znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 70/01-11

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 11. októbra 2001 predbežne prerokoval podnet K. B., bytom K., zastúpeného advokátom JUDr. R. Ž., K., vo veci porušenia jeho základného práva upraveného čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Košice I vo veci vedenej pod sp. zn. Ro 4325/99 a postupom Okresného súdu Košice II vo veci vedenej pod sp. zn. Ro 5869/99 a takto

r o z h o d o l :

Podnet K. B.   o d m i e t a   ako zjavne neopodstatnený.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bolo 8. júna 2001 doručené podanie K. B. (ďalej len „navrhovateľ“), bytom K., zastúpeného advokátom JUDr. R. Ž., K., označené ako „Podnet na začatie konania pred Ústavným súdom SR pre porušenie čl. 48/2 Ústavy SR podávaný na podľa čl. 130 ods. 3 Ústavy SR“.

Z obsahu podania vyplynulo, že navrhovateľ 26. novembra 1999 podal na Okresný súd   Košice   I   návrh   na   vydanie   platobného   rozkazu   opierajúci   sa   o znalecký   posudok nachádzajúci sa v súdnom spise sp. zn. 13 C 406/94 na tomto súde. Nakoľko ani po uplynutí 15   mesiacov   platobný   rozkaz   nebol   vydaný,   obrátil   sa   so   sťažnosťou   na   predsedu Okresného súdu Košice I.

V odpovedi na sťažnosť navrhovateľa z 19. marca 2001 predseda Okresného súdu Košice II uviedol, že táto sťažnosť „bola odstúpená Okresnému súdu Košice II ako súdu príslušnému na prejednanie sťažnosti, pretože Váš návrh na vydanie platobného rozkazu proti odporkyni M. K. o 5 445,– Sk vedený na Okresnom súde Košice I pod sp. zn. Ro 4325/99   bol   dňa   1.   12.   1999   odstúpený   Okresnému   súdu   Košice   II   z dôvodu   miestnej nepríslušnosti“.

Okresný súd Košice II predvolal navrhovateľa na informatívny výsluch na 7. máj 2001   vo   vzťahu   k otázke,   „čo   je   príčinou  ...   podnetu“.   Z ďalšieho   listinného   dôkazu predloženého navrhovateľom vyplynulo, že predseda Okresného súdu Košice II sa zaoberal jeho   sťažnosťou,   ktorá   mu   bola   doručená   22.   marca   2001   na   základe   jej   postúpenia Okresným súdom Košice II. V liste predseda Okresného súdu Košice II z 18. mája 2001 (Spr. 2342/01) uviedol, že po preverení sťažnosti zistil, že návrh navrhovateľa napadol na „tunajší súd dňa 2. 12. 1999, pričom príslušný spis nebolo možné príslušnou kanceláriou predložiť, nakoľko Váš návrh sa stratil, za čo sa Vám ospravedlňujem“. V tejto súvislosti bol   navrhovateľ   súčasne   oboznámený   s tým   (v   apríli   2001   telefonicky   a 3.   mája   2001 písomne), že v záujme zrekonštruovania uvedeného súdneho spisu a bezodkladného vydania platobného rozkazu musí predložiť rovnopis svojho návrhu. Medzičasom sa navrhovateľ podnetom z 8. júna 2001 obrátil na ústavný súd. Na výzvu ústavného súdu z 3. septembra 2001 predseda Okresného súdu Košice II zaslal ústavnému súdu spis vedený pod sp. zn. Ro 5869/99 (doručený 10. septembra 2001). Z uvedeného spisu vyplynulo, že Okresný súd Košice   II   rozhodol   vo veci   navrhovateľa a vydal   platobný rozkaz 14.   júna 2001,   ktorý nadobudol právoplatnosť 14. júla 2001 a ktorý sa stal vykonateľným 23. júla 2001.

II.

Medzi skutočnosti, ktoré ústavný súd skúma podľa svojej štandardnej judikatúry pri namietaní   porušenia   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), patrí skutočnosť, či vec   bola   právoplatne   skončená   skôr,   ako   sa   navrhovateľ   domáhal   ochrany   svojho základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov.   Ústavný   súd   totiž poskytuje ochranu základnému právu len vtedy, ak bola na ústavnom súde uplatnená v čase, keď   k porušeniu   namietaného   práva   došlo   alebo   porušenie   v tomto   čase   ešte   trvalo (I. ÚS 34/99, II. ÚS 32/00, II. ÚS 55/01). Vychádza pritom z toho, že účelom práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia súdneho orgánu, pričom k naplneniu tohto práva dochádza až právoplatným rozhodnutím (II. ÚS 26/95, I. ÚS 47/96, I. ÚS 55/97, I. ÚS 57/97).

Pri preskúmaní podnetu, ktorým sa navrhovateľ domáha vyslovenia porušenia jeho základného   práva   upraveného   v čl.   48   ods.   2   ústavy   postupom   Okresného   súdu Košice I v konaní vedenom pod sp. zn. 13 C 406/94, ústavný súd z podania navrhovateľa zistil, že ide o vec, o ktorej Okresný súd Košice I už rozhodol, a preto vyslovenie porušenia základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   považuje   za   zjavne neopodstatnené. Takýto postup je v súlade s doterajšou rozhodovacou činnosťou ústavného súdu (I. ÚS 34/99, III. ÚS 20/00).