znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

II. ÚS 7/08-27

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 13. marca 2008 v senáte zloženom   z predsedu   Sergeja   Kohuta   a zo   sudcov   Juraja   Horvátha   a Lajosa   Mészárosa prerokoval sťažnosť JUDr. D. K., B., zastúpeného advokátom JUDr. R. O., B., vo veci namietaného   porušenia   jeho   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov   podľa   čl. 48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   postupom   Okresného   súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 15 C 17/2004 a takto

r o z h o d o l :

1. Okresný súd Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 15 C 17/2004 p o r u š i l základné   právo   JUDr.   D.   K.   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   zaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.

2.   Okresnému   súdu   Bratislava   I   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   15 C 17/2004 p r i k a z u j e   konať vo veci bez zbytočných prieťahov.

3. JUDr. D. K. p r i z n á v a   primerané finančné zadosťučinenie v sume 20 000 Sk (slovom dvadsaťtisíc slovenských korún), ktoré je Okresný súd Bratislava I   p o v i n n ý zaplatiť mu do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

4. JUDr. D. K.   p r i z n á v a   náhradu trov právneho zastúpenia v sume 7 425 Sk (slovom   sedemtisícštyristodvadsaťpäť   slovenských   korún),   ktorú   je   Okresný   súd Bratislava I   p o v i n n ý   zaplatiť   na   účet   jeho   advokáta   JUDr.   R.   O.,   B.,   do   dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 12. septembra 2007 doručená sťažnosť JUDr. D. K., B. (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátom JUDr. R. O., B., v ktorej namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   (ďalej   len „ústava“)   postupom   Okresného   súdu   Bratislava   I   (ďalej   len   „okresný   súd“)   v konaní vedenom pod sp. zn. 15 C 17/2004.

Sťažovateľ v sťažnosti uviedol, že 22. augusta 2006 mu bolo doručené uznesenie okresného súdu sp. zn. 15 C 17/2004 z 8. augusta 2006, ktorým navrhovateľke Ing. Ľ. H., B., nepriznal oslobodenie od súdnych poplatkov v konaní o náhradu škody, ktorej zaplatenia sa voči nemu ako odporcovi domáha.

O tom, že je proti nemu vedený súdny spor dovtedy nevedel, preto 22. augusta 2006 požiadal okresný   súd o zaslanie návrhu na začatie konania v predmetnej   veci.   Žiadosť o zaslanie návrhu na začatie konania urgoval 19. decembra 2006.

Keď okresný súd nereagoval, obrátil sa 6. marca 2007 na predsedu okresného súdu so žiadosťou o odstránenie zbytočných prieťahov v konaní. Návrh na začatie konania mu bol napokon doručený 4. mája 2007, čiže až po uplynutí doby troch rokov od jeho podania, až 4. mája 2007 získal vedomosť o tom, čoho sa navrhovateľka voči nemu domáha. Zistil, že   ide   o   žalobu   o   náhradu   škody   vyčíslenú   na   500   000   Sk,   ktorú   údajne   spôsobil poskytovaním právnych služieb.

Sťažovateľ sa domnieva, že aj pri abnormálnej preťaženosti súdov ide o zbytočné prieťahy v konaní, ak súd nie je schopný účastníkovi konania doručiť ani rovnopis návrhu na   začatie   konania   počas   troch   rokov.   Dňa   1.   júna   2007   zaslal   okresnému   súdu   svoje vyjadrenie k návrhu, v ktorom žiadal návrh ako bezdôvodný zamietnuť. Sťažovateľ ďalej uviedol, že od podania návrhu (18. marca 2004) až do dnešného dňa stále nebol vytýčený termín pojednávania. Procesné úkony, ktoré okresný súd urobil počas doby 3,5 roka, boli: vydanie   uznesenia   o nepriznaní   oslobodenia   od   súdnych   poplatkov   navrhovateľke a doručenie rovnopisu návrhu po jeho opakovaných urgenciách.

Na základe týchto skutočností vidí sťažovateľ v konaní okresného súdu zbytočné prieťahy, ktoré spočívajú v jeho nečinnosti.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd vydal tento nález:„Základné právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Čl. 48 ods. 2 Ústavy SR postupom Okresného súdu Bratislava I. v konaní vedenom pod sp. zn. 15 C 17/2004 porušené bolo.

Okresnému súdu Bratislava I. sa prikazuje, aby v konaní sp. zn. 15 C 17/2004 konal a rozhodol bez zbytočných prieťahov.

Sťažovateľovi sa priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 20.000,-Sk, ktoré   je   Okresný   súd   Bratislava   I.   povinný   vyplatiť   sťažovateľovi   do   dvoch   mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

Okresný súd Bratislava I. je povinný sťažovateľovi uhradiť trovy konania v sume 7.492,-Sk na účet jeho právneho zástupcu do dvoch mesiacov od doručenia tohto nálezu.“

Sťažovateľ svoj návrh na priznanie primeraného finančného zadosťučinenia v sume 20 000 Sk odôvodnil tým, že okresný súd ho po významne dlhý čas necháva tápať v právnej neistote o jeho právnych pomeroch, hoci podstatou, účelom a cieľom práva na prerokovanie veci   bez   zbytočných   prieťahov   je   odstránenie   stavu   právnej   neistoty.   Z   týchto dôvodov následky zbytočných prieťahov v konaní nemožno napraviť inak, než peňažnou satisfakciou.

Ústavný   súd   prijal   sťažnosť   na   ďalšie   konanie   uznesením   č.   k.   II.   ÚS   7/08-16 z 10. januára 2007.

Sťažovateľ   podaním   doručeným   ústavnému   súdu   28.   januára   2008   oznámil ústavnému súdu, že na vykonaní ústneho pojednávania pred ústavným súdom netrvá.

Okresný súd sa vyjadril k sťažnosti podaním sp. zn. Spr 3074/2008 z 31. januára 2008,   v ktorom   uviedol,   že spis   okresného súdu   sp.   zn. 15 C 17/2004   sa   nachádza   na Krajskom súde v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) a bez oboznámenia sa s jeho obsahom sa k sťažnosti nevie vyjadriť. Toto svoje vyjadrenie do rozhodnutia ústavného súdu okresný súd žiadnym spôsobom nedoplnil a nepožiadal ani o ústne pojednávanie vo veci.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 48 ods.   2 prvej vety ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala   bez   zbytočných   prieťahov   a   v jeho   prítomnosti   a aby   sa   mohol   vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom.

Sťažovateľ sa sťažnosťou domáhal vyslovenia porušenia svojho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy s odôvodnením, že okresný súd vo veci nekonal bez zbytočných prieťahov, dosiaľ nenariadil termín pojednávania a vo veci nerozhodol.

Ústavný   súd   pri   rozhodovaní   o sťažnostiach   namietajúcich   porušenie   základného práva podľa   čl. 48 ods.   2 ústavy vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, podľa   ktorej účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu   právnej   neistoty,   v ktorej   sa   nachádza   osoba domáhajúca   sa   rozhodnutia   štátneho orgánu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia   neodstraňuje.   K   stavu   právnej   istoty   dochádza   zásadne   až   právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu (II. ÚS 219/04, IV. ÚS 220/04).

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní, a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (II. ÚS 813/00, IV. ÚS 74/02, III. ÚS 142/03) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1), správanie účastníka súdneho konania (2) a postup samotného súdu (3). Za súčasť prvého kritéria   považuje   ústavný   súd   aj   povahu   veci.   Podľa   rovnakých   kritérií   ústavný   súd postupoval aj v danom prípade.

1. Posúdením namietaného konania sp. zn. 15 C 17/04 podľa prvého kritéria ústavný súd   zhodnotil,   že   konanie   nie   je   po   právnej   ani   skutkovej   stránke   zložité.   Predmetom konania je zaplatenie náhrady škody. Ide teda o vec, ktorá je obvyklým a častým predmetom rozhodovania okresných súdov.

2. V rámci druhého kritéria ústavný súd posudzoval správanie sťažovateľa, pričom nezistil   také   okolnosti,   ktoré   by   odôvodňovali   záver   o jeho   podiele   na   zbytočných prieťahoch   v   konaní.   Sťažovateľ   sa   po   doručení   návrhu   na   začatie   konania   k nemu v primeranej lehote vyjadril, v priebehu doterajšieho konania sa nestalo, aby nesplnil výzvu okresného súdu, či na výzvu nereagoval, a tak svojím správaním prispel k dĺžke konania pred okresným súdom.

3. Pri hodnotení konania podľa tretieho kritéria, ktorým je postup okresného súdu, ústavný súd vychádzal z obsahu pripojeného spisu okresného súdu.

Z obsahu pripojeného spisu okresného súdu vyplynulo, že žaloba o náhradu škody proti sťažovateľovi ako žalovanému bola doručená okresnému súdu 18. marca 2004. Ďalší priebeh konania sp. zn. 15 C 17/04 voči sťažovateľovi bol nasledovný:

- 24. augusta 2006 sťažovateľ doručil žiadosť o zaslanie návrhu na začatie konania,

- 11. septembra 2006 žalobkyňa podala odvolanie proti uzneseniu okresného súdu, ktorým jej nebolo priznané oslobodenie od súdnych poplatkov,

-   21.   decembra   2006   sťažovateľ   urgoval   zaslanie   návrhu   a súčasne   oznámil,   že právnym zastupovaním poveril JUDr. O.,

- 26. apríla 2007 bola sťažovateľovi zaslaná kópia návrhu na začatie konania,

- 5. apríla 2007 sa sťažovateľ vyjadril k žalobe,

- 11.   októbra   2007   okresný   súd   predložil   krajskému   súdu   spis   na   rozhodnutie o odvolaní žalobkyne z 11. septembra 2006.

Poukazujúc na   uvedený   doterajší   priebeh   konania   je zrejmé,   že   okresný   súd   bol v predmetnej veci nečinný voči sťažovateľovi, pretože ten od času, keď bola žalobkyňou podaná žaloba (18. marca 2004), sa ako žalovaný dozvedel, že je účastníkom konania až 26. apríla 2007, a aj to na základe vlastnej iniciatívy žiadosťou z 24. augusta 2006.

Celková doba nečinnosti okresného súdu v konaní predstavuje dosiaľ viac ako tri a pol roka.

Podľa   konštantnej   judikatúry   ústavného   súdu   (I.   ÚS   66/02,   IV.   ÚS   204/03, I. ÚS 37/04)   nie   každý   zistený   prieťah   v súdnom   konaní   má   nevyhnutne   za   následok porušenie   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov,   pričom jednorazový   „výpadok“   v konaní   súdu   nesignalizuje   možnosť   zbytočných   prieťahov v konaní.

Vzhľadom   na   to,   že   v tomto   prípade   je   celková   doterajšia   dĺžka   konania   zjavne neprimeraná   zložitosti,   ako   aj   konkrétnym   okolnostiam   prípadu   a je   ovplyvnená predovšetkým   nečinnosťou   a   charakteristická   neefekívnosťou   postupu   okresného   súdu, ktorú z hľadiska požiadavky zachovania základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov nemožno ospravedlniť, ústavný súd konštatoval, že okresný súd svojím   postupom   v konaní vedenom   pod   sp.   zn.   15   C   17/2004   porušil   základné   právo sťažovateľa zaručené v čl. 48 ods. 2 ústavy.

III.

Ak ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby podľa čl. 127 ods. 2 ústavy vysloví, že k porušeniu práva alebo slobody došlo právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom, prípadne nečinnosťou, zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah, prípadne prikáže tomu, kto právo alebo slobodu porušil, aby vo veci konal. Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy môže ústavný súd zároveň na žiadosť osoby, ktorej práva boli porušené, rozhodnúť o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia.

Pretože namietané konanie nebolo do času rozhodovania ústavného súdu o sťažnosti právoplatne skončené, ústavný súd prikázal okresnému súdu, aby v konaní vedenom pod sp. zn. 15 C 17/2004 v ďalšom období konal bez zbytočných prieťahov.

Podľa   §   50   ods.   3 zákona Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ak sa sťažovateľ domáha   primeraného   finančného   zadosťučinenia,   musí   uviesť   rozsah,   ktorý   požaduje, a z akých   dôvodov   sa   ho   domáha.   Sťažovateľ   žiadal,   aby   mu   bolo   priznané   finančné zadosťučinenie v sume 20 000 Sk. Dôvodil tým, že okresný súd ho po významne dlhý čas necháva   tápať   v právnej   neistote   o jeho   právnych   pomeroch,   hoci   podstatou,   účelom a cieľom práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v dôsledku čoho následky zbytočných prieťahov v konaní nemožno napraviť inak, než peňažnou satisfakciou.

Vzhľadom na okolnosti danej veci dospel ústavný súd k názoru, že len konštatovanie porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy nie je pre sťažovateľa dostatočným zadosťučinením. Ústavný súd preto uznal za   dôvodné   priznať   sťažovateľovi   aj   finančné   zadosťučinenie,   ktoré   podľa   zásad spravodlivosti a s prihliadnutím na všetky okolnosti zisteného porušenia základného práva sťažovateľa, ako aj s ohľadom na spôsob postupu okresného súdu v jeho veci považuje za primerané v sume 20 000 Sk tak, ako ho sťažovateľ uplatnil.

Ústavný   súd   napokon   rozhodol   podľa   §   36   ods.   2   zákona   o ústavnom   súde   aj o náhrade   trov   konania   sťažovateľa,   ktoré   mu   vznikli   v súvislosti   s jeho   právnym zastupovaním advokátom JUDr. R. O. v konaní pred ústavným súdom, ktoré sťažovateľ vyčíslil spolu sumou 7 492 Sk, a to za dva úkony právnej služby + 2 x režijný paušál, to všetko   zvýšené   o 19   %   DPH,   keďže   právny   zástupca   sťažovateľa   je   platiteľom   dane z pridanej   hodnoty,   čo   preukázal   potvrdením   doručeným   ústavnému   súdu.   Ústavný   súd priznal sťažovateľovi nárok na náhradu trov konania v celkovej sume 7 425 Sk spolu za dva úkony právnej pomoci urobené v roku 2007 podľa vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov, t. j. 2-krát 2 970 Sk, 2-krát 178 Sk režijný paušál a 2   x 19   % DPH   zo sumy   2 970   Sk.   Ústavný   súd nepriznal sťažovateľovi   daň z pridanej hodnoty z režijného paušálu, a to s poukazom na § 18 ods. 3 vyhlášky, v zmysle ktorého sa o daň z pridanej hodnoty zvyšuje iba tarifná odmena advokáta.

Trovy konania je okresný súd povinný zaplatiť na účet právneho zástupcu (§ 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 149 Občianskeho súdneho poriadku) podľa výroku rozhodnutia.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 13. marca 2008