znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

  II. ÚS 70/05-14Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 2. marca 2005 predbežne   prerokoval   sťažnosť   Ing.   Martina   Uličného   a spol.   –   STAVUM,   so   sídlom Bystrická cesta 181, Ružomberok, zastúpeného advokátom JUDr. T. Š., so sídlom K., vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov upraveného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Ružomberok v konaní vedenom pod sp. zn. 1 Cb 238/98, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť Ing. Martina Uličného a spol. - STAVUM o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 29. novembra 2004 doručená sťažnosť Ing. Martina Uličného a spol. – STAVUM, so sídlom Bystrická cesta   181,   Ružomberok   (ďalej   len   „sťažovateľ“),   zastúpeného   advokátom   JUDr.   T.   Š., so sídlom K., vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov upraveného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Ružomberok (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 1 Cb 238/98.

Zo   sťažnosti   vyplýva,   že   sťažovateľ   ako   zhotoviteľ   uzavrel   s objednávateľom Váhostavom,   a. s.   Žilina, 18.   júna 1996   zmluvu o dielo   na výstavbu rodinných   domov a hospodárskych budov. Zhotovené dielo vyúčtoval sťažovateľ (zhotoviteľ) objednávateľovi viacerými faktúrami splatnými v roku 1997. V záujme dosiahnutia uzavretia zmluvy o dielo sa   sťažovateľ   zaviazal,   že   niektoré   materiály   potrebné   na   zhotovenie   diela   kúpi   od objednávateľa,   ktoré   následne   vyfakturuje   objednávateľovi.   Objednávateľ   zakúpený materiál   vyfakturoval   v   sume   498   212,   30   Sk.   Sťažovateľ   túto   sumu   objednávateľovi neuhradil. Objednávateľ si svoj nárok uplatnil súdnou cestou. Okresný súd vydal vo veci platobný rozkaz č.   k.   1   Rob   339/98-61 z 30.   júna 1998,   ktorým   návrhu objednávateľa vyhovel. Proti platobnému rozkazu podal sťažovateľ 21. júla 1998 odpor, v ktorom uplatnil kompenzačnú námietku do výšky ním uznaného nároku.

Aj   keď   išlo   o vzájomné   záväzky   a pohľadávky,   okresný   súd   vylúčil   uznesením zo 7. júla   2000   pohľadávky   sťažovateľa   na   samostatné   konanie   a súčasne   rozhodol rozsudkom   č.   k.   1   Cb   230/98-181   zo   7.   júla   2000   len   o pohľadávkach   objednávateľa. V samostatnom   konaní   o pohľadávkach   sťažovateľa,   podľa   jeho   vyjadrenia „neurobil žiadny úkon“. Z toho sťažovateľ vyvodil porušovanie svojho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy. Sťažovateľ v sťažnosti poukazuje aj na škodu v sume 1 751 996 Sk, ktorá mu bola v dôsledku nečinnosti okresného súdu spôsobená.

Sťažnosť v predloženom znení neobsahovala všetky náležitosti predpísané zákonom Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z.   o organizácii   Ústavného   súdu Slovenskej   republiky,   o konaní   pred   ním   a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom   súde“).   Preto   ústavný   súd   listom z 3. decembra 2004 vyzval sťažovateľa, aby v určenej lehote svoju sťažnosť doplnil. Sťažovateľ podaním doručeným 29. decembra 2004 oznámil, že začal odstraňovať nedostatky   podania;   akonáhle   bude   mať   k dispozícii   potrebné   podklady,   zašle   ich ústavnému súdu. Vzhľadom na to, že sťažovateľ na výzvu ústavného súdu do 8. februára 2005 nereagoval, ústavný súd listom z uvedeného dňa opakovane vyzval sťažovateľa na odstránenie nedostatkov podania do 10 dní od jeho doručenia s tým, že bol upozornený na možnosť odmietnutia jeho podania podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Právny zástupca sťažovateľa doručil 18. februára 2005 doplnenie sťažnosti, ktoré obsahovalo len úpravu návrhu na rozhodnutie ústavného súdu vo veci samej, týkajúcej sa namietaného porušenia označeného základného práva v konaní vedenom na okresnom súde pod sp. zn.1 Cb 238/98, a tiež   oznámil, že sťažovateľa upozornil na potrebu pokúsiť sa dosiahnuť nápravu v prieťahoch označeného konania sťažnosťou podanou orgánu štátnej správy príslušného súdu, ktorú sťažovateľ podal, avšak do dňa doplnenia podania právnym zástupcom nedostal na ňu ešte odpoveď.

Sťažovateľ   po   doplnení   svojej   sťažnosti   navrhol,   aby   ústavný   súd   vo   veci   jeho sťažnosti rozhodol nálezom :

Okresný súd v Ružomberku v konaní vedenom pod sp. zn. 1 Cb 238/98-181 porušil základné právo sťažovateľa na konanie v jeho veci bez zbytočných prieťahov, chránené čl. 48 ods. 2 Ústavy SR.

Okresnému súdu v Ružomberku sa ukladá, aby v uvedenej veci konal bez zbytočných prieťahov.

Okresnému   súdu   v Ružomberku   sa   ukladá   zaplatiť   sťažovateľovi   z titulu primeraného finančného zadosťučinenia 500 000 Sk, ktoré je tento povinný vyplatiť v lehote 2 mesiacov od právoplatnosti nálezu.

Ústavný súd SR priznáva sťažovateľovi právo na náhradu trov právneho zastúpenia, ktoré je odporca povinný uhradiť na účet JUDr. Tibor Šafárik, Slovenská sporiteľňa, č. ú.... do 15 dní od právoplatnosti tohto nálezu, vo výške určenej po skončení veci“.

Ústavný   súd   na   okresnom   súde   zistil,   že   konanie,   ktoré   má   byť   predmetom rozhodnutia   ústavného   súdu   o tom,   či   došlo   k porušeniu   základného   práva   sťažovateľa, má sp. zn. 1 Cb 230/98, a nie 1 Cb 238/98, ako uvádza sťažovateľ. Vec vedená pod sp. zn. 1 Cb 238/98   sa   týkala   zaplatenia   50   391   Sk   s prísl.,   kde   navrhovateľom   bola   Properta, v. o. s., a odporcom Perspektíva - Družstevná zdravotná poisťovňa Banská Bystrica. Vec bola právoplatne skončená 3. februára 1999.

Veci vylúčenej na samostatné konanie uznesením sp. zn. 1 Cb 230/98 zo 7. júla 2000 bola   pridelená   spisová   značka   7   Cb   9/2005.   Táto   bola   bez   rozhodnutia   postúpená 17. februára   2005   Krajskému   súdu   v Žiline   z dôvodu   nedostatku   vecnej   príslušnosti okresného súdu.   Na majetok navrhovateľa   (Váhostav,   a. s.   Žilina)   bol   14.   marca   2004 vyhlásený konkurz, z uvedeného dôvodu bolo konanie zo zákona prerušené.

II.

Ústavný   súd   každú   sťažnosť   predbežne   prerokuje   podľa   §   25   ods.   1   zákona o ústavnom súde na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti sťažovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie sťažnosti podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Podľa   §   25   ods.   2   zákona   o ústavnom   súde   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní   odmietnuť   uznesením   bez   ústneho   pojednávania   sťažnosti,   na   ktorých prerokovanie   nemá   právomoc,   sťažnosti,   ktoré   nemajú   náležitosti   predpísané   zákonom, neprípustné   sťažnosti   alebo   sťažnosti   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj sťažnosti podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj sťažnosť, ktorá   je zjavne neopodstatnená.

1. Ústavný súd dospel k záveru, že sťažnosť ani po jej doplnení neobsahuje všetky zákonom predpísané náležitosti, pretože v návrhu na rozhodnutie vo veci samej sa uvádza konanie, v ktorom sú iní účastníci než sťažovateľ. Vec, ohľadom ktorej sa právny zástupca sťažovateľa domáha meritórneho   posúdenia   (sp.   zn. 1   Cb   238/98),   sa   týkala zaplatenia 50 391   Sk   s prísl.,   kde   navrhovateľom   bola   Properta,   v.   o.   s.,   a odporcom   Perspektíva

-Družstevná zdravotná poisťovňa   Banská Bystrica.   Táto vec bola právoplatne skončená 3. februára 1999. Ústavný súd navyše zistil, že vec vedená pod sp. zn. 1 Cb 230/98 bola právoplatne skončená a vylúčená vec sa viedla na okresnom súde pod sp. zn. 7 Cb 9/2005. Túto skutočnosť (označenie konanie, v ktorom sťažovateľ nebol účastníkom, a označenie spisovej značky konania, ktoré bolo právoplatne skončené, bez uvedenia spisovej značky vylúčenej veci) považuje ústavný súd za taký nedostatok náležitosti sťažnosti, ktorý bráni konať vo veci a predbežne prerokovať sťažnosť podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde.

2. Okrem toho právny zástupca doručil 18. februára 2005 podanie, v ktorom uviedol návrh na rozhodnutie vo veci samej. V   tom čase už bola vec (inak vedená pod sp. zn. 7 Cb 9/2005) postúpená (17. februára 2005) vecne príslušnému Krajskému súdu v Žiline. Z tohto dôvodu je zjavné, že okresný súd už nemohol byť ku dňu doplnenia náležitostí sťažnosti tým súdom, ktorý by bol spôsobilý porušovať základné právo sťažovateľa podľa čl.   48   ods.   2   ústavy.   Na   tento   záver   vplývala   aj   skutočnosť,   že   na   majetok   odporcu sťažovateľa bol 14. marca 2004 vyhlásený konkurz. V dôsledku vyhlásenia konkurzu totiž došlo   nielen   k prerušeniu   konania   podľa   §   14   zákona   č.   328/1991   Zb.   o konkurze a vyrovnaní   v znení   neskorších   predpisov,   ale aj   k dôsledku   uvedenému   v   §   20   ods.   1 citovaného zákona, ktorý podľa stabilnej judikatúry ústavného súdu je tiež dôvodom na odmietnutie sťažnosti pre zjavnú neopodstatnenosť.

Preto je sťažnosť voči okresnému súdu aj zjavne neopodstatnená podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde. Na základe uvedeného ústavný súd sťažnosť sťažovateľa odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

P o u č en i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok. V Košiciach 2. marca 2005