znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 697/2025-19

Ústavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Ľuboša Szigetiho (sudca spravodajca) a sudcov Petra Molnára a Petra Straku v konaní podľa čl. 127 Ústavy Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti sťažovateľky 1. ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, a maloletých sťažovateliek 2. ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, a 3. ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, zastúpených Kanisová  Kanis Advokátska kancelária s. r. o., Ďumbierska 3F, Bratislava, proti uzneseniu Okresnej prokuratúry Banská Bystrica sp. zn. 1Pn 111/25/6601 z 11. augusta 2025 takto

r o z h o d o l :

Ústavnú sťažnosť o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavná sťažnosť a skutkový stav

1. Sťažovateľky sa ústavnou sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 14. októbra 2025 domáhajú vyslovenia porušenia svojho práva na ochranu pred neoprávneným zasahovaním do súkromného a rodinného života podľa čl. 19 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), základného práva na inú právnu ochranu zaručeného čl. 46 ods. 1 ústavy, práva na ochranu pred neľudským alebo ponižujúcim zaobchádzaním a trestom podľa čl. 3 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“), práva na rešpektovanie súkromného a rodinného života podľa čl. 8 dohovoru, a to uznesením okresnej prokuratúry sp. zn. 1Pn 111/25/6601 z 11. augusta 2025. Sťažovateľky žiadajú zrušiť napádané rozhodnutie, vec vrátiť okresnej prokuratúre na nové konanie a rozhodnutie, priznať finančné zadosťučinenie a náhradu trov konania.

2. Z ústavnej sťažnosti vyplýva, že 6. marca 2023 bol vyšetrovateľovi Okresného riaditeľstva Policajného zboru Banská Bystrica, odboru kriminálnej polície pridelený realizačný návrh podľa čl. 29 ods. 1 písm. a) nariadenia MV SR č. 14/2024 o operatívno-pátracej činnosti na začatie trestného stíhania v zmysle § 199 ods. 1 Trestného poriadku vo veci podozrenia zo spáchania zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a) Trestného zákona, v rámci ktorého vystupovala sťažovateľka 1 v postavení poškodenej.

3. V predmetnej trestnej veci sa viedlo konanie na Okresnom riaditeľstve Policajného zboru Banská Bystrica, odbore kriminálnej polície, 2. oddelení vyšetrovania pod ČVS: ORP-708/2-VYS-BB- 2024. Dňa 16. júna 2025 vydal príslušný vyšetrovateľ Okresného riaditeľstva Policajného zboru Banská Bystrica uznesenie, ktorým danú trestnú vec odmietol, pretože nezistil dôvod na začatie trestného stíhania alebo na postup podľa § 197 ods. 2 Trestného poriadku. Z odôvodnenia tohto uznesenia vyplýva, že príslušný vyšetrovateľ svoje rozhodnutie odôvodnil primárne s odkazom na odôvodnenie uznesenia Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 38P/54/2024-621 z 9. septembra 2024 v spojení s uznesením Krajského súdu v Žiline sp. zn. 13CoP/13/2025, 13CoPno/1/2025 z 20. februára 2025, v rámci ktorého bolo rozhodované o návrate maloletých detí (sťažovateliek 2 a 3) a podozrivého do Spojených štátov amerických.

4. Proti už uvedenému uzneseniu Okresného riaditeľstva Policajného zboru Banská Bystrica podala sťažovateľka 1 v zákonnej lehote sťažnosť, ktorá bola napádaným uznesením okresnej prokuratúry sp. zn. 1Pn 111/25/6601 z 11. augusta 2025 ako nedôvodná zamietnutá.

II.

Argumentácia sťažovate liek

5. Sťažovateľky v podanej ústavnej sťažnosti namietajú, že sa okresná prokuratúra v odôvodnení napádaného uznesenia nezaoberala záverom znaleckého posudku, ktorý bol zo strany sťažovateľky 1 predložený, rovnako sa nevenovala ani predloženým psychologickým správam a ostatným dôkazom, ktoré nepochybne vyvolávali vysokú mieru podozrenia naplnenia skutkovej podstaty trestného činu. Okresná prokuratúra, rovnako ako vyšetrovateľ sa stotožnili s postupom, keď celý proces vyhodnocovania dôkazov ponechali na civilnom súde s odkazom na rozhodnutia, ktoré boli predbežným opatrením Európskeho súdu pre ľudské práva pozastavené. Podľa sťažovateliek bol postup orgánov činných v trestnom konaní svojvoľný a v rozpore s výsledkami preverovania. Polícia a prokuratúra bez náležitého dokazovania prijímali domnienky a závery vo veci, ktoré nevyplývali z dôkazov, a vyvodzovali domnienky v prospech podozrivého bez náležitého odôvodnenia. Orgány činné v trestnom konaní preto v danom prípade nezistili riadne skutkový stav veci a nevyužili všetky dôkazné prostriedky, ktoré mali k dispozícii. Orgány činné v trestnom konaní rezignovali na svoje povinnosti uložené im Trestným poriadkom, a hoci mali k dispozícii viacero relevantných dôkazov nasvedčujúcich predpokladu spáchania trestného činu, tieto riadne nevyhodnocovali.

III.

Predbežné prerokovanie ústavnej sťažnosti

6. Ústavný súd ústavnú sťažnosť predbežne prerokoval na neverejnom zasadnutí senátu ústavného súdu podľa § 56 ods. 1 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“). Ústavný súd na predbežnom prerokovaní preskúmal, či ústavná sťažnosť obsahuje všeobecné náležitosti podania (§ 39 zákona o ústavnom súde), všeobecné náležitosti návrhu na začatie konania (§ 43 zákona o ústavnom súde) a osobitné náležitosti ústavnej sťažnosti (§ 123, § 124 a § 132 ods. 1 a 2 zákona o ústavnom súde) a či nie sú dané dôvody na jej odmietnutie podľa § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

7. Podľa § 210 ods. 2 Trestného poriadku: „Žiadosť o odstránenie prieťahov alebo iných nedostatkov v postupe prokurátora pri vykonávaní jeho pôsobnosti v prípravnom konaní vybavuje prokurátor bezprostredne nadriadenej prokuratúry; ak žiadosť smeruje proti prokurátorovi generálnej prokuratúry, vybavuje ju generálny prokurátor. Posledná veta odseku 1 platí rovnako.“

8. V zmysle už citovaného ustanovenia proti ústavnou sťažnosťou namietanému uzneseniu prokurátora je možné podať žiadosť podľa § 210 ods. 2 Trestného poriadku, ktorá je účinným prostriedkom nápravy potenciálneho porušenia ústavných práv sťažovateliek uznesením prokurátora o zamietnutí sťažnosti proti uzneseniu povereného príslušníka o odmietnutí veci (III. ÚS 418/2025).

9. Novelou Trestného poriadku účinnou od 15. marca 2024 boli rozšírené oprávnenia subjektov trestného konania (obvineného, poškodeného a zúčastnenej osoby) žiadať o preskúmanie postupu orgánu činného v trestnom konaní v prípravnom konaní nielen vo vzťahu k vyšetrovateľovi (poverenému príslušníkovi), ale aj vo vzťahu k dozorovému prokurátorovi. Obvinený, poškodený a zúčastnená osoba tak môžu podľa § 210 ods. 2 Trestného poriadku požiadať o preskúmanie postupu prokurátora v prípravnom konaní tak, aby boli odstránené aj iné nedostatky, ktoré môžu spočívať v tom, že prokurátor nevykonal určitý úkon, nerozhodol alebo rozhodol nezákonne. Žiadosť podľa § 210 ods. Trestného poriadku preskúma prokurátor bezprostredne nadriadenej prokuratúry a o výsledku upovedomí žiadateľa. Žiadosť podľa § 210 ods. 2 Trestného poriadku je právnym prostriedkom nápravy, ktorý je poškodenému v prípravnom konaní priamo dostupný.

10. Prokurátor bezprostredne nadriadenej prokuratúry má právomoc preskúmať všetky okolnosti z hľadiska posúdenia namietaných nedostatkov v postupe dozorového prokurátora. Hoci jeho rozhodnutie nemôže zrušiť, vzhľadom na povinnosť orgánov prokuratúry vykonať v rozsahu svojej pôsobnosti opatrenia na zistenie a odstránenie porušenia zákonnosti, na obnovu porušených práv a na vyvodenie zodpovednosti za ich porušenie [§ 3 ods. 2 zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších prepisov (ďalej len „zákon o prokuratúre“)] v spojení s oprávnením nadriadeného prokurátora vydať podriadenému prokurátorovi pokyn, ako má postupovať v konaní a pri plnení úloh (§ 6 zákona o prokuratúre), umožňuje žiadosť podľa § 210 ods. 2 Trestného poriadku poškodenému, ktorý namieta porušenie práv odmietnutím veci, dosiahnuť účinnú nápravu v podobe záväzného pokynu prokurátora bezprostredne nadriadenej prokuratúry dozorovému prokurátorovi tak, aby bolo trestné stíhanie začaté, keďže uznesenie o odmietnutí veci nie je prekážkou začatia trestného stíhania a vznesenia obvinenia.

11. Vzhľadom na už uvedené skutočnosti je proti napádanému uzneseniu prokurátora ústavná sťažnosť podľa § 132 ods. 2 zákona o ústavnom súde neprípustná, preto ju ústavný súd pri predbežnom prerokovaní odmietol podľa § 56 ods. 2 písm. d) zákona o ústavnom súde.

12. Keďže ústavný súd ústavnú sťažnosť ako celok odmietol, bolo bez právneho významu zaoberať sa ďalšími návrhmi sťažovateliek uplatnenými v ich ústavnej sťažnosti.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 3. decembra 2025

Ľuboš Szigeti

predseda senátu