znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

II. ÚS 70/06-24

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 14. júna 2006 v senáte zloženom z predsedu Alexandra Bröstla a sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej a sudcu Jána Lubyho v konaní o sťažnosti Mgr. M. F., bytom J., zastúpeného advokátom Mgr. I. P., so sídlom Z., vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl. 48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   a práva   na prejednanie jeho záležitosti   v primeranej lehote podľa   čl. 6 ods.   1 Dohovoru   o ochrane ľudských   práv   a základných   slobôd   postupom   Okresného   súdu   Bratislava   I v konaní vedenom pod sp. zn. 9 C 40/02 a takto

r o z h o d o l :

1.   Základné   právo   Mgr.   M.   F.   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov upravené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote upravené v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 9 C 40/2002 p o r u š e n é   b o l o.

2. Okresnému súdu Bratislava I   p r i k a z u j e, aby v konaní vedenom pod sp. zn. 9 C 40/2002 konal bez zbytočných prieťahov.

3.   Mgr.   M.   F. p r i z n á v a   finančné   zadosťučinenie   40   000   Sk   (slovom štyridsaťtisíc   slovenských   korún),   ktoré   mu   je   Okresný   súd   Bratislava   I   p o v i n n ý zaplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

4. Mgr. M. F. p r i z n á v a   náhradu trov konania 5 302 Sk (slovom päťtisíctristodva slovenských   korún),   ktoré   je   Okresný   súd   Bratislava   I   p o v i n n ý   zaplatiť   na   účet advokáta Mgr. I. P., Z., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 19. decembra 2005   doručená   sťažnosť   Mgr.   M.   F.,   bytom   J.   (ďalej   len   „sťažovateľ“),   zastúpeného advokátom Mgr. I. P., so sídlom Z., v ktorej namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv   a základných   slobôd   (ďalej   len „Dohovor“)   postupom   Okresného   súdu   Bratislava   I (ďalej   len   „okresný   súd“)   v konaní vedenom pod sp. zn. 9 C 40/02.

Zo   sťažnosti   vyplýva,   že   sťažovateľ   sa   návrhom   z 2.   februára   2002   domáhal   na okresnom súde vrátenia sumy 112 871,20 Sk s príslušenstvom proti odporcovi G., a. s., so sídlom B.. Podaním z 3. apríla 2003 sa sťažovateľ domáhal nariadenia pojednávania vo veci.   Okresný súd nariadil   vo veci pojednávanie na 18. november 2003, ktoré bolo ale odročené   na   neurčito   bez   prejednania   veci   z dôvodu,   že   neboli   pridelené   pojednávacie miestnosti. Následne už vo veci nebolo nariadené žiadne pojednávanie, t. j. okresný súd je v namietanom   konaní   nečinný.   Sťažovateľ   zastáva   názor,   že   postupom   okresného   súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 9 C 40/02 bolo porušené jeho základné právo podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ako aj jeho právo podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru, a preto navrhuje, aby ústavný súd prijal jeho sťažnosť na ďalšie konanie a vo veci samej vydal tento nález:

„Ústavný   súd   SR   podľa   §   56   odst.   1   zák.   č.   38/1993   Z.   z.   v znení   neskorších predpisov vyslovuje, že v súdnom konaní pred Okresným súdom Bratislava I. č. 9 C 40/02 došlo

- v období od podania žalobného návrhu až do 18. 11. 2003

- v období od 19. 11. 2003 až do dnešného dňa k zbytočným prieťahom v konaní, čím bolo porušené ústavné právo sťažovateľa zakotvené v Ústave SR, čl. 48 odst. 2,

(2) Každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.

Taktiež   aj   boli   porušené   práva   sťažovateľa   zakotvené   v ustanovení   Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd /Dohovor/, konkrétne čl. 6 odst. 1 a – Právo na spravodlivé súdne konanie.

1.   Každý   má   právo   na   to,   aby   jeho   záležitosť   bola   spravodlivo,   verejne a v primeranej   lehote   prejednaná   nezávislým   a nestranným   súdom   zriadeným   zákonom, ktorý   rozhodne   o jeho   občianskych   právach   alebo   záväzkoch   alebo   o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu. Rozsudok musí byť vyhlásený verejne, ale tlač a verejnosť môžu byť vylúčené buď po dobu celého, alebo časti procesu v záujme mravnosti, verejného poriadku alebo národnej bezpečnosti v demokratickej spoločnosti, alebo keď to vyžadujú záujmy maloletých alebo ochrana súkromného života účastníkov, alebo v rozsahu považovanom   súdom   za   úplne   nevyhnutný,   pokiaľ   by   vzhľadom   na   osobitné   okolnosti, verejnosť konania mohla byť na ujmu záujmom spoločnosti.

Ústavný súd SR prikazuje podľa § 56 odst. 3 písm. a) zák. č. 38/1993 Z. z. v znení neskorších   predpisov,   aby   Okresný   súd   Bratislava   I.   v konaní   č.   9   C   40/02   zjednal nápravu a konal tak, aby k ďalším zbytočným prieťahom nedošlo.

Ústavný súd SR priznáva sťažovateľovi podľa § 56 odst. 4 zák. č. 38/1993 Z. z. v znení   neskorších   predpisov   finančné   zadosťučinenie   vo   výške   100.000,-   Sk   a ukladá Okresnému súdu Bratislava I., aby v lehote do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia Ústavného súdu SR vyplatil sťažovateľovi sumu 100.000,- Sk.

Ústavný súd SR priznáva sťažovateľovi nárok na náhradu trov právneho zastúpenia, ktoré, Okresný súd Bratislava I. je povinný do 10 dní od vydania nálezu poukázať na účet právneho zástupcu sťažovateľa Mgr. I. P., advokáta, Z., č.....“

Ústavný   súd   sťažnosť   sťažovateľa   predbežne   prerokoval   a uznesením   č.   k. II. ÚS 70/06-10 z 29. marca 2006 ju prijal na ďalšie konanie. Po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie ústavný súd vyzval právneho zástupcu sťažovateľa a predsedu okresného súdu, aby sa vyjadrili, či trvajú na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie. Predsedu okresného súdu ústavný súd zároveň vyzval, aby sa vyjadril k sťažnosti a predložil ústavnému súdu spis sp. zn. 9 C 40/2002.

Právny zástupca sťažovateľa a predseda okresného súdu ústavnému súdu oznámili, že netrvajú na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie.

Vyjadrenie predsedu okresného súdu bolo ústavnému súdu doručené 2. júna 2006. Okrem iného sa v ňom uvádza:

„...Vo veci boli vykonané nasledovné úkony:

- návrh na začatie konania doručený súdu dňa 28. 02. 2002

- 15. 03. 2002 súdny tajomník požiadal o výpis z obchodného registra

- dňa 22. 08. 2002 bol daný pokyn na zaslanie výzvy na zaplatenie súdneho poplatku za návrh

- žiadosť o oznámenie spisovej značky doručená súdu dňa 02. 10. 2002

- súdny poplatok zaplatený dňa 21. 10. 2002

- spis predložený sudcovi na konanie dňa 30. 10. 2002

- dňa 09. 04. 2003 žiadosť o vytýčenie termínu pojednávania

- výzva na vyjadrenie sa k návrhu zo dňa 23. 05. 2003

- vyjadrenie odporcu doručené súdu dňa 10. 06. 2003

- dňa 17. 06. 2003 termín pojednávania stanovený na deň 18. 11. 2003

- návrh na vykonanie dôkazov doručený súd dňa 11. 11. 2003

- pokyn sudcu zo dňa 11. 11. 2003 na zabezpečenie dôkazov

- výzva súdu zo dňa 11. 11. 2003

- žiadosť súdu o zaslanie spisu zo dňa 11. 11. 2003

-   zápisnica   o pojednávaní   zo   dňa   18.   11.   2003   /zastupujúcou   sudkyňou   pojednávanie odročené na neurčito s tým, že po pridelení pojednávacích miestností na rok 2004 budú účastníci písomne volaní/

- dňa 20. 11. 2003 doručenie spisového materiálu OÚ JP

- návrh na vyžiadanie záznamov doručený súdu dňa 26. 11. 2003

- pokyn sudcu zo dňa 03. 02. 2004 na zapožičanie dokladov

- list súdu zo dňa 04. 02. 2004

- doplnenie návrhu doručené súdu dňa 09. 02. 2004

- zapožičanie spisového materiálu OR PZ Poprad doručené súdu dňa 26. 03. 2004

- dňa 16. 09. 2005 stanovený termín pojednávania na deň 16. 02. 2006

- stanovisko k súdnemu konaniu doručené súdu dňa 15. 02. 2006

- zápisnica o pojednávaní konanom dňa 16. 02. 2006 /pojednávanie odročené na neurčito s tým,   že PZ   odporcu v lehote   do   15   dní   oznámi adresu svedka   p.   M.,   spisovú   značku konania proti p. M.,/

- oznámenie a predloženie dokumentov doručené súdu dňa 01. 03. 2006

- dňa 16. 05. 2006 stanovený termín pojednávania na deň 12. 10. 2006 o 13.00 hod. č. dv. 30. K dlhšiemu časovému intervalu pri jednotlivých úpravách sudkyne došlo z dôvodu neprimerane vysokého počtu pridelených vecí v oddelení 9 C popri priebežnom mesačnom nápade nových vecí.

Sudca   je   pri   výkone   svojej   funkcie   nezávislý   a zákony   a iné   všeobecne   záväzné právne   predpisy   vykladá   podľa   svojho   najlepšieho   vedomia   a   svedomia,   rozhoduje nestranne, spravodlivo, bez zbytočných prieťahov a len na základe skutočností zistených v súlade   so   zákonom   a pri   rozhodovaní   je   viazaný   len   Ústavou   SR,   ústavným   zákonom a zákonom.

S poukazom na uvedené vykonané úkony v predmetnej veci, si dovoľujem navrhnúť váženému   Ústavnému   súdu   Slovenskej   republiky,   aby   sťažovateľovi   nebolo   priznané finančné   zadosťučinenie.   Žiadam,   aby   bola   vzatá   na   vedomie   skutočnosť,   že   zákonná sudkyňa vo veci konala bez ňou zavinených zbytočných prieťahov vzhľadom na vysoký počet pridelených   vecí   v oddelení   9   C   /cca   651   vecí   k dnešnému   dňu/   popri   priemernom mesačnom nápade.

Právny zástupca navrhovateľa /sťažovateľa/, má vedomosť o tom, že vo veci bolo možné postupovať v súlade so zák. č. 757/2004 Z. z. a zo strany vedenia tunajšieho súdu by došlo k sledovaniu a zabezpečeniu plynulosti konania.

Vo   veci musím   konštatovať   objektívny prieťah   v konaní   od   dňa   30.   10.   2002   do 17. 06. 2003, kedy bol stanovený termín pojednávania stanovený na deň 18. 11. 2003 a od 26. 03. 2004 do 16. 09. 2005, kedy bol stanovený termín pojednávania na deň 16. 02. 2006.“.

Zo   súdneho   spisu   sp.   zn.   9   C   40/2002   ústavný   súd   zistil,   že   doterajší   priebeh namietaného konania zodpovedá popisu uvedenému vo vyjadrení predsedu okresného súdu.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom   ustanoveným zákonom,   ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Sťažovateľ sa svojou sťažnosťou domáha vyslovenia porušenia svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov upraveného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva   na   prejednanie   jeho   záležitosti   v primeranej   lehote   upraveného   v čl.   6   ods.   1 Dohovoru okresným súdom v konaní vedenom pod sp. zn. 9 C 40/2002.

Pri   sťažnostiach   namietajúcich   porušenie   základného   práva   podľa   čl.   48   ods.   2 ústavy, ako aj práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru ústavný súd vychádza zo svojej stabilnej judikatúry,   v súlade   s ktorou   „odstránenie   stavu   právnej   neistoty   je   podstatou,   účelom a cieľom práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“ (III. ÚS 61/98), pričom k vytvoreniu stavu právnej istoty dochádza „až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného štátneho orgánu“ (I. ÚS 10/98). Podľa názoru ústavného súdu možno preto za konanie (postup)   súdu   odstraňujúce   právnu   neistotu   účastníka   konania   považovať   také,   ktoré smeruje k právoplatnému rozhodnutiu vo veci.

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní, a tým aj k porušeniu práva upraveného v čl. 48 ods. 2 ústavy a v čl. 6 ods. 1 Dohovoru, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (I. ÚS 70/98, II. ÚS 74/97, II. ÚS 813/00) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú: 1. právna a faktická zložitosť veci, o ktorej   súd rozhoduje,   2. správanie účastníka konania a 3.   postup samotného súdu. Za súčasť prvého kritéria sa považuje aj povaha prejednávanej veci.

Podľa uvedených kritérií posudzoval ústavný súd aj sťažnosť sťažovateľa.

1. Pri posudzovaní prvého kritéria ústavný súd po zistení, že predmetom namietaného konania je návrh sťažovateľa na zaplatenie sumy 112 871,20 Sk s príslušenstvom súvisiaci s plnením z leasingovej zmluvy uzavretej medzi žalobcom (sťažovateľom) a žalovaným (G. a. s., so sídlom B.) 8. augusta 2000 a preskúmaní spisu sp. zn. 9 C 40/2002, konštatoval, že z právneho   hľadiska   nejde   o zložitú   vec,   keďže   tvorí   štandardnú   súčasť   rozhodovacej agendy okresných súdov, pričom doterajší priebeh konania nesignalizuje, že by išlo o vec, ktorá by vyžadovala vykonať časovo náročné dokazovanie. Na tomto základe ústavný súd uzavrel, že doterajšiu dĺžku namietaného konania nemožno ospravedlňovať právnou alebo faktickou zložitosťou veci.

2. V rámci druhého kritéria ústavný súd posudzoval správanie sa sťažovateľa ako účastníka   namietaného konania. Po preskúmaní spisu   sp.   zn.   9 C 40/2002   ústavný súd dospel k záveru, že sťažovateľ bol v doterajšom priebehu konania aktívny a poskytoval okresnému   súdu   potrebnú   súčinnosť,   a preto   mu   nemožno   pripísať   negatívny   podiel   na doterajšej dĺžke namietaného konania.

3. V rámci posledného kritéria ústavný súd posudzoval doterajší postup okresného súdu   v namietanom   konaní.   Z obsahu   spisu   vyplýva,   že   okresný   súd   po   vykonaní nevyhnutých procesných úkonov od 30. októbra 2002 až do 23. mája 2003, t. j. takmer sedem mesiacov vo veci nevykonal bez akéhokoľvek relevantného dôvodu žiadny úkon. Rovnako bol okresný súd nečinný aj v období od 26. marca 2004 do 16. septembra 2005 (takmer 18 mesiacov), keď nariadil vo veci pojednávanie až na 16. február 2006, a preto aj toto obdobie ústavný súd vyhodnotil ako obdobie, v ktorom došlo v konaní k zbytočným prieťahom.

Podľa   stabilizovanej   judikatúry   ústavného   súdu   k zbytočným   prieťahom   v konaní súdu dochádza aj v dôsledku „takého jeho postupu, ktorý nesmeruje k odstráneniu právnej neistoty navrhovateľa vo veci, s ktorou sa obrátil na súd“ (II. ÚS 9/01). Za neefektívnu činnosť okresného súdu považuje ústavný súd obdobie po 17. marci 2003, keď okresný súd nariadil vo veci pojednávanie na 18. november 2003, až do konania tohto pojednávania, pretože   z obsahu   spisu   vyplýva,   že   okresný   súd   nevenoval   príprave   nariadeného pojednávania   dostatočnú   pozornosť   z hľadiska   zabezpečovania   dôkazov   (prvé   úkony smerujúce k zabezpečeniu dôkazov vykonal až šesť dní pred pojednávaním), hoci mu to zákon   ukladá   (§   114   Občianskeho   súdneho   poriadku).   To   sa   prejavilo   aj   v tom,   že pojednávanie konané 18. novembra 2003 okresný súd bezprostredne po zistení, že žalobca (sťažovateľ) trvá na svojom návrhu (žalobe), odročil na neurčito, a preto aj toto obdobie ústavný súd označil ako obdobie, v ktorom došlo k zbytočným prieťahom.

V nadväznosti na uvedené skutočnosti ústavný súd rozhodol, že v označenom konaní došlo k porušeniu základného práva sťažovateľa podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru tak nečinnosťou, ako aj neefektívnou činnosťou okresného súdu.

III.

Ak ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby podľa čl. 127 ods. 2 ústavy vysloví, že k porušeniu práva alebo slobody došlo právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom, prípadne nečinnosťou, zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah, prípadne prikáže tomu, kto právo alebo slobodu porušil, aby vo veci konal. Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy môže ústavný súd zároveň na žiadosť osoby, ktorej práva boli porušené, rozhodnúť o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia.Pretože označené konanie nebolo do času rozhodovania ústavného súdu o sťažnosti ešte právoplatne ukončené, ústavný súd prikázal okresnému súdu, aby v konaní vedenom pod sp. zn. 9 C 40/2002 v ďalšom období konal bez zbytočných prieťahov.

Pretože ústavný súd rozhodol o tom, že bolo porušené základné právo sťažovateľa podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a právo podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru, zaoberal sa aj žiadosťou sťažovateľa o   priznanie   primeraného   finančného   zadosťučinenia.   Aj   keď   ústavný   súd prikázal okresnému súdu, aby vo veci sp. zn. 9 C 40/2002 konal bez zbytočných prieťahov, nepovažoval   vzhľadom   na   okolnosti   prípadu   uplatnenie   tejto   svojej   právomoci   za dostatočné na to, aby sa dosiahla vo veci účinná náprava, a preto považoval za potrebné rozhodnúť aj o žiadosti sťažovateľa priznať mu primerané finančné zadosťučinenie.

Sťažovateľ   žiadal,   aby   mu   bolo   priznané   finančné   zadosťučinenie   100   000   Sk s odôvodnením, že nečinnosťou súdu sa dostal do stavu právnej neistoty a že zbytočné prieťahy v konaní mu znemožnili získať finančné prostriedky z uplatneného nároku.

Pri určení primeraného finančného zadosťučinenia vychádzal ústavný súd zo zásad spravodlivosti, z ktorých vychádza aj Európsky súd pre ľudské práva, ktorý spravodlivé finančné   zadosťučinenie   podľa   čl.   41   Dohovoru   priznáva   so   zreteľom   na   konkrétne okolnosti prípadu.

Zohľadňujúc   predovšetkým   obdobie,   v ktorom   došlo   k zbytočným   prieťahom, predmet súdneho sporu a správanie sťažovateľa ako účastníka konania ústavný súd dospel k záveru, že v danom prípade bude priznanie finančného zadosťučinenia 40 000 Sk (slovom štyridsaťtisíc   slovenských   korún)   sťažovateľovi   primerané   konkrétnym   okolnostiam prípadu.

Ústavný súd napokon rozhodol podľa § 36 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov aj o náhrade trov konania sťažovateľa, ktoré mu vznikli v súvislosti s jeho právnym zastupovaním advokátom Mgr. I. P.   v konaní   pred   ústavným   súdom.   Ústavný   súd   ich   vyčíslil   sumou   5 302   Sk   (slovom päťtisíctristodva   slovenských   korún)   spolu   za   dva   úkony   v roku   2005   podľa   vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (vypočítanú zo základu nominálnej mesačnej mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky, ktorá v prvom polroku 2004 bola 15 008 Sk, t. j. 2 krát 2501 Sk a 2 krát 150 Sk za miestne telekomunikačné výdavky a miestne prepravné.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 14. júna 2006