvolaní proti predmetnému rozsudku koná od 12. júna 2007, konajú v jeho veci so zbytočnými a neodôvodnenými prieťahmi, čím sa predlžuje stav jeho právnej neistoty a odďaľuje sa právoplatné skončenie sporu.

Sťažovateľ v sťažnosti okrem iného uviedol: „Dňa 19. 04. 2007 vydal Okresný súd Bratislava I rozsudok sp. zn. 9 C 38/04-135, ktorým   zamietol   návrh   sťažovateľa   na   priznanie   náhrady   škody   spôsobenej   postupom Okresného   súdu   Bratislava   I   v   inom   spore   navrhovateľa.   Proti   tomuto   rozsudku   sa sťažovateľ dňa 23. 05. 2007 odvolal. Dňa 12. 06. 2007 bol predmetný spis predložený Krajskému súdu v Bratislave. Dňa 27. 11. 2007 bol predmetný spis vrátený Okresnému súdu   Bratislava   I   bez   rozhodnutia.   Dňa   14.   04.   2008   bol   predmetný   spis   opätovne predložený Krajskému súdu v Bratislave na rozhodnutie o odvolaní. Dňa 20. 05. 2008 bol predmetný spis predložený na vybavenie senátu Krajského súdu 3 Co. Dňa 03. 10. 2008 bol predmetný   spis   vrátený   prvostupňovému   súdu   bez   rozhodnutia.   Dňa   03.   12.   2008   bol predmetný spis znovu predložený Krajskému súdu v Bratislave. Dňa 17. 12. 2008 bol spis vrátený   prvostupňovému   súdu   bez   rozhodnutia.   Odvtedy   súdy   napriek   urgenciám sťažovateľa vo veci nekonajú.“

Vzhľadom na uvedené sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd takto rozhodol:„Základné   právo   sťažovateľa,   a   to   právo   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy SR a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných   slobôd,   bolo   porušené   postupom   Okresného   súdu   Bratislava   I   v   konaní vedenom   pod   sp.   zn.   9   C   38/2004   a   postupom   Krajského   súdu   v   Bratislave   v   konaní vedenom pod sp. zn. 3 Co 284/07.

Ústavný súd prikazuje Okresnému súdu Bratislava I, aby v konaní vedenom pod sp. zn. 9 C 38/2004 konal bez zbytočných prieťahov v súlade s ustanoveniami Občianskeho súdneho   poriadku.   Ústavný   súd   prikazuje   Krajskému   súdu   v   Bratislave,   aby   v   konaní vedenom pod sp. zn. 3 Co 284/07 konal bez zbytočných prieťahov v súlade s ustanoveniami Občianskeho súdneho poriadku.

Ústavný súd priznáva sťažovateľovi Ing. B. K. primerané finančné zadosťučinenie v sume 9.958,18,- EUR..., ktoré sú mu Okresný súd Bratislava I a Krajský súd v Bratislave spoločne   a   nerozdielne   povinné   zaplatiť   do   dvoch   mesiacov   od   právoplatnosti   tohto rozhodnutia.

Ústavný súd priznáva sťažovateľovi Ing. B. K. náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 303,30,- EUR..., ktorá je splatná do 15 dní od právoplatnosti tohto nálezu na účet právneho zástupcu sťažovateľa JUDr. S. J....“

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti navrhovateľa,   ak   tento   zákon   neustanovuje   inak.   Pri   predbežnom   prerokovaní   každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie   ktorých   nemá   ústavný   súd   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   zákonom predpísané   náležitosti,   neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Predmetom   sťažnosti   je   sťažovateľom   namietané   porušenie   základného   práva   na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 9 C 38/04, ako aj postupom krajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 3 Co 284/07.

1. K namietanému postupu okresného súdu

Podľa § 24 písm. b) zákona o ústavnom súde návrh nie je prípustný, ak sa týka veci, v ktorej ústavný súd už koná.

Pri predbežnom prerokovaní sťažnosti sťažovateľa ústavný súd zistil, že v čase jej doručenia ústavnému súdu (1. októbra 2010) ústavný súd už konal o identickej sťažnosti sťažovateľa,   ktorou   namietal   porušenie   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 9 C 38/04, pričom táto sťažnosť bola ústavnému súdu doručená už 9. decembra 2009 a ústavný súd o nej konal pod sp. zn. II. ÚS 303/2010, pričom nálezom č. k. II. ÚS 303/2010-43 z 3. februára 2011 ústavný súd vyslovil, že postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 9 C 38/04 v čase po vydaní rozhodnutia ústavného súdu č.   k.   IV.   ÚS   162/07-22   z   26.   júla   2007   bolo   porušené   základné   právo   sťažovateľa   na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

Vychádzajúc z uvedených   skutočností   ústavný   súd   dospel   k   záveru,   že   sťažnosť sťažovateľa v časti namietaného porušenia základného práva a práva na prerokovanie veci bez   zbytočných   prieťahov   postupom   okresného   súdu   v   konaní   vedenom   pod   sp.   zn. 9 C 38/04 je neprípustná, a preto ju pri predbežnom prerokovaní odmietol podľa § 25 ods. 2 v spojení s § 24 písm. b) zákona o ústavnom súde.

2. K namietanému postupu krajského súdu

Sťažovateľ   sťažnosťou   podanou   ústavnému   súdu   namietal   porušenie   označených práv aj postupom krajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 3 Co 284/07.

Z   obsahu   na   vec   sa   vzťahujúceho   súdneho   spisu   okresného   súdu   vedeného   pod sp. zn.   9   C   38/04   ústavný   súd   zistil,   že   krajský   súd   v   konaní   vedenom   pod   sp.   zn. 3 Co 284/07 konal o odvolaní sťažovateľa proti rozsudku okresného súdu sp. zn. 9 C 38/04 z   19.   apríla   2007,   ktorým   okresný   súd   žalobu   sťažovateľa   zamietol,   pričom   spis   bol krajskému súdu predložený 12. júna 2007. Krajský súd uznesením sp. zn. 3 Co 284/07 z 21. augusta 2007 uložil sťažovateľovi povinnosť zaplatiť súdny poplatok za odvolanie. Proti tomuto uzneseniu krajského súdu podal sťažovateľ 12. septembra 2007 dovolanie, avšak už 24. septembra 2007 sťažovateľ zložil do pokladne krajského súdu súdny poplatok.

Dňa   27.   novembra   2007   bol   spis   bez   vybavenia   odvolania   sťažovateľa   vrátený z krajského súdu späť okresnému súdu ako predčasne predložený, pretože podľa krajského súdu   okresný súd pochybil, keď rozsudok   z 19. apríla 2007 nedoručil aj sťažovateľovi ustanovenej   právnej   zástupkyni,   súčasne   krajský   súd   upozornil   okresný   súd   na   nutnosť vyzvať   sťažovateľa   na   odstránenie   nedostatkov   ním   podaného   dovolania.   Okresný   súd uznesením z 3. decembra 2007 zrušil svoje skoršie uznesenie zo 16. novembra 2004, ktorým pre účely konania vedeného okresným súdom pod sp. zn. 9 C 38/04 ustanovil sťažovateľovi právnu zástupkyňu (JUDr. I. Á.), pričom ostatné časti výroku tohto uznesenia (priznanie oslobodenia od   súdnych   poplatkov)   ostali bez zmeny a 15.   februára 2008 okresný   súd doručoval rozsudok z 19. apríla 2007 sťažovateľovi ustanovenej advokátke JUDr. I. Á.

Dňa 14. apríla 2008 bol spis opätovne predložený krajskému súdu, ktorý už v tejto veci konal pod novou sp. zn. 15 Co 64/08, avšak opatrením predsedníčky krajského súdu z 23. apríla 2008 bola vec pridelená späť do pôvodného senátu „3 Co“. Dňa 3. októbra 2008 bol spis opätovne bez meritórneho vybavenia odvolania sťažovateľa vrátený z krajského súdu späť okresnému súdu z dôvodu, že okresný súd nerešpektoval, a teda ani nevykonal skorší   pokyn   krajského   súdu,   v   zmysle   ktorého   bolo   potrebné   vyzvať   sťažovateľa   na odstránenie nedostatkov dovolania. Okresný súd uznesením z 24. novembra 2008 vyzval sťažovateľa, aby v zmysle pokynu krajského súdu odstránil nedostatky dovolania.

Spis   bol   3.   decembra   2008   opätovne   predložený   krajskému   súdu   a   veci   bola pridelená sp. zn. 3 Co 304/08, pričom už 17. decembra 2008 krajský súd vrátil spis bez vybavenia   odvolania   sťažovateľa   späť   okresnému   súdu   z   dôvodu   jeho   predčasného predloženia, pretože v zmysle ustanovení Občianskeho súdneho poriadku (ďalej aj „OSP“) potom, ako sťažovateľ ani po výzve neodstránil nedostatky dovolania, mal okresný súd predložiť   vec   Najvyššiemu   súdu   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „najvyšší   súd“)   na rozhodnutie o dovolaní a až následne mal spis predložiť odvolaciemu krajskému súdu.

Uznesením   č.   k.   9   C   38/04-185   z   18.   marca   2009   okresný   súd   ustanovil sťažovateľovi   pre   účely   dovolacieho   konania   právneho   zástupcu   (JUDr.   P.   S.),   avšak podaním   doručeným   okresnému   súdu   23.   marca   2009   zobral   sťažovateľ   späť   svoje dovolanie, ktoré podal proti uzneseniu krajského súdu z 21. augusta 2007. Dňa 15. marca 2010 bol spis predložený najvyššiemu súdu. Najvyšší súd uznesením sp. zn. 3 Cdo 60/2010 zo   6.   mája   2010   konanie   o   dovolaní   sťažovateľa   zastavil   z   dôvodu   jeho   späťvzatia (uznesenie najvyššieho súdu nadobudlo právoplatnosť 24. mája 2010) a 13. mája 2010 bol spis vrátený okresnému súdu.

Spis bol opätovne predložený krajskému súdu 20. júla 2010, pričom 21. októbra 2010 krajský súd vyhlásil vo veci rozsudok sp. zn. 3 Co 146/2010, ktorým rozsudok okresného súdu potvrdil. Rozsudok okresného súdu v spojení s rozsudkom krajského súdu nadobudol právoplatnosť 8. novembra 2010.

Z   uvedeného   prehľadu   procesných   úkonov   nie   je   zrejmé,   že   by   o   odvolaní sťažovateľa proti rozsudku okresného súdu sp. zn. 9 C 38/04 z 19. apríla 2007 konal krajský súd   so   zbytočnými   a   neodôvodnenými   prieťahmi.   Odvolanie   bolo   sťažovateľom   síce podané ešte v roku 2007, avšak krajský súd o ňom z objektívnych dôvodov nemohol konať a rozhodnúť   skôr,   ako   boli   okresným   súdom   odstránené   všetky   procesné   nedostatky brániace   meritórnemu   prerokovaniu   tohto   odvolania,   a   tiež   nie   skôr,   ako   najvyšší   súd rozhodol   o dovolaní   sťažovateľa proti   rozhodnutiu,   ktorým   bol   sťažovateľovi   vyrubený súdny poplatok za odvolanie. Po odstránení všetkých uvedených nedostatkov brániacich krajskému súdu konať a rozhodnúť o odvolaní sťažovateľa, zodpovednosť za oneskorené odstránenie ktorých nemožno pripočítať na ťarchu krajského súdu, pretože ich odstránenie nebolo v jeho právomoci, bol spis predložený krajskému súdu 20. júla 2010, pričom krajský súd   rozhodol   už   21.   októbra   2010,   t. j.   3   mesiace   po   predložení   spisu.   Túto   lehotu rozhodovania krajského súdu nemožno považovať za takú, ktorá by bola spôsobilá vyvolať sťažovateľom namietané porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote.

Zjavne neopodstatneným návrhom je návrh, ktorým sa namieta taký postup orgánu verejnej moci, ktorým nemohlo dôjsť k porušeniu toho základného práva, ktoré označil sťažovateľ, pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným postupom tohto orgánu a základným právom, porušenie ktorého sa namieta, ako aj vtedy, ak v konaní pred orgánom   verejnej   moci   vznikne   procesná   situácia   alebo   procesný   stav,   ktoré   vylučujú, aby tento   orgán   porušoval   označené   základné   právo,   pretože   uvedená   situácia   alebo stav takú možnosť reálne nepripúšťajú (napr. II. ÚS 1/05, II. ÚS 20/05, IV. ÚS 288/05, II. ÚS 298/06).

Uvedené   závery   boli   podkladom   na   rozhodnutie   ústavného   súdu,   ktorý   sťažnosť sťažovateľa   v   tejto   časti   odmietol   ako   zjavne   neopodstatnenú   (§   25   ods.   2   zákona o ústavnom súde).

Keďže sťažnosť bola odmietnutá ako celok a rozhodnutie o prikázaní súdom konať vo veci, ako aj rozhodnutie o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia a o priznaní úhrady trov konania sú viazané na vyslovenie porušenia práva alebo slobody sťažovateľa (čl. 127 ods. 2 prvá veta ústavy), ústavný súd o tejto časti sťažnosti nerozhodoval.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 10. marca 2011