znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 70/08-6

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 7. februára 2008 predbežne prerokoval sťažnosť MUDr. D. B., B., vo veci namietaného porušenia jeho základných   práv podľa   čl.   46   ods.   1, čl.   47   ods.   2   a čl. 48 ods. 2   Ústavy   Slovenskej republiky a práv podľa čl. 6 ods. 1, čl. 13 a čl. 14 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod   sp. zn. 8 C 17/2005 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť MUDr. D. B. o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 16. januára 2008   doručená   sťažnosť   MUDr.   D.   B.,   B.   (ďalej   len   „sťažovateľ“),   ktorou   namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 46 ods. 1, čl. 47 ods. 2 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej aj „ústava“) a práv podľa čl. 6 ods. 1, čl. 13 a čl. 14 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C 17/2005. Sťažovateľ už namietal porušenie svojich základných práv v označenom súdnom konaní sťažnosťou, o ktorej ústavný súd viedol konanie pod sp. zn. III. ÚS 208/07, a preto žiada tento spis pripojiť. Na doplnenie predošlej sťažnosti uviedol, že v konaní vedenom okresným súdom pod sp. zn. 8 C 17/2005 mu bol ustanovený právny zástupca JUDr. J. B.. Neskôr   okresný   súd   ustanovenie   právneho   zástupcu   uznesením   zrušil   a Krajský   súd v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) uznesením č. k. 3 Co 227/07-236 z 28. augusta 2007 toto rozhodnutie potvrdil, sťažovateľovi však uznesenie krajského súdu doručené nebolo. Od ústavného súdu sťažovateľ žiada, aby mu ustanovil právneho zástupcu na konanie pred ústavným súdom a vo veci samej takto rozhodol:

„Okresný súd Bratislava I porušuje základné práva sťažovateľa D. B. garantované čl. 46 ods. 1, čl. 47 ods. 2 a čl. 48 ods. 2 ústavou Slovenskej republiky a podľa čl. 6 a čl. 13,   čl.   14   medzinárodného   dohovoru,   ktorým   je   Slovenská   republika   aj   Ústavný   súd viazaná.

Okresný súd Bratislava I je povinný zaplatiť primerané zadosťučinenie vo výške 1.000.000,- Sk do 15 dní od dňa doručenia Nálezu Ústavného súdu. V prípade omeškania je OS BA I povinný zaplatiť úroky z omeškania vo výške 17,6% z dlžnej sumy do dňa zaplatenia.

Okresný   súd   Bratislava   I je   povinný   konať   vo   veci   8C/17/2005   bez   ďalších prieťahov.

Trovy   konania,   advokáta   zaplatí   Okresný   súd   Bratislava   I do   15   dní   od   dňa doručenia Nálezu Ústavného súdu.“  

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   § 25   ods. 1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľa a skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých   nemá   ústavný   súd   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   zákonom   predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy   podané   oneskorene   alebo   zjavne neopodstatnené   návrhy   môže   ústavný   súd   po predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho prejednávania.

Ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti vychádzal z jej petitu tak, ako ho   formuloval   sťažovateľ,   a hoci   neoznačil   medzinárodný   dohovor,   porušenie   článkov ktorého namieta, ústavný súd nemá pochybnosť, že sťažovateľ mal na mysli Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd a vo vzťahu k čl. 6 dohovoru mal na mysli jeho prvý odsek.  

Sťažnosť v časti, v ktorej sťažovateľ namieta porušenie svojich základných práv na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a na právnu pomoc podľa čl. 47 ods. 2 ústavy a práv na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, na účinný opravný prostriedok podľa čl. 13 dohovoru a zákaz diskriminácie podľa čl. 14 dohovoru postupom okresného   súdu,   ústavný   súd   odmietol   pre   nedostatok   svojej   právomoci   na   jej prerokovanie.   Sťažovateľ   má   možnosť   domáhať   sa   nápravy,   a tým   odstránenia namietaného porušenia jeho práv postupom okresného súdu podaním riadneho opravného prostriedku – odvolania proti jeho rozhodnutiu, či už ide o rozhodnutie procesné alebo meritórne.   O odvolaní   rozhoduje krajský   súd,   a preto   je vylúčené, aby o rovnakej   veci rozhodoval ústavný súd.  

Zvyšnú časť sťažnosti, v ktorej sťažovateľ namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (resp. aj podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru) ústavný súd odmietol pre neprípustnosť.

Podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov.

Podľa   §   53   ods.   2   zákona   o ústavnom   súde   ústavný   súd   neodmietne   prijatie sťažnosti, aj keď sa nesplnila podmienka podľa odseku 1, ak sťažovateľ preukáže, že túto podmienku nesplnil z dôvodov hodných osobitného zreteľa.

Sťažovateľ   predložil   v prílohe   sťažnosti   list   adresovaný   predsedníčke   okresného súdu podaný 10. januára 2008 označený ako „Sťažnosť na zbytočné subjektívne prieťahy a obštrukcie a žiadosť o ich odstránenie!“.

Ústavný   súd   považuje   za   vyčerpanie   účinného   prostriedku   nápravy,   ktorý   má sťažovateľ   k dispozícii   na ochranu   svojho   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez zbytočných prieťahov postupom všeobecného súdu, podanie sťažnosti na prieťahy podľa § 62 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o súdoch“), a to len vtedy, ak sťažovateľ poskytne všeobecnému súdu primeranú lehotu na prijatie opatrení na odstránenie zistených prieťahov v súdnom konaní. Účelom sťažnosti na prieťahy podľa zákona o súdoch nie je potvrdenie stavu, ktorý nie je v súlade s právom zaručeným čl. 48 ods. 2 ústavy, ale poskytnutie príležitosti súdu, aby sám urobil nápravu a odstránil protiprávny stav zapríčinený nesprávnym postupom alebo svojou nečinnosťou (m. m. II. ÚS 64/97, I. ÚS 20/05).

Sťažovateľ podal sťažnosť ústavnému súdu skôr, ako predsedníčke okresného súdu uplynula lehota na vybavenie jeho sťažnosti, a teda jej neumožnil, aby sťažnosť prešetrila a v prípade   zistenia   neodôvodnených   prieťahov   prijala   opatrenia   na   ich   odstránenie. Ústavný   súd   preto   podanie   tejto   sťažnosti   považuje   len   za   formálny   úkon,   ktorým sťažovateľ nesledoval odstránenie namietanej nečinnosti okresného súdu, a nepovažuje ho za vyčerpanie účinného prostriedku nápravy v zmysle § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde (podobne II. ÚS 101/06, IV. ÚS 48/06).

Zo sťažnosti nevyplývajú také okolnosti, pre ktoré by ústavný súd nemal vyžadovať od sťažovateľa splnenie všetkých podmienok konania. Súdne konanie trvá tri roky (od 28. januára   2005),   okresný   súd   uznesením   z   28.   júla   2005   rozhodol   o oslobodení sťažovateľa od súdnych poplatkov a uznesením zo 6. februára 2006 mu ustanovil zástupcu z radov advokátov. Dňa 13. septembra 2006 okresný súd tieto uznesenia zrušil, proti čomu sa sťažovateľ odvolal a odvolací súd ich 29. decembra 2006 a 28. augusta 2007 potvrdil. V sťažnosti   z 10.   marca   2007,   o ktorej   ústavný   súd   viedol   konanie   pod   sp.   zn. III. ÚS 208/07,   sťažovateľ   uviedol,   že   okresný   súd   vykonal   tri   pojednávania,   ale   bez meritórneho prerokovania veci. Na základe uvedeného nemožno konštatovať, že doterajší priebeh   konania   (aj   v prípade   zistenia   prieťahov)   mal   za   následok   taký   zásah   do základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, ktorý už nie je možné napraviť. Podľa názoru ústavného súdu sťažovateľ nepreukázal okolnosti hodné osobitného zreteľa potrebné na upustenie od podmienky vyčerpania všetkých účinných prostriedkov   nápravy   podľa   §   53   ods.   2   zákona   o   ústavnom   súde.   Preto   ústavný   súd odmietol jeho sťažnosť vo zvyšnej časti pre neprípustnosť.

Ústavný   súd   pri   predbežnom   prerokovaní   odmietol   sťažnosť   v celom   rozsahu, a preto   už   bolo   bez   právneho   významu   zaoberať   sa   posúdením   žiadosti   sťažovateľa o ustanovenie právneho zástupcu na konanie pred ústavným súdom.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 7. februára 2008