znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 698/2014-12

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   14.   októbra   2014 v senáte   zloženom   z   predsedu   Lajosa   Mészárosa   a   zo   sudcov   Sergeja   Kohuta   (sudca spravodajca)   a   Ladislava   Orosza   predbežne   prerokoval   sťažnosť   Združenia   na   ochranu občana spotrebiteľa HOOS, Námestie legionárov 5, Prešov, a F. G., zastúpených advokátom JUDr.   Andrejom   Cifrom,   Advokátska   kancelária,   J. Kráľa   5/A,   Lučenec,   vo   veci namietaného porušenia základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Krajského súdu v Banskej Bystrici v konaní vedenom pod sp. zn. 14 Co 157/2014 a jeho uznesením z 13. marca 2014 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS a F. G. o d m i e t a   pre nedostatok právomoci Ústavného súdu Slovenskej republiky.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 7. augusta 2014 doručená   sťažnosť   Združenia   na   ochranu   občana   spotrebiteľa   HOOS,   Námestie legionárov 5,   Prešov   (ďalej   len   „sťažovateľ   v   1.   rade“),   a F.   G.   (ďalej   len   „sťažovateľ v 2. rade“, spolu ďalej len „sťažovatelia“), ktorou namietajú porušenie svojho základného práva   na   súdnu   ochranu   podľa   čl.   46   ods.   1   Ústavy   Slovenskej   republiky   (ďalej   len „ústava“) a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských   práv   a   základných   slobôd   (ďalej   len   „dohovor“)   postupom   Krajského   súdu v Banskej Bystrici (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 14 Co 157/2014 a jeho uznesením z 13. marca 2014 (ďalej aj „namietané uznesenie“).

Z obsahu sťažnosti vyplynulo, že «Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS (ďalej aj ako len „sťažovateľ 1)“) vstúpilo na základe zákonného splnomocnenia daného ustanovením § 93 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku... v pozícii vedľajšieho účastníka na   strane   žalovaného   do   súdneho   konania   vedeného   Okresným   súdom   Zvolen   pod   č.k. 20Ro/209/2012.

Sťažovateľ 1) je občianskym združením založeným v zmysle zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane   spotrebiteľa   a   o   zmene   zákona   Slovenskej   národnej   rady   č.   372/1990   Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, ktorého predmetom činnosti je ochrana práv spotrebiteľa podľa uvedeného zákona.

Združenie vstúpilo do predmetného súdneho konania za účelom ochrany žalovaného spotrebiteľa   elektronickým   podaním   podpísaným   zaručeným   elektronickým   podpisom... adresovaným   prvostupňovému   súdu,   ktorým   zároveň   požiadalo   o   doručenie   žalobného návrhu a jeho príloh za účelom posúdenia dôvodnosti nároku.

Predmetom   žalobného   nároku   bolo   uplatňovanie   finančného   plnenia zo spotrebiteľského úveru vo výške 112,33 €.

Žalobcom   v   konaní   v   pozícii   dodávateľa   bola   obchodná   spoločnosť   EOS   KSI Slovensko, s.r.o.,..., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava... Uvedená spoločnosť sa domáhala finančného plnenia od žalovaného spotrebiteľa fyzickej osoby F. G.,... (ďalej aj ako len „sťažovateľ 2)“).

O   návrhu   na   vydanie   platobného   rozkazu   rozhodol   okresný   súd   tak,   že   dňa 19.12.2012 vydal Platobný rozkaz č.k. 20Ro/209/2012-27, ktorým žalobe v plnom rozsahu vyhovel a zaviazal sťažovateľa 2) aj na úhradu trov konania.

Predmetný   platobný   rozkaz   bol   sťažovateľovi   1)   doručený   dňa   03.01.2013   spolu so žalobným návrhom a jeho prílohami.

Následne sťažovateľ   1) v pozícii vedľajšieho intervenienta podal proti   vydanému platobnému rozkazu v zákonnej 15 dňovej lehote... odpor.

V uvedenom odpore sťažovateľ namietol tú skutočnosť, že platobný rozkaz nemal byť v   zmysle   §   172   ods.   9   OSP   vydaný   s   ohľadom   na   neprijateľné   zmluvné   podmienky obsiahnuté v právnom titule, z ktorého žalobca odvodzoval svoj nárok. Ďalej poukázal na nesúlad právneho titulu so zákonom, nekalosť obchodnej praktiky v podobe Dohody o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku a zároveň vzniesol námietku premlčania uplatneného nároku.

Sťažovateľ   1)   zároveň   podal   predmetný   odpor...   v   lehote   na   podanie   odporu samotného sťažovateľa 2).

O odpore sťažovateľa Okresný súd vo Zvolene rozhodol svojím uznesením sp. zn. 16C/23/2013-96   zo   dňa   28.03.2013,   tak   že   odpor   sťažovateľa   odmietol   ako   podaný neoprávnenou   osobou.   Svoje   rozhodnutie   odôvodnil   stanoviskom   o   nemožnosti   podania odporu proti platobnému rozkazu vedľajším účastníkom.

Proti   uvedenému   uzneseniu   okresného   súdu   podal   sťažovateľ   1)   dňa   02.05.2013 odvolanie, ktorým sa domáhal zrušenia predmetného uznesenia okresného súdu... Zdôraznil svoje oprávnenie vstúpiť do konania aj v štádiu súdneho konania, v ktorom sa rozhoduje o vydaní   platobného   rozkazu   a   oprávneniach   zhodných   s   hlavným   účastníkom,   ktorého v konaní podporuje.

Zároveň sťažovateľ 2) v uvedenom odvolaní vyjadril súhlas s podaným odporom vedľajšieho účastníka zo dňa 03.01.2013 a v celom rozsahu sa k nemu pripojil...

O odvolaní sťažovateľa rozhodol Krajský súd v Banskej Bystrici svojím uznesením sp. zn. 14Co/157/2014-137 zo dňa 13.03.2014 tak, že uznesenie okresného súdu potvrdil. Zároveň navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

Odvolací súd sa stotožnil s názorom prvostupňového súdu o nemožnosti podania odporu proti platobnému rozkazu vedľajším účastníkom...»

Sťažovatelia sa domnievajú, že postupom a namietaným uznesením krajského súdu bolo   porušené   ich   základné   právo   na   súdnu   ochranu   podľa   čl.   46   ústavy   a   právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, pričom v odôvodnení sťažnosti bližšie argumentujú:

«... výklad relevantných procesných noriem Občianskeho súdneho poriadku je podľa názoru   sťažovateľov   ústavne   nekonformný   a   arbitrárny,   a   tak   z   ústavného   hľadiska neudržateľný. Predmetný výklad zároveň popiera ich podstatu a zmysel.

...   ustanovenie   §   93   ods.   2   OSP   priamo   legitimuje   na   účasť   v   súdnom   konaní občianske združenie, ktorého predmetom činnosti je ochrana práv spotrebiteľa. Následne za situácie,   keď   sú   v   súdnom   konaní   priznané   vedľajšiemu   účastníkovi   rovnaké   práva a povinnosti ako účastníkovi (§ 93 ods. 4 veta prvá OSP), formulované stanovisko priamo popiera   vymedzenú   zákonnú   úpravu   a   odníma   právo   na   prístup   k   súdu   vedľajšiemu účastníkovi.

Predmetné stanovisko o nemožnosti podania odporu proti platobnému rozkazu v tzv. „skrátenom   konaní“   diskvalifikuje   vedľajšieho   účastníka   vo   vzťahu   k   jeho   zákonným oprávneniam za účelom naplnenia účelu svojho vstupu do súdneho konania.

Nesprávnosť takéhoto postupu zo strany súdu je zároveň zvýraznená tým, že vedľajší účastník, ktorého predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu (zákon č. 250/2007   Z.z.   o   ochrane   spotrebiteľa),   nemôže   poskytnúť   ochranu   žalovanému spotrebiteľovi najmä za situácie, keď všeobecný súd v rozpore s ustanovením § 172 ods. 9 OSP vydal platobný rozkaz. Uvádzaný postup je zároveň popretím zmyslu a právnej úpravy Európskej únie smerujúcej k ochrane spotrebiteľov. Všeobecný súd zlyhal pri ex offo súdnej kontrole neprijateľných zmluvných podmienok, čím porušil čl. 6 ods. 1 smernice Rady 93/13 ES   o   neprijateľných   zmluvných   podmienkach   a   súčasne   odmietol   opravný   prostriedok vedľajšieho účastníka, ktorý sa podaním opravného prostriedku porušeniu zákona snažil zabrániť...

...   Zo   žiadneho   z   ustanovení   Občianskeho   súdneho   poriadku   nevyplýva,   že   by vedľajší účastník mohol vstúpiť do konania len v určitej fáze sporového konania, resp. že by výslovne nemohol vstúpiť do konania v čase do vydania platobného rozkazu.

... Sporové konanie začína podaním návrhu vo veci samej a tým je aj návrh na vydanie platobného rozkazu. Vzhľadom na tieto skutočnosti je preto nutné konštatovať, že vedľajší účastník môže vstúpiť do sporového konania kedykoľvek aj v rozkaznom konaní do vydania platobného rozkazu.

Je nevyhnutné rozlišovať dva typy vedľajšieho účastníctva, a v prípade, ak zo zákona vstúpila do určitého konania právnická osoba, činnosť ktorej je zameraná na ochranu práv spotrebiteľa, potom na vstup alebo zotrvanie v konaní, prípadne na možnosť uskutočňovať právne úkony v takomto konaní, tomuto typu vedľajšieho účastníka nemožno klásť žiadne ďalšie podmienky okrem tých, ktoré sú stanovené v § 93 ods. 4 druhá a tretia veta O. s. p. Iba uvedený výklad totiž dôsledne zodpovedá tomu, že všeobecné súdy sú povinné vykladať a používať ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku v súlade s účelom základného práva na súdnu ochranu.»

Podľa názoru sťažovateľov uvedeným postupom krajského súdu došlo k porušeniu označených práv „aj vo vzťahu k žalovanému účastníkovi konania, na ktorého ochranu práv v súdnom konaní vedľajší účastník vystupuje. Uvedeným postupom súdu nemožno poskytnúť súdnu   ochranu   právu   žalovaného   subjektu   v   postavení   spotrebiteľa...   Sťažovateľ   2) v prejednávanej   veci   vyjadril   súhlas   s   podaným   odporom   vedľajšieho   účastníka   a   mal záujem na tom, aby bol v konaní braný do úvahy.“.

Na   základe   uvedeného „Sťažovateľ   2)   navrhuje   ústavnému   súdu,   aby   v   zmysle ustanovenia   §   52   ods.   2   zákona   č.   38/1993   Z.z...   odložil   vykonateľnosť   napadnutého rozhodnutia“.

Vzhľadom   na   uvádzané   skutočnosti   sťažovatelia   navrhli,   aby   ústavný   súd   prijal sťažnosť na ďalšie konanie a následne vydal tento nález:

„1.   Základné   právo   sťažovateľov   na   súdnu   ochranu   podľa   čl.   46   ods.   1   Ústavy Slovenskej republiky a právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom a rozhodnutím Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 14Co/157/2014-137 zo dňa 13.03.2014 porušené boli.

2. Uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 14Co/157/2014-137 zo dňa 13.03.2014 zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie.

3. Krajský súd v Banskej Bystrici je povinný uhradiť sťažovateľom trovy právneho zastúpenia v sume 340,90 € (slovom tristoštyridsať eur a deväťdesiat centov) na účet ich právneho zástupcu JUDr. Andreja Cifru, advokáta.“

II.

Ústavný súd podľa čl. 127 ods. 1 ústavy rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti navrhovateľa,   ak   tento   zákon   neustanovuje   inak.   Pri   predbežnom   prerokovaní   každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia   jeho   prijatiu   na   ďalšie   konanie.   Podľa   tohto   ustanovenia   návrhy   vo   veciach, na prerokovanie   ktorých   nemá   ústavný   súd   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   zákonom predpísané   náležitosti,   neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Na rozhodnutie o podanej sťažnosti nie je daná právomoc ústavného súdu.

Ako   to   vyplýva   z   citovaného   čl.   127   ods.   1   ústavy,   právomoc   ústavného   súdu poskytovať ochranu základným právam a slobodám je daná iba subsidiárne, teda len vtedy, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhodujú všeobecné súdy.

V   rámci   prípravy   predbežného   prerokovania   sťažnosti   ústavný   súd   dopytom   na Okresnom súde Zvolen zistil, že sťažovateľ v 1. rade podal proti namietanému uzneseniu krajského súdu dovolanie. Z dôvodu podaného dovolania sa súdny spis v predmetnej veci nachádza od 20. augusta 2014 na Najvyššom súde Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“). Dovolacie konanie je vedené pod sp. zn. 2 Cdo 302/2014, pričom o dovolaní nebolo dosiaľ rozhodnuté.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti možno uzavrieť, že v súčasnom štádiu právomoc poskytnúť ochranu označeným právam sťažovateľov má najvyšší súd v rámci dovolacieho konania. Tým je zároveň vylúčená právomoc ústavného súdu.

Zásada   subsidiarity   reflektuje   okrem   iného   aj   princíp   minimalizácie   zásahov ústavného   súdu   do   právomoci   všeobecných   súdov,   ktorých   rozhodnutia   sú   v   konaní o sťažnosti preskúmavané (IV. ÚS 303/04).

Ústavný   súd   preto   zaujal   názor   (podobne   I.   ÚS   169/09,   I.   ÚS   289/09, II. ÚS 196/2010), že v prípade podania mimoriadneho opravného prostriedku (dovolania) a súbežne   podanej   ústavnej   sťažnosti   je   táto   sťažnosť   považovaná   za   prípustnú   až po rozhodnutí o dovolaní. Pritom lehota na podanie ústavnej sťažnosti bude považovaná za zachovanú   aj   vo   vzťahu   k   predchádzajúcemu   právoplatnému   rozhodnutiu   (porovnaj k tomu aj rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva z 8. 11. 2007 vo veci Soffer v. Česká republika,   sťažnosť   č.   31419/04,   alebo   rozsudok   Európskeho   súdu   pre   ľudské   práva z 12. 11. 2002 vo veci Zvolský a Zvolská v. Česká republika, sťažnosť č. 46129/99, a jeho body 51, 53, 54).

Berúc do úvahy uvedené skutočnosti, ústavný súd rozhodol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde tak, ako to vyplýva z výroku tohto uznesenia.

Pretože   sťažnosť   bola   odmietnutá,   rozhodovanie   o   ďalších   procesných   návrhoch sťažovateľov   v   uvedenej   veci   stratilo   opodstatnenie,   a   preto   sa   nimi   ústavný   súd   už nezaoberal.   Z   rovnakého   dôvodu   ústavný   súd   nevyzýval   sťažovateľa   v   2.   rade na odstránenie nedostatkov sťažnosti (na predloženie splnomocnenia na jeho zastupovanie v konaní pred ústavným súdom, ktoré nebolo prílohou sťažnosti).

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 14. októbra 2014