znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 7/01-18

Ústavný súd Slovenskej republiky v Košiciach na neverejnom zasadnutí senátu 7.   februára   2001   prerokoval   ústavnú   sťažnosť   Ing.   R.   K.,   bytom   B.,   zastúpeného advokátom JUDr. L. M., P., vo veci porušenia jeho základných práv podľa čl. 25 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, čl. 15 ods. 3 Listiny základných práv a slobôd, čl. 18   a čl.   29   ods.   2   Všeobecnej   deklarácie   ľudských   práv,   čl.   18   ods.   1   až   3 Medzinárodného   paktu   o občianskych   a politických   právach   a čl.   9   ods.   1   a 2 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd povolávacím rozkazom radu F číslo 114161 z 22. februára 2000 vydaného Okresnou vojenskou správou Bratislava 2 a takto

r o z h o d o l :

Konanie o ústavnej sťažnosti Ing. R. K.   z a s t a v u j e.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bolo 23. marca 2000 doručené podanie Ing. R. K. (ďalej len „navrhovateľ“), bytom B., zastúpeného advokátom JUDr. L. M., P., označené ako „Ústavní stížnost pro porušení základního práva zaručeného článkem 25 odstavcem 2 Ústavy Slovenské republiky, článkem 15 odstavcem 3 Listiny základních práv a svobod, článkem 18 a článkem 29 odstavcem 2 Všeobecné deklarace lidských práv, článkem 18 odstavci 1 – 3 Mezinárodního paktu o občanských   a politických   právech   a článkem 9 odstavci   1 a 2 Úmluvy o ochraně lidských práv a základních svobod“.

Na   výzvu   ústavného   súdu   z 22.   mája   2000   zástupca   navrhovateľa   doplnil podanie o požadované údaje (vymedzenie doby vysokoškolského štúdia navrhovateľa) listom doručeným ústavnému súdu 8. júna 2000.

Z obsahu podania vyplynulo, že navrhovateľ bol v roku 1988 odvedený ako spôsobilý na vojenskú službu. V priebehu roku 1994, v čase svojho vysokoškolského štúdia,   „dospel   k záveru,   že   vojenská   služba   je   v rozpore   s jeho   vedomím a náboženským vyznaním“ (navrhovateľ prijal vieru svedkov Jehovových).

Navrhovateľ uviedol, že podal 15. augusta 1994 na Mestskej vojenskej správe Bratislava   (ďalej   len   „MVS   Bratislava“)   prehlásenie   o odoprení   vojenskej   služby. Podľa jeho tvrdenia, keďže MVS Bratislava na toto prehlásenie nereagovala, požiadal 16. novembra 1994 o odklad základnej vojenskej služby. MVS Bratislava na základe tejto žiadosti udelila navrhovateľovi odklad vojenskej služby listom z 22. novembra 1994 (č. j. 6009/363), a to do 30. augusta 1995.

Navrhovateľ bol 28.   júna 1995   prijatý   na štúdium   na Fakultu   hospodárskej informatiky Ekonomickej univerzity v Bratislave. Dňa 30. augusta 1995 znovu podal prehlásenie o odoprení vojenskej služby so zdôvodnením, ktoré osobne odovzdal na MVS Bratislava. Pretože navrhovateľ opäť nedostal žiadnu odpoveď, požiadal ako osoba, na ktorú sa stále vzťahuje vojenská povinnosť, 10. októbra 1995 o „skrátenie doby základnej vojenskej služby“ a to „z dôvodu narodenia syna D.“. Dňa 26. októbra 1995 MVS Bratislava zaradila navrhovateľa do náhradnej vojenskej služby v dĺžke 5 mesiacov.

Po ukončení vysokej školy navrhovateľ požiadal listom z 12. decembra 1999 o povolenie nástupu na civilnú službu, pričom sa znovu odvolal na svoje prehlásenie o odoprení vojenskej služby z 30. augusta 1995.

Podľa navrhovateľa Okresná   vojenská   správa Bratislava   2   (ďalej   len   „OVS Bratislava 2“ ako nástupca MVS Bratislava) na túto žiadosť nereagovala a namiesto toho   22.   februára   2000   vystavila   povolávací   rozkaz   radu   F   číslo   114161,   podľa ktorého   navrhovateľ je povinný 4. apríla 2000 najneskôr do 9.00 hodiny nastúpiť náhradnú vojenskú službu vo vojenskom útvare 3853 Bratislava. Tým porušila čl. 25 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, ako aj čl. 15 ods. 3 Listiny základných práv a slobôd, podľa ktorých nie je možné nikoho nútiť, aby vykonával vojenskú službu, pokiaľ   je   to   v rozpore   s jeho   svedomím   alebo   náboženským   vyznaním.   Súčasne navrhovateľ namietal aj porušenie náboženskej slobody chránenej čl. 18 a čl. 29 ods. 2 Všeobecnej   deklarácie   ľudských   práv,   čl.   18   ods.   1   až   3   Medzinárodného   paktu o občianskych a politických právach a čl. 9 ods. 1 a 2 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

Navrhovateľ   povolávací   rozkaz   prevzal,   ale   na   výkon   náhradnej   vojenskej služby nenastúpil. Vo vzťahu k opísanej situácii zástupca navrhovateľa tvrdil, že sa mohol podľa § 2 ods. 7 zákona č. 207/1995 Z. z. sťažovať na to, že príslušná vojenská správa   ho   odmietla   zaradiť   do   evidencie   osôb,   ktoré   sú   povinné   vykonať   civilnú službu. Nemal však žiadnu možnosť, aby sa na všeobecnom súde domáhal zrušenia nezákonne vydaného povolávacieho rozkazu. Povolávací rozkaz vydal náčelník OVS Bratislava 2, preto ide podľa neho o rozkaz funkcionára ozbrojených síl: také rozkazy nie sú preskúmateľné všeobecnými súdmi, pretože to vylučuje § 248 ods. 2 písm. d) Občianskeho súdneho poriadku.

Navrhovateľ žiadal, aby ústavný súd vyhlásil tento nález: „Povolávací rozkaz radu F číslo 114161 sa zrušuje“.

Na základe žiadosti ústavného súdu z 22. mája 2000 o poskytnutie súčinnosti náčelník OVS Bratislava 2 listom č. 4047/96-3 vo veci „Podklady pre rozhodovanie – Ing. R. K.“ zo 17. júla 2000 ústavnému súdu oznámil, že v osobnom spise odvedenca Ing. R. K. (r. č. 7000516/6234), ktorého kópiu doručil ako dôkaz

-sa nenachádza vyhlásenie o odoprení výkonu vojenskej služby zo dňa 15. augusta 1994;

- sa nachádza žiadosť o odklad vojenskej služby zo dňa 16. novembra 1994, ktorá bola vyriešená udelením odkladu do 30. augusta 1995;

-sa nenachádza opätovné vyhlásenie o odoprení výkonu vojenskej služby zo dňa

30. augusta 1995;

-sa nenachádza list zo dňa 12. decembra 1999 vo veci povolenia nástupu na civilnú službu.

K uvedenému   doplnil,   že   z osobného   spisu   navrhovateľa   je   zrejmé,   že 17. augusta   1994   MVS   Bratislava   poštou   obdržala   jeho   vyhlásenie   o   odoprení základnej vojenskej služby. Pre nepresnú formuláciu a neúplný obsah bol navrhovateľ predvolaný,   aby   doplnil   uvedené   vyhlásenie.   Podľa   tvrdenia   OVS   Bratislava   2 navrhovateľ 24. októbra 1994 svoje vyhlásenie vzal späť z toho dôvodu, že sa oženil a že čaká prírastok   v rodine.   Dňa 16. novembra 1994 požiadal o udelenie odkladu nástupu   vojenskej   základnej   služby   z rodinných   dôvodov.   Tejto   žiadosti   MVS Bratislava 22. novembra 1994 vyhovela a udelila mu odklad nástupu do 30. augusta 1995 (č. j. 6009/363). Navrhovateľ bol potom určený 26. októbra 1995 rozhodnutím náčelníka   MVS   Bratislava   č. 28/83-164   do   náhradnej   služby   v dĺžke   5   mesiacov z rodinných a sociálnych dôvodov.

Z kópie osobného spisu navrhovateľa zaslanej OVS Bratislava 2 vyplynulo, že navrhovateľ   bol   predvolaný   kvôli   vyriešeniu   otázky   nástupu   náhradnej   služby (17. augusta 1999, 7. decembra 1999 a 15. februára 2000), na predvolanie sa však nedostavil. Po prevzatí označeného povolávacieho rozkazu, vystaveného 22. februára 2000,   navrhovateľ   21.   marca   2000   podal   osobne   OVS   Bratislava   2   písomnú informáciu   vzťahujúcu   sa   k jeho   viere   (č.   4047/96).   Dňa   30.   marca   2000 (po predchádzajúcom zapožičaní) OVS Bratislava 2 opätovne a definitívne vyžiadala osobný   spis   od   vojenského   útvaru   3853   Bratislava,   do   ktorého   bol   navrhovateľ povolaný na nástup výkonu náhradnej služby.

Náčelník OVS Bratislava 2 v citovanom liste zo 17. júla 2000 ďalej ústavnému súdu   oznámil,   že   6.   júla   2000   OVS   Bratislava   2   obdržala   písomné   prehlásenie o odoprení vojenskej služby navrhovateľa, ktoré „bolo zaevidované pod č. 36/3-600“.

Bez   osobitného   vyzvania   ústavného   súdu   náčelník   OVS   Bratislava   2 oznámením č. 4047/96-6, ktoré bolo ústavnému súdu doručené dňa 8. septembra 2000 oznámil, že navrhovateľ bol 25. augusta 2000 zaradený medzi občanov povinných vykonať   civilnú   službu   v dĺžke   jeden   a pol   násobku   výkonu   náhradnej   služby (k ev. č. 36/3-600).   Na   priamu   otázku   ústavného   súdu,   čo   sa   stalo   s povolávacím rozkazom č. 114161 rad F na nástup náhradnej služby dňa 4. apríla 2000, náčelník OVS Bratislava 2 listom č. p. 4047/296 zo 14. novembra 2000, ktorý bol ústavnému súdu   doručený   20. novembra   2000,   oznámil,   že   náčelník   OVS Bratislava   2   tento povolávací rozkaz zrušil.

V odpovedi na výzvu ústavného súdu z 25. augusta 2000 sa právny zástupca navrhovateľa   listom   doručeným   ústavnému   súdu   12.   septembra   2000   vyjadril k skutočnostiam   uvedeným   v   stanovisku   OVS   Bratislava   2.   Zopakoval   svoje predchádzajúce tvrdenia a poukázal na to, že aj keby navrhovateľ bol svoje prehlásenie o odoprení vojenskej služby 24. októbra 1994 skutočne odvolal, ako to tvrdí príslušná vojenská   správa,   nič   to   nemení   na   tom,   že   30.   augusta   1995   bolo   spísané a 4. septembra 1995 podané nové vyhlásenie (odvolávajúc sa na § 2 ods. 6 zákona č. 18/1992   Zb.   o civilnej   službe).   Súčasne   potvrdil,   že   navrhovateľ   podal   písomné prehlásenie o odoprení vojenskej služby 6. júla 2000, ako aj to, že trvá na svojom pôvodnom návrhu na začatie konania pred ústavným súdom.

II.

Ústavný súd v rámci prerokovania ústavnej sťažnosti navrhovateľa preskúmal podmienky ďalšieho konania o nej.

Podľa § 31a ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“), ak zákon   neustanovuje   inak   a povaha   veci   to   nevylučuje,   na   konanie   pred   ústavným súdom sa primerane použijú ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku.

V zmysle   ustanovenia   §   250i   ods.   2   Občianskeho   súdneho   poriadku   súd konanie zastaví, ak napadnuté rozhodnutie správneho orgánu bolo medzitým zrušené. Z predložených   dôkazov   ústavný   súd   zistil,   že   náčelník   OVS   Bratislava   2   zrušil povolávací rozkaz č. 114161 rad F na nástup náhradnej služby dňa 4. apríla 2000. Zrušenie povolávacieho rozkazu ústavný súd súčasne hodnotil ako zánik predmetu konania.

Keďže   zánik   predmetu   konania   spôsobený   zrušením   povolávacieho   rozkazu č. 114161 rad F na nástup náhradnej služby dňa 4. apríla 2000 vylučuje ďalšie konanie o ústavnej sťažnosti, ústavný súd rozhodol o jeho zastavení na základe § 31a ods. 2 zákona o ústavnom súde v spojení s § 250i ods. 2 Občianskeho súdneho o poriadku.