znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 7/07-9

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 15. marca 2007 predbežne prerokoval sťažnosť E. B., K., zastúpenej advokátom JUDr. J. F., K., vo veci namietaného porušenia jej základných práv podľa čl. 12 ods. 1, čl. 13 ods. 1, čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Colného riaditeľstva Slovenskej republiky v konaní vedenom pod č. 63709/2005 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť E. B. o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 11. decembra 2006 doručená sťažnosť E. B., K. (ďalej len „sťažovateľka“), v ktorej namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 12 ods. 1, čl. 13 ods. 1, čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „Dohovor“) postupom Colného riaditeľstva Slovenskej republiky (ďalej len „colné riaditeľstvo“) v konaní vedenom pod č. 63709/2005. Sťažovateľka v sťažnosti uviedla, že „som vinená z colného priestupku z dôvodu, že som nevedela preukázať pôvod kúpených cigariet, čím som sa stala daňovým subjektom, čo považujem za základ veci. Na základe toho Colný úrad K. rozhodnutím zo dňa 11. 11. 2004, č. k. 76/2446/2004-T mi uložil pokutu vo výške 10 000 Sk (predchádzala pokuta 500 Sk). Proti tomuto rozhodnutiu som podala včas odvolanie na základe ktorého Colné riaditeľstvo SR rozhodnutie colného orgánu na prvom stupni zmenilo a uložilo mi pokutu v sume 10 000 Sk. Vo veci rozhodlo takmer po roku od podania odvolania“.

Predmetné   rozhodnutie   colného   riaditeľstva   sťažovateľka   napadla   žalobou zo 14. októbra   2005,   o ktorej   do   podania   sťažnosti   ústavnému   súdu   nebolo   právoplatne rozhodnuté. V tejto súvislosti sťažovateľka ďalej uviedla: „Bez zreteľa na to Colný úrad K. vykonal celú radu úkonov napriek tomu, že v základe veci týkajúcej sa, či som daňovým subjektom, nie je právoplatne rozhodnuté. Naposledy dňa 6. 10. 2006 vydal rozhodnutie, ktorým mi predpísal zaplatiť 2 Sk za zničenie cigariet.“

Sťažovateľka   označuje   postup   colných   orgánov   voči   nej   za   diskriminačný, nerešpektujúci základné práva a slobody a považuje ho za šikanovanie. Poukazuje na postup colného riaditeľstva v odvolacom konaní proti rozhodnutiu Colného úradu K. (ďalej len „colný úrad“) o uložení pokuty 10 000 Sk a uvádza, že „orgán na druhom stupni konania môže rozhodnutie zmeniť ak odvolaniu vyhovie alebo rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie alebo odvolaním napadnuté rozhodnutie potvrdiť. Takto porušovateľ práva nekonal“.

Ďalej   sťažovateľka   uvádza:   «Neodbornosť   pri   právnom   posudzovaní   veci   je evidentná   napr.   aj   z toho,   že   Colný   úrad   K.   vydal   dňa   3.   4.   2006   pod   č.   k.   EX 63709/2005/EV/ZO   rozhodnutie,   ktorým   zastavil   konanie   vo   veci   exekučnej   výzvy   pre neodstránenie neúplnosti odvolania z 18. 4. 2006. Colné riaditeľstvo SR doposiaľ nebolo schopné   rozhodnúť   o tomto   odvolaní.   Prípisom   zo   dňa   22.   6.   2006   č.   23448/2006   mi oznámilo, že o mojom odvolaní „...nie je možné rozhodnúť v zákonom stanovenej lehote, keďže   ide   o mimoriadne   zložitý   prípad   osobitnej   povahy...“.   Aj   v tomto   prípade   ide o neodôvodnené prieťahy.... Otázka základu veci či som daňovým subjektom sa nemôže riešiť donekonečna preto, že vážne narúša moju slobodu ako jednotlivca. Pojem „daňový subjekt“ je stanovený zákonom a pokiaľ je táto otázka medzi účastníkmi sporná a nie je o nej právoplatne rozhodnuté, nemožno ukladať povinnosti».

Na základe uvedeného sťažovateľka žiada, aby ústavný súd v jej veci rozhodol týmto nálezom:

„1. Colné riaditeľstvo SR v konaní vedenom pod č. k. 63709/2005 porušilo právo E. B. v nerešpektovaní slobody a rovnosti v dôstojnosti i právach, ukladá povinnosti v rozpore so   zákonom   nerešpektujúc   základné   práva   a slobody,   a právo   na   súdnu   a inú   právnu ochranu, aby sa jej vec prerokovala bez zbytočných prieťahov, zaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a jej právo na prerokovanie veci v primeranej lehote zaručené v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

2. Colnému riaditeľstvu SR do právoplatného skončenia v základe veci vedenej pod č. k. 63709/2005 zakazuje konať.

3. E. B. priznáva primerané finančné zadosťučinenie vo výške 300 000 Sk (slovom tristotisíc slovenských korún), ktoré je Colné riaditeľstvo SR povinné vyplatiť sťažovateľke do dvoch mesiacov od doručenia nálezu.

4. Colné riaditeľstvo SR je povinné zaplatiť náhradu trov konania E. B. z titulu trov právneho zastúpenia v sume 5 788 Sk na účet právneho zástupcu JUDr. J. F...“.

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy,   ktorú Slovenská   republika   ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom   ustanoveným zákonom,   ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   § 25   ods. 1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993   Z. z.   o organizácii   Ústavného   súdu   Slovenskej   republiky,   o konaní   pred   ním a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľa a skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho   prijatiu   na   ďalšie   konanie.   Podľa   §   25   ods.   2   zákona   o ústavnom   súde   návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene alebo zjavne neopodstatnené návrhy môže ústavný súd po predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho prejednávania.

Pri posúdení sťažnosti ústavný súd vzhľadom na viazanosť návrhom (§ 20 ods. 3 zákona o ústavnom súde) vychádzal zo znenia petitu tak, ako ho vymedzila sťažovateľka, teda   zaoberal   sa   porušením   označených   základných   práv postupom   colného   riaditeľstva v konaní vedenom pod č. 63709/2005.

Z predložených príloh ústavný súd zistil, že colné riaditeľstvo ako odvolací orgán rozhodnutím č. 63709/2005 zo 4. októbra 2005 zmenilo odvolaním sťažovateľky napadnuté rozhodnutie colného úradu č. 76/2446/2004-T z 11. novembra 2004 tak, že vo výrokovej časti   zmenilo   ustanovenie   zákona   č.   106/2004   Z.   z.   o spotrebnej   dani   z tabakových výrobkov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 106/2004 Z. z.“), podľa ktorého colný úrad uložil sťažovateľke pokutu 10 000 Sk (z § 41 ods. 5 na § 41 ods. 3 uvedeného zákona) s odôvodnením, že „colný úrad správne zistil skutkový stav, avšak tento skutkový stav subsumoval pod nesprávne ustanovenie zákona č. 106/2004 Z. z. a uvedené skutočnosti boli   dôvodom   zmeny   výrokovej   časti   rozhodnutia   odvolacím   orgánom“.   Zároveň sťažovateľku poučil, že proti tomuto rozhodnutiu podľa § 48 ods. 8 zákona Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 511/1992 Zb.“) nie je prípustné odvolanie.

Ústavný   súd   vo   svojej   rozhodovacej   činnosti   opakovane   uviedol,   že   ochranu konkrétneho práva a slobody, porušenie ktorých je namietané, môže poskytnúť len vtedy, ak sa ich ochrany fyzická osoba alebo právnická osoba už nemôže domôcť v žiadnom inom konaní   pred   iným   štátnym   orgánom   Slovenskej   republiky   vrátane   všeobecných   súdov (napr. II. ÚS 73/03).

Z princípu   subsiadiarity   právomoci   ústavného   súdu   vyjadreného v   čl.   127   ods.   1 ústavy vyplýva, že právomoc ústavného súdu nie je daná v prípadoch, keď o namietanom porušení   základných   práv   rozhodnutiami   správnych   orgánov   rozhodujú   všeobecné   súdy alebo keď na preskúmanie rozhodnutia všeobecného súdu, ktorým malo dôjsť k porušeniu základných práv, je príslušný všeobecný súd vyššieho stupňa (II. ÚS 232/06).

Sťažovateľka   sa   žalobou zo   14.   októbra   2004   domáhala preskúmania   zákonnosti namietaného rozhodnutia colného riaditeľstva v správnom súdnictve podľa § 247 a nasl. Občianskeho súdneho poriadku. Podľa zistenia ústavného súdu Krajský súd v Košiciach v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   1   S 12/2006   žalobu   sťažovateľky   23.   novembra   2006 zamietol.   Na   základe   odvolania   sťažovateľky   bol   spis   predložený   Najvyššiemu   súdu Slovenskej   republiky.   Právomoc   všeobecného   súdu   poskytnúť   účinnú   právnu   ochranu základným právam sťažovateľky v správnom súdnictve v rozsahu, v akom sa jej domáha v konaní pred ústavným súdom, vylučuje právomoc ústavného súdu na konanie v danej veci.   Preto   bolo   potrebné   sťažnosť   sťažovateľky   v časti,   v ktorej   namietala   porušenie základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy odmietnuť pre nedostatok   právomoci   ústavného   súdu   na   jej   prerokovanie   podľa   §   25   ods.   2   zákona o ústavnom súde.

Vo vzťahu k namietanému porušeniu základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy   a práva   na   prejednanie   záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru ústavný súd uvádza, že sťažovateľka sa na ústavný súd obrátila po právoplatnom skončení namietaného konania, teda v čase, keď už označený   porušovateľ   vo   veci   nekonal.   Vzhľadom   na to,   že   konanie   vedené   colným riaditeľstvom   pod   č.   63709/2005   bolo   právoplatne   skončené   (§   30   ods.   9   zákona č. 511/1992   Zb.)   ešte   pred   podaním   sťažnosti   ústavnému   súdu,   doručením   rozhodnutia zo 4. októbra   2005   bola   odstránená   právna   neistota   sťažovateľky   vo   vzťahu   k postupu colného riaditeľstva v označenom konaní. Navyše sťažovateľka má v systéme všeobecných súdov možnosť domáhať sa v konaní proti nečinnosti orgánu verejnej správy žalobou podľa § 250t a nasl. Občianskeho súdneho poriadku vyslovenia povinnosti orgánu verejnej správy vo veci konať a rozhodnúť. Preto ústavný súd aj túto časť sťažnosti odmietol, a to pre nedostatok právomoci podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

K námietke sťažovateľky, ktorou sa domáhala nápravy porušenia základného práva podľa   ustanovení   čl.   12   ods.   1   a čl.   13   ods.   1   ústavy   je   potrebné   zdôrazniť,   že   tieto ustanovenia   je   treba   vykladať   a chápať   výlučne   ako   ústavné   direktívy   adresované predovšetkým orgánom v normotvornej činnosti všetkých stupňov a nemôžu plniť poslanie priamo   aplikovateľných   ustanovení   v individuálnych   záležitostiach   (I.   ÚS   8/97, I. ÚS 32/98). Preto je sťažnosť v tejto časti zjavne neopodstatnená.

V súvislosti s odôvodnením sťažnosti ústavný súd považuje za potrebné poukázať, že sťažovateľka   nesprávne   spája   konanie   o uložení   pokuty   podľa   §   41   ods.   3   zákona č. 106/2004 Z. z. v znení platnom v relevantnom čase s inými konaniami, ktoré colný úrad ako správca spotrebnej dane z tabakových výrobkov vedie na základe zistených porušení daňových predpisov (zákona č. 106/2004 Z. z. a zákona č. 511/1992 Zb.). Ide o samostatné konania vzhľadom na rozdielny predmet konania.

Vzhľadom na to, že sťažnosť bola odmietnutá podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde, ústavný súd sa ďalšími návrhmi sťažovateľky na rozhodnutie nezaoberal.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 15. marca 2007