SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
II. ÚS 695/2025-15
Ústavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Ľuboša Szigetiho (sudca spravodajca) a sudcov Petra Molnára a Petra Straku v konaní podľa čl. 127 Ústavy Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti sťažovateľa ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, zastúpeného Mgr. Petrom Odehnalom, advokátom, Vajanského 7, Trnava, proti postupu Okresného súdu Trnava v konaní vedenom pod sp. zn. 34Tk/1/2018 takto
r o z h o d o l :
Ústavnú sťažnosť o d m i e t a.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavná sťažnosť sťažovateľa a skutkový stav veci
1. Sťažovateľ sa ústavnou sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 25. septembra 2025 domáha vyslovenia porušenia svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 34Tk/1/2018. Sťažovateľ tiež žiada priznanie finančného zadosťučinenia vo výške 10 000 eur, ako aj náhradu trov konania.
II.
Argumentácia sťažovateľa
2. Z obsahu ústavnej sťažnosti a zo spisového materiálu vyplýva, že proti sťažovateľovi bola 9. februára 2018 na okresnom súde podaná obžaloba pre obzvlášť závažný zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. b), c) a d) a ods. 2 písm. c) Trestného zákona v znení účinnom do 30. apríla 2022 s poukazom na § 138 písm. i) a j) Trestného zákona, o ktorej dosiaľ nie je právoplatne rozhodnuté. Napadnuté konanie tak trvá viac ako 7 rokov a 7 mesiacov. Opíšuc chronologický priebeh napadnutého konania, sťažovateľ uvádza, že okresný súd v jeho trestnej veci vykonal dokazovanie na niekoľkých hlavných pojednávaniach, pričom vo veci rozhodol rozsudkom sp. zn. 34Tk/1/2018 z 13. júna 2019. Predmetný rozsudok na podklade podaných odvolaní Krajský súd v Trnave ako odvolací súd uznesením sp. zn. 5To/105/2019 z 9. januára 2020 zrušil a vec vrátil prvostupňovému súdu, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol. Následne okresný súd rozhodol v poradí druhým rozsudkom sp. zn. 34Tk/1/2018 z 1. júla 2020, ktorý bol opätovne na základe podaných odvolaní uznesením krajského súdu sp. zn. 5To/83/2020 z 30. septembra 2021 v celom rozsahu zrušený a vec bola vrátená okresnému súdu na nové prejednanie a rozhodnutie. Okresný súd následne vykonal hlavné pojednávanie až 1. marca 2024, teda s odstupom 2 a pol roka. Na pojednávaní, ktoré sa uskutočnilo 6. mája 2025, okresný súd vyhlásil rozsudok sp. zn. 34Tk/1/2018, proti ktorému podala prokurátorka Krajskej prokuratúry v Trnave odvolanie. O odvolaní proti rozsudku sp. zn. 34Tk/1/2018 zo 6. mája 2025 dosiaľ nebolo rozhodnuté.
3. Podľa názoru sťažovateľa nevykazuje prejednávaná vec také znaky skutkovej alebo právnej mimoriadnej zložitosti, ktorá by neumožňovala súdu vec ukončiť ani po uplynutí viac ako 7 rokov a 7 mesiacov od podania obžaloby. V napadnutom konaní je síce prítomná určitá faktická zložitosť (počet svedkov, cezhraničný spor a pod.), avšak ani táto skutočnosť nemôže ospravedlniť doterajšiu dĺžku trestného konania.
4. Sťažovateľ tvrdí, že svojím správaním neprispel k vzniku zbytočných prieťahov, žiadnym spôsobom nemaril akékoľvek prejednávanie predmetnej trestnej veci, zúčastňoval sa hlavných pojednávaní alebo konajúci súd vždy požiadal, aby sa konalo v jeho neprítomnosti. Podľa názoru sťažovateľa je dĺžka napadnutého konania bezprecedentná a ústavnoprávne neakceptovateľná.
5. Sťažovateľ požiadavku na priznanie primeraného finančného zadosťučinenia odôvodňuje neustálym pocitom právnej neistoty súvisiacej s hrozbou uloženia trestu, pričom tento stav zásadne ovplyvňuje jeho verejný či rodinný život.
III.
Predbežné prerokovanie ústavnej sťažnosti
6. Pri predbežnom prerokovaní ústavnej sťažnosti je úlohou ústavného súdu posúdiť, či neexistujú dôvody na jej odmietnutie podľa § 56 ods. 2 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“).
7. Podľa § 123 ods. 1 písm. d) zákona o ústavnom súde ústavná sťažnosť musí okrem všeobecných náležitostí návrhu na začatie konania podľa § 43 obsahovať konkrétne skutkové a právne dôvody, pre ktoré malo podľa sťažovateľa dôjsť k porušeniu jeho základných práv a slobôd.
8. Ústavný súd pripomína, že poskytnutie ochrany ústavnosti ústavným súdom predpokladá splnenie všetkých ústavných a zákonných predpokladov a podmienok konania pred ústavným súdom vrátane splnenia zákonom predpísaných náležitostí ústavnej sťažnosti. Ústavný súd sa preto môže zaoberať ústavnou sťažnosťou z vecného hľadiska iba v prípade, ak spĺňa všetky zákonom o ústavnom súde ustanovené formálne a obsahové náležitosti.
9. Zákonná požiadavka podľa § 123 ods. 1 písm. d) zákona o ústavnom súde je v prípade ústavnej sťažnosti smerujúcej proti vysloveniu porušenia práva na prejednanie veci v primeranej lehote splnená vtedy, keď sťažovateľ opíše priebeh konania, v ktorom konkrétne identifikuje obdobia nečinnosti, resp. konkrétnymi skutkovými a právnymi okolnosťami definuje prípadný nesústredený postup na strane porušovateľa. Nie je prípustné nahradiť nevyhnutnú argumentáciu zovšeobecňujúcimi tvrdeniami o tom, že v konaní prieťahy vznikajú a že tieto vznikajú z dôvodov na strane porušovateľa. Takáto miera abstrakcie vylučuje prieskum ústavným súdom.
10. Zároveň je potrebné uviesť, že pojem,,zbytočné prieťahy“ obsiahnutý v čl. 48 ods. 2 ústavy je pojem autonómny, ktorý nemožno vykladať a aplikovať len s ohľadom na lehoty uvedené v zákone. S ohľadom na konkrétne okolnosti veci sa totiž ani v týchto prípadoch postup dotknutého orgánu verejnej moci nemusí vyznačovať takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako zbytočné prieťahy v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy (I. ÚS 280/2020). Pre posúdenie prípadných prieťahov v konaní orgánu verejnej moci sa preto o to viac vyžaduje náležité odôvodnenie ústavnej sťažnosti a aspoň čiastočný chronologický opis skutkového stavu či uvedenie konkrétnych skutočností umožňujúcich reálne posúdenie ich negatívneho materiálneho dopadu na osobu sťažovateľa a jeho základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov (I. ÚS 266/2021, č. 88/2021 ZNaU).
11. Sťažovateľ opis priebehu napadnutých konaní,,vyčerpal“ len informáciou o tom, kedy bola podaná obžaloba, kedy boli vydané predchádzajúce rozhodnutia prvoinštančného súdu a predchádzajúce rozhodnutie odvolacieho súdu a že vo veci momentálne opäť rozhoduje krajský súd. Argumentácia obsiahnutá v predmetnej ústavnej sťažnosti je vedená výlučne vo všeobecnej rovine námietok, ktoré vyjadrujú sťažovateľovu nespokojnosť s trvaním namietaného konania. Sťažovateľ sa obmedzuje na tvrdenia o celkovej dĺžke trestného konania. Neuviedol však, v čom mala spočívať neefektívnosť konania okresného súdu (nepomenoval žiadne konkrétne obdobia neefektívneho konania okresného súdu). Nestačí pritom len označiť moment podania obžaloby spolu s uvedením trvania namietaného konania. Ústavnému súdu tak neumožnil vytvoriť si základnú predstavu o spôsobe vedenia napadnutého konania. Povinnosťou ani úlohou ústavného súdu pritom nie je vyhľadávať chýbajúce skutočnosti.
12. Predmetný spôsob argumentácie ústavný súd nepovažuje v okolnostiach prerokúvanej veci za dostačujúci. V prípade sťažovateľa, ktorý je zastúpený kvalifikovaným právnym zástupcom, ústavný súd nepristúpil k výzve na odstránenie zisteného nedostatku ústavnej sťažnosti podľa § 56 ods. 3 zákona o ústavnom súde. Označené ustanovenie zákona totiž slúži na odstraňovanie najmä formálnych nedostatkov návrhu, nie však jeho samotnej podstaty (m. m. I. ÚS 155/2019).
13. Z dôvodu existencie uvedených nedostatkov ústavný súd ústavnú sťažnosť odmietol podľa § 56 ods. 2 písm. c) zákona o ústavnom súde pre nesplnenie zákonom ustanovených náležitostí.
14. Ústavný súd nevyzýval sťažovateľa na odstránenie vád podania aj z dôvodu, že aj po prípadnom doplnení by bolo potrebné jeho ústavnú sťažnosť odmietnuť podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona o ústavnom súde pre zjavnú neopodstatnenosť.
15. Podľa stabilizovanej a konštantnej judikatúry ústavného súdu ochrana základnému právu vrátane základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru sa poskytuje v konaní pred ústavným súdom len vtedy, ak v čase uplatnenia tejto ochrany porušenie základného práva ešte trvalo. Ústavný súd preto poskytuje ochranu tomuto právu len vtedy, ak bola uplatnená na ústavnom súde v čase, keď namietané porušenie označeného práva ešte trvalo (I. ÚS 423/08).
16. Nepochybne ak po využití riadnych, ale aj mimoriadnych opravných prostriedkov dôjde napokon až k zrušeniu rozsudku prvoinštančného súdu z dôvodu procesných alebo hmotnoprávnych pochybení a k vráteniu veci na ďalšie konanie, uvedené ide v zásade na ťarchu súdu, ktorému bolo dané rozhodnutie zrušené (I. ÚS 221/2022). V danom prípade ale v ústavnej sťažnosti označený porušovateľ v čase podania ústavnej sťažnosti vo veci opätovne rozhodol po predchádzajúcom zrušujúcom uznesení, teda na strane označeného porušovateľa už porušenie základného práva netrvalo. Okresný súd svojou (ne)činnosťou nebol v tomto štádiu konania spôsobilý ovplyvniť priebeh namietaného súdneho konania, keďže v konaní o odvolaní rozhoduje opätovne krajský súd.
17. V závere ústavný súd poznamenáva, že toto rozhodnutie nezakladá prekážku veci rozhodnutej [§ 55 písm. a) zákona o ústavnom súde], a preto nie je vylúčené, aby sťažovateľ v prípade pokračovania prieťahov v napadnutom konaní podal svoju ústavnú sťažnosť opakovane, avšak po splnení všetkých zákonných podmienok a s uvedením relevantnej skutkovej a právnej argumentácie.
18. Keďže ústavná sťažnosť bola odmietnutá ako celok, rozhodovanie o ďalších návrhoch sťažovateľa v uvedenej veci stratilo opodstatnenie, a preto sa nimi ústavný súd už nezaoberal.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 3. decembra 2025
Ľuboš Szigeti
predseda senátu



